Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 23, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/5/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608200814
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7608200814.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcov 1/

R. T., W.. X.X.XXXX, F. R., Ú. XXX, 2/ Y.C. H. C.. T. W.. XX.XX.XXXX, J., M. XXXX/X, 3/ R. T. W..
X.X.XXXX, R., C.Č. XXX/X, 4/ R. T. W.. X.X.XXXX, Y. W. Q. XXX, 5/ U. T. W.. XX.X.XXXX, J., A. XXXX/
X, právne zastúpených JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7
proti žalovaným 1/ Y. U., W.. X.X.XXXX, F. F., T. XXX/X, 2/ E. V., W.. X.X.XXXX, F. R., Ú. XXX, 3/ V.
X., W.. X.X.XXXX, F. F., M. XXXX/X/A, právne zastúpených JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou,
Dominikánske námestie 13, Košice o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že žalobca R. T. je podielovým spoluvlastníkom v 5/10 - inách časti novovytvorenej parcely

registra CKN číslo XXXX vo výmere XXX m2 a to dielu K.. s výmerou XX m2 kat. úz. R., pričlenenej
z pôvodnej parc. mpč. XXXX zapísanej vo vl. XXX kat. územia R. k parcele mpč. XXXX zapísanej vo
vložke XXX k.ú. R. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 24.6.1999 a v 5/10 - inách táto časť
novovytvorenej parcely registra CKN č. XXXX vo výmere XXX m2 diel K. s výmerou XX m2 pričlenených
z parcely mpč. XXXX k parc. mpč. XXXX / parc. zapísané vo vložkách XXX a XXX/ k. ú R. v zmysle
geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 24.6.1999 patrí do dedičského konania po nebohej Y. T.Ú.,
ktorá zomrela XX.X.XXXX.

II. Žalobcom v 1. až. 5. rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania
v celom rozsahu.

III. Žalované v 1. až 3. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť na účet tunajšieho súdu
doplatok na súdnom poplatku z návrhu 82,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalované v 1. až 3. rade sú p o v i n n é uhradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu - doplatok

na preddavku na použitie motorového vozidla - vo výške 2,98 Eura na účet tunajšieho súdu, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojím návrhom doručeným súdu 17.1.2008 domáhali, aby súd určil, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX k.ú. R., vytvorenej na základe geometrického plánu
č. XX/lXXX, vyhotoveného dňa 24.6.1999. Svoj návrh odôvodnili tým, že v roku 1957 sa s nebohým
R. U. a jeho manželkou - žalovanou v 1. rade dohodli, že parcelu č. XXXX, ktorej boli vlastníkmi si
navzájom vymenia s ich parcelou č. XXXX, pretože na ich parcele začali stavať dom. O tejto výmene bola

spísaná kúpno-zámenná zmluva dňa 30.4.1959, na základe ktorej bola prevedená zmena vlastníctva
aj v pozemkovej knihe.
Parcela žalobcov č. XXXX mala výmeru 396 m2 a výmenou dostali menšiu parcelu č. XXXX o výmere
357 m2, preto sa dohodli, že z parcely č. XXXX im dajú časť od ich domu až do konca parcely a časťpred ich domom ohraničenú pleteným plotom s múrikom, ktorý si postavili krátko po tom, ako si postavili
dom. Na základe tejto dohody boli vymenené parcely v zásade rovnakej výmery. Takto aj postavili plot
a túto parcelu užívali bez toho, aby to zaznamenali v pozemkovej knihe. Po smrti manžela ho E. U.

požiadala o rekonštrukciu plotu, a keďže nemala nikoho, kto by to urobil, žalobca na tom istom mieste
ako stál pôvodný plot postavil nový, žalovaná bola pri tom prítomná a nič nenamietala.
Od času ako si parcely vymenili, tieto užívali pokojne a nerušene, riadne platili daň z nehnuteľnosti aj
za výmeru, ktorá im pri dohode pripadla. V roku 1999, keď sa vykonávala ROEP-ka, si dali vypracovať
geometrický plán a požiadali o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. XXXX o výmere

384 m2, do výmery ktorej už bola pojatá aj tá časť parcely č. XXXX, ktorá im na základe dohody
pripadla. Žalované s týmto zápisom v Správe katastra nesúhlasili a napadli ho na súde okrem iného
tvrdením, že na tom mieste majú zriadené inžinierske siete, čo nie je pravdivé. Krajský súd v Košiciach
zrušil rozhodnutie Správy katastra Gelnica a vec vrátil na ďalšie konanie. Správa katastra už o veci
nerozhodovala a odkázala ich na konanie pred súdom.

2. Žalované vo svojom vyjadrení uviedli, že žalovaná v 1. rade nie je v spore pasívne legitimovaná,
pretože už nie je spoluvlastníčkou predmetnej parcely, nakoľko svoje vlastnícke právo previedla
darovacou zmluvou zo dňa 31.5.2007 na svoje dcéry. Žalovaná v 2. rade uviedla, že v celej žalobe
nie je uvedený hmotnoprávny dôvod na určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcov. Ďalej uviedla,
že je pravda, že jej právny predchodcovia dňa 30.4.1959 uzavreli kúpno-zámennú zmluvu, ale nie je

pravdou, že sa dohodli tak, ako to uvádzajú žalobcovia. Už samotný názov zmluvy, ktorý je zachytený aj
v PK vložke XXX k.ú. R., aj v uznesení Ľudového súdu v Gelnici č.d. XX/XX vyvracia tvrdenia žalobcov.
Žalovaná podľa informácii od právnych predchodcov má vedomosť, že jej rodičia časť pozemku, ktorá
bola zhodná výmerou, vymenili a za prevyšujúcu časť navrhovateľom doplatili, preto je v názve kúpno-
zámenná zmluva. Poukazuje na uznesenie Ľudového súdu v Gelnici, kde pri údajoch o vložke XXX a

právnych predchodcov žalovanej je uvedená aj hodnota pozemku, čo u žalobcov nie je.
Žalovaná v 2. rade nadobudla predmetný pozemok dedením po otcovi - R. U. na základe dedičského
konania D 1101/69. Vzhľadom na čas dedičského konania, t.j. 10 rokov po nadobudnutí pozemku zo
strany právnych predchodcov, nebolo za života R. U. zo strany žalobcov nič uplatňované. Doklad, ktorý
žalobcovia predložili, o ktorý opierajú svoje tvrdenia, za akých podmienok chceli meniť svoju parcelu,

nemá hodnotu dôkazu, nakoľko tento doklad nie je datovaný ani podpísaný. Ak by bola táto podmienka
pravdivá, prečo nie je uvedená v uznesení Ľudového súdu, pritom tento vychádzal zo zápisnice o
skutočnej držbe, kúpno-zámennej zmluvy a svedectva rady MNV v JE. zo dňa 4.5.1959. Proti tomuto
rozhodnutiu bolo možné podať sťažnosť, čo sa nestalo. Tiež potvrdenie Obce R. zo dňa 21.12.2000
považuje za neobjektívne, nakoľko obce vyberajú daň podľa údajov o výmere pozemkov z katastra,

kde žalobcovia nie sú vedení ako vlastníci spornej parcely XXXX. Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že
spornú parcelu užívali žalobcovia nerušene, pretože po smrti R. U. boli z toho dôvodu vždy nezhody.
V priebehu žalobcami tvrdeného nerušeného užívania zriadili inžinierske siete k rodinnému domu.
Žalobcovia nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 134 OZ.

