Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206862
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206862.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: N. R., T.. XX.X.XXXX,

trvale bytom XXX XX H. XXX, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Milas, advokát so sídlom Masarykova
13, Prešov, proti žalovanému: C. R., T.. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX W., právne
zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará
Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 2.800 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.800 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom
z omeškania od 1.11.2015 do zaplatenia, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 4.4.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 2.800 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 1.11.2015 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že pre žalovaného vykonal stavebné
práce na stavbe rodinného domu v G., pričom žalovaný písomne uznal, že ku dňu 9.10.2015 mu dlží za
vykonané práce sumu 2.800 EUR a zároveň sa zaviazal zaplatiť túto sumu do 31.10.2015. Zo žaloby
vyplýva, že žalobca dňa 2.12.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy, ponúkol mu možnosť splatenia dlhu v splátkach, ale žalovaný na písomnú výzvu

nejako nereagoval. Žalobca v rámci žaloby citoval ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa,
že dlh v čase uznania trval. Prílohou žaloby je list zo dňa 9.10.2015, z ktorého vyplýva, že žalovaný dlží
žalobcovi sumu 2.800 EUR za vykonané stavebné práce na stavbe rodinného domu v G. a zaväzuje sa
túto sumu vyplatiť do 31.10.2015. Tento list je podpísaný žalobcom aj žalovaným.

2. Súd v predmetnej veci vydal dňa 16.5.2016 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v

rámci ktorého poukázal na to, že so žalobcom sa dohodol len ústne, keďže žalobca odmietol písomnú
zmluvu o dielo. So žalobcom sa dohodol na cene diela vo výške 15.000 EUR, pričom mu vyplatil
sumu 14.200 EUR, ale žalobca mu nevystavil žiaden doklad o prijatí finančných prostriedkov. Žalovaný
ďalej poukázal na to, že žiadal žalobcu, aby zdokladoval skutočne vykonané práce a po konzultácii s
odborníkom strechárom zistil, že zo strany žalobcu došlo k značnému navýšeniu skutočne vykonaných
práv. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobcovi mal doplatiť sumu 800 EUR, avšak povedal mu, že mu
túto sumu vyplatí vtedy, keď odstráni vady na strechy, resp. riadne ukončí práce, ktoré boli dohodnuté

na začiatku. Žalobca zo začiatku súhlasil, že vady odstráni, avšak neskôr uviedol, že žiada, aby mu
žalovaný vyplatil ďalšie finančné prostriedky za práce vo výške 2.000 EUR. Dňa 9.10.2015 žalobca
zatarasil terénnym motorovým vozidlom prístupovú cestou k prevádzke rýchleho občerstvenia, kde sa v
tom čase nachádzal žalovaný, ako aj majiteľka prevádzky I. Y., z auta vystúpil on, ako aj jeho ďalší trajakamaráti, pričom na žalovaného začal kričať, nadávať mu a povedal mu, že chce svoje peniaze a že
pokiaľ ich nedostane, že neodíde preč. Aj ostatní chlapi na žalovaného kričali a vulgárne mu nadávali.
Na to žalobca vytiahol papier, ktorý vypísal na kapote auta a povedal žalovanému nech ho podpíše, lebo

inak bude zle. On zo strachu predmetný papier podpísal.

3. Žalobca v rámci vyjadrenia k odporu poukázal na to, že na prvom mieste sa chce dôrazne ohradiť a
označiť za úplne nepravdivé skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom okolností, za ktorých malo dôjsť k
vyhotoveniu uznania záväzku, pričom ide o účelovú obranu žalovaného. Poukázal na to, že žalovaného

písomne vyzval prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie dlžnej sumy a uviedol mu presný
dôvod (písomné uznanie záväzku), na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok. Žalovaný však na výzvu
nijako nereagoval, najmä nepristúpil k argumentácii, ktorú použil v odpore ohľadom okolností vzniku
uznania záväzku. Žaloba bola podaná dňa 4.4.2016 a žalovaný mal dostatok času, jednak na výzvu
reagovať a jednak učiniť oznámenie orgánom činným v trestnom konaní. Nič z toho však neučinil.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný pokračuje v intenciách svojho predchádzajúceho správania sa,

pričom mu opakovanie minimálne 3-krát ústne prisľúbil, že dlžnú sumu, o výške ktorej presne celý čas
vedel, za riadne vykonané dielo, zaplatí, avšak nikdy slovo nedodržal. Žalobca opätovne poukázal na
to, že cena diela bola dohodnutá na sumu 18.600 EUR, nie sumu 15.000 EUR. Taktiež poukázal na to,
že písomnú formu zmluvy nikdy neodmietol. Boli dohodnutí ústne jednak na predmete diela, pričom sa
nejednalo o rekonštrukciu strechy, ale o zhotovenie úplne novej strechy, ako aj na cene diela. Suma

18.600 EUR bola cenou za prácu a materiál (búracie práce, odvoz sutiny, zhotovenie novej strechy).
Taktiež nie je pravdivé tvrdenie o vadách diela a žiadne vady strechy neboli nikdy vytýkané.

