Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205124
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5813205124.5

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v sporovej veci žalobcov: 1/ B. R., nar.
X.X.XXXX, bytom V., F. P. XXX, 2/ C. R., nar. X.X.XXXX, bytom V., F. P. XXX, 3/ E. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom V., F. P. XXX, 4/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., F. P. XXX, 5/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, L. V.,
B. XX, 6/ G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., B. XX,proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Košice, Garbiarska 2, v konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41: sp.zn. XC/XXX/
XXXX z XX.X.XXXX, sp.zn. XC/XXX/XXXX z XX.X.XXXX, sp.zn. XC/XXX/XXXX z XX.X.XXXX, sp.zn.
XC/XXX/XXXX z XX.X.XXXX, sp.zn. XC/XXX/XXXX z XX.X.XXXX, sp.zn. XC/XXX/XXXX z XX.X.XXXX,
sp.zn. XC/XXX/XXXX z XX.X.XXXX, sp.zn. XC/XXXXX/XXXX z XX.X.XXXX, sp.zn. XC/XXXX/XXXX z
XX.X.XXXX. .

II. Žalobcom v rade 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobcovia v rade 1/ až 6/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.7.2013 (po jej doplnení
podaniami z 26.9.2013 o ich podpis na podanej žalobe) domáhali, aby súd zrušil rozhodcovské rozsudky

Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, vydané rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, označené
(konkretizované) vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnili s poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 a sp.zn. XCdo X/XXXX z XX.X.XXXX v podstate neplatnosťou rozhodcovskej
doložky, obsiahnutej v časti „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ k poistnej zmluve uzatvorenej

so žalovanou s tým, že v posudzovanej veci ide op spotrebiteľský právny vzťah. Aj napriek tomu,
že žalobcovia (každý z nich v rámci svojej zmluvy uzatvorenej so žalovanou) podpísali „Osobitné
zmluvné dojednania k poistnej zmluve, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná a je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň žiadali, aby
súd vydal uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosť predmetných rozhodcovských rozsudkov, a to až do
právoplatného rozhodnutia o veci samej.

3. Žalovaná, hoci písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu 24.7.2014 (č.l. 182) požiadala o
predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, možnosť vyjadriť sa k žalobe osobitným podaním
následne nevyužila. Spolu s touto žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe podala
i návrh na prerušenie predmetného konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a to až do právoplatného
ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 382/2013, o ktorom

tunajší súd rozhodol uznesením, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX (č.l. XXX) z XX.XX.XXXX tak, že návrh naprerušenie konania zamietol z dôvodu, že konanie vedené na Ústavnom súde Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS XXX/XXXX bolo právoplatne ukončené nálezom zo dňa 30.9.2014 s výsledkom, že
základné práva žalovanej porušené neboli, čo znamená, že odpadol dôvod prerušenia predmetného

konania.
V tomto návrhu na prerušenie konania poukázala na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.
XCdo X/XXXX z XX.X.XXXX rozhodol v procesnej forme o odmietnutí dovolania, i napriek tomu vyslovil
v odôvodnení uznesenia závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah ku dôvodom odmietnutia
dovolania. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 402/2008 z

1.4.2009 (týkajúci sa trestnej veci) uviedol, že meritórnym formulovaním záverov nižších súdov v prípade
odmietnutia dovolania je porušením práva účastníka na súdnu ochranu a právo účastníka na spravodlivý
proces i porušením zákazu denegatio iustitie. Na neprípustné a v rozpore s ústavou vyprodukované
účelové odôvodnenie v exekučnej veci, ktorá prebehla bez účasti žalovanej (v exekučnom konaní
oprávneného) a naviac vo viacerých aspektoch v rozpore s ústavou, nie je možné prihliadať ako na
relevantný právny názor vyššieho súdu. V ďalšom poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. II. ÚS XXX/XXXX z XX.X.XXXX, ktorým bolo konštatované porušenie jeho základného
práva (t.j. základného práva žalovaného) na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. 2Cdo 5/2012, ktoré bolo ústavným súdom
zrušené (a postup najvyššieho súdu a nižších exekučných súdov) je takmer totožné s rozhodnutím
najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo 1/2012 - teda s tým uznesením, o ktoré žalujúca strana opiera svoju

argumentáciu v tomto konaní. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 382/2013
ústavný súd prijal na ďalšie konanie jeho sťažnosť (t.j. sťažnosť žalovaného obchodnej spoločnosti
Rapid life životná poisťovňa, a.s.), ktorou namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd okrem iného aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. X M. X/XXXX z XX.X.XXXX. Z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa
tohto uznesenia na ďalšie konanie v spojení s nálezom ústavného súdu v obdobnej veci (II. ÚS XXX/
XXXX) vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo X/
XXXX bude zrušené. Vec prejednáva identický senát (II. ÚS), ktorý v inom obdobnom konaní (II. ÚS
XXX/XXXX) podobné uznesenie najvyššieho súdu už zrušil.

4. Žalovaná v ďalšom konaní nevyužila možnosť zaujať k žalobe ešte osobitné stanovisko a k žalobe
sa iným podaním už nevyjadrila.

5. Uznesením tunajšieho súdu, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX (č.l. 207) z X.X.XXXX tunajší súd odložil

vykonateľnosť predmetných rozhodcovských rozsudkov, a to až do právoplatného skončenia tohto
konania sp.zn. XC/XXX/XXXX.

6. Vzhľadom na to, že vec je súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu účinného od
X.X.XXXX (zákon č. XXX/XXXX Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri

svojom postupe aplikovať tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších
procesných úkonov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou terminológiou
nového civilného kódexu označil navrhovateľov ako žalobcov a odporkyňu ako žalovanú.

7. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože

podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 28.6.2017.

8.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomspisovéhomateriálu(žalobasprílohami,kópie
poistných zmlúv a kópie rozhodcovských rozsudkov označených vo výroku I. tohto rozsudku) a zistil
tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa v rade 1/ uzatvorila so žalovanou dňa 30.12.2007 poistnú zmluvu č. 4443300014, pričom k

zániku poistného vzťahu došlo dňa 30.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom žalobkyni
v rade 1/ zo dňa 15.5.2008, v ktorom uviedla, že dňa 9.5.2008 jej bola doručená žiadosť o zrušenie
poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom Alžbetina 41 dňa 4.1.2012 (ďalej len"rozhodcovskýsúd")uplatnilapohľadávkyvovýške195,51Eurspríslušenstvom,ktorémalozodpovedať
nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm.
7a.Rozsudkomoznačenéhorozhodcovskéhosúdusp.zn.3C/266/2012zodňa19.1.2012bolažalobkyni

v rade 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 195,51 Eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,-Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský
rozsudok vydal.
Žalobkyňa v rade 1/ uzatvorila so žalovanou tiež poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, a to dňa 23.8.2007,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 24.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom

žalobkyni v rade 1/ zo dňa 15.5.2008, v ktorom uviedla, že dňa 9.5.2008 jej bola doručená žiadosť o
zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávky vo výške 211,43 Eur s príslušenstvom, ktoré malo
zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku
XVII. písm. 7a. Rozsudkom tohto rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/262/2012 zo dňa XX.X.XXXX
bola žalobkyni v rade 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 211,43 Eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur.
Obidva označené rozhodcovské rozsudky žalobkyňa v rade 1/ prevzala 24.6.2013.

