Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229297
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114229297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MilanaŠebeňaačlenovsenátuJUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, sudcu spravodajcu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. , so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava 813 11,
Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C 385/2014-45 zo dňa 17.2.2015 a o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 16C/385/2014-58 zo dňa 20.4.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

P o t v r d z u j uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 16C/382/2014-58 zo dňa 20.4.2015.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobný návrh zamietol.
Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody
spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému M. U.. Žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako
oprávneného proti povinnému M. U. bola Okresnému súdu Humenné doručená 24.7.2009, a to na
základeexekučnéhotitulu,ktorýmbolrozhodcovskýrozsudokstálehorozhodcovskéhosúduspoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR00410/09 z 11.5.2009. Listom zo dňa 10.8.2009 Okresný

súd Vranov nad Topľou požiadal stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. o
zapožičanie spisu sp. zn. SR00410/09. Uznesením 7Er 251/2009 - 9 zo 4.11.2009 Okresný súd Vranov
nad Topľou rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol v časti výšky
úroku z omeškania, čo do 0,15 % denného úroku z omeškania, zo sumy 770,11 eura od 23.12.2008
do 23.1.2009, zo sumy 740,11 eura od 24.1.2009 do 27.2.2009, zo sumy 720,11 eura od 28.2.2009
do 27.3.2009 a zo sumy 700,11 eura od 28.3.2009 do zaplatenia; uznesenie nadobudlo právoplatnosť
12.12.2009. Dňa 11.1.2010 Okresný súd Vranov nad Topľou poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti istiny 1 273,77 eura, úroku z omeškania vo výške 0,10 %
denne z dlžnej sumy 770,11 eura od 23.12.2008 do 23.1.2009, z dlžnej sumy 740,11 eura od 24.1.2009
do 27.2.2009, z dlžnej sumy 720,11 eura od 28.2.2009 do 27.3.2009, úrok z omeškania vo výške
0,10 % denne z dlžnej sumy 700,11 eura od 28.3.2009 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania313,08 eura a trov exekúcie. Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Vranov nad Topľou (prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote). Výšku

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd
Vranov nad Topľou nedodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť. Predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade
škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej

lehoty alebo prieťahy v konaní, je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.
z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy
v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím
alebo konštatovaním kompetentného orgánu, že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným
prieťahom alebo že by niektorý sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za
prieťahy exekučných konaní. Žalobca síce poukazoval na to, že podával žiadosti s cieľom získať
informácie o stave exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava

predpokladá. Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že
exekučný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné
konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených
nárokov. V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd
postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie

poverenia žiadal oprávneného o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme
skúmania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť
súdu je akcentovaná aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 545/2010 -
15 z 9.12.2010. Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami. Na rozdiel od
iných exekučných titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského

rozsudku toto konanie zastavili na návrh alebo aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec
prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania,
alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore
so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je
podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.3.2011). Výkon rozhodnutia je integrálnou
súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučných konaniach, na ktoré žalobca
poukazoval, skúmal exekučné tituly žalobcu, čím dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola takej povahy, aby
bolo možné usúdiť, že vydanie poverení v exekučných konaniach vykazovalo znaky prieťahov konania.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS
606/2012-20 zo 14.12.2012, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať
a aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky doba rozhodovania

exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov
by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred
ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie
hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel
počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo,

že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.
V exekučnom konaní, ktoré súd posudzoval, rozhodol súd o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
v čase, ktorý rozsahom nedosahoval ústavným súdom akceptovaný rozsah 13 mesiacov. Z postupu,
resp. úkonov a realizovanej činnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou nevyplýva nesústredenosť ani
nečinnosť súdu. Postup exekučného súdu a dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej vzhľadom na to, že bolo potrebné posúdiť viaceré
aspekty neboli takej povahy, aby bolo možné uvažovať o nesprávnosti úradného postupu súdu.Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že v merite veci sa
rozhodlo na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti

a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa
nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom
rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom
pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., pretože svojím rozhodnutím aplikoval
princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu.
V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením
zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie

a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva
opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú

náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej agendy a
podobne. Nemožno pochopiť, ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril
svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Na základe toho navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poznamenal, že predložil
ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký posudok č. 1/2014, ktorý

vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom bolo
jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne
spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal, že súd prvého stupňa
nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal za to, že v konaní
boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Nesúhlasil s tým, ako

súd vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, pretože má za to, že k premlčaniu nedošlo. K návrhu na
prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne
rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu.
Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto
skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.

Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne (retroaktívne) vychádzal z ustanovenia §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávne úradného postupu v podobe prieťahov v konaní. Argumentácia súdu prvého stupňa
je zrejmá z odôvodnenia jeho rozhodnutia, pričom sa netýka ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, ale v znení účinnom ku dňu podania návrhu. Preto tento odvolací

dôvod odvolací súd považoval za nedôvodný.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súdnezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

V danom prípade nesprávny úradný postup mal spočívať v nedodržaní zákonnej lehoty stanovenej na
rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia. So zreteľom na to odvolací súd uvádza, že z obsahu

spisu je zrejmé, že žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného
proti povinnému M. U. bola Okresnému súdu Humenné doručená 24.7.2009. Listom zo dňa 10.8.2009
Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a. s. o zapožičanie spisu sp. zn. SR00410/09. Uznesením 7Er 251/2009 - 9 zo 4.11.2009 Okresný
súd Vranov nad Topľou rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol
v časti výšky úroku z omeškania, čo do 0,15 % denného úroku z omeškania, zo sumy 770,11 eura

od 23.12.2008 do 23.1.2009, zo sumy 740,11 eura od 24.1.2009 do 27.2.2009, zo sumy 720,11 eura
od 28.2.2009 do 27.3.2009 a zo sumy 700,11 eura od 28.3.2009 do zaplatenia; uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 12.12.2009. Dňa 11.1.2010 Okresný súd Vranov nad Topľou poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti istiny 1 273,77 eura, úroku z omeškania vo výške
0,10 % denne z dlžnej sumy 770,11 eura od 23.12.2008 do 23.1.2009, z dlžnej sumy 740,11 eura od

24.1.2009 do 27.2.2009, z dlžnej sumy 720,11 eura od 28.2.2009 do 27.3.2009, úrok z omeškania vo
výške 0,10 % denne z dlžnej sumy 700,11 eura od 28.3.2009 do zaplatenia, trov predchádzajúceho
konania 313,08 eura a trov exekúcie.

Vzhľadom na to správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že v uvedených exekučných konaniach sa

exekučný súd nedopustil nesprávneho úradného postupu v podobe „zbytočných prieťahov v konaní“ v
zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., čím nie je daný prvý predpoklad zodpovednosti žalovanej
za škodu, ktorá mala žalobcovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť. Súd sa preto nemal dôvod zaoberať ani
otázkami výšky škody a náhrady

nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáhal a z toho dôvodu aj znaleckým posudkom.

Zákonnými predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
sú existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Ak chýba čo i len jeden z týchto

predpokladov zodpovednosť žalovanej vyplývajúca zo zákona č. 514/2003 Z. z. daná nie je.

Keďže návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o porušení práva žalobcu na
zákonného sudcu, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, nebol v predmetnom konaní predložený,
odvolací súd sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa návrhu na prerušenie konania nezaoberal.

Žiadne skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť správnosť uvedeného
záveru a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa a neodôvodňujú iné rozhodnutie o uplatnenom
nároku.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 2
O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Napadnutým uznesením zo dňa 20.4.2015, č.k. 16C 381/2014-58 súd prvého stupňa uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie,

ktorý je 20 Eur (položka č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Má za to, že v prílohe
zákona č. 71/1992 Zb. nie je jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania. Žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214
ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené.Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4

ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „poplatkového zákona“) oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a

ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, došlo k novele zákona o súdnych poplatkov, pričom bolo
vypustenésúčinnosťouod01.10.2012ustanovenie§4ods.1písm.k/poplatkovéhozákona(týkajúcesa
vecného oslobodenia vzťahujúceho sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.

286/2012 Z. z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú
splatnými po 30.09.2012.

Privýkladepredmetnéhozákonnéhoustanoveniajepotrebnévychádzaťzceléhokontextupoplatkového

zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým

do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z..

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj

keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

sa platí súdny poplatok vo výške 20 Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na

jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho nesprávnym úradným postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, položky 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co
530/2013-97 zo dňa 30.4.2014).

So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť,

že úspešnej žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.