Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/268/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208406
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213208406.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Údernícka 5, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporkyni: F. F., D.. XX.XX.XXXX, N. G., S. XXXX/XX,
o zaplatenie 3309,03 Euro takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.4.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd odporkyňu zaviazal zaplatiť
mu 4.882,07 Euro a trovy konania na tomto skutkovo základe: Dňa 29.4.2008 odporkyňa uzatvorila
s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s. zmluvu na základe ktorej tento veriteľ odporkyni poskytol
finančné prostriedky, podmienky čerpania ktorých sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Vzhľadom na to, že odporkyňa nevykonala v stanovených termínoch splátky, veriteľ
odstúpil od zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pôvodný veriteľ odporkyne a navrhovateľ
dňa 8.12.2011 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej aj sporná pohľadávka prešla
na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia táto pohľadávka predstavuje sumu 4.912,07 Euro, ktorá pozostáva
z istiny 2.813,21 Euro, riadneho úroku v sume 1.573,04 Euro, úroku z omeškania vo výške 382,85 Euro
a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 142,97 Euro. Odporkyňa tento svoj záväzok uznala v
dohode o uznaní záväzku a následne vykonala tieto platby: 20.11.2012 v sume 20 Euro a dňa 19.3.2013
sumu 10 Euro. Uplatnená pohľadávka v sume 4.882,07 Euro pozostáva z neuhradenej úverovej istiny
vo výške 0 Euro, z riadneho úroku vo výške 1.573,04 Euro, z úroku z omeškania vo výške 382,85 Euro
a z ostatného príslušenstva v sume 142,97 Euro.
Konajúci súd rozsudkom zo dňa 28.1.2014 č.k. 6C 268/2013-66 odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy
1.573,04 Euro v mesačných splátkach po 20 Euro, splatnosť ktorých zároveň určil, vo zvyšku návrh
zamietol a o trovách konania vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov vyslovil, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo .
V dôsledku odvolania navrhovateľa uznesením Krajského súdu Nitra č.k. 9Co/558/2014-84 zo dňa
30.10.2014 tento rozsudok v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania bol zrušený
vec bola vrátená na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd uviedol, že : odôvodnenie
vyše uvedeného rozsudku konajúceho súdu nezodpovedá uvedeným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí síce správne uviedol, že v tomto konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, avšak predčasne
dospel k záveru, že odporkyňa nemala možnosť obsah Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach zo dňa 24. 10. 2012 ovplyvniť a musela prijať navrhovateľom dopredu pripravený formulár,
v dôsledku čoho na ňu neprihliadal, nakoľko sa nedostatočne vysporiadal s dotazníkom ako prílohou
k dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v rámci ktorého odporkyňa musela

sedemkrát uviesť, či súhlasí alebo nesúhlasí s tvrdením uvedeným v tomto dotazníku. Na viac ,
predčasnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov odvolací súd vzhliadol aj v tom, že navrhovateľ
súdom prvého stupňa vôbec nebol vyzvaný na špecifikáciu návrhu a neodstraňoval rozpory v návrhu,
ktoré navrhovateľ v odvolaní označil za chybu v písaní. Povinnosťou súdu prvého stupňa preto v
ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie vyzvaním navrhovateľa na špecifikáciu návrhu za účelom
konkretizovania požadovaných a súdom prvého stupňa nepriznaných súm, ako aj preskúmať účastníkmi
konania vyplnený dotazník, ktorý tvorí prílohu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach a opätovne preskúmať dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach v zmysle
vyššie uvedených skutočností. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania za nedostatočne odôvodnený,
čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Vo vyhovujúcej časti tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.
