Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/205/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111222514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111222514.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci žalobcu: BKS-Leasing s.r.o.

(pôvodne BKS-Leasing a.s.), Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 644 333, zastúpený: Mgr.
Miroslav Rybánsky, advokát, Grösslingova 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: A. G., narodený
XX.XX.XXXX, XXX XX F. XXXX, zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Farská 34, 949 01 Nitra, o
zaplatenie sumy 5.982,36 eura, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu sumy 339,06 eura a 8,5% úrok z omeškania ročne zo sumy
339,06 eura od 15.10.2010 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.07.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
5.982,36 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.10.2010 do zaplatenia, a trov
konania. V žalobe uviedol, že je poskytovateľom finančného leasingu na nové a ojazdené motorové
vozidlá. V rámci svojho podnikania uzatvoril so žalovaným zmluvu o autoúvere, ktorej predmetom bolo
poskytnutie účelovo viazaného úveru na kúpu ojazdeného osobného automobilu. Za týmto účelom ešte

pred uzatvorením vyššie uvedenej zmluvy žalovaný kúpil na základe kúpnej zmluvy predmet kúpy za
sumu 12.613,69 eura, pričom časť tejto sumy vo výške 7.568,21 eura poskytol žalobca. Uhradením
kúpnej ceny a vykonaním odovzdania a prevzatia predmetu financovania žalovaným, nadobudol
žalovaný vlastnícke právo k predmetu kúpy. Žalovaný sa zároveň zaviazal uhrádzať 24 mesiacov splátky
úveru podľa predpisu splátok. Pretože zo strany žalovaného došlo k porušeniu ustanovení zmluvy tým,
že žalovaný neuhradil splátky úveru v zmysle splátkového kalendára, žalobca predčasne ukončil zmluvu
k 11.04.2008 a vyzval žalovaného k vráteniu predmetu financovania. Žalovaný svoj záväzok neuhradil,

došlo k odobratiu predmetu financovania, ktorý bol následne predaný na dražbe. Žalobca si podľa
finančného vyrovnania uplatňuje voči žalovanému dlžné splátky v sume 2.323,65 eura, doplatok úveru
v sume 3.448,80 eura, náklady spojené s predajom predmetu zmluvy v sume 155,29 eura, ostatné
náklady - parkovné v sume 24,81 eura, poistné náklady v sume 269,12 eura, poplatky spojené s úkonmi
na dopravnom inšpektoráte v sume 183,26 eura, preprava predmetu zmluvy v sume 201,45 eura,
vypracovanie znaleckého posudku v sume 162,18 eura a zmluvnú pokutu v sume 4.550,64 eura. Suma
v prospech žalobcu je predajná cena 1.218,49 eura. Žalobca opravil finančné vyrovnanie tak, že znížil

zmluvnú pokutu o čiastku 4.118,35 eura, čím vznikol celkový nárok žalobcu vo výške 5.982,36 eura, čo
predstavuje žalovanú sumu. Finančné vyrovnanie bolo vyhotovené dňa 30.09.2010 so splatnosťou 14
dní. Žalovaný finančné vyrovnanie nezaplatil, preto žiadal priznať aj úroky z omeškania.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Na základe vykonaného dokazovania listinami nachádzajúcimi sa v spise súd rozhodol rozsudkom

zo dňa 06.12.2012 č.k.7C/205/2011-152, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uvedený rozsudok
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, pričom namietal predčasné ukončenie zmluvy, výšku
žalovanej sumy a výpočet údajných pohľadávok žalobcu. Ohľadne jednotlivých ustanovení zmluvy
poukázal na to, že zmluva bola prezentovaná ako klasický leasing, až následne zistil, že uzavrel úverovú
zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť, preto ide o typ zmluvy, ktorý musí byť vyvážený a nesmie

obsahovať dojednania v neprospech jeho ako spotrebiteľa, pričom táto požiadavka dodržaná nebola.
Zmluva je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z., lebo neobsahuje napríklad výpočet RPMN, preto je
úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Namietal tiež predaj motorového vozidla, ktoré
malo vyššiu všeobecnú hodnotu než suma, ktorú určil žalobca a uviedol, že má za to, že keby hodnota
vozidla bola určená relevantným spôsobom malo by to vplyv na konečné vysporiadanie so žalobcom.
Odvolací súd svojim uznesením zo dňa 30.09.2013 č.k.5Co/34/2013-180 napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa absentujú náležitosti odôvodnenia podľa § 157 ods. 2
OSP, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Týmto postupom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa sa s vecou
nevyporiadal dostatočne skutkovo ani právne. V odôvodnení rozhodnutia síce citoval rôzne zákonné

ustanovenia, avšak neaplikoval ich na zistený skutkový stav, ktorý aj nedostatočne zistil. Súd prvého
stupňa skutkový stav popísal iba konštatovaním skutočností z uzavretých zmlúv ohľadne ich účastníkov,
predmetu, ceny, splátok, popísaním výšky dlhu a výšky nákladov v súvislosti s predajom vozidla. Právne
zdôvodnenie veci v napadnutom rozsudku absentuje, pretože právnym posúdením nie je len citácia
zákonných ustanovení, ale aj ich aplikácia na zistený skutkový stav, posúdenie o aký právny vzťah medzi