4. Žalovaný súdu predložil cenovú ponuku na rekonštrukciu strechy od obchodnej spoločnosti GS DOM,
s.r.o. Prešov, ktorá sa má vzťahovať na totožný predmet diela, hoci to z tejto ponuky nie je zrejmé a z

ktorej vyplýva, že celková rekonštrukcia strechy, vrátane prác a materiálov predstavuje sumu 10.732,82
EUR.

5. Žalobca v rámci výsluchu poukázal na to, že v minulosti robil strechu pre švagra žalovaného a už
vtedy si s ním potykal, pričom keď chcel robiť strechu žalovaný, oslovil ho, aby to zrealizoval on. Preto

mu urobil rozpočet, napísal na papier koľko čo bude stáť, teda búracie práce, materiál a samotná práca a
dohodli sa na cene 18.600 EUR. Žalobca zvýraznil, že sa nejednalo o rekonštrukciu strechy, ale strecha
na robila úplne na novo. Keď bola strecha dokončená, žiadal doplatiť peniaze, ale žalovaný sa vždy
vykrúcal a trvalo to asi 10 mesiacov, pričom peniaze doplatiť nechcel. Žalobca uviedol, že sumy, ktoré
mu postupne dával žalovaný si zapisoval do zošita a zostatok dohodnutej ceny predstavuje žalovaná

suma. Taktiež uviedol, že peniaze si dávali z ruky do ruky a neexistujú o tom žiadne písomné doklady.
Keď raz išiel z práce so svojím synom a s kolegom C. Y., zbadal auto žalovaného, preto išiel za ním a
povedal mu, že peniaze je potrebné doplatiť, ale keďže on sa stále vykrúcal, povedal mu, že to chce
mať na papieri, pretože je to už dlhá doba a tiež mu povedal, že keď peniaze nevyplatí, tak to dá na
súd, k čomu mu žalovaný povedal, že keď to dá na súd, tak nedostane nič. Vtedy napísal na kapote

auta list, ktorý mu aj žalovaný podpísal. Uviedol, že sa žalovanému žiadnym spôsobom nevyhrážal,
vulgárne mu nenadával, pričom žalovaný sa takto bráni, ale vtedy to v pohode podpísal. V súvislosti
s vykonanými prácami žalobca uviedol, že sa búrala celá strecha, strop, priečky, vyberali sa okná.
Dokonca ešte navyše bola zbúraná jedna priečka, na základe požiadavky žalovaného, teda ostal tam
voľný priestor. Potom sa budovala nová strecha, inštalovali sa strešné okná a jeden vikier navyše.

Ručne sa betónovali vence, keďže sa tam nedostane elba, ani nič podobné. Žalobca taktiež uviedol,
že zabezpečoval odvoz materiálu, pretože iba jeden kontajner stojí 460 EUR a on navrhol žalovanému
lacnejšie riešenie vývozom prostredníctvom V3S-ky. Žalobca uviedol, že žalovaný neuplatnil žiadne
reklamácie diela. Ďalej uviedol, že dielo vykonal ako živnostník a rozpočet, ktorý pripravil odovzdal
žalovanému, pričom rozpočet bol robený na základe projektu, ktorý mu dal žalovaný. Žalobca zároveň

poukázal na to, že žalovaný mu dokonca núkal na odkúpenie dom, na ktorom mu robil strechu s tým,
že do kúpnej ceny by sa započítala cena diela 18.600 EUR, čo taktiež potvrdzuje, že cena diela bola
dohodnutá na túto sumu. Zároveň uviedol, že pôvodne napočítal cenu diela na 23.000 EUR, tak ako je
to uvedené na rozpočte, ale následne sa so žalovaným dohodol, že cena diela bude 18.600 EUR.

6. Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že cena diela bola 15.000 EUR, pričom žalobcovi
vyplatil sumu 14.200 EUR a zostávajúcich 800 EUR mu nevyplatil, pretože ho žiadal, aby opravil svoje
dielo, konkrétne hredy a kapsy, keďže tieto neboli dostatočné upevnené, preto ich skrútilo, aj veniec bol
škaredý a dá sa povedať, že všetko bolo urobené narýchlo. Žalovaný uviedol, že vady diela uplatňovalviackrát ústne, ale žalobca na to neprišiel ani pozrieť. Uviedol, že jeden deň, keď bol na zásobovaní
s p. Y., za ním prišiel žalobca svojím terénnym autom, pričom zastavil tak, že zatarasil východ, preto
on nemohol ani vyjsť. Uviedol, že žalobca bol najprv kľudný, ale potom sa rozčúlil. Povedal mu, že má

okamžite podpísať papier a že neodíde, pokiaľ mu to nepodpíše. Taktiež tam bol aj jeden pán, ktorý
vyšiel z auta a nadával mu, že je hovädo a že to má okamžite podpísať. Keďže chcel mať čo najskôr
pokoj, papier ani nečítal a podpísal ho. V podstate sa trochu aj bál, pretože tam boli aj viacerí. Žalovaný
potvrdil, že keď mu žalobca raz volal, tak mu vravel, že dlžná suma je 2.800 EUR.