3. Vzhľadom na vyjadrenie, že došlo k zmene vlastníckeho práva, žalobcovia navrhli, aby súd pripustil
zmenu účastníkov na strane žalovaných tak, že namiesto E. U. C.. V. pripustí do konania Y. U. a E. V.
C.. U.. Súd uznesením 10C/5/2008-40 zo dňa 28.5.2008 túto zmenu pripustil.

4. Súd prvým rozsudkom 10C/5/2008 - 183 zo dňa 29.6.2010 určil, že žalobcovia sú bezpodieloví

spoluvlastníci parcely č. XXXX - orná pôda vo výmere XXX m2 k.ú. R. vytvorenej na základe
geometrického plánu č. XX/XX dňa 24.6.1999. Žalované zaviazal nahradiť žalobcom trovy konania vo
výške 1 012,42 Eur. Dopĺňacím rozsudkom boli žalované zaviazané uhradiť trovy štátu - doplatok na
preddavku na použitie motorového vozidla - vo výške 2,98 Eur.
Proti rozsudku podali žalované odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/228/2010-232 zo

dňa 13.2.2012 zrušil rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že v prejednávanej veci je sporná iba časť novovytvorenej
parc. č.XXXX s výmerou XXX m2, t.j. diel K.. s výmerou XX m2, pričlenenej z pôvodnej parc. č.XXXX k
parc. č.XXXX, podľa geometrického plánu č.XX/XXXX z 24.6.1999. Súd bude preto povinný, po doplnení
dokazovania výsluchom pôvodnej žalovanej v 1. rade E.. U., dotazom na Správu katastra Gelnica,

ohľadom spornej časti parc. č.XXXX- diel II. s výmerou 27 m2, či bola predmetom darovacej zmluvy V
XXX/XXXX z 31.5.2007, uzavretej medzi darkyňou A. U. a obdarovanými - žalovanými v 1. a 2. rade,
so zreteľom na námietku nedostatku ich pasívnej legitimácie a berúc do úvahy nedostatok naliehavého
právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k celej novovytvorenej parc. č.XXXX s výmerou 384 m2,vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 132-§ 135 O. s. p., na zistený skutkový stav aplikovať aj právne
predpisy účinné v čase, keď malo dôjsť k zámene pozemkov (§ 115, § 116 ods.1 a § 145 tzv. Stredného
O. z.) a vziať zreteľ aj na § 865 ods. 3 O. z., príp. vykonať ďalšie, účastníkmi navrhnuté dokazovanie.

Odvolací súd uviedol, že bude povinnosťou súdu vypočuť matku odporkýň E. U., C.. V.. Súd ju pri
obhliadke na mieste samom za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov nevypočul a
to z dôvodu, že žalované predložili lekársku správu od psychiatra zo dňa 10.11.2009, z ktorej je zrejmé,
že by bolo bezpredmetné vzhľadom na jej psychický stav ju vypočúvať. Ani jeden z účastníkov túto
skutočnosťnenamietal.Podľalekárskejsprávyzodňa23.4.2012jezrejmé,žejenechodiacaavzhľadom

na psychický a somatický stav nie je schopná sa zúčastniť pojednávania, z toho dôvodu ju súd nemohol
vypočuť.

5.E.U.C..V.zomreladňa25.9.2013.ZuzneseniaOkresnéhosúduBratislavaIvBratislave3D/308/2013
zo dňa 7.1.2014 mal súd preukázané, že konanie bolo zastavené a bol vydaný majetok nepatrnej
hodnoty - zostatok na bankovom účte vo výške 27,74 Eur. Ako dedičia prichádzali do úvahy deti

poručiteľky - žalované 1-3 a syn R. U., ktorý bol vypočutý ako svedok. Pasívne legitimované v spore
sú žalované 1 až 3.

6. Žalobkyňa Y. T. dňa 21.3.2012 zomrela ( osvedčenie o dedičstve 8D/69/2012 ). Na jej miesto do
konania vstúpili jej dedičia na strane žalobcov a žiadali z toho dôvodu zmenu petitu, súd uznesením

10C/5/2008-282 zo dňa 30.11.2012 zmenu pripustil. Ďalšiu zmenu petitu žiadali vzhľadom na zrušujúce
uznesenie odvolacieho súdu a odôvodnenie, že sporná je iba časť parcely o výmere 27 m2, súd
uznesením 10C/5/2008-287 zo dňa 9.1.2013 túto zmenu pripustil.

7. Druhým rozsudkom 10C/5/2008-363 zo dňa 3.júla 2014 súd určil, že žalobca R. T. je podielovým

spoluvlastníkom v 5/10 - inách časti novovytvorenej parcely registra CKN číslo XXXX vo výmere 384
m2 a to dielu K.. s výmerou 27 m2 kat. úz. R., pričlenenej z pôvodnej parc. mpč. XXXX zapísanej vo vl.
XXX kat. územia R. k parcele mpč. XXXX zapísanej vo vložke XXX k.ú. R. podľa geometrického plánu
č. XX/XXXX zo dňa 24.6.1999 a v 5/10 - inách táto časť novovytvorenej parcely registra CKN č. XXXX
vo výmere 384 m2 diel II s výmerou 27 m2 pričlenených z parcely mpč. XXXX k parc. mpč. XXXX / parc.

zapísané vo vložkách XXX a XXX/ k. ú R. v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 24.6.1999
patrí do dedičského konania po nebohej Y. T., ktorá zomrela 21.3.2012.
Proti rozsudku podali žalované odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/775/2014-394 zo dňa
15.3.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v zrušujúcom uznesení
poukázal na to, že žalované mali právo byť prítomné pri výsluchu svedkov a klásť otázky svedkom a

účastníkom konania, preto úlohou súdu bude v ďalšom konaní vykonať dokazovanie spôsobom podľa
§ 126 O. s. p. tak, aby boli zachované všetky procesné práva účastníkov, tieto dôkazy ako aj ostatné
už vykonané vyhodnotiť, vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo,
konkrétne uvedenými v podaniach účastníkov konania, prihliadnuť na námietky žalovaných uvedené v
odvolaní a vo veci znova vo veci rozhodnúť. Pre úplnosť je nutné dodať, že súd vo vzťahu V. R..U.

