Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211591
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713211591.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej
a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcov: 1/ H. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. E. XXX, XXX XX W. E. X, Česká republika, štátna občianka ČR, 2/ MUDr. S. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, 3/ Ing. arch. M. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. N. X. XXXX/XX, XXX XX G. - I., štátny občan SR, 4/ MUDr. F. E., CSc., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E. XXXX/X, XXX XX G. - N. S., štátny občan SR, 5/ Ing. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/
XX, XXX XX S. - K., štátna občianka SR, 6/ F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N. XXXX/XX, XXX XX
S. - L., štátna občianka SR, žalobcovia všetci zastúpení JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so
sídlom M. H. XX, XXX XX S., proti žalovaným: 1/ Denzitometria - Martin, s. r. o., so sídlom Svätoplukova
251/13, 036 01 Martin, IČO: 36 820 105, 2/ MUDr. Stanislav Bacmaňák, so sídlom Priehradka 20, 036 01
Martin, IČO: 35 651 598, žalovaní zastúpení JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom, so sídlom J.

XX, XXX XX G., o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin
č. k. 9C/187/2013-168 zo dňa 24.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9C/187/2013-168 zo dňa 24.11.2015 z r u š
u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd návrh (žalobu) navrhovateľov v rade 1/ až 6/ (žalobcov v rade 1/ až

6/) zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobcovia v rade 1/ až 6/ ako
podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti domáhajú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ jej vypratania, a to
konkrétne jej nebytových priestorov č. 19 a č. 21, ktoré podľa ich vyjadrení neoprávnene užíva žalovaný
v rade 1/ a nebytových priestorov č. 16, č. 17 a č. 18, ktoré neoprávnene užíva odporca v rade 2/. Z

výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina zo dňa 14.08.2013 a z výpisu z registra organizácii
Štatistického úradu SR zo dňa 14.08.2013 vyplýva, že v čase podania žaloby sídlo žalovaných v rade
1/ a 2/ bolo na adrese Škultétyho 4, 036 01 Martin, teda sa jednalo o adresu spornej nehnuteľnosti, v
ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, ktoré majú byť predmetom vypratania. Ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
ukladá súdu povinnosť rozhodovať na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
Keďže skutkový stav sa môže v priebehu konania meniť, je nevyhnutné určiť tiež okamih, ktorý sa

stane rozhodujúcim pre zistenie skutkového stavu. Tento okamih určuje ust. § 154 ods. 1 O.s.p., v
zmysle ktorého je pre posúdenie zisteného skutkového stavu ako základu rozhodnutia, rozhodujúci
okamih vyhlásenia rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalovaní v rade 1/ a
2/ sporné nebytové priestory v danom čase už vypratali a tieto naďalej neužívajú. Uvedenú skutočnosť
mal prvoinštančný súd predovšetkým preukázanú z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Žilina zo dňa 18.09.2015, potvrdenia Okresného súdu Žilina o vykonaní zápisu zo dňa 14.09.2015,

z ktorého vyplýva, že adresa sídla žalovaného v rade 1/ je Ul. Svätoplukova 251/13, 036 01 Martin.
Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, okresný súd poukázal na rozhodnutieRegionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Martine zo dňa 03.07.2015, ktorým tento
orgán rozhodol tak, že vyhovel žiadosti žalovaného v rade 2/ podľa ust. § 13 ods. 4 písm. a) zákona č.
355/2007 Z. z. a súhlasil s jeho návrhom na uvedenie priestorov „Neštátnej ortopedickej ambulancie,

