Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815010230
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815010230.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2017, v
trestnej veci obž. K. F. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/109/2015 zo dňa 22. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

ObžalovanémuK.F.,nar.XX.XX.XXXXvoC.nadT.,trvalebytomC.nadT.,D.XXXX/XX,nezamestnaný,

u k l a d á:

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona v spojení § 42 ods. 1 Trestného zákona a za použitia § 36 písm.
l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákon výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. poriadku u r č u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 22.09.2014, sp. zn. 10T/17/2014, doručený obžalovanému

dňa 26.09.2014, ktorým bol obžalovanému podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2
Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka a 3 (troch) mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich)
mesiacov,akoajvšetkyobsahovonadväzujúcevýroky,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/109/2015 zo dňa 22. septembra 2016 bol
obžalovaný K. F. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa

§ 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, žev období od 02.09.2013 do 30.06.2014, vo Vranove nad Topľou, ako zákonný rodič maloletej K. H.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorému zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o
všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečil riadnu dochádzku svojej maloletej

dcéry K. H. do Spojenej školy internátnej Vranov nad Topľou tým, že nedostatočne vplýval na svoju
maloletú dcéru, aby si riadne plnila školskú dochádzku, čím spôsobil, že ich maloletá dcéra K. H.
vymeškala celkovo 357 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za to mu bol uložený § 211 ods. 3 Tr. zákona v spojení § 42 ods. 1 Tr. zákona a za použitia § 38 ods.

4 Tr. zákona pri zistení prevahy priťažujúcich okolností podľa
§ 37 písm. m) Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd zrušil výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, zo dňa 22.09.2014, sp. zn. 10T/17/2014, doručený
obžalovanému dňa 26.09.2014, ktorým bol obžalovanému podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona za použitia §
38 ods. 2 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného), výkon ktorého mu bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov, ako aj všetky
obsahovo nadväzujúce výroky, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktorý v
neskoršie predložených písomných dôvodoch poukazuje na to, že súd neprihliadol na skutočnosť, že

je živiteľom rodiny, vychováva 7 detí, pričom finančne pomáha aj svojej dcére K. H., ktorá medzičasom
porodila dieťa a býva s ním v jeho domácnosti. Rozoberá svoj mesačný príjem ako aj príjem rodiny, ktorá
by sa v prípade výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody dostala do existenčných problémov.
Taktiež odlúčenie od deti by malo na neho ako aj jeho deti negatívny vplyv a došlo by k nezvratnému
ochladeniu vzťahov a nemožnosti ďalšieho budovania rodinných väzieb. Jeho postihnutá dcéra J.

potrebuje osobitný prístup, častejšiu návštevu lekárov a špeciálnych pedagogických zariadení. Ostatné
školopovinné deti navštevujú školu pravidelne a zodpovedne pristupujú k plneniu svojich školských
povinností. Jeho dcéra C. dostala aj pochvalu od riaditeľa školy. Je si vedomý svojho nesprávneho a
nedbalého chovania, ktoré zapríčinilo zameškanie povinnej školskej dochádzky u jeho dcéry K. H., čo
aj ľutuje. Taktiež, ak by vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody nemohol by dohliadať na svoje

ostatné deti a môže zase dôjsť ku situácii, že tieto vymeškajú povinnú školskú dochádzku. Žiada, aby
ním uvedené skutočnosti boli zohľadnené a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody aj na
dlhšiu skúšobnú dobu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 22.09.2016, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j.
že je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom
sa obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vychádzajúczust.§257ods.5Tr.poriadkua§371ods.1písm.c)Tr.poriadku,popreskúmanítrestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďževdanejtrestnejvecibolopodanéodvolanielenčodovýrokuotreste,krajskýsúdnezistiacdôvody
dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138
písm.b/Tr.zákona.Obžalovanýtým,žeúmyselnenezabezpečilriadnudochádzkusvojejmaloletejdcéry

K.H.doSpojenejškolyinternátnejVranovnadTopľou,atátocelkovovymeškala357neospravedlnených
vyučovacíchhodín,vydalúmyselneosobumladšiuakoosemnásťrokovnebezpečenstvuspustnutiatým,
že jej umožnil viesť záhaľčivý život, čím naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu
tohto prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona
(obžalovaný bol už v minulosti odsúdený) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 4 Tr.
zákona, čim sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšovala o jednu tretinu.

Okresný súd zároveň konštatoval, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil pred vyhlásením, teda

pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T 17/2014 zo dňa
22.09.2014atedamubolopotrebnévovzťahuktomutoodsúdeniuukladaťsúhrnnýtrestodňatiaslobody
podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a to podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu v zmysle ust. § 41 ods.
1 Tr. zákona.

Priukladanítrestusúdprvéhostupňazároveňzohľadnilpomerneprísnutrestnúsadzbuutohtotrestného
činu po jej úprave podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona a z tohto dôvodu preto dospel k záveru, že na nápravu
obžalovaného ako z hľadiska individuálnej tak aj generálnej prevencie je postačujúci súhrnný trest
odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a teda v trvaní dvoch rokov. Keďže obžalovaný
nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Z dôvodu ukladania súhrnného trest bol zároveň zrušený aj výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10 T 17/2014.

K uvedenému krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu uvádza nasledovné.

