Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010306
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1617010306.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného O. I., pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní
okresného prokurátora Malacky a obžalovaného O. I. proti rozsudku samosudkyne Okresného súdu
Malacky sp. zn. 3T/82/2017 z 13.09.2017, na verejnom zasadnutí konanom 06. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora Malacky sa zamieta.

II.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného O. I., nar. XX.XX.XXXX v Y. sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 13.09.2017 sp. zn. 3T/82/2017 bol obžalovaný O. I. uznaný za
vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 3
písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v období od roku 2011 až do okamihu jeho zadržania dňa 16.01.2017, v mieste trvalého bydliska
na adrese Q., K. č. XXX, v priestoroch rodinného domu vrátane spoločného dvora, v pravidelných

intervaloch raz do týždňa, fyzicky napádal svoju družku poškodenú X. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorú
opakovane rukami udieral po celom tele vrátane tváre, pričom ju fackal, udieral päsťami, sácal ju, narážal
ju o stenu, kopal do rôznych častí tela vrátane oblasti hlavy, hrudníka, drieku, trupu a končatín, pritom
príležitostne vykrikoval, že ju zabije, vulgárnym spôsobom jej nadával, udieral ju s násadou od metly,
drevom, tupou časťou sekery a inými arteficiálnymi predmetmi, pričom popísanými fyzickými útokmi jej
spôsoboval zranenia v podobe tržných rán kože, krvných podliatin, odrenín a opuchov, bodaním čepele

nožajejspôsobilzraneniapobodnýchporaneniachjazvynakrku,naprednejplochehrudníka,nabrušnej
stene v strede a vľavo, na ľavom predlaktí na stehnách a kolenách, na chrbte vľavo, učil ju ako aplikovať
a neskôr nútil ju užívať marihuanu a príležitostne aj pervitín, intenzita fyzických útokov voči poškodenej
sa stupňovala najmä od roku 2016, kedy ju bil takmer každý deň, pričom zámienkou bolo čokoľvek, od
podozrenia z nevery, nevykonanie si domácich prác, až po nesplnenie akýchkoľvek iných požiadaviek,
ktoré obvinený vyžadoval od poškodenej vrátane odovzdania finančných prostriedkov, fyzické útoky

nabrali na intenzite počas vianočných sviatkov v roku 2016, kedy použil pri bití palicu, ďalej na prelome
roku 2016/2017, a pokračovali až do 16. januára 2017, kedy poškodená už nedokázala ďalej zniesť
ďalšie fyzické útoky na jej osobu, ktoré predtým zo strachu pred obvineným zatajovala a bagatelizovala,
a spontánne prišla podať trestné oznámenie,

Za uvedený zločin bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zák.,

§ 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor Malacky a to

podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.09.2017. Podaním doručeným Okresnému súdu Malacky
dňa 24.10.2017 (č.l. 277) svoje odvolanie písomne odôvodnil.

V písomných dôvodoch odvolania sa prokurátor domáhal, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods.
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uloží
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 38

ods. 3 Tr. zák. so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Dôvodil tým, že sa nestotožňuje s rozsudkom okresného súdu, keďže v danom prípade neboli splnené
zákonné podmienky na použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu. Uloženie trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby prichádza do úvahy len výnimočne a to vtedy ak súd vzhľadom na okolnosti

prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania. Definoval, čo treba rozumieť pod pomermi páchateľa a okolnosťami prípadu.
Práve okolnosťami prípadu súd prvého stupňa v posudzovanom prípade odôvodnil použitie ustanovenia
§ 39 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ okresný súd poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Klaudie

Stanislavovej a usúdil, že prognóza resocializácie obžalovaného po liečbe od závislostí nemusí byť
nepriaznivá,keďževčasespáchaniaskutkubolobžalovanýsomatickyapsychickyzávislýodmarihuany,
pričom konzum drog akcentoval pre morbídne osobnostné charakteristiky ako sklon k impulzivite,
iritabilite a nekontrolovateľnému konaniu v emočne záťažových situáciách, uvedený úsudok súdu o
možnostiach nápravy obžalovaného nemožno považovať za správny. Prvostupňový súd neprihliadol na

kľúčovú skutočnosť a to, že na zločine, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa primárne podieľala
emočne nestabilná porucha osobnosti a až sekundárne závislosť obžalovaného od drog. Obžalovaný
má emočne nestabilnú poruchu osobnosti, v dôsledku ktorej má znížený prah pre zvládanie stresu,
sklon k nekontrolovateľnej impulzivite, iritabilite až agresivite, najmä emočne v záťažových situáciách.
Z uvedeného dôvodu absolvovanie protitoxikomanického liečenia nebude mať významný vplyv na jeho

konanie v budúcnosti, inak povedané, jeho možnosti nápravy nie sú pozitívne tak, ako to uviedol
prvostupňový súd. Okrem toho obžalovaný je aktuálne stíhaný aj za ďalší skutok kvalifikovaný ako zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (ide o skutok spočívajúci v
týraní svojho maloletého syna).