Priehradka 20, 036 01 Martin“ do prevádzky ako aj na nájomnú zmluvu zo dňa 09.06.2015 uzatvorenú
medzi obchodnou spoločnosťou UNITES, spol. s r.o., so sídlom v Martine a žalovaným v rade 2/,
ktorej predmetom je prenájom nebytových priestorov za účelom ich prenechania žalovanému v rade
2/ na prevádzkovanie ambulantnej liečby a diagnostiky v objekte na Ul. Priehradka 20, 036 01
Martin. Vzhľadom na takto zmenenú situáciu oproti stavu v čase podania žaloby, t.j. z dôvodu, že spornú

nehnuteľnosť,konkrétnejejnebytovépriestoryč.16,č.17,č.18,č.19ač.21boliužžalovanýmivrade1/
a 2/ vypratané, a tieto v čase rozhodovania súdu boli už vo faktickej moci žalobcov ako vlastníkov, potom
už žiadna ochrana vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126 Občianskeho zákonníka neprichádzala do
úvahy, tzn. súd už nemohol rozhodnúť o uložení povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ v zmysle žalobného
petitu, vypratať sporné nebytové priestory. Okresný súd tak postupoval vzhľadom na to, že žalobcovia
napriek zmene skutkového stavu a následnej písomnej výzvy zo dňa 21.09.2015 zotrvali na podanej

žalobe.
3. Prvoinštančný súd pre úplnosť dodal, že v prípade nezrovnalosti ohľadne užívania resp.
hospodárenia so spoločnou vecou - nehnuteľnosťou, vzniknutými medzi stranami sporu ako podielovými
spoluvlastníkmi, je možné v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka domáhať sa ochrany svojich práv
a právom chránených záujmov podaním žaloby na všeobecnom súde.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu v spore si
žalobcovia uplatnili voči žalovaným náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
5. Uviedli, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. a), c), d) f) O.s.p., pretože

súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel ku nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ okresný súd
konštatoval, že sporné nebytové priestory sú už vo faktickej moci žalobcov v rade 1/ až 6/ ako
vlastníkov, v dôsledku čoho im žiadna ochrana vlastníckeho práva už neprináleží, tento jeho záver

označili odvolatelia za nesprávny, nakoľko nevplýva z dokazovania vykonaného v prejednávanej
veci. Žalobcovia potvrdili, že žalovaný v rade 1/ po podaní žaloby zmenil svoje sídlo. Zdôraznili však,
že sporné nebytové priestory ani jeden zo žalovaných nevypratal a naďalej ich obidvaja žalovaní majú
uzamknuté. Skutkovo teda v právnom postavení žalobcov nedošlo k nijakej zmene. Napriek tomu,
že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu celkom vo výške 33/36, čo predstavuje 91,66 %, nemajú do miestností č. 16, č. 17, č. 18, č. 19 a
č. 21 prístup. Tieto miestnosti sú naďalej nepretržite uzamknuté. Žalobcovia v rade 1/ až 6/ ako podieloví
spoluvlastníci teda nemôžu nijakým spôsobom realizovať svoje vlastnícke právo. Pokiaľ žalovaný v rade
1/ zmenil svoje sídlo, takýto jeho krok žalobcovia považujú len za administratívny, ktorý vo faktickom
užívaní nebytových priestorov neznamená žiadnu zmenu. Nebytové priestory č. 16, č. 17, č. 18, č. 19

a č. 21 sú naďalej nepretržite uzamknuté tak ako aj boli v čase podania žaloby na súd v roku 2013.
Obidva subjekty (t.j. obidvaja žalovaní) pritom užívali predmetné nebytové priestory bez akéhokoľvek
právneho titulu dlhé časové obdobie. Žalovaný v rade 1/ už pri svojom zápise do obchodného registra
dňa 18.08.2007 nespĺňal podmienku podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalobcovia v rade 1/ až 6/
majú o tom vedomosť, nakoľko v rámci iného súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Žilina

nahliadali do súdneho spisu, v ktorom boli pripojené spisy sp. zn. 1Re/920/2007 a sp. zn. 1Nre/359/2007,
týkajúcej sa zápisu žalovaného v rade 1/ do obchodného registra. Žalobcovia svojím písomným podaním
zo dňa 09.04.2015 žiadali prvoinštančný súd, aby si pred vytýčením termínu pojednávania predmetné
spisy vyžiadal od Okresného súdu Žilina. Okresný súd však tieto dôkazy nezabezpečil, ani nevykonal,
pričom takéto svoje správanie ani nijakým spôsobom nezdôvodnil v rámci svojho procesného postupu

na pojednávaní, a ani v písomnom vyhotovení rozsudku. Týmto konaním okresný súd odňal žalobcom
v rade 1/ až 6/ možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. V dôsledku toho
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný v rade 2/ predložil prvoinštančnému súdu rozhodnutie
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. OE 2015/01393 zo dňa 03.07.2015 a nájomnú zmluvu

