Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208032
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114208032.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: K. H., nar.

XX.X.XXXX, bytom J.H. XX, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Martinom Polákom, advokátom, so sídlom
Poštová 14, 040 01 Košice, proti žalovanému X.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/X, XXX XX J., v
konaní o zaplatenie 37.470 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 37.470 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 10.000 EUR od 1.7.2012 do 30.10.2012, zo sumy 5.000 EUR od 1.11.2012 do 1.8.2013,
zo sumy 10.000 EUR od 31.7.2012 do 1.8.2013, zo sumy 5.000 EUR od 2.8.2013 do zaplatenia, zo
sumy 10.000 EUR od 31.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 10.000 EUR od 1.10.2012 do zaplatenia a zo

sumy 12.470 EUR od 31.10.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 37.470 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.000 EUR
od 1.7.2012 do 30.10.2012, zo sumy 5.000 EUR od 1.11.2012 do 1.8.2013, zo sumy 10.000 EUR
od 31.7.2012 do 1.8.2013, zo sumy 5.000 EUR od 2.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 10.000 EUR od
31.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 10.000 EUR od 1.10.2012 do zaplatenia a zo sumy 12.470 EUR od

31.10.2012 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.5.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o pôžičke podľa ust. §
657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému ako dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 52.470 EUR. Túto sumu žalobca poskytol v
hotovosti žalovanému dňa 11.5.2012, čo žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil.
Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť v hotovosti v piatich splátkach, a to:

1. splátkou dňa 30.6.2012 v sume 10.000 EUR,
2. splátkou dňa 30.7.2012 v sume 10.000 EUR,
3. splátkou dňa 30.8.2012 v sume 10.000 EUR,
4. splátkou dňa 30.9.2012 v sume 10.000 EUR,
5. splátkou dňa 30.10.2012 v sume 12.470 EUR.

3. Žalovaný uhradil žalobcovi len 2 splátky, a to dňa 30.10.2012 splátku vo výške 5.000 EUR a dňa

1.8.2013 splátku vo výške 10.000 EUR. Tieto čiastočné plnenia, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
neuviedol, ktorú splátku týmto plnením uhrádza, započítal žalobca na splátky najskôr splatné, t. z. na
splátku vo výške 10.000 EUR splatnú dňa 30.6.2012 a splátku vo výške 10.000 EUR splatnú dňa
30.7.2012.4. Žalobca viackrát vyzval žalovaného na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy vo výške 37.470 EUR,
avšaktentonatietovýzvyžiadnymspôsobomnereagovaladodňapodaniažalobydlžnúsumužalobcovi

nevrátil. Žalobca vyzval prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného písomne výzvou zo
dňa 25.2.2014 na úhradu sumy 37.470 EUR s upozornením na uplatnenie nároku na vrátenie pôžičky
podaním žaloby, na čo však žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.

5. Žaloba spolu s procesnými poučeniami bola žalovanému doručená dňa 12.6.2014. Žalovaný bol na

pojednávanie dňa 21.4.2017 predvolaný z adresy podľa Registra pobytu obyvateľov, na pojednávanie
sa nedostavil. Preto súd podľa ust. § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.

6. Okresný súd Košice I vydal vo veci dňa 20.5.2014 platobný rozkaz č. k. 38Ro/127/2014-46.

7. Proti platobnému rozkazu podal dňa 1.7.2014 žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že so žalobcom

konkludentne uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu dňa 30.8.2011 požičal sumu 6.770 EUR.
Zároveň sa dohodli, že takto dôjde k vzájomnému započítaniu, čím žalovaný odporoval výške sumy
uplatnenej žalobcom, pretože podľa žalobcu je skutočná výška pohľadávky 30.700 EUR.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 4.8.2014 uviedol, že hoci žalovaný v odpore zdôrazňuje

nedôvodnosť žaloby uzavretím zmluvy o pôžičke dňa 30.8.2011, k uzavretiu ktorej malo dôjsť len
konkludentne, žalovaný neuviedol žiadne ďalšie bližšie okolnosti, za ktorých malo k uzavretiu pôžičky
konkludentným spôsobom dôjsť. Uvádza, že argumentácia žalovaného v odpore je výlučne snahou o
oddialenie povinnosti uhradiť žalobcovi poskytnutú pôžičku.

9. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

10. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.5.2012 súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník medzi
sebou uzavreli zmluvu o pôžičke na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške
52.470 EUR v hotovosti. Dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku splácať v hotovosti v piatich splátkach,

a to: 1. splátka dňa 30.6.2012 čiastka 10.000 EUR,
2. splátka dňa 30.7.2012 čiastka 10.000 EUR, 3. splátka dňa 30.8.2012 čiastka 10.000 EUR,
4. splátka dňa 30.9.2012 čiastka 10.000 EUR a 5. splátka dňa 30.10.2012 čiastka 12.470 EUR.

11. Z výzvy na úhradu sumy 37.470 EUR zo dňa 25.2.2014 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na

úhradu sumy 37.470 EUR do desiatich dní od doručenia tejto výzvy.

12. Žalobca poprel, aby si požičal od žalovaného akékoľvek finančné prostriedky.

13. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

14. Podľa ust. § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1, prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

17. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.18. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

20. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.5.2012
žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 52.470 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnutú
pôžičku splácať v hotovosti v piatich splátkach, a to: 1. splátku dňa 30.6.2012 vo výške 10.000 EUR, 2.
splátku dňa 30.7.2012 vo výške 10.000 EUR, 3. splátku dňa 30.8.2012 vo výške 10.000 EUR, 4. splátku
dňa 30.9.2012 vo výške 10.000 EUR a 5. splátku dňa 30.10.2012 vo výške 12.470 EUR. Žalovaný

uhradil žalobcovi len 2 splátky spolu vo výške 15.000 EUR. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že
so žalobcom konkludentne uzavreli zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobcovi požičal sumu 6.770
EUR, ale súdu túto skutočnosť nepreukázal. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 37.470 EUR
(52.470 EUR - 15.000 EUR) spolu s príslušenstvom.

21. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalovaného zaviazal
na zaplatenie sumy 37.470 EUR spolu s príslušenstvom. Úroky z omeškania priznal tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

25. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Košice I, vo troch vyhotoveniach. (ust. § 356 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.