Predmetom tohto rozsudku je preto uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3309,03 Euro.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ vyhotovil formulár dohody o uznaní záväzku a
úhradu pohľadávky v splátkach ako aj dotazník ( ako sa tieto listiny dostali k odporkyni , uviesť nevedel )
preto, aby mal dôkaz o tom, že s odporkyňou sa dohodol, prípadne aby sa vyhol súdnemu konaniu a
okrem toho aj preto, aby odporkyňa nemohla poprieť, že došlo k takejto dohode. Prečo navrhovateľ
vypracoval a predložil odporkyni aj dotazník k dohode o uznaní záväzku nevedel uviesť, možno pre
nejaké štatistické účely. Žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu, pretože jednak listinnými dôkazmi
navrhovateľ preukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku a samotná odporkyňa vo svojej výpovedi
potvrdila, že bola istá forma komunikácie medzi účastníkmi konania, preto uznanie záväzku je platné a
nemožno pochybovať o dôveryhodnosti tejto listiny.
Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že pred tým, ako jej bola navrhovateľom zaslaná Dohoda o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.10.2012 a dotazník k nej , ona sa s nikým
nestretla v súvislosti s týmto úverom , ani ich nevyhľadala, len oni jej zaslali tie papiere. Po tom, keď jej
bolo doručené dôrazné upozornenie navrhovateľa ( založené do spisu na č.l. 122 ) reagovala písomne
a žiadala navrhovateľa o povolenie splátok vo výške 20 Euro a na to jej bola zaslaná dohoda o uznaní
záväzku a dotazník ( na tomto len podpísala svoje meno, iné údaje ona nevyplňovala).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania , oboznámením obsahu zmluvy o poskytnutí
spotrebného úveru zo dňa 29.4.2008, dohody zo dňa 24.10.2012 o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011, jej prílohy zo dňa 8.12.2011
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 29.4.2008 odporkyňa ako dlžníčka uzatvorila s veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155 zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume
86.000 Sk, ktorý dlh odporkyňa mala vyrovnať v mesačných splátkach po 1.860,22 Sk a mala vykonať 84
splátok. Dňa 8.12.2011 navrhovateľ s Všeobecnou úverovou bankou, a.s. uzatvoril zmluvu o postúpení
pohľadávok a podľa prílohy k tejto zmluve aj dlh vyplývajúci z vyššie uvedenej úverovej zmluvy bol
postúpený navrhovateľovi. Dňa 24.10.2012 odporkyňa podpísala dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávok v splátkach ( mesačne 20 Euro ) .

Podľa § 52 ods.1- 4 OZ v znení účinnom od 1.5.2014
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §-u 5b Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa doplnený zákonom 102/2014 účinnosť od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Je bezpochybné, že zmluvu, ktorú uzatvorila odporkyňa a právny predchodca navrhovateľa dňa
29.4.2008 treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože túto uzatvoril dodávateľ a odporca ako
spotrebiteľ . Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy sa stali
aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol , nakoľko boli pripravené
už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je bezpochybné , že právny predchodca navrhovateľa má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo navrhovateľom tvrdené a
ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý odporcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania
alebo podnikania. Táto zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania a ani nič nenasvedčuje na to , aké je povolanie odporcu ako odberateľa
a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie tejto
zmluvy má. Na právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy s prihliadnutím na ust. §-u 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Toto ustanovenie OZ nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého
súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Súd preto predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský
právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení OZ a to aj z hľadiska premlčania . Takýto záver o
charaktere predmetného právneho vzťahu ako aj o aplikácii ustanovení OZ o premlčaní na takýto právny
vzťah , je v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka 3MCdo 12/2014.
Vzhľadom na vyše uvedené súd plniac si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. §-u 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom od 1.5.2014 ) predovšetkým zisťoval, či sporné právo bolo
na súde uplatnené v zákonom stanovenej premlčacej lehote . Premlčanie je kvalifikované uplynutie času,
v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu
je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie
námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo
nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula
zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného
orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada
hospodárnosti konania konajúci súd vedie k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku
premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu
rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Treba dodať, že odporkyňa ako
spotrebiteľ v tomto spore, v ktorom sa proti nej uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy sa nemusela
ani dovolať premlčania, pretože súd ex offo je povinný prípadne premlčanie uplatneného práva v takomto
spore skúmať.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a to z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011
( na čl. 21 ) jednoznačne vyplýva, že splatnosť celého dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o
úvere nastala dňa 27.2.2009 , pretože v tento deň pôvodný veriteľ vyhlásil splatnosť celej pohľadávky.