Len pre úplnosť prokurátor uviedol, že skutočnosť, že obžalovaný nemá záznam v registri
trestov spáchanie skutku priznal a oľutoval, odôvodňuje len použitie poľahčujúcej okolnosti, avšak
nepredstavuje žiaden zákonný dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej
sadzby. Okrem toho, konanie obžalovaného vykazovalo vysoký stupeň agresivity voči poškodenej, čo sa
premietlo aj do právnej kvalifikácie stíhaného skutku - obžalovaný svojim konaním naplnil kvalifikovanú

skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Za takýchto okolností znížiť trest pod
dolnú hranicu prípustnej trestnej sadzby je vylúčené, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 2To/81/2014, Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/89/2011.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj obžalovaný a to podaním doručeným krajskému

súdu dňa 15.11.2017 a to napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní sa výslovne vzdal práva podania
odvolania a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie v jeho prospech.

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolaniu
okresného prokurátora vyhovieť a odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako odvolanie podané

osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.Obžalovaný O. I. na verejnom zasadnutí sa domáhal potvrdenia prvostupňového rozsudku, keďže aj
prokurátor súhlasil s uložením päťročného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§
306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie okresného prokurátora nie je
dôvodné a odvolanie obžalovaného je potrebné zamietnuť ako odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto
práva výslovne vzdala.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

Vzhľadom k podanému odvolaniu okresného prokurátora a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej
povinnosti,odvolacísúdnepreskúmalvýrokovine,vrátaneprávnehoposúdeniaskutku,akoanikonanie,
ktoré tomuto výroku prvostupňového rozsudku predchádzalo, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že
súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného

O. I., v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (t.j. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe) a rozhodol podľa § 257 ods. 7 Tr. por., že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná, pričom sa vykonajú iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Čo sa týka dôkazov k osobe páchateľa z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný O. I. doposiaľ

nebol súdne trestaný. Aktuálne sa proti nemu vedie trestné stíhanie na základe obžaloby okresného
prokurátora Malacky zo 07.04.2017 sp. zn. 1Pv 683/15/1106-30 pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 Tr. zák.

Pripreskúmanívýrokuotrestenapadnutéhorozsudkuodvolacísúdnezistilzákonnýdôvodnasprísnenie

trestu, t. j. uloženia trestu odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby, ktorého sa okresný
prokurátor svojim odvolaním domáhal.

Odvolacísúdpritomdodáva,že vzmysle§34ods.1,ods.2aods.4Tr.zák.trestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno
prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V posudzovanom prípade v nadväznosti na dôvody odvolania prokurátora je potrebné poukázať na

stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu v SR č. 44/2017 Zbierky, z ktorého vyplýva:

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho
procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci), je doménou orgánov činných vtrestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Tr. por. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť
poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.

Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné
oľutovanie trestného činu. Či k takémuto oľutovaniu došlo je potrebné posúdiť podľa konkrétnych
okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí
vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. Ak možno páchateľovi trestného činu
pri uzavretí o schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.

4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené
ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj
v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže
páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca)
bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého
trestu.

Prvá z právnych viet sa teda vyjadruje negatívne k možnosti považovať samotné priznanie sa
obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. To
platí nielen pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. zák., ale aj pri riadnej výpovedi na
hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne, vyplývajúca

z ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. Priznanie sa je teda poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/
Tr. zák. v tomto smere teda pochybil okresný súd, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v
zmysle ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák.

Druhá z právnych viet sa venuje poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Za danej situácie

však krajský súd v zmysle stability súdnych rozhodnutí ponechal časť priznania poľahčujúcich okolností
vo výroku o treste za nedotknutú, keďže u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností.

Správne preto postupoval okresný súd, keď ukladal obžalovanému trest za použitia ustanovenia § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., keďže dôvodom použitia analógie ako pri schválení dohode o vine a

treste je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu procesnými úpravami na rovnakom princípe. Kým
v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe
samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť, v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia
súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5, ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia,
nevykonaniedokazovaniavrozsahuuznanejvinyaobmedzenieopravnéhoprostriedku vtomtorozsahu

na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne.

Je potom na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť (nie však povinnosť
pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri schválení
dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého

rozhodnutia o treste možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku
vzdania sa práva na kompletné súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť
mimoriadne zmiernenie trestu.

Je potrebné ešte dodať, že na dotknuté priznanie, ak je spojené s úprimným oľutovaním činu je možné

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť a to napriek mimoriadnemu zníženiu trestu. Je tomu tak
preto, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. integruje aj iný obsahový prvok, resp. trest
sa mimoriadne znižuje na základe podobnej ale kvalitatívne odlišnej okolnosti - vytvorenia možnosti
obžalovaným pre zjednodušený procesný postup (podobne je tomu pri dohode o vine a treste). Nejde
teda o blokáciu z hľadiska § 38 ods. 1 Tr. zák. medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá

podmieňuje uloženie trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

Zadanejsituáciepretopovažovalkrajskýsúdodvolanieokresnéhoprokurátorazanedôvodnéauloženie
trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za zákonný.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie ak bolo podané oneskorene osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktorév tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.

Vzhľadom na to, že obžalovaný O. Németh sa po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku na hlavnom
pojednávaní výslovne vzdal práva na podanie odvolania bolo potrebné toto zamietnuť ako odvolanie
podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.