Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717201433
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7717201433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd S., sudkyňa Z.. Y. N. v právnej veci žalobcu X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. č. XXX, proti

žalovanému F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., ul. F. č. 6, zastúpeného advokátom Z.. O. K., so sídlom
H. 57, 04X XX H., F.: XX XXX XXX, o vylúčenie veci z exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. L. z a m i e t a.

II. P r i z n á v a úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v
pomere XXX %.

o d ô v o d n e n i e :

1. L. sa žalobou došlou na tunajší súd dňa X.X.XXXX domáhal proti žalovanému, aby súd rozhodol tak,
že vylučuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa k.ú. K., okres K., obec K., zapísané na LV č. XXXX ako byt

č. XX na 5. poschodí, vo vchode X v bytovom dome súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX pod
G v podiele X/X a na LV č. XXXXX k.ú. K. ako parcela reg. C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXX mX pod G v podiele XX/XXXX z exekúcií vykonávaných exekútorom S.. K. G., D. úrad H.
pod č. EX XX/XXXX a č. EX XX/XXXX. L. navrhol, aby mu žalovaný uhradil trovy konania. L. odôvodnil
tým, že žalovaný ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi S.. K. G. so sídlom S. 3, XXX XX H. návrh
na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená pod sp. zn. EX XX/XX proti povinnej O. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. č. XXX na základe exekučného titulu J. zápisnice spísanej notárom Z.. Z. A. dňa X.XX.XXXX

sp.zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, ktorým sa povinnej uložila povinnosť, aby
zaplatila oprávnenému pohľadávku vo výške XX.XXX,- € s príslušenstvom pohľadávky: trovy právneho
zastúpenia v exekučnom konaní vo výške XXX,XX € a súdny poplatok v exekučnom konaní vo výške
XX,XX €. V návrhu na vykonanie exekúcie žalovaný ako oprávnený uviedol, že súhlasí so zriadením
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinnej. Q. súd S. poveril súdneho exekútora S.. K. G.
na vykonanie exekúcie č. EX XX/XXXX poverením na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX zo
dňa X.X.XXXX pod sp.zn. XXEr XXX/XXXX. S. žalovaný ako oprávnený podal súdnemu exekútorovi

S.. K. Bertókovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorý je vedený pod sp. zn. EX XX/XX proti povinnej O.
S. na základe exekučného titulu J. zápisnice spísanej Z.. Z. K., notárom zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. N
XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, ktorým uložil povinnej povinnosť, aby oprávnenému -
žalovanému zaplatila pohľadávku vo výške XX.XXX,- € s príslušenstvom pohľadávky: úrok z omeškania
vo výške XX,XX % ročne zo sumy XX.XXX,- € od X.X.XXXX, trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške XXX,XX €, súdny poplatok v exekučnom konaní vo výške XX,XX €. V návrhu na
vykonanie exekúcie žalovaný ako oprávnený uviedol, že súhlasí so zriadením exekučného práva na

nehnuteľnosti povinného. Q. súd S. poveril exekútora S.. K. G. vykonaním exekúcie č. EX XX/XXXX
poverením na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. XXEr XXX/
XXXX. N. exekútor dňa XX.X.XXXX vydal pod číslom EX XX/XX-XX W. o spôsobe vykonania exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom územíK. zapísané na LV č. XXXX - byt č. XX na 5. poschodí, vo vchode X v bytom dome súp.č. XXXX
postaveného na parcele č. XXXX pod G v podiele X/X a na LV č. XXXXX parcela reg. C č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX mX pod G v podiele XX/XXXX. Y. súdny exekútor toho

istého dňa vydal ďalšie W. o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na
vyššie označené nehnuteľnosti pod č. EX XX/XX-XX. Y. upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie
súdny exekútor doručil aj žalobcovi, ktorý je manželom povinnej. Zo špecifikácie nehnuteľnosti, ktorá
má byť v rámci týchto exekučných konaní predaná alebo predávaná, na ktoré bolo zriadené exekučné
záložné právo žalobca zistil, že ide o nehnuteľnosti, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov ale do jeho výlučného vlastníctva, pretože ich nadobudol na základe kúpnych zmlúv, pričom
finančné prostriedky použité na kúpu týchto nehnuteľností nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. W., že sa domnieva, že v týchto exekučných konaniach došlo k porušeniu základnej zásady,
na ktorej spočíva exekučné konanie a to, že oprávnený môže byť uspokojený výlučne z majetku
vo vlastníctve povinného. V prípade, že povinný je bezpodielovým spoluvlastníkom majetku z titulu
existencie manželstva možno exekúciou postihnúť aj veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,