účastníkmi ide a zhodnotenie okolností samostatne i vo vzájomných súvislostiach. V zmluve o autoúvere
je uvedené, že sa uzatvára podľa ustanovení obchodného zákonníka (§ 269 ods.2 a nasl. a § 497 a nasl.)
a zároveň podľa občianskeho zákonníka (§ 553 a nasl.). Súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosti
vôbec nevyporiadal, iba uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za vzťah
spotrebiteľský. Pokiaľ dospel k uvedenému záveru, potom nie je zrejmé, či sa zaoberal prípadnou

existenciou neprijateľných podmienok a v akom rozsahu ich posudzoval. Tiež konštatoval, že dohoda o
všeobecných obchodných podmienkach má podobu vopred pripraveného formulára, ale tieto zmluvné
podmienky nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, svoj záver však ničím nekonkretizoval, a nie je zrejmé, či posudzoval všetky podmienky
uvedené v dohode a na základe akých úvah ich všetky pokladal za prijateľné. Vzhľadom k tomu, že

súd prvého stupňa sa vecou nezaoberal komplexne, neskúmal všetky okolnosti zmluvného dojednania
a nedal do rovnováhy všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, svoje rozhodnutie
nesprávne právne posúdil a nedostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie
súduprvéhostupňazrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Vďalšomkonanísasúdprvéhostupňa bude
vecou zaoberať z hľadiska vyššie uvedených skutočností, pri rozhodovaní zohľadní a dá do rovnováhy

všetky práva a povinnosti na strane oboch účastníkov konania, a až po tomto zistení bude možné prijať
záver o tom, či v danom prípade zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Odvolací súd sa správnym
posúdenímvecisúdomprvéhostupňanestotožňuje,pričomnesprávneprávneposúdeniespočívavtom,
že súd prvého stupňa použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon síce právnu normu správne vyložil, ale na zistený skutkový stav

ju nesprávne aplikoval. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa síce zmluvu o autoúvere správne
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a tiež na ňu správne aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z.z., avšak na daný skutkový stav neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa
týkajúce sa neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Okrem toho súd prvého stupňa vykonal
aj nedostatočné dokazovanie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu

prvého stupňa je predčasné, pretože súd prvého stupňa nemal pre svoje rozhodnutie riadne zistený
skutkový stav, resp. zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil, pretože sa spoliehal iba na tvrdenia
uvádzané žalobcom. Súd prvého stupňa tiež nedostatočne zistil koľko finančných prostriedkov žalobca
z úveru čerpal a koľko finančných prostriedkov uhradil a kedy sa dostal do omeškania. Súd prvého
stupňa sa pri úvahe, že návrh je dôvodný, dôsledne neriadil zákonnými ustanoveniami dbajúcimi

primárnenaochranuspotrebiteľaavyššieuvedenýmizásadami,svojerozhodnutieouplatnenomnároku
nedostatočne zdôvodnil, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť odôvodnenia, keďže nezohľadnil okolnosti
prípadu, najmä okolnosti uzatvárania predmetnej zmluvy, ktorá má povahu predtlačeného formulára v
medziach všeobecných obchodných podmienok zmluvy, ktoré žalovaný nemohol pri podpise zmluvyovplyvniťaktorébysvojoumožnouneprijateľnosťoumohlimaťzanásledokvznikznačnejnerovnováhyv
právachapovinnostiachzmluvnýchstrán.Vposudzovanomprípadesúdprvéhostupňapriznalžalobcovi
celú pohľadávku ním uplatnenú, a nezohľadnil postavenie žalovaného ako slabšej strany v tomto konaní,

nezohľadnil žalobcom určenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá predstavovala 43,37 %, a ktorú
je tiež možno označiť za zjavne neprijateľnú.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.02.2015 uviedol, že žalovaný vykonal
dňa 29.12.2006 úhradu vo výške 170.940,70 Sk v prospech spoločnosti AZ AUTO s.r.o., titulom zálohy

na kúpnu cenu. Táto úhrada bola zohľadnená v zápočte pohľadávok zo dňa 29.12.2006. Dňa 28.02.2007
žalovaný vykonal úhradu v sume 14.010,- Sk, ktorá bola žalobcom použitá na úhradu druhej splátky
splatnej 25.01.2007. Dňa 11.04.2007 žalovaný vykonal úhradu v sume 14.012,- Sk, ktorá bola žalobcom
použitá na úhradu tretej splátky splatnej 25.02.2007. Dňa 07.05.2007 žalovaný vykonal úhradu vo výške
14.001,- Sk, ktorá bola žalobcom použitá na úhradu štvrtej splátky splatnej 25.03.2007. Dňa 03.11.2007
žalovaný vykonal úhradu vo výške 95.258,- Sk, ktorá bola žalobcom použitá na úhradu siedmej splátky

