Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206474
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715206474.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: EURO BUSINESS SOLUTIONS,
s.r.o.,Osadná2,Bratislava-Rača,IČO:46132767,právnezastúpenýAdvokátskakanceláriaAntovszká,
s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava, IČO: 36866881, proti žalovanej: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M., O.
27, o zaplatenie 380 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad

č.k. 13C/134/2015-41 zo dňa 02.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok s výnimkou zamietavého výroku a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 280,-- eur, úrok z omeškania 9 % ročne

zo sumy 300,-- eur od 9.6.2012 do 23.7.2012, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 280,-- eur od
24.7.2012 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu trovy konania v sume 10,35 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 40,41 eur, všetko v mesačných splátkach splatných vždy do 25. dňa v tom ktorom
mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania, a to prvé tri splátky vo výške 10,-- eur
mesačne a následne od štvrtej splátky do vyrovnania vo výške 20,-- eur mesačne s tým, že nezaplatením
jednej splátky stáva sa zročným celý dlh.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .“

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 11.5.2012 podľa navrhovateľa došlo k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, resp. poskytnutí pôžičky, na základe ktorej navrhovateľ poskytol úver vo výške
300,- eur. Podľa predloženého textu zmluvy za deň podpísania zmluvy sa považuje deň prevodu úveru
na účet klienta. Úver mal byť splatený v lehote 28 dní, teda dňom 8.6.2012. Za úver mala odporkyňa

zaplatiť úrok 96,- eur.

3.Vprejednávanejvecisanavrhovateľdomáhazaplateniasumy380,-eurpozostávajúcejzneuhradenej
istiny úveru 280,- eur, poplatku za poskytnutie pôžičky v sume 96,- eur a poplatku za notifikačnú sms
v sume 4,- eurá. Navrhovateľ tvrdil, že s odporkyňou uzavrel zmluvu o pôžičke, resp. spotrebiteľskom
úvere. Odporkyňa namietala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a teda že

nedošlo k platnému dojednaniu zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukázal na všeobecné podmienky zmluvy
oúvere,sktorýmiodporkyňamalamožnosťsaoboznámiťavzmyslektorýchkuzavretiuzmluvydošlona
základe vyplnenia registračného formulára, zaplatenia registračného poplatku a poskytnutia finančných
prostriedkov na účet odporkyne.

4. Je pravdou, že zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomnú

formu. Taktiež s poukazom na ust. § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver nie je
spotrebiteľským úverom napriek tomu, že navrhovateľ takto označil zmluvu, pretože má byť zaplatený vlehote neprevyšujúcej 3 mesiace. Avšak v zmysle § 24 ods. 1 cit. zákona aj v prípade úverov a pôžičiek,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, musia byť splnené okrem iného aj podmienky vyplývajúce z ust.
§ 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 cit. zákona. Teda okrem iného aj zmluva o pôžičke, resp. o úvere, ktorý nie je

spotrebiteľským úverom, musí byť urobená v písomnej forme.

5. Zmluva uzavretá účastníkmi konania nebola urobená vo forme písomnosti, kde by obsah právneho
úkonu bol zachytený v texte listiny, ktorá by bola účastníkmi podpísaná. Ustanovenie § 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa právny úkon urobil aj prostriedkami komunikačnej techniky,

napr. telegraficky, faxom, emailom a pod. Právny úkon urobený takouto formou sa považuje za právny
úkon urobený v písomnej forme ak sú splnené podmienky, že tieto prostriedky umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a je identifikovateľná osoba, ktorá takýmto spôsobom právny úkon urobila. Ak je
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami a je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
vždy sa má za to, že je zachovaná písomná forma, avšak v prípade účastníkov konania takýmto
spôsobom právny úkon urobený nebol.

6. Dokladom o uzavretí zmluvy prostredníctvom elektronických zariadení je elektronicky dokument. V
zmysle § 2 písm. c) Zák. č. 215/2002 o elektronickom podpise podpísaným elektronickým dokumentom
sa rozumie elektronicky dokument, pre ktorý bol vyhotovený elektronicky podpis, alebo elektronická
pečať, ak je tento elektronicky dokument dostupný spolu s elektronickým podpisom, alebo elektronickou

pečaťou daného dokumentu. V zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona elektronický podpis je informácia pripojená
alebo inak logický spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať požiadavky vyplývajúce z
uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa názoru súdu doklady predložené navrhovateľom nespĺňajú
uvedené náležitosti a zo strany navrhovateľa nebolo preukázané, že by návrh na uzavretie zmluvy
ako aj akceptácia návrhu boli urobené vo forme elektronického dokumentu s elektronickým podpisom,

teda žeby bolo možné konštatovať, že aj použitím elektronických prostriedkov bola zachovaná písomná
forma právneho úkonu. Pokiaľ by sa pre zmluvu o pôžičke nevyžadovala písomná forma, nesporne by
zmluva mohla byť urobená aj konkludentne a na preukázanie tejto skutočnosti by postačilo preukázať
poskytnutie finančných prostriedkov na účet odporkyne. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Zák.
č. 129/2010 však aj táto zmluva musí mať písomnú formu.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania
nemožno považovať za zmluvu uzavretú v písomnej forme a preto je tento právny úkon neplatný v
zmysle § 40 ods. 1 OZ. S poukazom na ustanovenie § 457 OZ ak je zmluva neplatná sú účastníci povinní
vrátiť si to, čo si navzájom na základe zmluvy poskytli. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal odporkyňu

k zaplateniu istiny v sume 280,- eur a v prevyšujúcej časti, t.j. ohľadom uplatneného úroku a poplatku
žalobu zamietol.