ale nie je možné postihnúť exekúciou vec, ktorá nepatrí povinnému ale výlučne jeho manželovi. S.
povinného je v takomto prípade treťou osobou, ktorej D. poriadok poskytuje ochranu. D. poriadok v § 55
ods. X uvádza, že chránené je právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu. I. právo k veci takýmto právom
je. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby súd v súlade s § 55 ods. X D. poriadku vyhovel jeho žalobe a
vylúčil vyššie označené nehnuteľnosti z označených exekúcii. M. dôkaz na preukázanie svojich tvrdení

navrhol, aby si súd pripojil spisy tunajšieho súdu vedené pod sp.zn. XXEr XXX/XXXX a XXEr XXX/
XXXX. K. súdu vyššie označené W. o začatí exekúcií, ktoré boli vydané XX.X.XXXX súdnym exekútorom
a predložil H. zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretú podľa § 588 a nasl. Q. zákonníka
dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim S.. S. A. a kupujúcim - žalobcom. K. kúpnej
zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam s tým, že v článku I. tejto zmluvy

sa konštatuje, že nadobúda túto nehnuteľnosť žalobca do výlučného vlastníctva v celosti (č.l. X-X). S.
predložil daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, z ktorej vyplýva, že podal daňové priznanie k dani z
nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX.

2. L. navrhol voči nemu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodov, že pokiaľ ide o nárok

žalobcu a jeho tvrdenie, že finančné prostriedky, ktoré boli použité na nehnuteľnosti, ktoré navrhuje
vylúčiť z exekúcií a že nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale patria len do jeho
výlučného vlastníctva, tak toto svoje tvrdenie podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nepreukázal. Z
listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil a to kúpnych zmlúv v týchto sa neuvádza, žeby finančné
prostriedky, ktoré vynaložil na kúpu týchto nehnuteľností patrili výlučne len jemu. K. na skutočnosť,

že z kúpnych zmlúv, ktoré predložil je zrejmé, že boli uzavreté až po uzavretí manželstva žalobcu a
jeho manželky - povinnej v označených exekučných konaniach, pretože ich manželstvo bolo uzavreté
dňa XX.X.XXXX a kúpne zmluvy boli uzavreté XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. K. na ustanovenie § 143a
Q. zákonníka a to, že manželia majú možnosť dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice a môžu sa manželia

voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa. V praxi platí, že dohoda o
zúžení G. sa nikde nezverejňuje a neregistruje a preto je v záujme manželov, aby ju predložili všetkým
osobám a inštitúciám (napr. aj katastrálnemu odboru), ktorých sa rozsah zúženého G. týka. V. platí,
že zúženie G. sa môže vzťahovať len na usporiadanie práv a povinností do budúcna, t.j. nie je možné
J. zápisnicou o zúžení G. vyriešiť majetok a G., ktoré vzniklo pred spísaním zápisnice (rozhodnutie

NS SR V Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že v týchto exekučných konaniach bola povinná viackrát
písomne vyzývaná cestou súdneho exekútora v zmysle § 54 ods. X D. poriadku na vyhlásenie o
svojom majetku prostredníctvom formulára, ktorý jej bol v prílohe zasielaný a ani v jednom prípade,
pričom jej to bolo zasielané trikrát si ho neprevzala od exekútora v odbernej lehote a tak sa ani
jednoducho nemohla prípadne vyjadriť k svojmu majetku. H. žalobca žiadnu takúto dohodu, na ktorú

poukázal žalovaný o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva nepredložil,
tak sa domnieva, že nehnuteľnosti nepatria do výlučného vlastníctva žalobcu, ako to tvrdí, ale do
bezpodielového spoluvlastníctva jeho a povinnej. V zmysle zákona je teda možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného pri exekúcii aj zo spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. V
prípade, ak individuálny majetok jedného z manželov na uspokojenie pohľadávky nestačí, pri výkone

rozhodnutia možno uspokojiť pohľadávku aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.
K. na ust. § 147 Q. zákonníka, podľa ktorého platí, že: „K. veriteľa len jedného z manželov, ktorá
vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov,ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý
nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ Z týchto dôvodov navrhol teda žalovaný voči
nemu žalobu zamietnuť. K. listinné dôkazy: sobášny list, ktorý bol vyhotovený X.XX.XXXX S. úradom

v Q., z ktorého vyplýva, že žalobca uzavrel manželstvo s povinnou - O. S., rod. E. XX.X.XXXX (č.l. XX
spisu), H. zmluvu X/XXXX uzavretú dňa XX.X.XXXX medzi S. K. ako predávajúcim a žalobcom (bod
XX.) ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spornej nehnuteľnosti a to pozemku C KN XXXX
o výmere XXXX m2, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom nachádzajúci sa pod bytovým domom
súp.č. XXXX (č. l. XX).