10. Žalobkyňa v rade 2/ uzatvorila so žalovanou dňa 20.8.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom
k zániku poistného vzťahu došlo dňa 21.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom žalobkyni

v rade 2/ zo dňa 23.4.2008, v ktorom uviedla, že dňa 14.4.2008 jej bola doručená žiadosť o zrušenie
poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový kalendár
zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 102,90 Eur s príslušenstvom, ktoré malo zodpovedať
nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku I.. písm. 7a.
Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/995/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni v

rade 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 102,90 Eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,-Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok
vydal.
Žalobkyňa v rade 2/ zároveň uzatvorila so žalovanou aj poistnú zmluvu č. 4453200005, a to dňa
XX.XX.XXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 29.4.2008, čo konštatovala žalovaná v liste

adresovanom žalobkyni v rade 2/ zo dňa 3.3.2008, v ktorom uviedla, že dňa 25.2.2008 jej bola doručená
žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom
na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávky vo výške 195,51 Eur s príslušenstvom,
ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v
zmysle článku XVII. písm. Xa. Rozsudkom tohto rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/992/2012 zo dňa

19.1.2012 bola žalobkyni v rade 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 195,51 Eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur.
Žalobkyňa v rade 2/ tiež uzatvorila so žalovanou aj poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, a to dňa 21.2.2008,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo zo strany žalovanej dňa 22.7.2008, čo konštatovala žalovaná
v liste označenom ako „Zrušenie PZ č. XXXXXXXXXX“ adresovanom žalobkyni v rade 2/ zo dňa

12.9.2008 z dôvodu konečného nedoplatku poistného za 2 poistné obdobia a to vo výške 1.224,-Sk.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012
uplatnila pohľadávky vo výške 105,96 Eur s príslušenstvom, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a. Rozsudkom
tohto rozhodcovského súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni v rade 2/ uložená

povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 208,57 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-
Eur.
Všetky označené rozhodcovské rozsudky žalobkyňa v rade 2/ prevzala 25.6.2013.

11. Žalobca v rade 3/ uzatvoril so žalovanou dňa 19.6.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, pričom

k zániku poistného vzťahu došlo zo strany žalovanej dňa 20.4.2008, čo konštatovala žalovaná v
liste označenom ako „Zrušenie PZ č. XXXXXXXXXX“ adresovanom žalobcovi v rade 3/ zo dňa
26.5.2008 z dôvodu konečného nedoplatku poistného za 2 poistné obdobia a to vo výške 1.424,-Sk.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2002
uplatnila pohľadávku vo výške 105,96 Eur, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na

uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúce výške odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/259/2012
zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi v rade 3/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 105,96Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur. Označený rozhodcovský rozsudok žalobca v
rade 3/ prevzal 25.6.2013.

12. Žalobca v rade 4/ uzatvoril so žalovanou dňa 25.9.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom
z listín predložených žalujúcou stranou nie je zistiteľné, akým spôsobom došlo k zániku tejto poistnej
zmluvy. Vzhľadom k tomu, že i v prípade tohto žalobcu bol vydaný rozhodcovský rozsudok na identickom
skutkovomzákladeakovostatnýchprípadoch,nietpochýb,žedošloajkzánikutohtozmluvnéhovzťahu.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania o zaplatenie a návrhom na splátkový kalendár zo

dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 208,57 Eur, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúce
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu
sp.zn. 3C/263/2012 zo dňa XX.X.XXXX bola žalobcovi v rade 4/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej
sumu vo výške 208,57 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur. Označený rozhodcovský
rozsudok žalobca v rade 4/ prevzal XX.X.XXXX.

13. Žalobkyňa v rade 5/ uzatvorila so žalovanou dňa 27.12.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 28.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom
žalobkyni v rade 5/ zo dňa 19.5.2008, v ktorom uviedla, že dňa 15.5.2008 jej bola doručená žiadosť o
zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový

kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 149,20 Eur s príslušenstvom, ktoré malo
zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku
XVII. písm. Xa. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/1630/2012 zo dňa 19.1.2012
bola žalobkyni v rade 5/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 149,20 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý

tento rozhodcovský rozsudok vydal. Označený rozhodcovský rozsudok žalobkyňa v rade 5/ prevzala
19.6.2013.

14. Žalobca v rade 6/ dňa 17.11.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného
vzťahu došlo dňa 18.7.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom žalobcovi v rade 6/ zo dňa

19.5.2008, v ktorom uviedla, že dňa 15.5.2008 jej bola doručená žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania o zaplatenie a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 147,12 Eur, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a. Rozsudkom
označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/1628/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi v rade 6/

uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 147,12 Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,-Eur. Označený rozhodcovský rozsudok žalobca v rade 6/ prevzal 19.6.2013.

15. Súčasťou všetkých vyššie identifikovaných poistných zmlúv boli aj všeobecné poistné podmienky
Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. (obchodné meno používané žalovanou od 3.11.2006 do

31.12.2008 - poznámka súdu).

16. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. oddielu: Sa, vložka číslo: 470/V z
30.8.2017 súd zistil, že rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. z. 100-000-044-845, sp. X zo dňa
14. júna 2017 o zavedení nútenej správy podľa § 139 ods. 1 písm. I) v spojení s § 147 a nasl. zákona

č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších
predpisov bola na žalovanú zavedená nútená správa a správcom na výkon nútenej správy sa stala JUDr.
Irena Sopková.
17. Právomoc označeného rozhodcovského súdu bola vo všetkých prípadoch založená rozhodcovskou
doložkou obsiahnutou tak v XV. časti všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, ako i v bode 2.

osobitných dojednaní č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve.

18. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že XV. časť všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007
(t.j. identických ako v posudzovanom prípade), označená ako „Rozhodcovské konanie“, obsahovala
okrem iného aj tieto ustanovenia:

Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickáosobuzriadenímalebovýberomšpecializovanéhostáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský sud, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa
vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto

právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku.
Štatút rozhodcovského súdu upraví okrem náležitostí uvedených v § 13 zákona č. 244/2002 Z.z.
najmä postup ustanovenia náhradných rozhodcov, postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto
rozhodcovského konania, spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konanie, odmenu
rozhodcovského súdu, lehoty na rozhodovanie.

Rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať
iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa
osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský súd rozhoduje podľa zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni
záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych

nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel poistenia bolí vždy zachované.
Všetky náklady konania pred rozhodcovským súdom vrátane administratívneho poplatku a ostatných
trov rozhodcovského konania znáša neúspešná strana v rozsahu a podľa zásad bližšie určených vo
vnútorných predpisoch rozhodcovského súdu.
Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov

zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda
postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s
uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore
rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s
postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa

ods. 2 tohto článku.

19. V bode 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve bolo uvedené:
„Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto

súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

20. Poistné zmluvy, ktoré boli uzatvorená medzi sporovými stranami je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ

konalvrámcipredmetusvojejčinnostipodľavýpisuzObchodnéhoregistraažalobcoviasúspotrebiteľmi,
keďže uzatvorili zmluvu ako fyzické osoby. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že ide
o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú
pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistné zmluvy boli vyplnené na vopred

pripravenom predtlačenom tlačive.

21.Súdkonštatuje,žeprávnyvzťahmedzistranamisporu,založenývyššieoznačenoupoistnouzmluvou
je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy ako i zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“).

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v

rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. (Tento výpočet zo
strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní. Len zo samej
skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy

nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“) tento zákon upravuje
spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva

nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa

spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

25. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za
preukázané,žežalobažalobcovvrade1/až6/jedôvodnáabolapodanávčas,t.j.vzákonomstanovenej
30-dňovej lehote, ktoré tvrdenie žalujúcej strany nebolo žalovanou nijakým spôsobom spochybnené.

Vyhláseniu tohto rozsudku nebránilo ani zavedenie nútenej správy žalovanej, keďže táto skutočnosť
nemá v zmysle príslušných právnych predpisov vplyv na procesnú spôsobilosť žalovanej, ani nemá za
následok prerušenie, či zastavenie súdnych konaní, v ktorých žalovaná vystupuje ako strana.

26. Podľa názoru súdu žiadne také dojednanie (viď bod 18. a 19. tohto rozsudku) ani obdobné

dojednanie nemožno považovať za také, ktoré by zabezpečovalo patričnú rovnováhu v právach
a povinnostiach, či presnejšie nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenže nemá dosah na výber rozhodcovského
súdu, prípadne rozhodcu, ale v zmysle tejto doložky sa spotrebiteľ vopred vzdáva riešiť prípadné spory

vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred všeobecným štátnym súdom. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka bola tiež v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z., konkrétne s ustanoveniami § 6 a § 8
označeného zákona (upravujúcimi spôsoby dohody zmluvných strán o rozhodcovi), keďže doložka
oprávňuje na výber rozhodcu výlučne len žalovanú, ktorej dokonca umožňuje zriadiť „vlastný“
rozhodcovský súd. Táto rozhodcovská doložka odporuje základným predpokladom na nezávislosť a

nestrannosť rozhodcov a základným procesným zásadám rozhodcovského konania (rovnosť účastníkov
konania podľa § 17 označeného zákona). V súvislosti s predmetným rozhodcovským konaním nemožno
prehliadnuťanizjavneneprimeranéfinančnénáklady-poplatkyatrovyrozhodcovskéhokonania,ktorési
toto arbitrážne konania vyžiadalo, a to tak vo vzťahu k žalobcom vymáhanému nároku, ako i v porovnaní
s nákladmi, ktoré sú spojené s konaním pred všeobecným súdom (trovy rozhodcovského konania vo

všetkých vyššie uvedených prípadoch prevyšujú výšku uplatnených pohľadávok).

27. Predmetná rozhodcovská doložka z hľadiska svojej formulácie napĺňa všetky kritériá neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Súd konštatuje, že v danom prípade nemožno predmetnú rozhodcovskú doložku
považovať za individuálne dojednanú. Táto doložka je totiž obsiahnutá vo všeobecných poistných

podmienkach, na ktorých tvorbe spotrebiteľ neparticipoval a ktorých obsah nemohol ovplyvniť. Na
tomto závere nemení nič ani fakt, že všeobecné poistné podmienky sú v niektorých ustanoveniach
koncipované doslovne tak, že „zmluvné strany sa dohodli“, čo samo osebe môže evokovať, že
sú výsledkom skutočného „dohodovacieho procesu“ v právnom zmysle, avšak bez ďalšieho ide
vlastne len o akceptovanie zmluvných podmienok kladených výlučne jednou zmluvnou stranou bez

možnosti ich ovplyvnenia a modifikácie druhou zmluvnou stranou. O individuálnom dojednaní tejto
rozhodcovskej doložky nesvedčí ani oprávneným následne daná možnosť individuálne odmietnuť
XV. časť všeobecných poistných podmienok, v ktorých je rozhodcovská doložka zakomponovaná,
k čomu ako je súdu známe z jeho došlo dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z
21.5.2007, platným a účinným od 15.12.2008, ktorý je tunajšiemu súdu známy z rozhodovacej činnosti.

Pokiaľ by totiž oprávnený považoval za individuálne dojednanú už predmetnú rozhodcovskú doložku
obsiahnutú vo všeobecných poistných podmienkach, resp. v osobitných dojednaniach č. 01/2007
(ktoré povinný podpísal 28.7.2008), tak potom odvolací súd považuje za nelogické, rozporuplné a
kontraproduktívne, aby oprávnený po cca troch mesiacoch dopĺňal tieto všeobecné poistné podmienky o„osobitný spôsob individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka“ spočívajúci
v možnosti poistníka odmietnuť rozhodcovské konanie, a to písomným prejavom, ktorý musí byť
poisťovni (oprávnenému) doručený najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy. Ak by rozhodcovská

doložka bola skutočne individuálne dojednaná, tak potom by oprávnený, ktorý má na dojednaní
rozhodcovskej doložky evidentný záujem, s časovým odstupom neponúkal možnosť odmietnutia
rozhodcovského konania (vylúčenia rozhodcovskej doložky). Naviac, pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené
pred účinnosťou tohto dodatku č. 2 (t.j. pred 15.12.2008), je viac ako diskutabilné, či spotrebiteľ
bol reálne oboznámený s týmto dodatkom (ktorý mu v bode 7. priznával právo odmietnuť XV. časť