(bratovi žalovaných) správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy a
teda nepatrila do dedičstva po neb. E. U. (omylom uvedené Y. U.).

8. Žalované žiadali okrem opätovného vypočutia žalobcov a svedkyne, ktorý boli vypočutí dňa 3.5.2013,
vykonať znalecké dokazovanie z odboru geodézie, či pri výmaze parcely XXXX na základe GP 53/2004

zo dňa 8.9.2004 geodetom Ľ.. T., bola aj parcela o výmere 27 m2 predmetom darovania.
Podľa § 391 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola
predmetom darovacej zmluvy a preto návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol. Žalobcov

a svedkyňu opätovne vypočul okrem U. T., toho už žalované na záver opätovne nežiadali vypočuť a
žiadali aby súd nebral do úvahy jeho predchádzajúcu výpoveď.

9. Súd považuje za potrebné uviesť, že vytýčil pojednávanie na 3.5.2013 a predvolal strany konania a
svedkov. Na ospravedlnenie žalovaných súd reagoval tak, že žalobcov a svedkyňu vypočul z dôvodu

hospodárnosti s tým, že v prípade žiadosti žalovaných budú opätovne vypočutí, aby im mohli byť
kladené otázky druhou stranou. Toto súd uviedol v zápisnici a zaslal ju právnej zástupkyni žalovaných
aj s prípisom. Ďalšie pojednávania boli 10.10.2013 a 12.6.2014, žalované nežiadali opätovne vypočuťžalobcov a svedkyňu a uviedli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú, preto súd vyhlásil
dokazovanie za skončené.

10.Súdvykonanýmdokazovaním,výsluchomúčastníkovkonania,svedkov,ohliadkounamiestesamom
a z pripojených spisov Č.d. 71/60, D 1101/69, zo spisu Správy katastra Gelnica C X/XXXX, doplnením
dokazovania v zmysle pokynov KS, opätovným vypočutím žalobcov, svedkyne a zistil tento skutkový a
právny stav:

11. Žalobcovia Y. T. a R. T. dňa 6.3.1956 uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej od Y. R. za cenu
792,- Sk kúpili nehnuteľnosť parc. č. XXXX o výmere 396 m2 vo vložke č. XXX, ktorú už mali v držbe,
lebo na susednej parcele č. XXXX mali dom a predmetnú parcelu používali ako jedine možný vchod. V
tom čase cena pozemku bola 2,- Sk/m2.

12. Uznesením Ľudového súdu v Gelnici zo dňa 23.7.1956 bol povolený zápis vo vložke XXX, z ktorej

sa odpísala parc. č. XXXX o výmere 396 m2 a zapísala sa do novej vložky č. XXX pre vlastníkov R.
T. a jeho manželku Y. T.Ú..

13. E. U. s manželom boli vlastníkmi p.č. XXXX k.ú. R. o výmere 357 m2.
14. Uznesením č.d. XX/XX Ľudového súdu v Gelnici zo dňa 4.2.1960 bola na základe držby a kúpno-

zámennej zmluvy danej v R. zo dňa 30.4.1959 ako aj obecného svedectva rady MNV v R. zo dňa 4.
mája 1959 vo vložke č. XXX odpísaná parcela č. XXXX a zapísaná do vl. č. XXX k.ú. Jaklovce pre
vlastníkov R. E. E. U. a vo vložke č. XXX bola odpísaná parcela č. XXXX zapísaná do vl. č. XXX k.ú.
R. pre vlastníkov Y. E. R. T. - pre navrhovateľov.

15. Zo spisu D XXXX/XX súd zistil, že vlastníkmi parcely č. XXXX o výmere 396 m2 vložka č. XXX boli
manželia R. U. v 1 a E. U. rod. V. v 1. Na tejto parcele majú postavený rodinný dom. Z predloženého
stavebného povolenia zo dňa 27.5.1959 je zrejmé, že rodinný dom sa staval na parc. č. XXXX a č.XXX
a preto k uzavretiu kúpno-zámennej zmluvy muselo dôjsť pred vydaním stavebného povolenia, nakoľko
toto už vychádza z nového stavu. Po nebohom - R. U. nar. 3.2.1909 a zomrelom 2.12.1969 dedila

jeho polovičný podiel jeho dcéra V. U. nar. 1.X.XXXX. Dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
23.3.1970.
Pri identifikácii parciel je uvedená poznámka neidentické - platí stav podľa pozemkovej knihy.

16. Darovacou zmluvou zo dňa 31.5.2007 E. U. rod. V. svoje vlastnícke právo previedla darovacou

zmluvou zo dňa 31.5.2007 na svoje dcéry Y. U. W.. X.X.XXXX a E. V. C.. U. W.. X.X.XXXX. Darkyňa
podľa predloženého GP č. XX/XXXX vyhotoveným dňa 8.9.2004 geodetom Ľ. T., bola podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností parcely č.XXXX o výmere 480 m2, parcely č. XXXX/X o výmere 514
m2, parcely č. XXXX/X o výmere 190 m2, parcely č. XXXX/X o výmere 112 m2 a parcely č. XXXX/X o
výmere 105 m2, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy.

17.Podľažalobcamipredloženéhogeometrickéhoplánuč.22/1999,ktorýbolvyhotovenýdňa 24.6.1999
geodetom Š. J., vznikla z parcely č. XXXX o výmere 357 m2 a odčlenením 27 m2 z parcely č. XXXX
parcela č. XXXX o výmere 384 m2.
Zo snímky z mapy evidencie nehnuteľností č. 371-922/1968 zo dňa 17.6.1968 (čl. 281) mal súd

preukázané, že hranica pozemku v tom čase bola v jednej rovine, tak ako to súd zistil pri obhliadke.
Táto snímka je z obdobia pred opravou plota.
Žalované predložili zápis o vytýčení podzemného vodovodného vedenia a zariadenia s náčrtom a
zameranie plynovej prípojky, z ktorého je preukázané, že za domom majú vodovodnú prípojku a po
zadnej stene ide plynové potrubie.