3. L. k vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril tak, že trval na podanej žalobe a na svojom tvrdení,
že sporné nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda jeho a povinnej
- jeho manželke, ale že tieto nadobudol síce počas trvania manželstva, ale z finančných prostriedkov,
ktoré nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Y., že boli mu darované v roku XXXX jeho
otcom D. Maščákom, keďže jeho rodičia darovali staršiemu bratovi rodičovský dom v B.: Z dôvodu, že

k darovaniu došlo medzi blízkymi príbuznými medzi otcom a synom tak nebola vyhotovená darovacia
zmluva, pretože zákon takúto povinnosť neukladá. O týchto skutočnostiach bola informovaná aj jeho
manželka O. S., rod. E., o ktorej skutočnosti ako dôkaz súdu predložil P. prehlásenie jeho manželky O.
S. z XX.X.XXXX.

4. L. vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. XX) uviedol, že považuje predložené čestné prehlásenie
manželky žalobcu za nerelevantné, nakoľko nebola zmluvnou stranou darovacej zmluvy, ktorá mala
byť údajne uzatvorená medzi ním a jeho otcom. K. aj na to, že v čase keď si povinná zaobstáravala
pôžičku od žalovaného, tak ho ubezpečila, že aj keby sa malo niečo skomplikovať s vrátením peňazí,
nech sa neobáva, pretože oni s manželom majú majetok a doslova spomenula dom v B., byt v K.,

dve autá, lesy a polia. Z tohto je zrejmé, že už v čase keď došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov
žalovaným povinnej sa prezentovala skutočnosťou, že vlastnia s manželom byt v K. a teraz účelovo tvrdí,
že tento byt je vlastníctvom jej manžela, aby nemohol byť postihnutý exekúciou. J. je však skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, že ak by aj naozaj malo dôjsť k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi ním a
jeho otcom, takže práve finančné prostriedky, ktoré mu mali byť darované, boli reálne použité na kúpu

predmetných nehnuteľností. L. ani nešpecifikuje bližšie v akej výške mu mali byť finančné prostriedky
darované a koľko z nich použil na kúpu dotknutých nehnuteľností. Y. žalobcu v tomto smere považuje
doslova za účelové, nakoľko sa žalobca ako manžel povinnej snaží povinnú chrániť, resp. chráni aj
spoločne nadobudnutý majetok počas trvania manželstva, teda aj svoj majetok. L. poukázal na svoje
vyjadrenie k žalobe, v ktorom poukázal, že jedným a možno aj najčastejším spôsobom keby by žalobca

aj po uzatvorení manželstva mohol nadobudnúť nehnuteľností do svojho vlastníctva by bola skutočnosť,
žeby žalobca a povinná ako manželia uzatvorili dohodu o zúžení G., ktorú pripúšťa ust. § 143a Q.
zákonníka. K. v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR R XX/XXXX (vyššie citované). U. zákonná úprava
G.jepostavenánaprincípe,ževznikommanželstvavznikáajG.avtedyďalšieziskynadobudnutépočas
manželstva niektorým z manželov (okrem zákonných výnimiek) patria do G., pričom ak je raz nejaká vec

v G., žiadnou dohodou túto skutočnosť nemožno zmeniť, pretože dohody nemôžu meniť existujúci stav
spätne, pôsobia len do budúcnosti. K. na to, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola
kúpa bytu v K. ešte dňa XX.XX.XXXX (neskôr dňa XX.X.XXXX druhú kúpnu zmluvu na kúpu podielu
pod bytovým domom) a teraz sa po viac ako X rokoch odvoláva na skutočnosť, že v minulosti obdŕžal od
svojho otca peniaze na kúpu tohto bytu. Aj v takomto prípade preto platí, že pokiaľ tak účastník kúpnej