všeobecných poistných podmienok v lehote 30 dní od vydania tohto dodatku), keďže tento bol v zmysle
záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok voči poistníkovi - spotrebiteľovi účinný
jeho vyhlásením prostredníctvom zverejnenia na internetovej stránke poisťovne. Je prinajmenšom
veľmi nepravdepodobné, že by priemerný spotrebiteľ aj po uzavretí poistnej zmluvy venoval svoj čas
sledovaniu, či a akým spôsobom poisťovňa mení a dopĺňa všeobecné poistné podmienky. Ponúknutie
možnosti odmietnuť rozhodcovskú doložku až po vzniku poistného vzťahu, a nie už pri jeho vzniku, podľa

názoru odvolacieho súdu za žiadnych okolností nezodpovedá individuálnemu dojednaniu. Všeobecné
poistné podmienky v znení označeného dodatku v podstate vyznievajú tak, že spotrebiteľovi je daná
možnosť rozhodnúť sa, či skutočne chce uzavrieť rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) až po
vzniku poistného vzťahu, a nie pri jeho vzniku, pričom v prípade, že sa rozhodne rozhodcovské konanie
odmietnuť, musí tak urobiť písomne, a to v relatívne krátkej časovo ohraničenej lehote od podpisu

poistnej zmluvy. Táto možnosť individuálneho ovplyvnenia poistného vzťahu nielenže je následná, ale
od spotrebiteľa ešte požaduje aktívne konanie z jeho strany, čo len svedčí o tom, že to nie je spotrebiteľ,
ktorý mal na takomto dojednaní záujem, či dokonca si sám osobitne vymienil túto klauzulu, pretože mala
pre neho nejaký význam. Z hľadiska záujmov žalovanej je však pochopiteľné, že na dosiahnutie svojho
zámeru použil tento spôsob „individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu“ (v štýle „kto mlčí,

ten súhlasí“), a nie opačný iný spôsob, ktorým by od spotrebiteľa bolo vyžadované aktívne konanie pre
vznik riadnej a zákonu zodpovedajúcej rozhodcovskej zmluvy. Aj s ohľadom na právny názor vyslovený
Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení, sp.zn. 3 M Cdo XX/XXXX z 22.11.2012, súd uvádza,
že práve vyššie označené úvahy ho viedli k záveru, že predmetnú rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za individuálne dojednanú.

28. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX súd
poznamenáva, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorého väčšina senátov aj naďalej „odobruje“ také rozhodnutia súdov, ako je i posudzované
rozhodnutie. Iné senáty Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž identické sťažnosti žalovanej, v

prospech ktorej rozhodol len jediný senát ústavného súdu označeným nálezom, naďalej odmietajú
(ako zjavne neopodstatnenú) /viď napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. I. ÚS
332/2012-12 z 27.6.2012, I. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX,
A.. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX-XX z
XX.X.XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX/, čo je žalovanej nepochybne známe. V neprospech

žalovanej dopadlo i ňou iniciované konanie na Ústavnom súde pod sp.zn. II. ÚS 328/2013, na čo súd
poukázal už vo svojom uznesení, č.k. 9C/123/2013-172 (č.l. XXX) z XX.XX.XXXX, ktorým zamietol návrh
žalovanej na prerušenie konania.

29. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v opozitnom náleze, č.k. I. ÚS

XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol v neprospech oprávneného tak, že jeho právo na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. XX ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. X Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. XX M.

XXX/XXXX z XX.X.XXXX a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené nebolo. V označenom náleze
konajúci senát Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem iného konštatoval: „K podobnému názoru
ako v tejto veci ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I. ÚS
XXX/XXXX, m. m. IV. ÚS XXX/XXXX, II. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS
XXX/XXXX, resp. A.. ÚS 455/2013) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič ani

skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp.zn. II. ÚS 499/2012 inak/opačne, resp.
že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky boli eventuálne prijaté na ďalšie konanie. Totiž
senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko
predtým 28. februára XXXX vo veci sp.zn. II. ÚS XXX/XXXX (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti)sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho,
abyzdôvodnilpotrebuzmenydoterajšejkonštantnejjudikatúry(napr.I.ÚSXXX/XXXX,I.ÚSXXX/XXXX,
m.m. IV. ÚS XXX/XXXX, II. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX,

A.. ÚS XXX/XXXX) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného
súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov (k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v
súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti,
keďže ide o kvázi meritórne rozhodnutia, pozn.) Pre toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez
ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu.

Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je potrebné mať na zreteli predovšetkým záujem na stabilite
súdnych rozhodnutí....“.

30. Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky,
pričom táto neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva nielen z posudzovania predmetnej rozhodcovskej
doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (rozhodcovská doložka nebola individuálne

dojednaná), i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej poistnej zmluvy.

31. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok, vydaný na jej
základe, nie je formálne a materiálne vykonateľným. Právna teória i súdna prax považuje rozhodnutie

vydané orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, za rozhodnutie zdanlivé, ničotné, nulitné
(paakt).

32. Len pre úplnosť súd naviac dodáva, že predmetné rozhodcovské rozsudky vydané sú postihnuté

vadou formálnej vykonateľnosti z dôvodu, že boli vydaný postupom, ktorý nemal oporu v zákone č.
244/2002 Z.z. a v platných právnych predpisoch. Zákon č. 244/2002 Z.z. vychádza z modelu súdneho
konania uskutočňovaného za účasti oboch sporových strán, ktoré majú právo vyjadriť sa k predmetu
sporu ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia, ktoré má byť obdobou súdneho rozsudku. Postupy
obdobné rozkazným konaniam neboli ani pri použití § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. prípustné.

Podľa názoru súdu postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktorý viedol k vydaniu rozhodcovského
rozsudku v tzv. „skrátenom konaní“, nemá žiadnu oporu v zákone č. 244/2002 Z.z. Zákon č. 244/2002
Z.z. nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok. V zmysle ustanovenia § 33 označeného zákona
rozhodcovskýsúdrozhodujerozhodcovskýmrozsudkom.Keďžezákonč.244/2002Z.z.nepoznalpojem
skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací

poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom
konaní. Rokovací poriadok je interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu a z toho dôvodu nemôže upraviť
spôsob rozhodovania mimo rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemal
právo rozhodovať v skrátenom rozhodcovskom konaní, ani skráteným rozhodcovským rozsudkom.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalobcovia
v rade 1/ až 6/ boli v celom rozsahu úspešní, keďže ich žalobe bolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že

žalobcovia ako úspešná strana sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne im
ani žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ až 6/ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.7.2013 (po jej doplnení

podaniami z 26.9.2013 o ich podpis na podanej žalobe) domáhali, aby súd zrušil rozhodcovské rozsudky
Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, vydané rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, označené
(konkretizované) vo výrokovej časti tohto rozsudku.