splatnej dňa 25.06.2007 vo výške 183,23 eura, ôsmej splátky splatnej dňa 25.07.2007 vo výške 464,73
eura, deviatej splátky splatnej dňa 25.08.2007 vo výške 464,73 eura, desiatej splátky splatnej dňa
25.09.2007 vo výške 464,73 eura, jedenástej splátky splatnej dňa 25.10.2007 vo výške 464,73 eura,
a na úhradu sumy vo výške 1.119,90 eura podľa faktúry č. L./XX/XXXXX titulom zmluvnej pokuty za
oneskorenú úhradu a poplatky za inkaso pohľadávky.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.02.2015 uviedol, že uplatnený nárok
nie je určitý a jednoznačný a nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k výpočtu žalovanej istiny. V
doterajšom priebehu konania nebola vyriešená otázka skutočného počtu splátok, ktoré žalovaný hradil,
keďže ich uhradil viac než uvádza žalobca, o čom boli predložené listinné dôkazy. Žalovaný trvá na

tom, že mu bol poskytnutý úver vo výške 209.059,30 Sk a nie 228.000,- Sk ako tvrdí žalobca. Na
poskytnutý úver zaplatil dňa 28.02.2007 úhradu vo výške 14.010,- Sk, ktorá bola použitá na úhradu
splátky č. 2 splatnej 25.01.2007, dňa 11.04.2011 úhradu vo výške 14.012,- Sk, ktorá bola použitá na
úhradu splátky č. 3 splatnej 25.02.2007, dňa 07.05.2007 úhradu vo výške 14.001,- Sk, ktorá bola
použitá na úhradu splátky č. 4 splatnej 25.03.2007. Následne bolo žalobcovi vyplatené poistné plnenie z

poistnej udalosti vo výške 36.484,- Sk, ktorú sumu žalobca započítal na splátku č. 5 splatnú 25.04.2007
vo výške 14.000,50 Sk, č. 6 splatnú 25.05.2007 vo výške 14.000,50 Sk, a č. 7 splatnú 25.06.2007 vo
výške 8.483,- Sk. Žalovaný následne uhradil k rukám pána U. Valacha, ktorý bol osobou oprávnenou
konať v mene žalobcu na základe plnomocenstva zo dňa 02.11.2007, sumu vo výške 95.258,- Sk, ktorú
žalobca započítal čiastočne na úhradu 7. splátky vo výške 183,23 eura, na úhradu 8. splátky splatnej dňa

25.07.2007 vo výške 464,73 eura, 9. splátky splatnej dňa 25.08.2007 vo výške 464,73 eura, 10. splátky
splatnej dňa 25.09.2007 vo výške 464,73 eura, 11. splátky splatnej dňa 25.11.2007 vo výške 464,73
eura, a na úhradu zmluvnej pokuty za oneskorenú úhradu leasingových splátok a poplatku za inkaso
spolu vo výške 1.119,90 eura. Podľa názoru žalovaného však žalobca mal započítať celú sumu 95.258,-
Sk na úhradu splátok. Tým došlo k porušeniu ustanovenia § 586 ods.2 Občianskeho zákonníka, ako

aj k porušeniu rovnováhy medzi postavením žalovaného - spotrebiteľa a žalobcu - dodávateľa výrazne
v neprospech žalovaného ako slabšej zmluvnej strany. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja občiansko-
právnevzťahyaichpovahysadávyvodiťto,žepriplnenípeňažnéhodlhusamáplnenienajprvzapočítať
na istinu až potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo
v spotrebiteľskej zmluve si poskytovateľ služby vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať

na úroky až potom na istinu. Takáto podmienka by mohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka
podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách
sú absolútne neplatné od začiatku a pre spotrebiteľa sú nezáväzné. Ako už bolo namietané, žalobca
postupoval pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k osobnému automobilu v rozpore
so zmluvou o autoúvere, keďže ho bol oprávnený predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste

a čase, prípadne za cenu určenú znaleckým posudkom, pričom ho predal na aukcii nie za cenu určenú
znaleckým posudkom, ani za trhovú cenu, ale za cenu podstatne nižšiu. Ak by žalobca postupoval pri
predaji v súlade so zmluvou mala by suma získaná predajom automobilu zásadný vplyv na posúdenie
nároku žalobcu resp. na konečné vysporiadanie. Uplatnil si na započítanie voči žalobcovej pohľadávke
svoju vyššie uvedenú pohľadávku spočívajúcu v spôsobnej škode a vznáša kompenzačnú námietku ako

obranu voči návrhu, a to do výšky návrhom uplatňovanej sumy. Žiadal, aby súd posúdil neprijateľnosť
zmluvných podmienok, vyslovil ich neplatnosť a návrh ako nedôvodný zamietol.Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.06.2015 poukázal na obsah spisu
2T/91/2010 a uviedol, že žalovaný nielenže nezaplatil dohodnuté splátky, ale spáchal aj trestný čin
sprenevery za čo bol právoplatne odsúdený. Žalovaný podpísal osobe meno O. F. plnú moc, v ktorej

ho splnomocnil za odpredaj predmetného vozidla, na základe čoho splnomocnenec predal predmetné
vozidlo A. Z., ktorý uzatvoril so spoločnosťou GE Money a.s. zmluvu o úvere a záložnú zmluvu.
Spoločnosť GE Money a.s. dňa 26.08.2008 zaregistrovala v notárskom centrálnom registri záložných
práv záložné právo na predmetné vozidlo, a pokiaľ sa žalobcovi nepodarilo toto záložné právo z
registra vymazať, nebolo možné vozidlo zaradiť do dražby. Vozidlo dlhšiu dobu stálo na parkovisku v

dražobnej spoločnosti, čím strácalo svoju hodnotu. Strata hodnoty vozidla však bola spôsobená výlučne
z dôvodu podvodného konania žalovaného. Po výmaze záložného práva bolo vozidlo zaradené do
dražby šesťkrát, kým sa ho podarilo predať. Vyvolávacia cena do prvej dražby bola na úrovni 70 %
hodnoty určenej znaleckým posudkom. Žalobca si kvalifikovane uplatnil voči žalovanému nárok na
náhradu škody v trestnom konaní dňa 15.01.2009. Nakoľko žalobca zmluvu o úvere so žalovaným
ukončil dňa 11.04.2008, dňa 15.01.2009 si v trestnom konaní uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu

škody, pričom trestné konanie bolo právoplatne skončené 26.11.2010, a žalobný nárok voči žalovanému
bol podaný na súd 26.07.2011, nárok premlčaný nie je ani pri aplikácii dvojročnej premlčacej doby aj
keď žalobca sa s aplikáciou dvojročnej premlčacej doby nestotožňuje, pretože počas prebiehajúceho
trestného konania premlčacia doba neplynula podľa § 112 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise pred aj po prvom
rozhodnutí prvostupňového súdu, a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav
a dospel k takémuto právneho záveru.

Žiadosťou zo dňa 29.12.2009 žalovaný požiadal žalobcu o financovanie kúpy vozidla formou autoúveru.

Účastníci uzavreli dňa 29.12.2006 zmluvu o autoúvere č. P./XX/XXXXX, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému účelovo viazaný úver na nákup ojazdeného osobného automobilu

značky I. XXXi vo výške 228.000,- Sk a žalovaný sa zaviazal úver splácať v 24 mesačných
splátkach vo výške 12.987,70 Sk a platiť havarijné poistenie vo výške 1.013,30 Sk mesačne, celková
mesačná splátka 14.001,- Sk. Výška, splatnosť a skladba splátok mala byť uvedená predpise splátok.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere bola dohoda o všeobecných obchodných podmienkach, podľa
ktorej bol žalovaný v prípade omeškania so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti

zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania (článok VI. bod 6.1).

Kúpnou zmluvou zo dňa 29.12.2006 uzavretou medzi AZ AUTO s.r.o., ako predávajúcim, žalovaným,
ako kupujúcim a žalobcom, ako financujúcou spoločnosťou, sa predávajúci zaviazal predať žalovanému
ojazdené motorové vozidlo značky I. 740i a žalovaný sa zaviazal predmet kúpy prevziať a zaplatiť

dohodnutú kúpnu cenu vo výške 380.000,- Sk z čoho časť vo výške 152.000,- Sk ako zálohu pri podpise
kúpnej zmluvy a doplatok vo výške 228.000,- Sk vo forme poskytnutia úveru financujúcou spoločnosťou.
Zápočtom zo dňa 29.12.2006 sa účastníci dohodli, že žalobca zaplatí predávajúcemu len doplatok
kúpnej ceny vo výške 209.059,30 Sk a úhrada žalovaného predávajúcemu vo výške 18.940,70 Sk sa
započíta s dohodnutými platbami na základe zmluvy o autoúvere dňom podpisu tejto dohody.

Žalovaný zaplatil predávajúcemu sumu 170.940,70 Sk ako zálohu na kúpnu cenu.

Zápočtom zo dňa 29.12.2006 sa účastníci dohodli, že žalobca zaplatí predávajúcemu len doplatok
kúpnej ceny vo výške 209.059,30 Sk (380000 - 170940,70) a úhrada žalovaného predávajúcemu vo

výške 18.940,70 Sk (170940,70 - 150000) sa započíta s dohodnutými platbami na základe zmluvy o
autoúvere dňom podpisu tejto dohody.

Žalovaný prevzal predmetné motorové vozidlo dňa 29.12.2006.

Žalobca poskytol žalovanému úver v sume 209.059,30 Sk.

Žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 28.02.2007 14.010,- Sk, dňa 11.04.2007 sumu 14.012,- Sk, dňa
07.05.2007 sumu 14.001,- Sk a dňa 03.11.2007 sumu 95.258,- Sk, spolu sumu 137.281,- Sk. Žalobcalistom zo dňa 18.10.2007 započítal poistné plnenie poskytnuté Komunálnou poisťovňou, a.s. v sume
36.484,- Sk na úhradu splátky č. 5 v sume 14.000,50 Sk, splátky č. 6 sume 14.000,50 Sk a splátky č.
7 v sume 8.483,- Sk.

Dohodou o plnomocenstve uzavretou dňa 02.11.2007 udelil žalobca plnomocenstvo Igorovi Valachovi
na zastupovanie žalobcu pri zaisťovaní a preverovaní predmetu leasingovej zmluvy a zároveň na príjem
peňazí, cenností a listín týkajúcich sa predmetného vozidla.

Žalobca listom zo dňa 10.04.2008 podľa článku VII. bod 7.2 písm. b) a f) dohody o všeobecných
obchodných podmienkach odstúpil od zmluvy o autoúvere dňom doručenia podľa článku VII. bod 7.3.
Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 11.04.2008.