č. UNT/136/2015 zo dňa 09.06.2015, ktoré však nemajú súvis s prejednávanou vecou. Žalovaný v rade
2/ je podnikateľský subjekt podnikajúci podľa iného ako živnostenského zákona, pričom povolenie na
výkončinnostimuudeľujeŽilinskýsamosprávnykraj.Onsámvpriebehusúdnehokonaniapredložilsúdu
prvej inštancie rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja, odboru zdravotníctva č. 07448/2006/OZzo dňa 02.11.2006, podľa ktorého žalovaný v rade 2/ poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom
zariadení - Ambulancii špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolení
lekár a študijnom odbore všeobecné lekárstvo a v špecializačnom odbore ortopédia, pričom miestom

prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia je Ul. Škultétyho 4, 036 01 Martin. Tvrdenie žalovaného v
rade 1/, že nebytové priestory dlhodobo užíval, na základe dohody s predchádzajúcimi vlastníkmi a
právnymi predchodcami spoluvlastníkov označili odvolatelia za účelové, keďže žalobcovia v rade 1/ až 6/
preukázali, kto je podielovým spoluvlastníkom nebytových priestorov tak v čase podania žaloby, ako aj v
čase vykonania jediného pojednávania vo veci. Pre rozhodovanie súdu je podľa presvedčenia žalobcov

rozhodujúce znenie ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v rade 1/ až 6/ sa rozhodli, že
žalovaní v rade 1/ a 2/ nebudú bez právneho titulu užívať nebytové priestory č. 16, č. 17, č. 18, č. 19 a
č. 21. Žalobcovia zároveň zastávajú právny názor, že rozhodovanie o tom, komu a za akých podmienok
nebytové priestory v podielovom spoluvlastníctve prenajmú, je súčasťou rozhodovania o hospodárení
so spoločnou vecou a jedná sa o rozhodovanie práve podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pri ktorom sa uplatňuje majoritný princíp. Ich vôľa jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov, ktoré súdu

predložili v priebehu prvoinštančného konania. Žalovaní v rade 1/ a 2/ však nie sú ochotní dobrovoľne
akceptovať vôľu väčšiny podielových spoluvlastníkov bez existencie súdneho rozhodnutia. Odvolatelia
pritom zároveň zdôraznili, že tak žalovaný v rade 1/ ako aj žalovaný v rade 2/ v priebehu celého konania
neprodukovali dôkazy o tom, že by nebytové priestory č. 16, č. 17,č. 18, č. 19 a č. 21 užívali oprávnene,
t.j. na základe nejakého právneho titulu (nájomnej, resp. inej zmluvy). Za daného stavu sú žalobcovia

toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a súčasne jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.Súčasnežiadali,abysúduložilžalobcompovinnosťspoločneanerozdielnenahradiťžalovaným

v rade 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania, ktoré dodatočne vyčíslia.
7. Uviedli, že okresný súd vykonaným dokazovaním zistil v prejednávanej veci riadne a úplne skutkový
stav veci. Niektoré navrhnuté dôkazy odmietol vykonať z toho dôvodu, že tieto boli notoricky známe
a v danom prípade na základe vykonaných dôkazov boli v dostatočnej miere zistené skutočnosti
podstatné na rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosti, ktoré namietajú žalobcovia v podanom odvolaní

sa nezakladajú na pravde, čo vyplýva z dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom. Napadnuté
rozhodnutie netrpí inými vadami.

8. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaných písomne nevyjadrili.