7. Svedkyňa I. Y. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že keď sa raz vracala z nákupu spolu so
žalovaným, ktorý jej vtedy vypomáhal na prevádzke a v súčasnosti pre ňu pracuje na základe dohody
ako zásobovač, tak pri aute žalovaného už čakal p. R., ktorý sa rozprával so žalovaným. Neskôr tam bol
krik v tom zmysle: „kedy daš peňeži“, resp., „tu podpíš“. Svedkyňa uviedla, že ona v tom čase vykladala
tovar a nosila ho na prevádzku, pričom sa o to nejako bližšie nezaujímala, ale bolo jej to nepríjemné.
Uviedla, že tam boli iba oni dvaja a neboli tam nejakí ďalší ľudia.

8. Svedok C. Y. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v minulosti spolupracoval so žalobcom, ale
teraz s ním už nerobí. Uviedol, že keď raz prechádzali cez Sabinov, zbadali žalovaného, ktorý bol dlžný
žalobcovi nejaké peniaze, preto tam žalobca zastavil a rozprávali sa spolu. Po nejakom čase tam išiel
aj on a povedal niečo v tom zmysle, že keď bola práca urobená, že za ňu treba zaplatiť, že je to tak

normálne. Uviedol, že žalovanému nijako nenadával. Pri debate medzi žalobcom a žalovaným mohol byť
nejaký zvýšený hlas z oboch strán, ale neregistroval žiadne vyhrážky alebo hrozby. Svedok sa vyjadril,
že od žalobcu vie, že chcel dať žalovanému podpísať nejaký papier, ale nevedel sa presne vyjadriť, či
mu tento papier žalovaný podpísal, resp. kedy to bolo. Uviedol, že za žalovaným išiel najprv žalobca a
on ostal v aute spolu so synom žalobcu G. R.. Potom vyšiel z auta a následne sa do auta vrátil skôr a

za ním prišiel žalobca. Uviedol, že keď sedel v aute so G. R., tak žalobca so žalovaným mohli byť vo
vzdialenosti asi 20 m, pričom ich videli, ale nebolo počuť čo sa rozprávajú. Svedok uviedol, že nemá
žiadnu vedomosť o tom, aby bol žalovaný reklamoval nejaké vady diela, pričom pokiaľ by to tak bolo,
tak by sa to hneď opravilo.

9. Svedok G. R., syn žalobcu, v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že mal vedomosť o tom, že
žalovaný dlží jeho otcovi nejaké peniaze, nevedel však o akú presnú sumu má ísť. Potvrdil, že mal
vedomosť aj o tom, že žalovaný stále sľuboval, že to doplatí, pričom otec ho urgoval telefonicky, nemohol
sa s ním osobne stretnúť a keď ho raz zbadal v Sabinove, tak išli za ním. On ostal v aute, nepočul čo
sa rozprávajú, ale videl iba to, že stáli a rozprávali sa. Následne otec doniesol nejaký papier, ktorý mu

podpísal p. R., pretože na papieri si všimol podpis R..

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo

trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 634 ods. 2 OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo
vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané,

oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1.
februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi
podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

11. V predmetnej veci mal súd za nepochybne preukázané, že žalovaný dňa 9.10.2015 určito a
zrozumiteľne uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 2.800 EUR z titulu vykonaných prác na stavbe

rodinnéhodomuvG.stým,žežalovanýsazaviazalsvojdlhzaplatiťvlehotedo31.10.2015.Tentodoklad
podpísal jednak žalobca, ako aj žalovaný. Vzhľadom na námietky žalovaného, ktorý poukázal na to, že
uznanie dlhu nebolo vážne, zrozumiteľné a určité, súd skúmal, či tento právny úkon spĺňa náležitosti
ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že každý úkon sa posudzuje
podľa svojho obsahu, je nepochybné, že uznanie dlhu obsahuje zákonné náležitosti ustanovenia § 558