Žalovaný odovzdal vozidlo splnomocnenej osobe žalobcu dňa 11.04.2008.

Finančnýmvyrovnanímpredčasneukončenejzmluvyoautoúverevyhotovenýmdňa30.09.2010žalobca
vyúčtoval žalovanému dlžné splátky v sume 2.323,65 eura, doplatok úveru v sume 3.448,80 eura,
náklady spojené s predajom predmetu zmluvy v sume 155,29 eura, ostatné náklady - parkovné v
sume 24,81 eura, poistné náklady v sume 269,12 eura, poplatky spojené s úkonmi na dopravnom
inšpektoráte v sume 183,26 eura, preprava predmetu zmluvy v sume 201,45 eura, vypracovanie

znaleckéhoposudkuvsume162,18euraazmluvnúpokutuvsume4.550,64eura,spolusumu11.319,20
eura, a v prospech žalovaného predajnú cenu k predmetu leasingu 1.218,49 eura. Výsledok finančného
vyrovnania leasingovej zmluvy bol v sume 10.100,71 eura v neprospech žalovaného.

Žalobca listom zo dňa 11.05.2011 zaslal žalovanému opravu finančného vyrovnania tak, že znížil

finančné vyrovnanie o sumu 4.118,35 eura titulom zmluvnej pokuty a výsledkom bola pohľadávka voči
žalovanému vo výške 5.892,36 eura.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 2T/91/2010 si žalobca, prostredníctvom
splnomocneného zástupcu A.. P. Z. pri jeho výsluchu dňa 15.01.2009, uplatnil nárok na náhradu škody

vo výške 6.041,50 eura, ktorá mala spočívať v neuhradení úverových splátok č. 12 až 24 každá vo
výške464,73eura.Predmetnátrestnávecbolaprávoplatneskončenározsudkomzodňa26.11.2010č.k.
2T/91/2010-335. Týmto rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste medzi prokurátorom Okresnej
prokuratúry v Nitre a žalovaným, podľa ktorej sa žalovaný uznal vinným, že dňa 29.12.2006 vo firme AZ
Auto, s.r.o. Piešťany požiadal žalobcu o financovanie nákupu motorového vozidla značky I. XXXi formou

autoúveru, v ten istý deň podpísal kúpnu zmluvu a súčasne so žalobcom zmluvu o autoúvere, ktorou sa
zaviazalposkytnutýúversplácaťsplátkachvovýške14.001,-Skvrátaniehavarijnéhopoisteniamesačne
podobu 24 mesiacov od 29.12.2006, pričom vlastníkom predmetného vozidla sa stal žalobca, následne
pri omeškaní so splácaním dohodnutých splátok žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie
záväzku a vydanie vozidla, na ktorú žalovaný nereagoval, dlžnú sumu neuhradil a vozidlo nevydal,

pretože ešte dňa 09.10.2007 udelil osobe menom O. F. plnú moc na prepis a právne úkony s tým spojené
a na preberanie finančnej hotovosti za predmetné vozidlo za účelom odpredaja predmetného vozidla,
čím svojim konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške 6.041,50 eura, teda prisvojil si cudziu vec, ktorá
mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, tým spáchal prečin sprenevery podľa
§ 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Za to mu súd uložil peňažný trest vo výške 2.700,- eur.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26.11.2010.

Vzájomný vzťah účastníkov je vzťahom zo spotrebiteľského úveru, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia

zmluvy a je osobitným predpisom týkajúcim sa spotrebiteľských úverov vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku (ustanovenia § 52 a nasl.). Dohodu účastníkov ohľadne aplikácie § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka vylučuje skutočnosť, že v danej veci ide spotrebiteľský vzťah, na ktorý nie je možné aplikovať
Obchodný zákonník, a to ani na základe dohody účastníkov. Takáto dohoda je v priamom rozpore s
charakterom spotrebiteľského vzťahu, ktorý je vzťahom medzi spotrebiteľom a veriteľom podľa zákona

č. 258/2001 Z.z. a v otázkach, ktoré tento zákon priamo neupravuje podľa Občianskeho zákonníka.
Omeškanie žalovaného posudzuje podľa vykonávacieho vládneho nariadenia k Občianskemu
zákonníku, pričom na omeškanie sa aplikuje v znení účinnom do 31.12.2008, nakoľko prvý deň
omeškania žalovaného nastal v roku 2008.Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu

uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy), od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný od 01.01.2008), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný od 01.01.2008), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (účinný od 01.01.2008), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný podal dňa 29.12.2006 žalobcovi (v tom čase
pod obchodným menom KOFIS LEASING a.s.) žiadosť (č.l. 11) o financovanie kúpy vozidla formou

autoúveru. V ten istý deň účastníci uzatvorili zmluvu o autoúvere č. P./XX/XXXXX (č.l. XX), predmetom
ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému účelovo viazaný úver na nákup ojazdeného osobného
automobilu značky I. XXXi vo výške 228.000,- Sk a záväzok žalovaného úver splácať v 24 mesačných
splátkach vo výške 12.987,70 Sk a platiť havarijné poistenie vo výške 1.013,30 Sk mesačne, celková
mesačná splátka 14.001,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere bola dohoda o všeobecných

obchodných podmienkach (č.l. 22).