9.Žalovanívosvojompodanízodňa11.03.2016uviedli,žedňa23.12.2016bolamiestnosťč.16,užívaná
žalovanými sprístupnená žalobcom. Pri tomto úkone boli prítomní žalovaný v rade 2/ a jeho syn S. G.,
Ing. S., pani V. - dcéra väčšinovej spoluvlastníčky pani H., slečna Z. a nejaký údržbár, ktorého meno
nevedel uviesť. Táto miestnosť bola následne pánom S. sprístupnená i znalcovi za
účelomobhliadky.Následnedňa09.03.2016ajostatné.Ichsprístupnenievykonaližalovaníbezodkladne

na základe výzvy žalobcov. V prílohe žalovaný v rade 1/ pripojil čestné prehlásenie, že v predmetný
deň boli sprístupnené miestnosti č. 17,č. 18, č. 19 a č. 21 právnej zástupkyni žalobcov, ktorá od nich
prevzala kľúče, s konštatovaním, že miestnosť č. 16 bola sprístupnená dňa 23.12.2015 za prítomnosti
správcu budovy Ing. K. S. na základe telefonickej informácii o havarijnej situácii v miestnostiach na
prízemí administratívnej budovy súp. č. 469 na Škultétyho ulici v Martine a odvtedy je do tejto miestnosti

možný voľný vstup všetkých spoluvlastníkov. Právna zástupkyňa však odmietla uvedené kľúče prevziať.
Podľa tvrdenia žalovaného v rade 2/, preto, že nemá vedomosť o tom, že by niekto miestnosť č. 16 už
žalobcom 23.12.2015 sprístupnil. Čestné prehlásenie podpísal žalovaný v rade 2/ a svedok Ing. Z. A..

10. K tomuto podaniu žalovaných sa žalobcovia písomne nevyjadrili.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.

zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov :

12. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ až 6/ a žalovaný v rade 2/
spoločne so svojou manželkou MUDr. F. G., rod. H., nar. XX.XX.XXXX. sú podielovými spoluvlastníkmiadministratívnej budovy súp. č. XXX stojacej na KN-C parc. č. 761/2-zastavané plochy a
nádvoria o výmere 540 m2, zapísané na LV č. XXX pre okres, obec a k.ú. S. a tiež KN C parc. č.
761/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 540 m2 (ďalej len sporné nehnuteľnosti). Z dokazovania

vykonaného pred okresným súdom vyplýva, že žalovaný v rade 2/ si bez vedomia žalobcov zriadil v
predmetnej budove súkromnú ambulanciu v jej nebytových priestoroch č. 16, č. 17 a č. 18 a následne
ako konateľ obchodnej spoločnosti - žalovaného v rade 1/ tiež bez vedomia žalobcov zriadil v spornej
nehnuteľnosti v jej nebytových priestoroch č. 19 a č. 21 aj sídlo obchodnej spoločnosti Denzitometria
- Martin, s.r.o., IČO : 36 820 105. Žalobcovia v rade 1/ až 6/ ako väčšinoví spoluvlastníci predmetnej

nehnuteľnosti (v súčte v podiele 33/36) vyslovili s takýmto postupom nesúhlas, tzn. že nesúhlasia s
užívaním predmetnej nehnuteľnosti a konkrétne jej nebytových priestorov žalovanými v rade 1/ a 2/.
Žalovaný v rade 1/ sa v konaní bránil tým, že je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti,
ktorú vlastní spoločne so svojou manželkou MUDr. F. G. vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/36.
Zároveň tvrdil, že zriadenie súkromnej ambulancie žalovaného v rade 2/ i sídla obchodnej spoločnosti
- žalovaného v rade 1/, bolo realizované so súhlasom bývalej „väčšinovej spoluvlastníčky pani H.“,

zomrelej v roku XXXX. Následne na pojednávaní konanom dňa 24.11.2015 predložil súdu výpis z
Obchodného registra Okresného súdu Žilina, zo dňa 18.09.2015, z ktorého vyplýva, že aktuálna adresa
sídla žalovaného v rade 1/ je Svätoplukova 251/13, 036 01 Martin. Vo vzťahu k žalovanému v
rade 2/ poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Martine zo
dňa 03.07.2015, ktorým tento orgán vyhovel žiadosti žalovaného v rade 2/ v zmysle ust. § 13 ods. 4