zmluvy neurobil pred samotnou kúpou tejto nehnuteľností, tak sa nemôže spätne odvolávať na túto
skutočnosť. W., že podľa jeho názoru sa žalobca snaží dosť „primitívnym“ spôsobom presvedčiť súd, že
predsavminulostimuotecdarovalfinančnéprostriedkynakúpupredmetnýchnehnuteľnostíapretotieto
nepatria do G. a ako jediný dôkaz navrhol svoj výsluch a predložil aj čestné vyhlásenie svojej manželky,
ktorá poslušne pritakáva tomuto klamstvu. W. ďalej, že podľa jeho názoru žalobca nepreukázal a spätne

už ani nemôže preukázať vklad svojich údajne výlučných finančných prostriedkov na kúpu predmetných
nehnuteľností, ktoré mu mal darovať jeho otec. L. nespochybniteľne nepreukázal existenciu daru, ani
účel, na ktorý bol prípadný dar použitý ale predovšetkým s odstupom veľkého časového úseku to ani
nie je možné, ani prípustné. K. žalovaný navrhol, aby po vykonanom dokazovaní súd žalobu zamietol
a priznal mu náhradu trov konania.

5. N. nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili žalovaný a jeho právny zástupca. L. sa nedostavil,
pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované na adresu evidovanú v V. obyvateľov SR
(inú adresu žalobca neuviedol) s tým, že zásielka bola vrátená na súd ako nedoručená XX.X.XXXX,takže súd ju v zmysle ust. § 112 U. považoval za doručenú týmto dňom, aj keď sa o tom žalobca
nedozvedel. L. sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil.
N. preto rozhodol tak, že prejedná a rozhodne vec v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 zák. č. XXX/

XXXX Z. z. U. sporového poriadku (ďalej len U.).

6. N. vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a
oboznámením sa s obsahmi pripojených spisov tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

7. Z pripojených spisov tunajšieho súdu vedených pod sp.zn. XXEr XXX/XXXX a XXEr XXX/XXXX (č.l.
XX) bolo zistené, že na tunajšom súde sa vedú exekučné konania za účasti oprávneného - žalovaného
voči manželke žalobcu O. S., nar. XX.X.XXXX, z ktorých exekúcií navrhuje v tomto spore žalobca,
aby boli predmetné nehnuteľnosti vylúčené, keďže na nich súdny exekútor zriadil exekučné záložné
právo. V exekučnej veci sp. zn. XXEr XXX/XXXX žalovaný ako oprávnený podal návrh súdnemu
exekútorovi S.. K. G. so sídlom S. 3, XXX XX H. na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená pod sp.

zn. EX XX/XX proti povinnej O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. č. XXX na základe exekučného titulu
J. zápisnice spísanej notárom Z.. Z. A. dňa X.XX.XXXX sp.zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, J.
XXXXX/XXXX, ktorým sa povinnej uložila povinnosť, aby zaplatila oprávnenému pohľadávku vo výške
XX.XXX,- € s príslušenstvom pohľadávky: trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
XXX,XX € a súdny poplatok v exekučnom konaní vo výške XX,XX €. V návrhu na vykonanie exekúcie

žalovaný ako oprávnený uviedol, že súhlasí so zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti
povinnej. N. vydal poverenie č. XXXX XXXXXX dňa X.X.XXXX na vykonanie tejto exekúcie súdnemu
exekútorovi. N. exekútor vydal W. o spôsobe vykonania exekúcie pod č. EX XX/XX-XX dňa XX.X.XXXX,
ktorým upovedomil strany exekučného konania, že na zabezpečenie vymáhanej peňažnej pohľadávky s
príslušenstvom zriadi exekučné záložné právo na sporné nehnuteľnosti. V exekučnej veci sp. zn. XXEr

XXX/XXXX žalovaný ako oprávnený podal návrh súdnemu exekútorovi S.. K. G. so sídlom S. 3, XXX
XX H. na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená u exekútora pod sp. zn. EX XX/XX proti povinnej O.
S. na základe exekučného titulu J. zápisnice spísanej Z.. Z. K., notárom zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. N
XX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, ktorým uložil povinnej povinnosť, aby oprávnenému -
žalovanému zaplatila pohľadávku vo výške XX.XXX,- € s príslušenstvom pohľadávky: úrok z omeškania

vo výške XX,XX % ročne zo sumy XX.XXX,- € od X.X.XXXX, trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške XXX,XX €, súdny poplatok v exekučnom konaní vo výške XX,XX €. V návrhu na
vykonanie exekúcie žalovaný ako oprávnený uviedol, že súhlasí so zriadením exekučného práva na
nehnuteľnosti povinného. Q. súd S. poveril exekútora S.. K. G. vykonaním exekúcie č. EX XX/XXXX
poverením na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX pod sp.zn. XXEr XXX/

XXXX. N. exekútor dňa XX.X.XXXX vydal pod číslom EX XX/XX-XX W. o spôsobe vykonania exekúcie
zriadením exekučného záložného práva na sporné nehnuteľnosti.