Občianskeho zákonníka a teda z tejto písomnosti (uznania dlhu) je zrejmé, že dlh bol určený čo do
dôvodu (vykonané stavebné práce na stavbe rodinného domu) aj čo do výšky (2.800 EUR). Takéto
uznanie zakladá vyvrátiteľnú právu domnienku, že dlh v čase uznania trval, pričom žalovaný žiadnym
spôsobom nevyvrátil, žeby dlh v tejto výške za vykonané stavebné práce neexistoval. Žalovaný sa
zároveň bránil tým, že predmetný právny úkon nebol urobený vážne, aj keď podľa jeho argumentácie

mal skôr na mysli, že tento úkon nebol urobený slobodne, a to z dôvodu, že žalobca mal prísť na
miesto, kde bolo uznanie podpísané s ďalšími dvoma mužmi. V rámci odporu dokonca žalovaný tvrdil,
že tam boli okrem žalobcu ešte ďalší jeho traja kamaráti, pričom ale vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že pri jednaní žalobcu a žalovaného bol okrem nich prítomný, a to iba nejaký
čas, iba svedok Y., ktorý mal podľa vyjadrenia žalovaného, na jeho adresu vulgárne nadávať, ale podľa

vyjadrenia tohto svedka sa vyjadril iba v tom zmysle, že pokiaľ bola práca urobená, treba za ňu zaplatiť. Z
vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že pri rozhovore žalobcu a žalovaného bol zvýšený hlas (podľa
svedka Y. z oboch strán), avšak ani táto skutočnosť, sama o sebe, neznamená, že by bol žalobca vyvíjal
na žalovaného neprimeraný nátlak a už vôbec nie nejaké fyzické donútenie, resp. vyhrážku, pričom k
jednaniu strán sporu došlo na mieste, na ktorom mali podľa žalovaného výhľad ľudia z balkónov bytu,

resp. sa jednalo o zadnú časť prevádzky, kde sa pohybovala aj majiteľka tejto prevádzky a nejednalo
sa napr. o situáciu, že žalobca vyviezol žalovaného na nejaké osamelé miesto, kde by nemali prístup
iné osoby, resp. kde by to nikto nevidel. Aj z výsluchu svedkyne Y., ktorej výsluch navrhol samotný
žalovaný, vyplynulo, že tam síce bol krik, ale iba v tom zmysle, že kedy dá žalovaný žalobcovi peniaze
resp. v tom zmysle, že by mu podpísal uznanie dlhu, teda žiadne fyzické, či psychické donútenie. Tieto

okolnosti podľa názoru súdu nemožno vyhodnotiť tak, že právny úkon uznania dlhu nebol urobený
slobodne, pričom bol urobený v priestore, ktorý prevádzkovala svedkyňa Y., pre ktorú žalovaný pracoval,
a teda tieto priestory poznal, pričom ako sa sám vyjadril, chcel mať pokoj, preto tento doklad podpísal,
čo ale nezakladá neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedostatku jeho slobodnej vôle. Keďže súd
považoval uznanie dlhu za platné, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal taktiež príslušný

zákonný úrok z omeškania od 1.11.2015, keďže žalovaný sa v rámci uznania dlhu zaviazal uhradiť dlh
do 31.10.2015 a preto sa nasledujúcim dňom dostal do omeškania.

12. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že v rámci vykonaného dokazovania skúmal skutočnosť, na
akú sumu bola dohodnutá výška diela, pričom žalobca jednoznačne tvrdil, že sa jednalo o sumu 18.600

EUR a žalovaný na druhej strane, že malo ísť o sumu 15.000 EUR. Žalobca hneď v úvode pojednávania
vypovedal, že vypracoval rozpočet, ktorý odovzdal žalovanému. Právny zástupca žalovaného ešte pred
začatím pojednávania predložil doklady, z ktorých vyplýva, aké čiastočné položky boli uhrádzané a v
akej výške a až po výsluchu strán sporu, ako aj všetkých svedkov, v rámci preukázania pravdivosti
jednotlivých tvrdení ohľadom dohodnutej ceny, predložil aj rozpočet, ktorý vypracoval žalobca a ktorý

mal k dispozícii už na začiatku pojednávania, ale nepredložil ho, podľa jeho vysvetlenia, iba preto, že
nemal originál. Z tohto dokladu jednoznačne vyplýva, že žalobca vypracoval rozpočet pôvodne na výšku
23.000 EUR a podľa názoru súdu je, vzhľadom na výšku rozpočtovej ceny, oveľa pravdepodobnejšie,
že následne sa ústne dohodol so žalovaným na sume 18.600 EUR. Táto okolnosť, ale nemá zásadnývplyv na rozhodnutie v tejto veci, keďže súd žalobe vyhovel na základe platného uznania dlhu, ktorý
realizoval žalovaný vo vzťahu k žalobcovi.

13. Súd taktiež, vzhľadom na návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania
predložením originálov rozpočtu, resp. listín preukazujúcich čiastočné výdaje a ich výšku, nemal za
potrebné takto dopĺňať dokazovanie, nakoľko strany pravosť týchto dokladov vôbec nerozporovali.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

úspešnému žalobcovi priznal vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).