písm. a) zák. č. 355/2007 Z. z. a súhlasil s jeho návrhom na uvedenie priestorov „Neštátnej ortopedickej
ambulancie, Priehradka 20, 036 01 Martin“ do prevádzky a tiež nájomnú zmluvu zo dňa 09.06.2015
uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou UNITES, spol. s r.o. so sídlom Martin ako prenajímateľom
a žalovaným v rade 2/, predmetom ktorej je prenájom nebytových priestorov za účelom ich prenechania
žalovanémuvrade2/naprevádzkovanieambulantnejliečbyadiagnostikyvobjektenaul.Priehradka20,

036 01 Martin. V danom prípade sa jedná len o administratívne kroky žalovaných, ktoré vôbec nemôžu
byť dôvodom na zamietnutie žaloby súdom. Podstatnou pre posúdenie v danej veci je skutočnosť, či
sporné nebytové priestory žalovaní na základe požiadavky žalobcov ako väčšinových spoluvlastníkov
administratívnej budovy súp. č. 469 stojacej na KN-C parc. č. 761/2-zastavané plochy a nádvoria o
výmere540m2,zapísanénaLVč.XXXpreokres,obecak.ú.S.ajreálnevypratali.Samotnéodovzdanie

kľúčov od miestností nestačí, pokiaľ v nich žalovaní majú naďalej umiestnené veci. Táto skutočnosť však
nebola preukázaná ani v štádiu odvolacieho konania.

13. Odvolací súd primárne poznamenáva, že právo každého zo spoluvlastníkov vec užívať je
obmedzené rovnakým právom ostatných užívať vec podľa veľkosti podielu. Hospodárením so spoločnou

vecou v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka sa rozumie tiež užívanie nehnuteľností. Podľa
konštantnej judikatúry súdov môžu spoluvlastníci (dohodou alebo väčšinovým rozhodnutím) alebo súd o
hospodárení so spoločnou vecou rozhodnúť podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že niektorého
zo spoluvlastníkov z fyzického užívania úplne alebo čiastočne vylúčia (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn.
3Cdon 1313/97 uverejnený pod č. 19/2001 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, ďalej len R19/2001).

V takom prípade užíva jeden alebo viacerí zo spoluvlastníkov vec nad rámec jeho spoluvlastníckeho
podielu (neužívajú vec v súlade s kritériom stanoveným v ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ide však o obmedzenie práva dovolené zákonom (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), za ktoré z
užívania alebo z časti vylúčenému účastníkovi patrí (ak sa nedohodol s ostatnými spoluvlastníkmi inak)
náhrada vo výške zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Právo spoluvlastníka za to, že neužíva spoločnú

vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom a vyplýva z práva
spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ide
o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva.

14. V prejednávanej veci je nepochybné, že medzi spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti (t.j. žalobcami

v rade 1/ až 6/ a žalovaným v rade 2/ a jeho manželkou) nedošlo k dohode o hospodárení so
spoločnou vecou. Tvrdenie žalovaných o opaku sa nezakladá na pravde. Pokiaľ žalovaný v rade 2/
zriadil v nebytových priestoroch spoločnej nehnuteľnosti súkromnú ambulanciu, ktorú tam prevádzkoval
a zároveň v nej ako konateľ obchodnej spoločnosti Denzitometria - Martin, s. r. o., zriadil aj sídlo
žalovaného v rade 1/, tento jeho postup bol realizovaný bez potrebnej dohody všetkých spoluvlastníkov

o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobcovia pritom vlastnia spolu podiely vo výške 33/36 a žalovaný
v rade 2/ so svojou manželkou je vlastníkom podielu len vo výške 3/36. Obrana žalovaného v
rade 1/, že jeho konanie (zriadenie jeho súkromnej ambulancie i sídla obchodnej spoločnosti žalovaného
v rade 1/) bolo realizované so súhlasom bývalej „väčšinovej spoluvlastníčky pani H.“, zomrelej v rokuXXXX,. sa nezakladá na pravde. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že táto spoluvlastníčka vlastnila
len spoluvlastnícky podiel vo výške 12/36.

15. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, potom z toho vyplýva, že nerozhoduje len
väčšina bez toho, aby menšinovému spoluvlastníkovi bola daná akákoľvek možnosť, aby sa pre
otázku týkajúcu sa hospodárenia so spoločnou vecou, mohol tiež rozhodnúť, či sa k nej vyjadrí.
Ak by menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanej zmene

v hospodárení so spoločnou vecou, potom aj za situácie, kedy s takou zmenou súhlasí väčšina
spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny v zmysle § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V takom prípade ide z hľadiska hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou
vecou o neplatný právny úkon (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28 Cdo 4178/2009).

16. Dohoda podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou je neformálnym právnym

úkonom a nemusí byť písomná ani vtedy, ak sa týka nehnuteľnej veci. Môže byť uzatvorená ústne
alebo mlčky. Účastinárni spoluvlastníci ju môžu uzavrieť na dobu určitú alebo neurčitú, pričom sú svojimi
zmluvnými prejavmi viazaní, ak nedôjde k zmene pomerov, alebo ak nie je dohoda nahradená novou
dohodou všetkých spoluvlastníkov. Podstatnou zmenou pomerov je existencia takých objektívnych a
subjektívnych okolností, u ktorých by bolo možné dôvodne predpokladať, že pri ich existencii by došlo

k inej dohode spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Zároveň je potrebné poznamenať,
že zmena v osobe jedného zo spoluvlastníkov sama o sebe bez ďalšieho nie je podstatnou zmenou
pomerov, ktorá by mala vplyv na viazanosť zmluvných prejavov spoluvlastníkov o užívaní spoločnej
veci. Z uvedeného vyplýva, že aj keby tvrdenie žalovaného v rade 2/ o pôvodnej dohode s väčšinovou
spoluvlastníčkou ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou bolo pravdivé, táto bola podľa všetkého

nahradená novou dohodou väčšinových spoluvlastníkov, ktorej obsah i platnosť je potrebné v konaní
zisťovať.

17.Prvostupňovýsúdsavšakztohtopohľaduvôbecnezaoberalnárokomžalobcovuplatnenýmžalobou.

18. Vzhľadom na to, že žaloba žalobcov na vypratanie vychádza z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, prvoinštančný súd bol povinný skúmať, či, kedy, v akej forme a s akým obsahom došlo medzi
žalobcami v rade 1/ až 6/ a žalovaným v rade 2/ a jeho manželkou k dohode o hospodárení so spoločnou
vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže (ako už bolo uvedené vyššie) táto
dohoda môže obsahovať aj dohodu väčšinových spoluvlastníkov o vylúčení jedného zo spoluvlastníkov

z užívania veci. Za skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nemožno považovať žalobu voči
žalovanémuvrade2/nedôvodnúlenzdôvodu,žesajedná ospoluvlastníkaspornejnehnuteľnosti,ktorý
aktuálne vykonáva činnosť svojej súkromnej ambulancie na inej adrese. Rovnako nemôže byť dôvodom
na zamietnutie žaloby v prejednávanej veci ani zmena sídla obchodnej spoločnosti Denzitometria -
Martin, s.r.o. (žalovaného v rade 1/). Sám právny zástupca žalovaných na pojednávaní konanom dňa

24.11.2015 uviedol, že žalovaní v rade 1/ a 2 / nemajú sídlo v predmetnej nehnuteľnosti, o čom predložil
do spisu listinné dôkazy. Pokiaľ však žalovaní majú hmotné veci v danej nehnuteľnosti, ide o veci,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve manželov G.. Zároveň uviedol, že dlhodobé užívanie sporných
nehnuteľností v takom rozsahu vychádzalo z dohody s predchádzajúcimi spoluvlastníkmi, resp. ich
právnymi predchodcami. Žalovaný v rade 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ právna zástupkyňa