V prvom rade pochybil okresný súd, ak ukladal obžalovanému súhrnný trest. Krajský súd doplnil
dokazovanie prečítaním listín zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/58/2014
a to trestný rozkaz zo dňa 28.03.2014 z č.l. 116-118 a doručenku k tomuto trestnému rozkazu

od obžalovaného K. F. zo dňa 04.04.2014 a zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 10T/17/2014 trestný rozkaz zo dňa 22.09.2014 z č.l. 151-153 s prislúchajúcou doručenkou od
obžalovaného K. F. zo dňa 26.09.2014.

Je síce pravdou, že obžalovaný sa teraz súdeného konania (obdobie od 02.09.2013 do 30.06.2014)

dopustil skôr ako mu bol v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
10T/17/2014 doručený trestný rozkaz (podľa doručenky dňa 26.09.2014), avšak prvostupňový súd
opomenul, že aj týmto trestným rozkazom bol obžalovanému ukladaný súhrnný trest, pričom bol zrušený
výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.03.2014 sp. zn.
12T/58/2014. Práve posledne menovaný trestný rozkaz obžalovaný prevzal 4.4.2014.

Ako je zrejmé z pripojených spisov, v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 12T/58/2014 sa súdeného
konania obžalovaný dopustil od 10.9.2013 do 07.11.2013 a vo veci pod sp. zn. 10T/17/2014 v bode 1/
od 02.09.2012 do 30.06.2013 a v bode 2/ od 10.3.2013 do 9.9.2013.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 353 ods. 8 Tr. poriadku, trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s

vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

V tejto súvislosti preto krajský súd poukazuje na to, že doručením trestného rozkazu Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/58/2014 obž. K. F. dňa 4.4.2014 došlo k vyhláseniu prvéhoodsudzujúceho rozsudku a preto nemal byť obžalovanému ukladaný za teraz súdené konanie súhrnný
trest, pretože k odstráneniu protiprávneho stavu došlo u obžalovaného až dňa 30.6.2014, teda neskôr,
ako mu bol vo vyššie uvedenej trestnej veci doručený trestný rozkaz.

Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolanie podal iba obžalovaný bol krajský súd povinný rešpektovať
ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. poriadku a nemohol v tomto smere napadnutý rozsudok napraviť, pretože
by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, čo by bolo v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením, podľa
ktorého v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe

odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, tzv. zásadu zákazu reformácie
in peius, teda zákaz zmeny k horšiemu.

Obžalovanému mal byť totiž v tejto trestnej veci ukladaný samostatný trest, čo nemohol odvolací
súd napraviť v dôsledku absencie odvolania zo strany prokurátora, pretože by to bolo zjavne v
jeho neprospech, keďže by v platnosti ostal aj súhrnný podmienečný trest odňatia slobody uložený

obžalovanému trestným rozkazom Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10T/17/2014 vo
výmere 1 roka a 3 mesiacov so skúšobnou dobou a probačným dohľadom na 2 roky a 6 mesiacov. Tak
bol obžalovanému ukladaný len jeden súhrnný trest za všetky vyššie uvedené trestné konania.

Odvolací súd následne preskúmal aj hodnotenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a na rozdiel od

súdu prvého stupňa má za to, že obžalovanému mala byť pričítaná aj poľahčujúca okolnosť uvedená v §
36 písm. l/ Tr. zákona, t.j. že sa ku skutku priznal a oľutoval ho, aj to aj napriek argumentácii okresného
súdu. Obžalovaný sa totiž ku skutku v konaní pred okresným súdom priznal a pri prednese posledného
slova svoje konanie oľutoval. Zistiac uvedené preto krajský súd zrušil napadnutý výrok o treste a sám
vo veci rozhodol.

Je síce pravdou, že obžalovaný bol v minulosti viackrát súdne trestaný, z ktorých je ale väčšina
zahladených a teda sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, avšak pri určení druhu trestu a jeho
výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcii.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa ods. 3, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti) .

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží
mu trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu
určenej skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli

súdomuložené.Podmienečnemožnoodložiťibavýkontrestuodňatiaslobodyvovýmereneprevyšujúcej
dva, resp. tri roky za podmienky, že s ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu
možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti, alebo ak súd
prijme záruku za nápravu páchateľa. Podmienky môžu byť splnené aj súčasne. Spoločným znakom
je, že súd nepovažuje výkon trestu za nevyhnutný. Pri hodnotení podmienok pre podmienečné

odsúdenie súd síce musí prihliadnuť na osobu páchateľa a k okolnostiam prípadu, súčasne však
musí zvážiť, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude dosiahnutý účel trestu. To znamená, že
podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu nie je možné hodnotiť izolovane od ustanovenia§34ods.1 Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného krajský súd prihliadol na motív konania
obžalovaného, na jeho pomery, doterajší život, nápravu ktorá nastala u ostatných deti obžalovaného
ohľadne riadneho plnenia si povinnej školskej dochádzky, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a dospel k
záveru, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného neprimerane
prísne. Odvolací súd má za to, že na nápravu obžalovaného je možné pôsobiť aj súhrnným trestom

odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pričom výkon tohto trestu krajský súd podmienečne odložil na dlhšiu
skúšobnú dobu - štyroch rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu takýto druh a výmera trestu bude postačujúca na nápravu obžalovaného
a bude dostatočnou zárukou, že tento sa v budúcnosti už takejto trestnej činnosti nedopustí. Tým bude
splnený aj účel trestu tak, ako to ma na myslí ustanovenie § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej,

ako aj generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho
života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.