Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12NcC/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208315
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:3815208315.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v exekúcii oprávneného PRO
CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO 50 361 368, za ktorú koná advokátka JUDr. Veronika Kubriková,

PhD., proti povinnej V. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H.. R. XXX/XX, XXX XX A. W. Q., pre
vymoženie 633,50 Eur s príslušenstvom, o nesúhlase Okresného súdu Žiar nad Hronom s postúpením
veci sp. zn. 23Er/402/2016, pôvodne vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16Er/1762/2015,
takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Okresného súdu Žiar nad Hronom s postúpením veci z Okresného súdu Prievidza, kde bola
vedená pod sp. zn. 16Er/1762/2015, na Okresný súd Žiar nad Hronom, kde je vedená pod sp. zn.

23Er/402/2016, j e d ô v o d n ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ako súdu
nadriadenému - ďalej i „nadriadený súd“) na rozhodnutie o miestnej príslušnosti podľa § 43 ods. 2
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), pretože nesúhlasil s postúpením veci z Okresného súdu
Prievidza. Nesúhlas s postúpením veci odôvodnil tým, že Okresný súd Prievidza neskúmal miestnu

príslušnosť na začiatku konania podľa § 41 CSP a začal vo veci konať ako miestne príslušný. Jeho
miestna príslušnosť zostáva v zmysle § 36 ods. 2 CSP (ktorý sa v zmysle § 9b Exekučného poriadku
aplikuje aj na exekučné konanie) zachovaná počas celého konania.

2. V predmetnej veci ide o spor o miestnu príslušnosť medzi Okresným súdom Žiar nad Hronom a
Okresným súdom Prievidza. Okresný súd Prievidza, na ktorom exekučné konanie začalo dňa 28. 04.

2015, prípisom zo dňa 12. 10. 2016 spis postúpil Okresnému súdu Žiar nad Hronom v zmysle § 9b ods.
1 a § 45 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a § 43 ods. 1 a § 14, § 15, § 17 Civilného sporového poriadku
z dôvodu miestnej príslušnosti bez toho, aby svoj procesný postup bližšie zdôvodnil.

3. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016 ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 9b ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01. 07. 2016 súd aj bez námietky skúma
príslušnosť počas celého konania.

5. Podľa § 45 ods. 1, 2 prvá veta Exekučného poriadku poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať
ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Miestne

príslušný súd je všeobecný súd povinného.6. Podľa ustanovenia § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická
osoba adresu trvalého pobytu.

7. Podľa § 36 ods. 1, 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do
skončenia konania.

8. Podľa ustanovenia § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú

najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez
námietky na začiatku konania.

9. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí,
bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o
príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto

rozhodnutím sú súdy viazané.

10. Základnou procesnoprávnou zásadou založenia vecnej a miestnej príslušnosti súdu je zásada
perpetuatio fori, ktorá je ako zásada nemennosti vecnej a miestnej príslušnosti vyjadrená v súčasnosti
v § 36 ods. 2 CSP (do 30. 06. 2016 v § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“).

Príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností, ktoré sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

11. Od 01. 07. 2016 bol Exekučný poriadok v súvislosti s prijatím nového procesného predpisu -
Civilného sporového poriadku - znovelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z., podľa § 9b ods. 1 ktorého súd
aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania. Vzhľadom na ustanovenie § 36 ods. 2 CSP

je nevyhnutné použiť výklad § 9b ods. 1 Exekučného poriadku e ratione legis, teda výklad teleologický
a vychádzať zo zmyslu zákona, skúmať úmysel zákonodarcu a účel tejto právnej normy. Dôvodová
správa k tejto právnej úprave nevysvetľuje motív a cieľ jej prijatia, keď len uvádza, že v ustanovení § 9b
sú odlišne od Civilného sporového poriadku upravené niektoré inštitúty, ako je skúmanie príslušnosti,
vylúčenie intervencie, nariadenie pojednávania, zavedenie vyšetrovacieho princípu a rozhodovanie

zásadne uznesením, aj keď ide o rozhodnutie vo veci samej.