žalobcov tvrdila, že má uzavretý trakt na poschodí, konštatoval, že pravdou je, že má uzamknuté len
miestnosti, ktoré sprístupnil v rámci rekonštrukcie kúrenia a výmeny okien, ktoré boli realizované aj v
miestnostiach, ktoré má uzamknuté (č.l. 151 a 152 spisu). Zo zhodných prejavov strán sporu je teda
nepochybné, že žalovaní, resp. minimálne žalovaný v rade 2/ má v predmetnej budove bez súhlasu
ostatných spoluvlastníkov uzamknuté miestnosti, v ktorých sa nachádzajú aj hnuteľné veci patriace

údajne do jeho bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou MUDr. F. G..

19. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné. S prihliadnutím na
skutočnosť, že žalobcovia poukazovali na svoj nesúhlas pri rozhodnutí žalovaného v rade 2/ umiestniť
si v spornej nehnuteľnosti súkromnú ambulanciu i sídlo žalovaného v rade 1/ -obchodnej spoločnosti

Denzitometria - Martin, s.r.o. bolo potrebné pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci zisťovať obsah
dohody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou a túto riadne vyhodnotiť. Pre rozhodnutie
súdu nebola podstatnou len formálna zmena sídla žalovaných v rade 1/ a 2/. Bolo potrebné zároveň
zistiť či aj reálne žalovaní majú v predmetnej budove naďalej bez súhlasu ostatných spoluvlastníkovuzamknuté miestnosti, a či sa v týchto miestnostiach sa nachádzajú aj hnuteľné veci, ktoré tam žalovaní
umiestnili. Pokiaľ tak prvostupňový súd neučinil, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu
a jeho rozhodnutie v súdenej veci je predčasné.

20. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. Nálezy Ústavného súdu SR

III.ÚS 209/04, IV.ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry
vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z
odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho
posúdenia veci pritom nie je naplnená v situácii, kedy odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz,
prípadnevýpočetprávnychpredpisov,ktorésúdnazistenýskutkovýstavpoužil.Vdôvodochrozhodnutia

je totiž nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedlo k podradeniu skutkovej podstaty
pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti zdôvodnenia právneho posúdenia veci je
rovnakopotrebné,abysúdvodôvodnenírozsudkupresvedčivýmiargumentmivyvrátilprávnenesprávne
námietky účastníkov. Všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Jepotrebnédaťzapravduodvolateľom,žeodôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančného súdu odporuje princípom spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o
jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
Navyše okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, prečo v konaní nevykonal ďalšie

dôkazy navrhnuté žalobcami.

21. Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu
možnosti žalobcov konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako strane sporu znemožnila
realizácia ich procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany ich práv

a právom chránených záujmov.

20. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 O.s.p.).

21.Vďalšomkonaníokresnýsúdopätovnevovecinariadipojednávanie,naktoromvykonádokazovanie
(výsluchom účastníkov i listinnými dôkazmi), na ktoré poukazovali odvolatelia vo svojom opravnom
prostriedku, žalovaní v priebehu odvolacieho konania a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi
strán sporu na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie je pritom viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) vysloveným vyššie. Po náležitom zistení skutkového stavu

okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej a vysporiada s otázkou nároku uplatneného žalobcami
žalobou. Vykonané dokazovanie súd prvej inštancie vyhodnotí v súlade s ust. § 132 O.s.p. a výsledky
vyhodnotenia dôkazov zahrnie aj do odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. § 157 ods. 2
O.s.p. a dostatočne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za rozhodné, preukázané, a z ktorých dôkazov
vychádzal a akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej,

okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania.

22. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému
vypracovaniu uznesenia však dochádza za účinnosti „nového“ procesného predpisu - zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným
ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP) odvolací súd v rámci písomného

vyhotovenia uznesenia čiastočne zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mien a priezvisk
sudcov rozhodujúcich vo veci, terminológiu označovania strán sporu, číslovanie odsekov odôvodnenia,
poučenie o (ne)prípustnosti dovolania.24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)