8. Z výpisov listov vlastníctva vyplýva, že na LV č. XXXX k.ú. K. je evidovaná nehnuteľnosť a to: - byt č.
XX na 5. poschodí, vo vchode X v bytom dome súp.č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX, ako aj

podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XX/XXXX, kde pod
G je vedený žalobca ako jeho výlučný a podielový vlastník, ktorý tieto nadobudol titulom kúpnej zmluvy
V XXXX/XXXX. Na LV č. XXXXX k.ú. K. je vedená parcela reg. C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXX m2, ktorej ako podielový spoluvlastník pod G je vedený žalobca a to v podiele XX/
XXXX, ktorý podiel nadobudol titulom kúpnej zmluvy V XXX/XXXX. Zo žalobcom predloženej H. zmluvy

o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti uzavretú podľa § 588 a nasl. Q. zákonníka dňa XX.XX.XXXX,
ktorá bola uzavretá medzi predávajúcim S.. S. A. a kupujúcim - žalobcom vyplýva, že predmetom kúpnej
zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam - predmetného bytu a podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s tým, že v článku I. tejto zmluvy sa konštatuje, že
nadobúda túto nehnuteľnosť žalobca do výlučného vlastníctva v celosti (č.l. X-X). Z H. zmluvy X/XXXX

uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi S. K. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim vyplýva, že na
základe nej došlo k prevodu vlastníckeho práva predávajúceho k podielu spornej nehnuteľnosti parcely
registra C KN č. XXXX o výmere XXXX m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom nachádzajúcou
sa pod bytovým domom súp.č. XXXX na kupujúceho - žalobcu (č. l. XX). Zo sobášneho listu, ktorý bol
vyhotovený dňa X.XX.XXXX S. úradom v Q. vyplýva, že žalobca uzavrel manželstvo s povinnou - O. S.,

rod. E. dňa XX.X.XXXX (č.l. XX spisu). Y. skutočnosti v tomto spore boli preukázané listinnými dôkazmi
a súd ich považuje za nesporné a ani strany ich nerozporovali.9. K. § 123 Q. zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

XX. K. § 124 Q. zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.

XX. K. § X32 ods. 1 Q. zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom.

XX. K. § 143 Q. zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

XX. K. § X43a ods. 1 Q. zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Q. sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

XX. K. § 143a ods. X Q. zákonníka, manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového
spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.

XX. K. § X4Xa ods. 3 Q. zákonníka, dohoda podľa odsekov 1 a X vyžaduje formu notárskej zápisnice.

S. sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

XX. K. § X47 ods. 1 Q. zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

XX. K. § 147 ods. X Q. zákonníka, to neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí
sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

XX. K. § 149a Q. zákonníka, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a XXX týkajú
nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

XX. K. XX ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej D. poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov platný v čase začatia exekučných konaní a podania žaloby,

účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im
toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj
poverený exekútor.

XX. K. XX ods. X D. poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného
konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

XX. K. § 55 ods. X D. poriadku, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči
oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa U. sporového poriadku.

XX. Y. ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej
oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného (odsek X). J. totiž vylúčiť, že úkony
exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je
exekúcia neprípustná. U. sa len práva k veci, a to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. N. pôjde o vlastnícke a

spoluvlastnícke právo tretej osoby. N. o vylúčení veci z exekúcie začne vtedy, ak sú splnené predpoklady
uvedené v § 55 ods. X D. poriadku to znamená, že exekútor zahrnul do súpisu vec, ktorá vlastnícky
patrí inej osobe, než povinnému. Na vylučovaciu (excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná
iba tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha oprávnenému. Y. osobou treba rozumieť aj manželapovinného, ak by mala byť exekvovaná vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, ale do
výlučného vlastníctva manžela povinného. K. nie je stranou sporu o vylúčenie veci z exekúcie a do úvahy
neprichádza ani jeho účasť ako intervenienta. K. totiž nemá žiaden právny záujem na výsledku sporu

o vylúčenie veci z exekúcie.