12. Systematicky je ustanovenie § 9b ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej aj „EP“) zaradené v prvej časti
EP nazvanej Základné ustanovenia, pod nadpisom Ustanovenia o použití Civilného sporového poriadku.
Jeho účinnosť od 01. 07. 2016 je totožná s účinnosťou Civilného sporového poriadku, ktorý na rozdiel

od § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30. 06. 2016) nerieši jeho subsidiárne
použitie na exekučné konania. Tento nedostatok všeobecnej procesnej normy preto zákonodarca riešil
práve ustanovením § 9a a § 9b EP. Nemožno pritom prehliadnuť, že táto právna úprava je časovo
obmedzená obdobím od 01. 07. 2016 do 31. 03. 2017. Aplikáciu § 9b EP však nie je možné oddeliť
od nezmeneného § 45 ods. 1 EP (systematicky zaradeného v tretej časti s názvom Exekučná činnosť),

upravujúceho vecnú príslušnosť súdu, ani od § 45 ods. 2 prvej vety upravujúceho miestnu príslušnosť.
V § 45 ods. 1 Exekučného poriadku zákonodarca jasne určil, že okresný súd je príslušný nielen na
poverenie exekútora vykonaním exekúcie, ale je príslušný aj konať ďalej ako exekučný súd. V prvej
vete druhého odseku zákon špecifikuje, že ide o všeobecný súd povinného.

13. V exekučnom konaní je potrebné dôsledne rozlišovať exekučné konanie (ktoré sa do 31. 03. 2017
začína dňom, v ktorom je exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie - § 36 ods. 1 prvá
veta Exekučného poriadku) od exekúcie podľa § 36 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku (ktorej
predchádzarozhodnutieožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia)avtomtokontextevykladať
novoprijaté ustanovenie § 9b EP.

14. Z obsahu spisu je preukázané, že exekučné konanie bolo začaté dňom 28. 04. 2015. Okresný súd
Prievidza uznesením č. k. 16Er/1762/2015-23 zo dňa 09. 11. 2015 (doručeným povinnej do vlastných
rúk na adresu jej trvalého pobytu v A. W. Q., H.. R. XXX/XX) zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6CoE/86/2016-35 zo dňa 30. 06. 2016,

právoplatným 09. 08. 2016, uznesenie okresného súdu potvrdil; aj toto súdne rozhodnutie bolo povinnej
doručované na uvedenú adresu trvalého pobytu. Konajúci súd teda nemal žiadne pochybnosti o bydlisku
povinnej a vedel, že nie je v jeho obvode. Až v októbri 2016 (presný dátum zistiteľný nie je) vykonalOkresný súd Prievidza lustráciu v Registri obyvateľov a zistil, že povinná má trvalý pobyt na uvedenej
adrese od 23. 04. 2007.

15. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmyslom prijatia § 9b EP nebolo prelomenie všeobecne platných,
základných zásad súdneho konania, určujúcich pravidlá príslušnosti súdu, a už vôbec nie na obdobie
9 mesiacov. Opačný výklad by znamenal, že s každou zmenou adresy trvalého pobytu, resp. sídla
povinného by dochádzalo k zmene miestnej príslušnosti exekučného súdu, teda v rôznych štádiách
exekúcie by rozhodovali rôzne súdy (napr. jeden o schválení príklepu, iný o schválení rozvrhu výťažku,

ďalší o trovách exekúcie atď.). Tento postup by bol aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania,
keďže podľa čl. 17 základných princípov CSP má byť vec prejednaná a rozhodnutá čo najrýchlejšie,
bez zbytočných prieťahov.

16. V prejednávanej veci je potrebné aplikovať aj § 41 CSP. Námietka miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Prievidza povinnou nebola uplatnená najneskôr pri prvom úkone, ktorý jej patril. Aj bez námietky

je súd povinný skúmať iba výlučnú miestnu príslušnosť na začiatku konania. Tieto podmienky naplnené
nie sú, Okresný súd Prievidza vo veci konal a vydal rozhodnutie, preto v čase postúpenia veci nemožno
hovoriť o začiatočnom štádiu konania. Aj z týchto dôvodov je preto nesúhlas Okresného súdu Žiar nad
Hronom s postúpením veci dôvodným.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).