18. Súd si vyžiadal od Obce R. výmery pozemkov, ktorá listom zo dňa 16.12.2008 oznámila výmery
pozemkov, za ktoré obidvaja účastníci konania platia dane. Žalobcovia platia daň z pozemku parc. č.
XXXX (pôvodne parc. č. XXXX) o výmere 384 m2.
Žalované platia daň z parcely č.XXXX o výmere 480 m2, z parcely č. XXXX/X o výmere 409 m2, z

parcely č. XXXX/X o výmere 190 m2, z parcely č. XXXX/X o výmere 112 m2 a parcely č. XXXX/X o
výmere 105 m2, čiže aj z parcely č. XXXX o výmere 396 m2.19. Súd vykonal ohliadku na mieste samom dňa 11.11.2009, pri ktorej bolo zistené, že z prednej časti
domu je postavený betónový múr a plot a za domom sa nachádza drevený plot, ktoré sú v jednej rovine,
čiže v tej istej vzdialenosti od domu. P. T. ukázal tri kolíky, ktorými bol ohraničený pozemok a uvádzal, že

tieto kolíky sú od doby keď sa vymieňali pozemky a sú označené červenou farbou. Žalované uviedli, že
pôvodné kolíky, ktoré držia plot, boli užšie, tieto sú hrubšie, novšie a hranaté. Ide o podvaly zo železnice
a ich otec na železnici nerobil. Po smrti otca žalobca plot posunul smerom k nim. Za domom je kanál,
50 cm od domu, ale vonkajšie známky vodovodného potrubia ani šachtové otvory nie sú viditeľné.

20. K obhliadke žalované uviedli, že plot pred domom bol postavený po smrti otca, brat sa nezúčastňoval
na prácach, vykonával základnú vojenskú službu, pri stavbe pomáhali nie len učitelia, ale aj p. V..
Vyjadrenia o železnej tyčke označujúcej hranicu pozemku sú nepravdivé. Tvrdenia žalobcov, že na
opornom stĺpe je pôvodná červená farba a vedľa je červeno zafarbený železný kolík a že bol daný pred
stavbou domu, keď vymieňali pozemky, tak poukazujú na to, že oporné koly boli menené po smrti otca,
lebo pôvodné oporné koly boli guľaté a nie železničné podvaly, a teda farba tam nemôže byť od výmeny

pozemkov. Pán V. uviedol, že pri stavbe betónového plotu nenašiel žiadnu kovovú rúrku a nikto ho na
to neupozornil. Sám žalobca tvrdil, že mu pomáhala pani V., ak by tam boli železné kolíky, určite by jej
ich ukázal. Ich otec tam kosil, tak ak by tam bol kolík, tak by zničil kosu. Pôvodná farba, ktorá by mala
byť z r. 1959 by už dávno bola zmytá dažďom. Nemali vedomosť o tom, že žalobca si dal vyhotoviť
geometrický plán a nevedeli o zameraní. Spochybňujú aj to, s akou presnosťou žalobca vedel, kde

zafarbené kolíky sú. Čo sa týka betónových dlaždíc, tieto ukladal žalobca a dával ich tam v čase keď
sa dokončila základná škola. Poukazujú na skutočnosť, že parcela 1037 je dostatočne široká na to, aby
mal žalobca zabezpečený bezproblémový prístup k svojmu domu a nie je odkázaný na pás o šírke 52
cm, za ktorý mal v r. 1959 riadne zaplatené.
Žalované predložili ďalšie dve fotografie domu, z ktorých je jedna stará a druhá s novým plotom a

pôvodný plot bol osadený v smere do parcely teraz užívanej žalobcami a drevený plot mal oveľa širšiu
časť, ktorá ho spájala s domom. Čo sa týka predloženej fotografie žalobcov, z uhla pohľadu objektívu nie
je možné potvrdiť pravdivosť ich tvrdení, ale za to je zrejmé, že v r. 1966 neboli uložené dlažobné kocky.
P. Y. je spriaznený s rodinou žalobcov a preto jeho vyjadrenie môže byť ovplyvnené touto skutočnosťou.
Až do smrti otca žalovaných, t.j. do r. 1969 bol pokoj, no v rámci ROEP sa chceli žalobcovia zmocniť toho,

čo im nepatrí. Preto nie je pravdou, že v držbe boli dobromyseľní a že nehnuteľnosť užívali nerušene
od čias zámeny, lebo spornú nehnuteľnosť začali užívať až po zriadení nového plota v r. 1970. Nie je
pravda,žeažpriROEPsadozvedeli,žemajúzapísanúcelúparc.č.XXXX,nakoľkotátobolapredmetom
dedeniapoichotcovi.Žalobcoviasamohlidomáhaťnápravybezprostrednepouzavretíkúpno-zámennej
zmluvy, proti uzneseniu č.d. XX/XX Ľudového súdu v Gelnici podľa poučenia mohli podať odvolanie,

keďže zápis bol urobený, niet pochýb že odvolanie nepodali. Po smrti otca posunuli plot, teda spornú
nehnuteľnosť začali užívať až po roku 1970. Že držba nebola dobromyseľná svedčí to, že za spornú časť
parcely mali zaplatené. O tom, že majú celú parcelu zapísanú, vedeli z dedičského konania po otcovi.

21. Žalobcovia uviedli, že tvrdenia ohľadne železných kolíkov a o farbe kolíkov je iba špekuláciou

žalovaných, je jednostranným hodnotením a predložili snímku z r. 1966, kde je zachytená aj šopa, o
ktorej žalované hovorili a zachytený aj pôvodný plot, ktorý bol postavený v čase, keď otec žalovaných žil.
Predložili prehlásenia Mgr. T. Y., ktorý uviedol, že bol učiteľom v základnej škole v R. od r. 1964 do r. 2005
a počas jeho pôsobenia na škole, ktorá bola postavené v rokoch 1966 - 68 a prví žiaci do nej nastúpili
v r. 1968, on ani jeho kolegovia učitelia neboli pomáhať rodine U. pri stavbe. Brat žalovaných mu bol

pomáhať pri stavbe plota, pretože ten narukoval až v apríli 1970 a plot postavil na jar v r. 1970. Naďalej
tvrdia, že si vymenili parcely a dohodli sa, že z parcely 2120 dostanú časť zodpovedajúcu rozdielu medzi
vymenenými parcelami. Od toho času sú nehnuteľnosti užívané v dobrej viere bez prerušenia a bez
akýchkoľvek námietok zo strany právnej predchodkyne žalovaných. Takto boli užívané až do času, kým
nebola robená v obci ROEP-ka. A vtedy sa žalované dozvedeli, že táto vymenená časť je zapísaná na

ich mene a začali sa jej domáhať. Je nepochopiteľné prečo žalované už nenavrhovali - údajne pre zlý
zdravotný stav, vypočuť svoju matku, pretože neustále dovtedy ju navrhovali vypočuť. Ich matka bola
pri tom keď staval súčasný plot a nemala žiadne námietky.