2. Podanie žaloby odôvodnili s poukazom na uznesenia X. súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo

1/2012 z XX.X.XXXX a sp.zn. XCdo X/XXXX z XX.X.XXXX v podstate neplatnosťou rozhodcovskejdoložky, obsiahnutej v časti „Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007“ k poistnej zmluve uzatvorenej
so žalovanou s tým, že v posudzovanej veci ide op spotrebiteľský právny vzťah. Aj napriek tomu,
že žalobcovia (každý z nich v rámci svojej zmluvy uzatvorenej so žalovanou) podpísali „Osobitné

zmluvné dojednania k poistnej zmluve, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná a je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň žiadali, aby
súd vydal uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosť predmetných rozhodcovských rozsudkov, a to až do
právoplatného rozhodnutia o veci samej.

3. Žalovaná, hoci písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu 24.7.2014 (č.l. 182) požiadala o
predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, možnosť vyjadriť sa k žalobe osobitným podaním
následne nevyužila. Spolu s touto žiadosťou o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe podala
i návrh na prerušenie predmetného konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a to až do právoplatného
ukončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 382/2013, o ktorom
tunajší súd rozhodol uznesením, č.k. 9C/123/2013-172 (č.l. XXX) z XX.XX.XXXX tak, že návrh na

prerušenie konania zamietol z dôvodu, že konanie vedené na I. súde R. republiky sp.zn. II. ÚS XXX/
XXXX bolo právoplatne ukončené nálezom zo dňa 30.9.2014 s výsledkom, že základné práva žalovanej
porušené neboli, čo znamená, že odpadol dôvod prerušenia predmetného konania.
V tomto návrhu na prerušenie konania poukázala na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.
6Cdo X/XXXX z XX.X.XXXX rozhodol v procesnej forme o odmietnutí dovolania, i napriek tomu vyslovil

v odôvodnení uznesenia závery meritórnej povahy nemajúce žiaden vzťah ku dôvodom odmietnutia
dovolania.SpoukazomnanálezI.súduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚSXXX/XXXXz1.4.2009(týkajúci
sa trestnej veci) uviedol, že meritórnym formulovaním záverov nižších súdov v prípade odmietnutia
dovolania je porušením práva účastníka na súdnu ochranu a právo účastníka na spravodlivý proces
i porušením zákazu denegatio iustitie. Na neprípustné a v rozpore s ústavou vyprodukované účelové

odôvodnenie v exekučnej veci, ktorá prebehla bez účasti žalovanej (v exekučnom konaní oprávneného)
a naviac vo viacerých aspektoch v rozpore s ústavou, nie je možné prihliadať ako na relevantný právny
názor vyššieho súdu. V ďalšom poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS
499/2012z10.7.2013,ktorýmbolokonštatovanéporušeniejehozákladnéhopráva(t.j.základnéhopráva
žalovaného) na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v exekučnej

veci vedenej pod sp.zn. XCdo X/XXXX, ktoré bolo ústavným súdom zrušené (a postup najvyššieho súdu
a nižších exekučných súdov) je takmer totožné s rozhodnutím najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo X/XXXX -
teda s tým uznesením, o ktoré žalujúca strana opiera svoju argumentáciu v tomto konaní. Uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS XXX/XXXX ústavný súd prijal na ďalšie konanie
jeho sťažnosť (t.j. sťažnosť žalovaného obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s.), ktorou

namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
okrem iného aj postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012
z 21.3.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia na ďalšie konanie v spojení
s nálezom ústavného súdu v obdobnej veci (II. ÚS 499/2012) vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s

istotou, že uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo 1/2012 bude zrušené. Vec prejednáva identický
senát (II. ÚS), ktorý v inom obdobnom konaní (II. ÚS 499/2012) podobné uznesenie najvyššieho súdu
už zrušil.

4. Žalovaná v ďalšom konaní nevyužila možnosť zaujať k žalobe ešte osobitné stanovisko a k žalobe

sa iným podaním už nevyjadrila.

5. Uznesením tunajšieho súdu, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX (č.l. XXX) z X.X.XXXX tunajší súd odložil
vykonateľnosť predmetných rozhodcovských rozsudkov, a to až do právoplatného skončenia tohto
konania sp.zn. XC/XXX/XXXX.

6.Vzhľadomnato,ževecjesúdomrozhodovanázaúčinnosti procesnéhokódexuúčinnéhood1.7.2016
(zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), súd bol povinný pri svojom postupe
aplikovať tentonovýprocesnýkódex(§470ods.1CSP)stým,žeúčinkydoterajšíchprocesnýchúkonov
ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP), pričom v súlade s procesnou terminológiou nového civilného

kódexu označil navrhovateľov ako žalobcov a odporkyňu ako žalovanú.

7. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože
podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predloženýchžalobcom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 28.6.2017.

8.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomspisovéhomateriálu(žalobasprílohami,kópie
poistných zmlúv a kópie rozhodcovských rozsudkov označených vo výroku I. tohto rozsudku) a zistil
tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa v rade 1/ uzatvorila so žalovanou dňa 30.12.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 30.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom
žalobkyni v rade 1/ zo dňa 15.5.2008, v ktorom uviedla, že dňa 9.5.2008 jej bola doručená žiadosť o
zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde v Košiciach so sídlom Alžbetina 41 dňa
4.1.2012 (ďalej len "rozhodcovský súd") uplatnila pohľadávky vo výške 195,51 Eur s príslušenstvom,

ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v
zmysle článku XVII. písm. 7a. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/266/2012 zo
dňa XX.X.XXXX bola žalobkyni v rade 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 195,51
Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde,
ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.

Žalobkyňa v rade 1/ uzatvorila so žalovanou tiež poistnú zmluvu č. 4443300008, a to dňa 23.8.2007,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 24.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom
žalobkyni v rade 1/ zo dňa 15.5.2008, v ktorom uviedla, že dňa 9.5.2008 jej bola doručená žiadosť o
zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávky vo výške 211,43 Eur s príslušenstvom, ktoré malo

zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku
XVII. písm. 7a. Rozsudkom tohto rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/262/2012 zo dňa XX.X.XXXX
bola žalobkyni v rade 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 211,43 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur.
Obidva označené rozhodcovské rozsudky žalobkyňa v rade 1/ prevzala 24.6.2013.