Nakoľko podľa právneho názoru súdu bola predmetná zmluva zmluvou spotrebiteľskou, súd podrobil jej
obsah skúmaniu z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok.

Zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neprijateľné. Občiansky zákonník za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

pričom takéto neprijateľné podmienky sankcionuje neplatnosťou.

Súd dospel k záveru, že zmluva o autoúvere obsahuje spracovateľský poplatok vo výške 4.940,- Sk,
ktorý vzhľadom na jeho charakter treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatou tohto
poplatku je, že jeho zaplatením zo strany spotrebiteľa veriteľ všetky náklady (v podstate paušálne), ktoré

mu vznikli, alebo by mohli vzniknúť v súvislosti s procesom uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy prenesie
na spotrebiteľa, hoci jeho odmenou za poskytnutie úveru má byť dohodnutý úrok.

Zmluvná pokuta je jedným z inštitútov záväzkového práva zabezpečujúcich záväzky. Postihuje dlžníka

pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti. Okrem zabezpečujúcej funkcie, zmluvná pokuta plní aj
funkciu paušalizovanej náhrady škody a funkciu postihu za porušenie zmluvnej povinnosti. Výška
zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná a závisí od dohody účastníkov zmluvného vzťahu. Zmluvná
pokuta však musí byť primeraná hodnote a významu zabezpečenej zmluvnej povinnosti. Primeranosť
zmluvnej pokuty má osobitný význam v prípade spotrebiteľskej zmluvy.

Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je, podľa názoru súdu, dohoda o zmluvnej pokute uvedená
v dohode o všeobecných obchodných podmienkach (č.l. 22) v článku VI. bod 6.1, podľa ktorej bol
žalovaný v prípade omeškania so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,2% za každý deň omeškania, pričom neprijateľnosť tejto zmluvnej

podmienky je daná jednak jej výškou, ktorá pri prepočte na rok je až 73% ročne, keď nesporne ide
o neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného, a jednak spôsobom jej
uvedenia nie priamo v spotrebiteľskej zmluve, ale v dohode o všeobecných obchodných podmienkach,
ktorá je navyše napísaná veľmi drobným a ťažko čitateľných písmom a aj neprimerane rozsiahla. Takáto
dohoda je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 01.01.2008. Uvedené ustanovenie je potrebné aplikovať aj na nároky, ktoré vznikli zo zmlúv
uzavretých pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 568/2007 Z.z. (pred 01.01.2008), a to vzhľadom
na prechodné ustanovenie § 879j. Z uvedeného je potrebné uzavrieť, že nakoľko k uplatneniu nároku
na zmluvnú pokutu došlo dňa 30.09.2010 vo finančnom vyrovnaní predčasne uplatnenej zmluvy (č.l.
40), ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vznikol po 01.01.2008 (hoci zmluva bola uzavretá

pred 01.01.2008), na ktorý sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské
zmluvy, v znení účinnom po 01.01.2008. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom zmluvnú pokutu vo výške 73% ročne je potrebné považovať

za neprimerane vysokú sankciu.Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach ďalej obsahuje celý rad zmluvných podmienok, ktoré
sa javia ako neprijateľné. Sú to najmä rôzne zmluvné pokuty (napr. v článku III. a v článku V.) a tiež
oprávnenie žalobcu jednostranne meniť výšku splátok rovnako v článku III. Tieto zmluvné podmienky

bolo pre súd problém v dohode o všeobecných zmluvných podmienkach vyhľadať, takým drobným
a nečitateľným písmom je napísaná. Žalobca však v tomto konaní nároky z uvedených dojednaní
neuplatňuje, preto sa s nimi súd osobitne nezaoberal.

Ďalej súd skúmaním zmluvy o autoúvere (č.l. 12) zistil, že zmluva neobsahuje dohodu o výške úroku
z úveru, keď je v nej uvedená len ročná percentuálna miera nákladov 43,37%. V tejto súvislosti súd
poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V
tom prípade bol žalobca oprávnený požadovať od žalovaného vrátenie len skutočne poskytnutých
peňažných prostriedkov úveru.

V danej veci nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému titulom úveru sumu 209.059,30 Sk
(6.939,50 eura), a to zaplatením časti kúpnej ceny priamo predávajúcemu. Záväzok žalobcu poskytnúť
žalovanému zvyšok peňažných prostriedkov do dohodnutej výšky úveru v sume 18.940,70 Sk (228000 -
209059,30) mal zaniknúť započítaním s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie spracovateľského poplatku

v sume 4.940,- Sk a s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie prvej splátky úveru vo výške 14.000,70 Sk ,
a to na základe dohody účastníkov zo dňa 29.12.2006 (č.l. 16).

Čo sa týka spracovateľského poplatku, súd dohodu o ňom vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenie týkajúce sa absencie dohody o výške úroku v
spotrebiteľskej zmluve a tomuto zisteniu zodpovedajúci právny záver súdu, že žalobca nemôže od

žalovaného požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve, a preto má žalobca právo len na
vrátenie skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov úveru, nie je možné akceptovať ani započítanie
pohľadávkyžalovanéhonaposkytnutieúveruspohľadávkoužalobcunazaplatenie1.splátkyúveru.Súd
poukazuje tiež na zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že žalobca 1. splátku úveru, ani nezapočítal
do sumy zaplatenej žalovaným, čo vyplýva priamo z jeho vyjadrenia zo dňa 26.02.2015.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné prijať skutkový záver, že žalobca poskytol žalovanému titulom
úveru peňažné prostriedky v sume 209.059,30 Sk (6.939,50 eura).