21. Súd doplnil dokazovanie a vyžiadal si aj spisový materiál Správy katastra Gelnica, z ktorého mal

preukázané, že R. T. s manželkou podali listom zo dňa 20.1.2004 žiadosť o určenie vlastníckeho práva
k parcele KN XXXX, ktorá bola vytvorená v rámci obnoveného operátu v roku 1975. Správa katastra
Gelnica rozhodnutím C X/XXXX zo dňa 27.10.2004 rozhodla, že R. T. s manželkou nadobudli výlučné
vlastníctvo k pozemku parcela registra C č. XXXX orná pôda o výmere 384 m2. Na základe žalobypodanej pôvodne žalovanou E. U. a V. X., Krajský súd rozsudkom sp. zn. 3Sp/21/2004 zo dňa 9.3.2006
zrušil rozhodnutie C X/XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie a uložil zistiť, či zo strany žalobcov sú splnené
hmotnoprávne podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním, kedy bol začiatok držby, či v roku 1957

alebo 1960, či platili daň a či sú tam vybudované inžinierske siete. Správa katastra Gelnica druhým
rozhodnutím C X/XXXX zo dňa 9.10.2006 žiadosť žalobcov zo dňa 20.1.2004 o určenie vlastníckeho
práva k parcele č. XXXX o výmere 384 m2, ktoré posúdila ako návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení
nadobudnutia vlastníctva vydržaním, zamietla.

22. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach 5Co/228/2010 -232 súd si vyžiadal
od správy katastra Gelnica ďalšie doklady a vyjadrenie. Katastrálny úrad v Košiciach správa katastra
Gelnica listom zo dňa 28.5.2012 zaslal požadované doklady a oznámil, že pozemok parc.č. XXXX s
výmerou 27 m2 nebol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2007, vklad ktorej bol Správou katastra
Gelnica čiastočne povolený a čiastočne zamietnutý dňa 10.7.2007 pod č. U.. Parc.č. XXXX kat. územie
R., v súčasnosti v Katastri nehnuteľností evidovaná nie je. Správa katastra Gelnica svojim rozhodnutím

č. D. zo dňa 21.9.2010 opravovala chybu v katastrálnym operáte okrem iného tak, že opravuje zákres
priebehu hranice parcely registra E č. XXXX o výmere 357 m2, zakreslí parcelu registra E č. XXXX o
výmere 27 m2 a zapíše ju do podielového spoluvlastníctva V. X. a E. U.. Proti tomu podali odvolanie
žalobcovia R. T. s manželkou a Katastrálny úrad v Košiciach č.k. Xo 39/2010/Ma-10 zo dňa 18.11.2010
rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie.

V rozhodnutí je konštatované, že podľa geometrického plánu parcela registra E č. XXXX je celá
obsiahnutá v parcele registra C č. XXXX/X, XXXX/X E. XXXX, pod zmenou č. 83/2007 boli tieto parcely
zapísané do LV č. XXX. Na odvolanie žalobcov Katastrálny úrad v Košiciach toto rozhodnutie zrušil.
Ďalším rozhodnutím Správy katastra Gelnica bolo rozhodnutie o oprave chyby prerušené do doby
právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 10C/5/2008.

Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie v liste zo dňa 28.5.2012, že pozemok s parcelným č. XXXX a výmerou
27 m2, nebol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 31.5.2007, je v rozpore so skutočnosťami uvedenými
v rozhodnutí X75/2010 zo dňa 21.10.2010 kde je konštatované, že podľa geometrického plánu parcela
registra E č. XXXX je celá obsiahnutá v parcele registra C č. XXXX/X, XXXX/X E. XXXX.
Okrem toho podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý bol vyhotovený dňa 8.9.2004 geodetom Ľ.

T., výkazu výmer, z parcely č. XXXX o výmere 396 m2 bolo do parcely č. XXXX I.dčlenených 182 m2,
do parcely XXXX/X bolo odčlenených 14 m2, do parcely 1036/2 bolo odčlenených 109 m2 a do parcely
č. XXXX/X bolo odčlenených 91 m2 , čiže spolu o výmere 396 m2 ( 182+14+109+91).
Z uvedeného je zrejmé, že predmetom darovacej zmluvy bola aj časť parcely č. XXXX o výmere 27 m2,
ktorá je predmetom sporu. Aj odvolací súd v druhom zrušujúcom uznesení konštatoval, že vo vzťahu k

R..U. (bratovi žalovaných) súd správne vyhodnotil, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej
zmluvy a teda nepatrila do dedičstva po neb. E. U. (omylom uvedené Y. U.).

23. Žalobca uviedol, že žalované ho žiadali vymeniť parcelu okolo roku 1960, jeho parcela však bola
o 39 m2 väčšia a preto k nej pridali 80 cm. Keď K.. J. prišiel zamerať parcely, táto podľa novej výmery

nesiahla až po cestu a preto vznikol rozdiel len 27 m2, to čo je predmetom sporu. Asi pred 20 rokmi
prišla odporkyňa V., aby jej dovolili vykopať za domom jamu na odpad z kúpeľne a on jej povedal, prečo
tam idú kopať, keď odpad majú z druhej strany. Plyn je po obvode múra domu, čiže voda a plyn tam
nie je. Keď ich otec zomrel, ich matka ho žiadala, aby pomohol postaviť nový plot. V roku 1969 bol
postavený nový plot a odvtedy tam stojí. Dom rodičia žalovaných začali stavať až po výmene parciel

a ten pás pôdy kosil, chodil po ňom a užíval ho. Na tom páse má chodník a dva rady dlaždíc. Nový
plot stavali podľa železného kolíka, čiže tak ako bol pôvodný plot. Žiadna písomná zmluva o zámene
pozemkov uzavretá nebola. Dlaždice za dom dal on, aby nechodil po blate a dal ich tam vtedy, keď sa
stavala škola. Ďalej uviedol, že keď v žalobe uviedol kúpno-zámenná zmluva, vychádzal zo zápisov z
katastra nehnuteľnosti, ktoré si vyberal vtedy, keď žalované stavali kúpeľňu a vtedy chcel dať pozemok

do poriadku. Do svojho domu sa nasťahoval v roku 1957 v novembri, kúpil parcelu od p. R., ale mal zlý
vstup do domu a preto si tieto parcely vymenili.
Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 17.2.2009 uviedli, že z fotografií, ktoré predložili na
predchádzajúcom pojednávaní je zrejmé, že betónový múrik s plotom bol postavený v čase, keď otec
žalovaných žil, ich deti mali vtedy okolo troch rokov, bolo to niekedy v roku 1962-63. V rovnici s

týmto plotom je postavený drevený plot, na konci je zakončený železným stĺpikom, ktorý je základom
pre bráničku, ktorá je na rozhraní parciel a ďalej nadväzuje na oplotenie. Bránička aj oplotenie bolo
postavené niekedy v roku 1956 až 1960, v čase keď už mali postavený dom na parcele č. XXXX. Od
času ako došlo k výmene pozemku, tento užívali dobromyseľne, nepretržite, nikým nerušení ako svojuvlastnú a nikto im v užívaní nebránil. Tvrdenia, že na ich plote bola pripojená dreváreň, nie je pravdivá,
pretože si na ňu nepamätajú, ale nevylučujú, že nejaká šopa tam bola.

24. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v 2. rade Y. T. zomrela, na jej miesto nastúpili ako žalobcovia jej
deti, žalobcovia v 2. až 5. rade, ktorých súd v tomto konaní vypočul, po zrušení druhého rozsudku v
zmysle pokynov odvolacie súdu, boli opätovne vypočutí žalobcovia okrem žalobcu v 5. rade U. T., ktorý
sa z pojednávania ospravedlnil.
Žalobkyňa v 2. rade Y. H. uviedla, že plot opravoval otec na žiadosť matky žalovaných, bola pri oprave

plota, drevený plot sa celý vymenil, stojí na tom istom mieste ako pôvodný plot, o nezhodách ohľadne
plotu nevie.
Žalobca v 3. rade R. T. uviedol, že plot bol menený v roku 1975 v lete, otcovi pri tom pomáhal, E. V.
pri nich stála, plot bol celý vymenený aj s kolíkmi, nebol dôvod ho posúvať, rodičia mali nezhody ako
rodiny, o nezhodách pre pozemok nevie.
Žalobca v 4. rade R. T. uviedol, keď sa staval prvý plot na svete nebol, môže hovoriť len o oprave plota,

otec robil plot na pôvodnom mieste, nový plot bol nižší, robil sa asi týždeň, nezhody ohľadne plota neboli,
nebol svedkom toho aby sa rozprávalo o posunutí plota. Otcovi nosil laty, oporné stĺpy sa dávali do
pôvodných jám.
Žalobca v 5. rade U. T. uviedol, že plot stojí na tom istom mieste, neposúval sa, nemohlo sa s ním
manipulovať, pretože do ich domu sa dovážalo drevo a uhlie a nákladné vozidla by tam neprešli, keby

plot bol inde. Žalovaná V. X. je mladšia o rok, môže si pamätať čo on. Ohľadne plota žiadne hádky neboli,
keď otec ho udržiaval a opravoval.

25. Žalovaná v 1. rade Y. U. na pojednávaní uviedla, že dom stavali okolo roku 1959, keď chodila do
prvej triedy, ich otec postavil plot vyššie, nie tam kde je teraz a plot do roku 1969 bol na prerušovanej

čiare. Začal padať asi rok po smrti otca a postavil sa na mieste, kde stojí teraz. Vodovodná prípojka a
kanalizácia sa robili súčasne, kedy to bolo, nevie.
Žalovaná v 2. rade E. V. na pojednávaní uviedla, že o zámene pozemkov vie z reči len svojej mamy.
Okolo roku 1970 bol postavený nový plot, za domom mali postavenú šopu na drevo a pamätá sa, že sa
za ňou hrali. Po postavení plota sa už tam hrať nemohli, lebo tam bol postavený a posunutý plot.

Žalovaná v 3. rade V. X. na pojednávaní uviedla, že sa pamätá, že keď otec zomrel, mali za domom
drevený plot a opravoval ho sused - žalobca aj so staršou sestrou E. V.. Pamätá sa, že sa hovorilo, že
sa nejaké pozemky vymenili, ale nepamätá sa, či sa ploty posunuli. Pamätá sa na návštevy žalobcu a
na diskusie či za domom môžu niečo robiť alebo nie. Keď sa robila kúpeľňa v dome, nebola prítomná.
Žalované prostredníctvom právnej zástupkyne v liste zo dňa 25.2.2009 uviedli, že stavebné povolenie,

ktoré súdu predložili, je z 27.5.1959 a z tohto stavebného povolenia je zrejmé, že rodinný dom sa mal
stavať na parc. č. XXXX a č. XXX. K uzavretiu kúpno-zámennej zmluvy došlo pred vydaním povolenia,
nakoľko toto už vychádza z nového stavu. Kolaudačné rozhodnutie nemajú, ale predložili doklady
o dodávke materiálov na stavbu za obdobie marec 1959 až august 1960. Vzhľadom na predložené
doklady, dá sa predpokladať, že dom bol ukončený v r. 1961. Na zriaďovanie vodovodnej prípojky a

kanalizácie nebolo potrebné vydávanie stavebného povolenia. Súdu však predložili faktúru za vodné
z júna 1970 za obdobie od 1.3.1968. Vodovodná prípojka bola urobená len do tzv. letnej kuchyne.
Kanalizácia a vodovodné potrubie, tak ako je zamerané VVaK, bolo zriadené v r. 1986. V roku 1970 boli
zaobstarané aj dielce na prednú záhradku a železná brána. Tento plot sa robil po smrti otca žalovaných.
Ako je zrejmé z predložených fotografií, plot prednej záhradky siaha až za bránu žalobcu a tento nie je

zarovno so stenou domu. Čiže dom mal odstup. Že žalobca nemohol byť v držbe dobromyseľný, svedčí
aj list žalovanej v 1. a 3. rade z 13.3.1998. Tvrdenie žalobcov, že nepodpísali žiadnu kúpno - zámennú
zmluvu, je nepravdivé, pretože vklad do pozemkovej knihy sa povoľoval na základe verejných listín alebo
súkromných listín, ktoré pri prevádzaní nehnuteľného majetku nad 200,- Sk museli obsahovať podpis,
ktorý musel byť overený verejným notárom alebo súdom. Teda aj v tomto prípade museli byť podpisy

overené.

26. Súd v konaní vypočul viacerých navrhovaných svedkov. Svedkovia I. Y., V. F. E. R. H. sa nevedeli
vyjadriť k zámene pozemkov a k posunutiu plota.
Svedok R. U. W.. XX.X.XXXX, brat žalovaných uviedol, že k posunutiu plota nedošlo. O výmene

pozemkov vie len z počutia, otec zomrel v decembri 1969, dňa 1.4.1970 narukoval na vojnu a bol tam
dva roky. Keď odchádzal, boli dookola drevené ploty, ktoré robil otec a kým sa vrátil z vojny, mama
zabezpečila betónové ohrady dookola pred domom a vzadu za domom bol drevený plot p. T.. Tento
plot robil p. T. a keď sa vrátil z vojny, bol to ten istý plot, opravovali sa len niektoré laty. Bol na tom istommieste, ako keď odchádzal na vojnu. V roku 1976 odišiel z domu. Plot bol vždy na hranici a keď chodil
domov, nikdy nepočul, žeby mama hovorila, že sa posunul plot. Keď jeho sestra robila kúpeľňu, vtedy
povedal p. T., aby nerobil cirkus, že výkop zasypú. P. T. im ryhu zasypal, preto museli na druhý deň ju

vykopať znova, kým bol v práci, potom všetko vyrovnali a nevie o tom, žeby bol ešte nejaký problém.
Potrubie išlo tesne okolo domu, čiže nezasiahli do jeho pozemku. Na otázky žalovaných uviedol, že
otec dreváreň postavil tesne ku plotu, ledva sa tam dalo vojsť. Aj nový plot pred domom murovaný, bol
postavený na tom istom mieste ako starý. O žiadnych kolíkoch, o ktorých hovoril žalobca, nevie. Za
domom kosil trávu.