Odo dňa nasledujúceho ( 28.2.2009 ) začala preto plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie
sporného práva na súde a uplynula dňa 28.2.2012. Návrh bol podaný na súd 16.4.2013 , teda zjavne
po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uplatnené právo
navrhovateľovi priznať nemohol, vzhľadom na premlčanie uplatneného práva.

Súd považuje za potrebné uviesť, že v čase vyhlásenia rozsudku konajúceho súdu dňa 28.1.2014
(posúdenie uplatneného nároku) nebola jednotná a jednoznačná prax súdov v tom, či pri úverových
zmluvách sa má aplikovať ustanovenia Obch. zákonníka alebo OZ ohľadne dĺžky premlčacej doby. Túto
nejednotnosť odstránila jednak legislatívna zmena ktorá nastala novelou OZ v ust. §-u 52 ods.2 OZ
odo dňa 1.5.2014 ako aj vydanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015 spisová značka
3MCdo 12/2014. Na základe týchto zmien konajúci súd po vrátení veci predovšetkým v konaní zisťoval, či
uplatnené právo je alebo nie je premlčané a po ustálení, že v tomto konaní uplatnené právo je premlčané
návrh , zamietol.
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 24.10.2012 a dotazník k nej súd
považoval za neplatné právne úkony podľa §-u 3,37 a 39 OZ z nasledovných dôvodov:

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulárový dokument,
ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým
cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalovaného
nároku . Z textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitému počtu
dlžníkov ( táto skutočnosť súdu je známa z jeho činnosti v iných právnych veciach navrhovateľa ) .
Dlžník takúto dohodu podpisuje s úmyslom dosiahnuť splatenie dlhu v splátkach a rozhodne nie je v
jeho záujme predĺžiť plynutie premlčacej lehoty, nakoľko takto by si významne zhoršil postavenie, čo je
v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a jeho
následkoch nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo
vzťahu k spotrebiteľovi, ktorú možno od neho rozumne očakávať pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v oblasti
jeho obchodnej činnosti. Podľa názoru súdu malo byť uznanie dlhu dohodnuté s dlžníkom na
samostatnej listine, nakoľko podpis takejto dohody podľa § 558 OZ má úplne iné a pre spotrebiteľa oveľa
závažnejšie dôsledky ako dohoda o splátkach dlhu. Keďže tieto dva právne úkony boli vykonané na
jednej listine a to v takej forme , že odporkyňa nemala žiadnu možnosť dohodu o uznaní záväzku z
listiny vylúčiť ani obmedziť jej účinok, a táto jej bola vnútená spolu s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a tým nepochybne došlo k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené,
súd dospel k záveru , že ide o nekalú obchodnú praktiku na strane navrhovateľa a dohoda o uznaní
záväzku je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná a nemá žiadne právne účinky ani z hľadiska
plynutia premlčacej doby a jej predĺženia podľa § 110 ods. 1 OZ. Dotazník k tejto dohode nebol vyplnený
odporkyňou (ten bol jej predložený len na podpis) . Podľa názoru súdu vytvorením tohto dotazníka a
jeho predložením odporkyni , opakovane zo strany navrhovateľa ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorej
zámer bol (opakovane) vytvorenie takého dôkazu (pre účely prípadného súdneho konania), ktorého
obsah spotrebiteľ len veľmi ťažko vie vyvrátiť , na druhej strane navrhovateľ týmto môže demonštrovať
to, že dohoda o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári obsahuje vôľu spotrebiteľa (čo však v skutočnosti
v časti o uznaní dlhu a prehlásenia o vedomosti premlčania uznaného dlhu nie je pravda).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §-u 151 ods. 3 OSP a vyslovil, že o ich náhrade
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v
3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.