XX. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase keď došlo k nadobudnutiu
sporných nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa žalobca (manžel povinnej) z exekúciách domáha voči
žalovanému (oprávnenému, ktoré sú teraz predmetom exekučného záložného práva, ktoré bolo

zriadené v exekučných konaniach vedených proti povinnej manželke žalobcu za účelom uspokojenia
pohľadávky, ktorá jej vznikla voči žalovanému - oprávnenému boli žalobca a povinná O. S. už manželia,
keďže manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX a teda predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté
kúpou a to byt a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vyššie označenou kúpnou zmluvou,
ktorej vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX a podiel na pozemku, na ktorom stojí predmetný bytový dom
vyššou označenou kúpnou zmluvou dňa XX.X.XXXX boli nadobudnuté už za trvania ich manželstva. K.

vyššie cit. ust. § 143 Q. zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva a žalobca ani jedným
z predložených listinných dôkazov nepreukázal existenciu daru od jeho otca, predmetom ktorého mali
byť finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu predmetných nehnuteľností a teda, že súd jeho
výlučným majetkom a preto nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - jeho a povinnej

a nemôžu byť postihnuté v exekúcii. Čo sa týka dôkazov, ktoré súdu predložil a to: P. prehlásenie
jeho manželky O. S. zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) v ktorom prehlasuje, že finančné prostriedky, ktoré
boli použité na kúpu predmetných nehnuteľností nepatria do G., pretože boli darované žalobcovi jeho
otcom D. S., súd tento dôkaz považuje za právne irelevantný, nakoľko ide o účelové tvrdenie, už
len vzhľadom k tomu, že práve manželka žalobcu je povinnou v týchto exekučných konaniach, z

ktorých vylúčenia vecí sa v tomto spore žalobca domáha. M. predložená kópia O. priznania dani z
nehnuteľnosti za rok XXXX, ktoré predložil žalobca a ktoré podal on ako daňovník nesvedčí tomu, žeby
on mal byť výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. N. sa stotožňuje v plnej miere s obranou
žalovaného a to, že zákonná úprava G. je postavená na princípe, že vznikom manželstva vzniká aj G. a
vtedy ďalšie zisky nadobudnuté počas manželstva niektorým z manželov (okrem zákonných výnimiek)

patria do G., pričom ak je raz nejaká vec v G., žiadnou dohodou túto skutočnosť nemožno zmeniť,
pretože dohody nemôžu meniť existujúci stav spätne, pôsobia len do budúcnosti. K. cit. ustanovenia
§ 143a Q. zákonníka manželia majú možnosť dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice a môžu sa manželia
voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa. V praxi platí, že dohoda o

zúžení G. sa nikde nezverejňuje a neregistruje a preto je v záujme manželov, aby ju predložili všetkým
osobám a inštitúciám (napr. aj katastrálnemu odboru), ktorých sa rozsah zúženého G. týka. V. platí,
že zúženie G. sa môže vzťahovať len na usporiadanie práv a povinností do budúcna, t.j. nie je možné
J. zápisnicou o zúžení G. vyriešiť majetok a G., ktoré vzniklo pred spísaním zápisnice (rozhodnutie
NS SR R XX/XXXX). V tomto prípade žalobca nepredložil žiadnu takúto dohodu o zúžení zákonom

určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva uzavretú medzi ním a jeho manželkou - povinnou a
za takéhoto stavu je zrejmé, že sporné nehnuteľnosti nepatria do výlučného vlastníctva žalobcu ako to
tvrdí, ale do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. jeho a povinnej. V zmysle na ust. § 147 Q.
zákonníkapohľadávkaveriteľalenjednéhozmanželov,ktorávzniklazatrvaniamanželstva,môžebyťpri
výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

s výnimkou, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli podľa ustanovení § 143a,
pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. H. v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že
sporné nehnuteľnosti nepatria do G. jeho a jeho manželky a z toto dôvodu nemôžu byť postihnuté v
exekúciách vedených proti nej a majú byť z nich vylúčené ale naopak bolo preukázané v tomto spore,

že patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

XX. K. § 255 ods. X U., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. K. § 262 ods. X U., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

XX. K. § X62 ods. 2 U., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. X U. a priznal úspešnému žalovanému náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi v pomere XXX%, keďže žalovaný mal v spore plný úspech.

Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 256 ods. X CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).