Jedine svedok Š. V. brat matky žalovaných E. U. uviedol, že došlo k posunutiu plota. Uviedol, že dom
stavala okolo roku 1956-57, pozemok si odkúpila. Švagor postavil dom, postavil plot a bol menený až
po jeho smrti. Sestra o posunutí plotu vedela, ale nechcela sa hádať. Plot pred domom ohraničený
betónovým základom je na pôvodnom mieste, osobne ho staval a plot za domom je posunutý. Vie, že
plot je posunutý, pretože hneď za domom bola dreváreň. Plot bol asi pol metra od drevárne a keď sa
postavil nový plot, nedalo sa tam už prejsť. Dreváreň bola zbúraná po smrti p. U.. Je pravda, že pozemok

za domom užíval žalobca od výmeny, dom nebol postavený na hranici pozemku, ale bol tam odstup. V
roku 1955 odišiel z domu preč a vtedy ešte sestra dom nestavala. Vie, že po smrti p. U. boli nezhody.
Ďalší svedkovia JustÍ. F., Y. V., Š. S., E. S., Y. V. - súrodenci žalobcu a E. U., Y. A. - bývalý starosta Obce
R., R. Y. posunutie plota nepotvrdili.

27. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vplýva z osobitného predpisu.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia v konaní preukázali že majú naliehavý

právny záujem na tejto určovacej žalobe, nakoľko ide o vstupnú cestu k ich domu a to k spornej časti
novovytvorenej parc. č. XXXX s výmerou 384 m2, diel II. s výmerou 27 m2 pričlenenej z pôvodnej parcely
XXXX k parc. č. XXXX, nakoľko žalobca 1 a právna predchodkyňa žalobcov sú na LV č. XXXX zapísaní
ako spoluvlastníci parc. č. XXXX s výmerou 357 m2, ktorá tiež tvorí parcelu č. XXXX.

28. Podľa § 111 ods. 1) zák. č. 141/1950 Zb., vlastníctvo k veciam jednotlivo určených prevádza sa už
samou zmluvou, ak nie je dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

29. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb., vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

30. Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná doba desaťročná.

31. Podľa § 145 ods. 1,2 zák. č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

vtom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že je
držba oprávnená.

32. Podľa uhorského zvykového práva bolo možné vydržať nehnuteľnosti od fyzických osôb za dobu
33 rokov nepretržitej držby (po splnení ďalších podmienok dobromyseľnosť atď.) a od štátu za dobu 99

rokov. Uhorské zvykové právo bolo platné na Slovensku do roku 1950. Od 1.1.1951 nadobudol účinnosť
Stredný občiansky zákonník a to na území celej Československej republiky, čím sa zotreli rozdiely
právneho dualizmu, teda ustanovení zvykového uhorského práva na území Slovenska a všeobecného
občianskeho zákonníka na území Čiech. Tento občiansky zákonník platil do r. 1964 a ustanovenia o
vydržaní mal v § 115 a nasl. Vydržacia lehota u nehnuteľnosti bola 10 rokov.

Do platnosti Stredného občianskeho zákona číslo 141/1950, boli jediným všeobecne platným
prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej
knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa
vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy.
Účinnosťou zákona čís. 141/1950 Zb. však tento význam pozemkových kníh zanikol a v zmysle § 111

odst. 1/ sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou, ak nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva
nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe už teda podmienkou prevodu vlastníctva
nebol a mal len význam deklaratórny a následky vlastníctva nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu
v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa vlastníctva. Výpisy z pozemkovej knihy preto užnedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti zapísanej v tejto knihe, keďže právne zmeny
týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva žiadne negatívne právne následky.

33. Občiansky zákon z r. 1964 č. 40/1964 nepoznal ustanovenia o vydržaní. Až v 80-tych rokoch bolo
možné vydržať do osobného užívania vo výmerách ako ustanovoval občiansky zákonník (rodinné domy
do výmery 800 m2, záhrady do výmery 400 m2).

34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

36. Podľa § 134 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca.

37. Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskočí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

38. Novelou z r. 1991 došlo k opusteniu komplikovanej koncepcie nadobúdania vlastníckeho práva
k pozemkom vydržaním cez zriadenie osobného užívania pozemkov a ustanovenie § 134 zakotvilo
klasické vydržanie platné doteraz, kde tak isto je vydržacia doba 10 rokov, ako bola ustanovená v
občianskom strednom zákone. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá

má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala
oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu
pred týmto dňom.
V zmysle cit. zákonných ustanovení, oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. K základným predpokladom vydržania patrí, že

nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby pri
nehnuteľnostiach je najmenej 10 rokov. Či držiteľ je v dobrej viere, nestačí jeho subjektívne hľadisko
(osobné presvedčenie), ale musí preukázať aj objektívne skutočnosti.

39. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia odkúpili nehnuteľnosť parc. č. XXXX

o výmere 396 m2 za cenu 792,- Sk. Z uznesenia č.d. XX/XX je zrejmé, že 30.4.1959 došlo k výmene
pozemkov žalobcov parcely č. XXXX o výmere 396 m2 a pozemkov právnych predchodcov žalovaných
parcely č. XXXX o výmere 357 m2 (teraz č.XXXX), na základe držby a kúpno-zámennej zmluvy. Aj
keď sa zmluva nenašla, táto zmluva bola podkladom pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Predmetom sporu bola iba časť parcely s výmerou 27 m2. Žalované tvrdili, že z rozprávania mami vedia,

že za väčšiu výmeru pozemku zaplatila, poukazovali na sumu 792,- Sk uvedenú v uznesení, preukázať
túto skutočnosť nevedeli. Túto skutočnosť žalobcovia popreli a uviedli, že došlo k posunutiu hranice pri
výmene pozemkov. V tom čase bola cena pozemku 2,- Sk za m2, preto ak mali právny predchodcovia
žalovaných zaplatiť za rozdiel 39 m2 bola by to suma 78,- Sk a nie 792,- Sk, čiže žalované nepreukázali,
že bola doplatená cena za prevyšujúcu časť vymeneného pozemku, keďže navyše nevedeli ani výšku

kúpnej ceny.
Z predloženého stavebného povolenia žalovaných zo dňa 27.5.1959 mal súd preukázané, že rodinný
dom žalovaných sa staval už na vymenenej parcele č. XXXX. V tom čase otec žalovaných postavil
plot. Keďže súd nemal preukázané, že skutočne k posunutiu plota došlo, je zrejmé, že už pri výmene
pozemkov došlo k posunutiu hranice a na tejto posunutej hranici bol postavený pôvodný plot. Tomu

nasvedčuje aj ďalšia skutočnosť, že matka žalovaných dala v roku 1970 postaviť nový plot pred domom
s betónovým základom, jediný zo svedkov Š. V., ktorý tvrdil, že plot za domom bol posunutý, tak tento
uviedol, že tento plot pred domom staval on a táto časť plotu posunutá nebola, a že pozemok za domom
užíval žalobca od výmeny, Tvrdenie žalovaných po vyhlásení druhého rozsudku, že aj táto časť plotabola posunutá na pokyn žalobcu 1, nebola tým preukázaná. Tento plot pred domom je v jednej rovine s
dreveným plotom za domom, čo bolo zistené pri obhliadke.
Drevený plot za domom bol opravovaný v rokoch 1975 a tento opravoval žalobca na požiadanie matky