Čo sa týka sumy skutočne vrátených peňažných prostriedkov z vykonaného dokazovania vyplýva, že

žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 173.765,- Sk (5.767,94 eura), pozostávajúcu zo sumy 14.010,-
Sk zaplatenej dňa 28.02.2007, zo sumy 14.012,- Sk zaplatenej dňa 11.04.2007, zo sumy 14.001,-
Sk zaplatenej dňa 07.05.2007, zo sumy 95.258,- Sk zaplatenej dňa 03.11.2007 a zo sumy 36.484,-
Sk započítanej z poskytnutého poistného plnenia. Zo zaplatenej sumy bolo 11.143,30 Sk (369,87
eura) zaplatené titulom poistného (1.013,30 x 11) a 162.621,70 Sk (5.398,05 eura) titulom vrátenia

poskytnutých peňažných prostriedkov úveru. V prospech žalovaného bolo potrebné ešte pripočítať
sumu, ktorú žalobca získal predajom predmetného vozidla vo výške 1.202,39 eura. Žalovaný je potom
povinný vrátiť žalobcovi sumu 339,06 eura ako rozdiel medzi skutočne poskytnutými peňažnými
prostriedkami úveru 209.059,30 Sk (6.939,50 eura) a sumou vrátenou žalovaným 162.621,70 Sk
(5.398,05 eura) spolu so sumou výťažku z predaja predmetného vozidla 1.202,39 eura (6939,50 -

5398,05 - 1202,39 = 339,06).

Žalovaný súdu nepreukázal, že svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky splnil
riadne a včas, preto je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 339,06 eura a zákonný úrok z omeškania

od 15.10.2010 do zaplatenia. Splatnosť záväzku žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutý úver nastala
dňom 25.04.2008, teda uplynutím 14-dennej lehoty, ktorú mu na zaplatenie záväzku určil žalobca v
odstúpení od zmluvy doručenom dňa 11.04.2008 (č.l. 30 a 31) a dňom 26.04.2008 sa žalovaný dostal
do omeškania. Podľa právnej úpravy účinnej k prvému dňu omeškania je výška úrokov z omeškaniadvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu ( § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008).
Základná úroková sadzba NBS k prvému dňu omeškania 26.04.2008 bola 4,25 % a zákonný úrok z

omeškania k uvedenému dňu bol 8,5% (4,25 x 2). Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania v
zákonnej výške, ale viazaný návrhom až odo dňa uplatneného žalobcom v žalobnom návrhu, teda odo
dňa 15.10.2010.

Na základe uvedeného súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti o zaplatenie sumy 339,06
eura a 8,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 339,06 eura od 26.04.2008 do zaplatenia, a preto mu
v tejto časti vyhovel.

Vo zvyšku, v časti o zaplatenie sumy 5.643,30 eura, spolu s 9% úrokom z omeškania zo sumy 5.643,30

eura do 15.10.2010 do zaplatenia, a v časti uplatneného úroku z omeškania, ktorý presahuje úrok
zákonný ku dňu omeškania (26.04.2008) súd návrh nepovažoval za dôvodný.

Zamietajúca časť sa týka uplatneného nároku titulom úrokov, ktoré neboli dohodnuté v zmluve o
autoúvere, a preto ich žalobca nie je oprávnený od žalovaného požadovať, keď podľa § 4 ods. 4 zákona

č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Ďalej sa zamietajúca časť týka ostatných náklady uplatnených žalobcom vo finančnom vyrovnaní
predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 30.09.2010 (č.l. 40) v znení opravy FV zo dňa 11.05.2011 (č.l.

44), ktoré pozostávali z nákladov spojených s predajom predmetu zmluvy v sume 155,29 eura,
ostatnýchnákladov-parkovnévsume24,81eura,vpoistnýchnákladovvsume269,12eura,spoplatkov
spojených s úkonmi na dopravnom inšpektoráte v sume 183,26 eura, prepravou predmetu zmluvy v
sume 201,45 eura, s vypracovaním znaleckého posudku v sume 162,18 eura a so zmluvnej pokuty v
sume 432,29 eura. K uvedeným nákladom spojeným s predajom žalobca predložil množstvo listinných

dôkazov, ktorých priama súvislosť s konkrétnym vozidlom bola nejasná a súd ju nemal jednoznačne
preukázanú. Odhliadnuc od uvedeného súd aj v tejto časti poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko v zmluve o
autoúvere nie sú uvedené žiadne poplatky za náklady spojené s predajom, nie je dôvodné právo na

uplatnené poplatky žalobcovi priznať. Poplatky a náklady uvedené v dohode o všeobecných obchodných
podmienkach, vopred pripravených žalobcom, navyše napísaných veľmi drobným až nečitateľným
písmom, z ktorými sa žalovaný nemohol vopred oboznámiť, nie je možné považovať za dohodu
účastníkov konania, ktorá spĺňa náležitosti právneho úkonu, a teda nezaväzuje účastníkov k plneniu
zmluvných povinností. Po ukončení zmluvy o autoúvere a odovzdaní vozidla žalobcovi podľa názoru

súdu zanikla aj povinnosť žalovaného platiť za predmet zmluvy poistné, resp. táto povinnosť prešla na
žalobcu. Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, túto súd vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je neplatná a z neplatnej zmluvnej podmienky nemožno priznať právo, a to ani modifikované nižšou
uplatnenou sumou.

Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.643,30 eura, spolu s 9% úrokom z
omeškania zo sumy 5.643,30 eura do 15.10.2010 do zaplatenia, a uplatnený úrok z omeškania, ktorý
presahuje úrok zákonný ku dňu omeškania (9 - 8,5 = 0,5%), zamietol.
Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca postupoval pri výkone zabezpečovacieho prevodu

vlastníckeho práva k osobnému automobilu v rozpore so zmluvou o autoúvere, keďže ho bol oprávnený
predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase, prípadne za cenu určenú znaleckým
posudkom, pričom ho predal na aukcii nie za cenu určenú znaleckým posudkom, ani za trhovú
cenu, ale za cenu podstatne nižšiu, a ak by žalobca postupoval pri predaji v súlade so zmluvou
mala by suma získaná predajom automobilu zásadný vplyv na posúdenie nároku žalobcu resp. na

konečné vysporiadanie, pričom si uplatnil na započítanie voči žalobcovej pohľadávke svoju pohľadávku
spočívajúcu v spôsobnej škode a vzniesol kompenzačnú námietku ako obranu voči návrhu do výšky
návrhom uplatňovanej sumy, súd nepovažoval za preukázanú. V tomto smere súd v prvom rade
prihliadol na skutočnosť, že žalovaný manipuloval s predmetom zmluvy takým spôsobom, že sa dopustilprečinu sprenevery, k čomu sa priznal a uzavrel dohodu o vine a treste. Súd mal v konaní listinami
predloženými žalobcom žiadosťou o výmaz záložného práva (č.l. 334), úradným výpisom z notárskeho
centrálnehoregistrazáložnýchpráv(č.l.334),odpoveďounažiadosťovýmazzáložnéhopráva(č.l.337),

úradným výpisom z notárskeho centrálneho registra záložných práv (č.l. 338), potvrdením o registrácii
v notárskom centrálnom registri záložných práv (č.l. 339) a z cien do aukcie z 17.03.2010, 07.04.2010,
09.06.2010, 14.07.2010, 11.08.2010, 08.09.2010 (č.l. 340 až 345) preukázané, že vozidlo nebolo možné
od 26.08.2009 predať v priamej súvislosti s trestnou činnosťou žalovaného. Z uvedeného mal súd
preukázané, že pokiaľ aj predajom predmetného vozidla vznikla žalovanému škoda, túto škodu nezavinil

žalobca, a preto kompenzačnú námietku žalovaného nie je možné akceptovať.

K vznesenej námietke premlčania súd poukazuje, na skutočnosť, že splatnosť záväzku žalovaného
vrátiť žalobcovi poskytnutý úver nastala dňom 25.04.2008, teda uplynutím 14-dennej lehoty, ktorú mu
na zaplatenie záväzku určil žalobca v odstúpení od zmluvy doručenom dňa 11.04.2008 (č.l. 30 a 31) a
dňom 26.04.2008 sa žalovaný dostal do omeškania. Týmto dňom začala plynúť aj 3-ročná premlčacia

lehota na uplatnenie práva na súde. Premlčacia lehota neplynula odo dňa uplatnenia práva žalobcu,
ako poškodeného v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 2T/91/2010, a to odo
dňa uplatnenia práva na náhradu škody dňa 15.01.2009 do právoplatného skončenia dňa 26.11.2010.
Právo žalobcu uplatnené na súde dňa 27.07.2011 bolo potom uplatnené včas. Žalobca si uplatnil voči
žalovanému v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 6.041,50 eura, ktorá mala spočívať v

neuhradení úverových splátok č. 12 až 24 každá vo výške 464,73 eura, pričom uplatnený nárok zahŕňa aj
splácanie poskytnutých peňažných prostriedkov, ktoré podľa vyššie uvedeného záveru súdu je žalovaný
povinný vrátiť žalobcovi. Na základe uvedeného súd námietku premlčania vznesenú žalovaným v tomto
konaní nepovažoval za dôvodnú.

Napriek tomu, že súd nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie spracovateľského poplatku
z dôvodu, že ide o nárok odvodený od neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej
zmluve, nepovažoval za účelné postupovať podľa § 153 ods. 4 OSP a uviesť túto zmluvnú podmienku
vo výroku tohto rozsudku z dôvodu, že ide o ustanovenie zmluvy, ktoré žalobca používal v roku 2006,

a preto nie je predpoklad, že ho používa i naďalej.

Nakoľko súd vec odročil na vyhlásenie rozsudku podľa § 156 ods. 2 OSP, zároveň
rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. Lehota na vyčíslenie trov konania podľa § 151 ods. 1 OSP účastníkom plynie
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na
exekúciu.