8. Odporkyňa mala v zmysle dohody účastníkov vrátiť poskytnutú sumu 300,- eur do 8.6.2012. Keďže
odporkyňa tak neurobila, dostala sa dňom 9.6.2012 do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd

v zmysle cit. zákonného ustanovenia priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania
je v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. (v znení účinnom do 31.1.2013) je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k 1.dňu omeškania.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

10. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že žalobca nemá nárok na sumu 280 Eur s
príslušenstvom, nakoľko voči žalovanej nepostupuje s odbornou starostlivosťou, a to od začiatku
využívania krátkodobých úverov žalovanou. Poukázala na opakované klamanie, poškodzovanie

spotrebiteľa, rozpor s dobrými mravmi, nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, opakované porušovanie zákonov.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že došlo k riadnemu dojednaniu povinnosti žalovanej
vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky a v prípade omeškania žalovanej

povinnosti uhradiť i sankcie spojené s omeškaním.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd dospel k
záveru, že rozsudok je v jeho napadnutej časti a v súvisiacich výrokoch o možnosti splácať dlh v
splátkach a o trovách konania potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

13. Pokiaľ ide o vyhodnotenie zmluvy súdom prvej inštancie ako neplatnej pre nedodržanie
písomnej formy, k tomuto odvolací súd poukazuje na zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý umožňuje

uzatváranie spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie. Z jeho
ustanovení nevyplýva požiadavka podpisu zmluvy elektronickým podpisom. Dodávateľ má povinnosť
pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej
služby oznámiť spotrebiteľovi informácie vymedzené zákonom v primeranom časovom predstihu pred
uzavretím zmluvy na diaľku v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je
k dispozícii a je dostupné spotrebiteľovi, je povinný informovať spotrebiteľa o uzavretí zmluvy na diaľku

bez zbytočného odkladu (§ 4 ods. 1, 6, 8). V zmysle § 40 ods. 4 prvej vety Občianskeho zákonníka
písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Zo zmluvy o úvere č. XXXX zo dňa 11.05.2012 predloženej žalobcom (č.l. 3 a nasl. spisu)
vyplýva, že táto bola uzatvorená prostredníctvom elektronických prostriedkov, jej obsah bol zachytený,

pričom je možné identifikovať osoby, ktoré daný právny úkon uskutočnili. Za tohto stavu nie je možné
stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie o vyhodnotení zmluvy ako neplatnej pre nedodržanie jej
písomnej formy.

14. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.05.2012 vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver

vo výške 300 eur, úrok bol dojednaný vo výške 96 Eur, úroková sadzba predstavuje 417,14 % ročne.
Splatnosť úveru spolu s odplatou bola stanovená na 28 dní, t.j. k 08.06.2012.

15. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj

bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,

Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

16.Odvolacísúdzdôrazňujetúskutočnosť,žeúrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajú
súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere

uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o jej primeranosť a ani spod kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1, 6, § 39
Občianskeho zákonníka). Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 484/08 - Caja de Ahorros y
Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc):
Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej
povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.

Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu
úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a

zrozumiteľne.17. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide v praxi o možné prípady, kedy výkon práva v
konkrétnom prípade síce neodporuje zákonu, je však v rozpore s dobrými mravmi. (stačí, že výkon práva

je, objektívne posudzované, v rozpore s dobrými mravmi, zavinenie konajúceho v rozopre s dobrými
mravmi, resp. vedomosť konajúceho o tomto rozpore, nie je relevantná). V prípade, ak by súd dospel k
záveru o rozpore konania s dobrými mravmi, takémuto konaniu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu.

19. Súd prvej inštancie sa nezaoberal vyhodnocovaním dojednania o úroku s ohľadom na jeho ne/
prijateľnosť a súlad s dobrými mravmi v zmysle § 53, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je preto

potrebné posúdiť, či dojednanie o úrokovej sadzbe vo výške 417,14 % ročne obstojí v demokratickej
spoločnosti ako súladné s dobrými mravmi a či s ohľadom na okolnosti prípadu, mieru prípadnej
nekorektnosti správania sa dodávateľa na trhu je možné poskytnúť ochranu jeho právam ako takým
uplatňovaným v rámci tohto súdneho konania.

20. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (Krajský súd v Prešove vo veci
3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom
o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967
rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu

26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Porov. tiež rozhodnutia NS SR vo veci 1MCdo 1/09, NS
ČR vo veci 21Cdo 1484/04 a iné.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou
zamietavého výroku zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP.

22. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby čo do zaplatenia
sumy 280 Eur s príslušenstvom uplatnenej zo zmluvy v rámci vyššie naznačených intencií, a teda aj
neplatnosť zmluvy. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).