žalovaných, a ak by skutočne mali tak zlé vzťahy, nežiadala by ho opravovať plot a najmä ak by vedela
že nariadil predtým posunúť plot pred domom. Zo snímky z mapy evidencie nehnuteľností, ktorá je z
roku 1968, čiže v čase keď žil otec žalovaných a ešte pred opravou plota je zrejmé, že hranica pozemku
v tom čase bola v jednej rovine, tak ako to súd zistil pri obhliadke. Aj z rozhodnutia D XXXX/XX, ktorým
sa prejednávalo dedičstvo po nebohom R. U.- otcovi žalovaných vyplýva, že parcela č. XXXX bola už v

tom čase neidentická - teda pozemnoknižný stav nezodpovedal stavu evidenčnému, z čoho je zrejmé,
že už v roku 1969 výmera, resp. hranice tejto parcely neboli identické so skutočnosťou, čo potvrdzuje,
že už vtom čase bola táto parcela užívaná tak, ako sa dohodli pri zámene nehnuteľností. Ak by došlo k
posunutiu plota ako to tvrdia žalované, nemohla by ísť hranica pozemku v jednej rovine s plotom pred
domom.
Kanalizácia a vodovodné potrubie za domom bolo robené až v roku 1986, ale ani v tomto období nie

je preukázané, že došlo k sporom ohľadne posunutiu plota. Žalobcovia si v roku 1999 dali vyhotoviť
geometrický plán a dňa 20.1.2004 dali návrh na určenie vlastníckeho práva k parcele č.XXXX o
výmere 384 m2. Správa katastra Gelnica najprv žalobcom potvrdila nadobudnutie vlastníckeho práva
k pozemku. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalované návrh na preskúmanie rozhodnutia. Po zrušení
rozhodnutia Krajským súdom v Košiciach, Správa katastra Gelnica návrh zamietla. Žalované tvrdili, že

ich matka vždy spomínala, že došlo k posunutiu plota, ale túto skutočnosť žalobcom nikdy nevytýkala.
Čiže je zrejmé, že k žiadnym nezhodám ohľadne hranice pozemku nedošlo. Svedkami, okrem jedného,
nebolo potvrdené, že pri oprave plota došlo k jeho posunutiu a predložené fotografie tiež nie sú
dostatočným dôkazom toho, že došlo k jeho posunu, pretože z rôznych uhlov pohľadu sa môžu zdať
vzdialenosti rôzne. Tiež vyjadrenia svedkov týkajúce sa vzdialenosti plota od domu a drevárne je

rozdielne, pretože rozdielne vnímajú vzdialenosti deti a rozdielne dospelí. Dokonca aj brat žalovaných
potvrdil, že k posunutiu plota nedošlo.
Súd mal ďalej preukázané, že aj keď Katastrálny úrad v Košiciach správa katastra Gelnica listom zo
dňa 28.5.2013 oznámil, že pozemok parc. č. XXXX s výmerou 27 m2 nebol predmetom darovacej
zmluvy, toto tvrdenie súd tiež nezobral do úvahy a ani nie je ním viazaný, pretože toto tvrdenie vyvracia

rozhodnutie D. zo dňa 21.10.2010 kde je konštatované, že podľa geometrického plánu parcela registra E
č. XXXX je celá obsiahnutá v parcele registra C č. XXXX/X, XXXX/X E. XXXX, preto neobstojí opätovné
tvrdenie žalovaných, že nie sú pasívne legitimované v spore. Aj odvolací súd v druhom zrušujúcom
uznesení konštatoval, že sporná nehnuteľnosť bola predmetom darovacej zmluvy. Týmto názorom
odvolacieho súdu je prvostupňový súd v zmysle § 391CSP viazaný.

Súd ďalej opätovne poukazuje na, že čo sa týka predloženého rukou písaného dokladu žalobcom, tak
ide o poznámky žalobcu, ktoré súd nebral do úvahy, doklad nie je podpísaný ani datovaný, nie sú tam
uvedení právny predchodcovia žalovaných a nebral ho do úvahy ani v predchádzajúcich rozhodnutiach,
tiež pri rozhodnutí neboli zobraté do úvahy tvrdenia žalobcu týkajúce sa kolíkov, ktoré ukazoval na
obhliadke na mieste samom, pretože je zrejmé, že farba a kolíky by toľko rokov bez poškodenia

nevydržali.
V konaní nebolo preukázané, že došlo posunutiu plota okolo roku 1975, preto súd dátum 30.4.1959, čo
je zrejmé z uznesenia č.d. XX/XX, kedy došlo k výmene pozemkov a postaveniu plota otcom odporkýň,
považuje za začiatok plynutia vydržacej doby, od tejto doby žalobcovia dobromyseľne, nepretržite, nikým
nerušení pozemok užívali ako svoj vlastný a dňom 1.1.1992 splnili všetky podmienky vydržania v zmysle

cit. ustanovení zákona. Túto skutočnosť nezmenili ani vyjadrenia svedkov, ani ich opätovné vyjadrenia.
Súd na základe uvedeného žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

40. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

42. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Úspešným žalobcom bola proti
žalovaným priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu.43. Súd zaviazal žalované, ktoré v konaní nemali úspech uhradiť doplatok na súdnom poplatku z návrhu
82,90 Eur. Žalobcovia uhradili súdny poplatok z návrhu 16,60 Eur podľa z.č. 71/1992 Z.z. položky 1

písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov platných v čase podania návrhu, súdny poplatok však mal byť
uhradený podľa položky 1 písm. b) vo výške 99,50 Eur, na rozdiel uvedených súm preto súd zaviazal
žalované v 1. až 3. rade.

44. Trovy štátu vznikli za použitie motorového vozidla pri ohliadke nehnuteľnosti vo výške 22,98 Eur,

žalované zložili preddavok vo výške 20,- Eur, zostáva uhradiť sumu 2,98 Eur. Žalované boli v konaní
neúspešné, preto ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu v uvedenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.