10. Žalobkyňa v rade 2/ uzatvorila so žalovanou dňa 20.8.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 21.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom
žalobkyni v rade 2/ zo dňa 23.4.2008, v ktorom uviedla, že dňa 14.4.2008 jej bola doručená žiadosť o
zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový

kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 102,90 Eur s príslušenstvom, ktoré malo
zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku
XVII. písm. 7a. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.1.2012
bola žalobkyni v rade 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 102,90 Eur a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento

rozhodcovský rozsudok vydal.
Žalobkyňa v rade 2/ zároveň uzatvorila so žalovanou aj poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, a to dňa
28.10.2007, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 29.4.2008, čo konštatovala žalovaná v liste
adresovanom žalobkyni v rade 2/ zo dňa 3.3.2008, v ktorom uviedla, že dňa 25.2.2008 jej bola doručená
žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom

na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávky vo výške 195,51 Eur s príslušenstvom,
ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v
zmysle článku XVII. písm. 7a. Rozsudkom tohto rozhodcovského súdu sp.zn. XC/XXX/XXXX zo dňa
19.1.2012 bola žalobkyni v rade 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 195,51 Eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur.

Žalobkyňa v rade 2/ tiež uzatvorila so žalovanou aj poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, a to dňa 21.2.2008,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo zo strany žalovanej dňa 22.7.2008, čo konštatovala žalovaná
v liste označenom ako „Zrušenie PZ č. XXXXXXXXXX“ adresovanom žalobkyni v rade 2/ zo dňa
12.9.2008 z dôvodu konečného nedoplatku poistného za 2 poistné obdobia a to vo výške 1.224,-Sk.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012

uplatnila pohľadávky vo výške 105,96 Eur s príslušenstvom, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a. Rozsudkom tohto
rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/267/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobkyni v rade 2/ uložená povinnosť
zaplatiť žalovanej sumu vo výške 208,57 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur.Všetky označené rozhodcovské rozsudky žalobkyňa v rade 2/ prevzala 25.6.2013.

11. Žalobca v rade 3/ uzatvoril so žalovanou dňa 19.6.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, pričom

k zániku poistného vzťahu došlo zo strany žalovanej dňa 20.4.2008, čo konštatovala žalovaná v
liste označenom ako „Zrušenie PZ č. XXXXXXXXXX“ adresovanom žalobcovi v rade 3/ zo dňa
26.5.2008 z dôvodu konečného nedoplatku poistného za 2 poistné obdobia a to vo výške 1.424,-Sk.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2002
uplatnila pohľadávku vo výške 105,96 Eur, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na

uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúce výške odmeny za
sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/259/2012
zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi v rade 3/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 105,96
Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur. Označený rozhodcovský rozsudok žalobca v
rade 3/ prevzal 25.6.2013.

12. Žalobca v rade 4/ uzatvoril so žalovanou dňa 25.9.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom
z listín predložených žalujúcou stranou nie je zistiteľné, akým spôsobom došlo k zániku tejto poistnej
zmluvy. Vzhľadom k tomu, že i v prípade tohto žalobcu bol vydaný rozhodcovský rozsudok na identickom
skutkovomzákladeakovostatnýchprípadoch,nietpochýb,žedošloajkzánikutohtozmluvnéhovzťahu.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania o zaplatenie a návrhom na splátkový kalendár zo

dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 208,57 Eur, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a zodpovedajúce
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu
sp.zn. 3C/263/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi v rade 4/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej
sumu vo výške 208,57 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur. Označený rozhodcovský

rozsudok žalobca v rade 4/ prevzal 25.6.2013.

13. Žalobkyňa v rade 5/ uzatvorila so žalovanou dňa 27.12.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 28.6.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom
žalobkyni v rade 5/ zo dňa 19.5.2008, v ktorom uviedla, že dňa 15.5.2008 jej bola doručená žiadosť o

zrušenie poistnej zmluvy. Následne si žalovaná návrhom na začatie konania a návrhom na splátkový
kalendár zo dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 149,20 Eur s príslušenstvom, ktoré malo
zodpovedať nákladom žalovanej vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku
XVII. písm. 7a. Rozsudkom označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/1630/2012 zo dňa 19.1.2012
bola žalobkyni v rade 5/ uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 149,20 Eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok vydal. Označený rozhodcovský rozsudok žalobkyňa v rade 5/ prevzala
19.6.2013.

14. Žalobca v rade 6/ dňa 17.11.2007 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného

vzťahu došlo dňa 18.7.2008, čo konštatovala žalovaná v liste adresovanom žalobcovi v rade 6/ zo dňa
XX.X.XXXX, v ktorom uviedla, že dňa 15.5.2008 jej bola doručená žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy.
Následne si žalovaná návrhom na začatie konania o zaplatenie a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 2.1.2012 uplatnila pohľadávku vo výške 147,12 Eur, ktoré malo zodpovedať nákladom žalovanej
vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII. písm. 7a. Rozsudkom

označeného rozhodcovského súdu sp.zn. 3C/1628/2012 zo dňa 19.1.2012 bola žalobcovi v rade 6/
uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 147,12 Eur a trovy rozhodcovského konania vo
výške 276,-Eur. Označený rozhodcovský rozsudok žalobca v rade 6/ prevzal 19.6.2013.

15. Súčasťou všetkých vyššie identifikovaných poistných zmlúv boli aj všeobecné poistné podmienky

Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. (obchodné meno používané žalovanou od 3.11.2006 do
31.12.2008 - poznámka súdu).

16. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I. oddielu: Sa, vložka číslo: 470/V z
XX.X.XXXX súd zistil, že rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. z. XXX-XXX-XXX-XXX, sp. X zo dňa

XX. júna 2017 o zavedení nútenej správy podľa § 139 ods. 1 písm. I) v spojení s § 147 a nasl. zákona
č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších
predpisov bola na žalovanú zavedená nútená správa a správcom na výkon nútenej správy sa stala JUDr.
Irena Sopková.17. Právomoc označeného rozhodcovského súdu bola vo všetkých prípadoch založená rozhodcovskou
doložkou obsiahnutou tak v XV. časti všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, ako i v bode 2.
osobitných dojednaní č. 01/2007 k tejto poistnej zmluve.

18. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že XV. časť všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007
(t.j. identických ako v posudzovanom prípade), označená ako „Rozhodcovské konanie“, obsahovala
okrem iného aj tieto ustanovenia:
Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Pokiaľpoisťovňanepoveríosobitnúprávnickáosobuzriadenímalebovýberomšpecializovanéhostáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský sud, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany

poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v
plnom rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa
vydá štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto

právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku.
Štatút rozhodcovského súdu upraví okrem náležitostí uvedených v § 13 zákona č. 244/2002 Z.z.
najmä postup ustanovenia náhradných rozhodcov, postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto
rozhodcovského konania, spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konanie, odmenu

rozhodcovského súdu, lehoty na rozhodovanie.
Rozhodnutie rozhodcovského súdu v spore je rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať
iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa
osobitného zákona, nie sú dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský súd rozhoduje podľa zásad rovnosti účastníkov pred rozhodcovským súdom, chráni

záujmy poisťovne i oprávnené nároky poistníkov, poistených, oprávnených osôb a ich právnych
nástupcov, pričom dbá, aby povaha a účel poistenia bolí vždy zachované.
Všetky náklady konania pred rozhodcovským súdom vrátane administratívneho poplatku a ostatných
trov rozhodcovského konania znáša neúspešná strana v rozsahu a podľa zásad bližšie určených vo
vnútorných predpisoch rozhodcovského súdu.

Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov
zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu na postupníka nadobúda
postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu nákladov spojených s
uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v prípade úspechu v spore
rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné práva, ktoré sú s

postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným spôsobom podľa
ods. 2 tohto článku.

19. V bode 2. osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve bolo uvedené:
„Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom

samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

20. Poistné zmluvy, ktoré boli uzatvorená medzi sporovými stranami je spotrebiteľskou zmluvou podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ
konalvrámcipredmetusvojejčinnostipodľavýpisuzObchodnéhoregistraažalobcoviasúspotrebiteľmi,
keďže uzatvorili zmluvu ako fyzické osoby. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že ide
o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú
pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto

navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistné zmluvy boli vyplnené na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive.21.Súdkonštatuje,žeprávnyvzťahmedzistranamisporu,založenývyššieoznačenoupoistnouzmluvou
je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy ako i zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“).

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. (Tento výpočet zo
strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne
uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní. Len zo samej
skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“) tento zákon upravuje

spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu

neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

25. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za
preukázané,žežalobažalobcovvrade1/až6/jedôvodnáabolapodanávčas,t.j.vzákonomstanovenej
30-dňovej lehote, ktoré tvrdenie žalujúcej strany nebolo žalovanou nijakým spôsobom spochybnené.
Vyhláseniu tohto rozsudku nebránilo ani zavedenie nútenej správy žalovanej, keďže táto skutočnosť
nemá v zmysle príslušných právnych predpisov vplyv na procesnú spôsobilosť žalovanej, ani nemá za

následok prerušenie, či zastavenie súdnych konaní, v ktorých žalovaná vystupuje ako strana.

26. Podľa názoru súdu žiadne také dojednanie (viď bod 18. a 19. tohto rozsudku) ani obdobné
dojednanie nemožno považovať za také, ktoré by zabezpečovalo patričnú rovnováhu v právach
a povinnostiach, či presnejšie nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Takto

koncipovaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ nielenže nemá dosah na výber rozhodcovského
súdu, prípadne rozhodcu, ale v zmysle tejto doložky sa spotrebiteľ vopred vzdáva riešiť prípadné spory
vzniknuté zo zmluvného vzťahu pred všeobecným štátnym súdom. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka bola tiež v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z., konkrétne s ustanoveniami § 6 a § 8

označeného zákona (upravujúcimi spôsoby dohody zmluvných strán o rozhodcovi), keďže doložka
oprávňuje na výber rozhodcu výlučne len žalovanú, ktorej dokonca umožňuje zriadiť „vlastný“
rozhodcovský súd. Táto rozhodcovská doložka odporuje základným predpokladom na nezávislosť a
nestrannosť rozhodcov a základným procesným zásadám rozhodcovského konania (rovnosť účastníkov
konania podľa § 17 označeného zákona). V súvislosti s predmetným rozhodcovským konaním nemožno

prehliadnuťanizjavneneprimeranéfinančnénáklady-poplatkyatrovyrozhodcovskéhokonania,ktorési
toto arbitrážne konania vyžiadalo, a to tak vo vzťahu k žalobcom vymáhanému nároku, ako i v porovnaní
s nákladmi, ktoré sú spojené s konaním pred všeobecným súdom (trovy rozhodcovského konania vo
všetkých vyššie uvedených prípadoch prevyšujú výšku uplatnených pohľadávok).

27. Predmetná rozhodcovská doložka z hľadiska svojej formulácie napĺňa všetky kritériá neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Súd konštatuje, že v danom prípade nemožno predmetnú rozhodcovskú doložku
považovať za individuálne dojednanú. Táto doložka je totiž obsiahnutá vo všeobecných poistných
podmienkach, na ktorých tvorbe spotrebiteľ neparticipoval a ktorých obsah nemohol ovplyvniť. Natomto závere nemení nič ani fakt, že všeobecné poistné podmienky sú v niektorých ustanoveniach
koncipované doslovne tak, že „zmluvné strany sa dohodli“, čo samo osebe môže evokovať, že
sú výsledkom skutočného „dohodovacieho procesu“ v právnom zmysle, avšak bez ďalšieho ide

vlastne len o akceptovanie zmluvných podmienok kladených výlučne jednou zmluvnou stranou bez
možnosti ich ovplyvnenia a modifikácie druhou zmluvnou stranou. O individuálnom dojednaní tejto
rozhodcovskej doložky nesvedčí ani oprávneným následne daná možnosť individuálne odmietnuť
XV. časť všeobecných poistných podmienok, v ktorých je rozhodcovská doložka zakomponovaná,
k čomu ako je súdu známe z jeho došlo dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z

21.5.2007, platným a účinným od 15.12.2008, ktorý je tunajšiemu súdu známy z rozhodovacej činnosti.
Pokiaľ by totiž oprávnený považoval za individuálne dojednanú už predmetnú rozhodcovskú doložku
obsiahnutú vo všeobecných poistných podmienkach, resp. v osobitných dojednaniach č. 01/2007
(ktoré povinný podpísal 28.7.2008), tak potom odvolací súd považuje za nelogické, rozporuplné a
kontraproduktívne, aby oprávnený po cca troch mesiacoch dopĺňal tieto všeobecné poistné podmienky o
„osobitný spôsob individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka“ spočívajúci

v možnosti poistníka odmietnuť rozhodcovské konanie, a to písomným prejavom, ktorý musí byť
poisťovni (oprávnenému) doručený najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy. Ak by rozhodcovská
doložka bola skutočne individuálne dojednaná, tak potom by oprávnený, ktorý má na dojednaní
rozhodcovskej doložky evidentný záujem, s časovým odstupom neponúkal možnosť odmietnutia
rozhodcovského konania (vylúčenia rozhodcovskej doložky). Naviac, pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené

pred účinnosťou tohto dodatku č. 2 (t.j. pred 15.12.2008), je viac ako diskutabilné, či spotrebiteľ
bol reálne oboznámený s týmto dodatkom (ktorý mu v bode 7. priznával právo odmietnuť XV. časť
všeobecných poistných podmienok v lehote 30 dní od vydania tohto dodatku), keďže tento bol v zmysle
záverečných ustanovení všeobecných poistných podmienok voči poistníkovi - spotrebiteľovi účinný
jeho vyhlásením prostredníctvom zverejnenia na internetovej stránke poisťovne. Je prinajmenšom

veľmi nepravdepodobné, že by priemerný spotrebiteľ aj po uzavretí poistnej zmluvy venoval svoj čas
sledovaniu, či a akým spôsobom poisťovňa mení a dopĺňa všeobecné poistné podmienky. Ponúknutie
možnosti odmietnuť rozhodcovskú doložku až po vzniku poistného vzťahu, a nie už pri jeho vzniku, podľa
názoru odvolacieho súdu za žiadnych okolností nezodpovedá individuálnemu dojednaniu. Všeobecné
poistné podmienky v znení označeného dodatku v podstate vyznievajú tak, že spotrebiteľovi je daná

možnosť rozhodnúť sa, či skutočne chce uzavrieť rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) až po
vzniku poistného vzťahu, a nie pri jeho vzniku, pričom v prípade, že sa rozhodne rozhodcovské konanie
odmietnuť, musí tak urobiť písomne, a to v relatívne krátkej časovo ohraničenej lehote od podpisu
poistnej zmluvy. Táto možnosť individuálneho ovplyvnenia poistného vzťahu nielenže je následná, ale
od spotrebiteľa ešte požaduje aktívne konanie z jeho strany, čo len svedčí o tom, že to nie je spotrebiteľ,

ktorý mal na takomto dojednaní záujem, či dokonca si sám osobitne vymienil túto klauzulu, pretože mala
pre neho nejaký význam. Z hľadiska záujmov žalovanej je však pochopiteľné, že na dosiahnutie svojho
zámeru použil tento spôsob „individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu“ (v štýle „kto mlčí,
ten súhlasí“), a nie opačný iný spôsob, ktorým by od spotrebiteľa bolo vyžadované aktívne konanie pre
vznik riadnej a zákonu zodpovedajúcej rozhodcovskej zmluvy. Aj s ohľadom na právny názor vyslovený

Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení, sp.zn. 3 M M. XX/XXXX z XX.XX.XXXX, súd uvádza,
že práve vyššie označené úvahy ho viedli k záveru, že predmetnú rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za individuálne dojednanú.

28. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX súd

poznamenáva, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ktorého väčšina senátov aj naďalej „odobruje“ také rozhodnutia súdov, ako je i posudzované
rozhodnutie. Iné senáty Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž identické sťažnosti žalovanej, v
prospech ktorej rozhodol len jediný senát ústavného súdu označeným nálezom, naďalej odmietajú (ako
zjavne neopodstatnenú) /viď napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. I. ÚS XXX/

XXXX-XXzXX.X.XXXX,I.ÚSXXX/XXXX-XXzXX.X.XXXX,A..ÚSXXX/XXXX-XXzXX.X.XXXX,A..ÚS
XXX/XXXX-XXzXX.X.XXXX,A..ÚSXXX/XXXX-XXzXX.X.XXXX,A..ÚSXXX/XXXX-XXzXX.X.XXXX,
A.. ÚS XXX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX/, čo je žalovanej nepochybne známe. V neprospech žalovanej
dopadlo i ňou iniciované konanie na Ústavnom súde pod sp.zn. II. ÚS XXX/XXXX, na čo súd poukázal už
vosvojomuznesení,č.k.XC/XXX/XXXX-XXX(č.l.XXX)zXX.XX.XXXX,ktorýmzamietolnávrhžalovanej

na prerušenie konania.

29. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v opozitnom náleze, č.k. I. ÚS
XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX, ktorým rozhodol v neprospech oprávneného tak, že jeho právo na súdnua inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. XX M.
XXX/XXXX z XX.X.XXXX a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené nebolo. V označenom náleze
konajúci senát Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem iného konštatoval: „K podobnému názoru
ako v tejto veci ústavný súd dospel aj v konaní o iných obdobných sťažnostiach (I. ÚS 359/2012, I.
ÚS XXX/XXXX, m. m. IV. ÚS XXX/XXXX, II. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A..

ÚS XXX/XXXX, resp. A.. ÚS XXX/XXXX) a na uvedenom názore konajúceho senátu I. ÚS nemení nič
ani skutočnosť, že senát II. ÚS rozhodol 10. júla 2013 vo veci sp.zn. II. ÚS XXX/XXXX inak/opačne,
resp. že v niektorých iných prípadoch návrhy sťažovateľky boli eventuálne prijaté na ďalšie konanie. V.
senát II. ÚS v tomto opačnom rozhodnutí, ktorým vyhovel sťažovateľke - okrem toho, že ešte krátko
predtým XX. februára 2013 vo veci sp.zn. II. ÚS XXX/XXXX (išlo dokonca o spojené štyri sťažnosti)
sťažnosť sťažovateľky v obdobnej veci odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť - rozhodol bez toho,

aby zdôvodnil potrebu zmeny doterajšej konštantnej judikatúry (napr. I. ÚS 359/2012, I. ÚS XXX/XXXX,
m.m. IV. ÚS XXX/XXXX, II. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX, A.. ÚS XXX/XXXX,
A.. ÚS XXX/XXXX) a predmetnú vec ani nepredložil podľa § 6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného
súdu pre účely zjednotenia právnych názorov senátov (k odchylnému právnemu názoru dochádza aj v
súvislosti s procesnými rozhodnutiami o odmietnutí sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti,

keďže ide o kvázi meritórne rozhodnutia, pozn.) Pre toto opačné rozhodnutie senátu II. ÚS možno bez
ďalšieho považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu.
Pri rozhodovaní (nielen) ústavného súdu je potrebné mať na zreteli predovšetkým záujem na stabilite
súdnych rozhodnutí....“.

30. Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky,
pričom táto neplatnosť rozhodcovskej doložky vyplýva nielen z posudzovania predmetnej rozhodcovskej
doložky podľa spotrebiteľských právnych noriem (rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná), i z posúdenia rozhodcovskej doložky podľa zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej poistnej zmluvy.

31. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok, vydaný na jej
základe, nie je formálne a materiálne vykonateľným. Právna teória i súdna prax považuje rozhodnutie
vydané orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, za rozhodnutie zdanlivé, ničotné, nulitné
(paakt).

32. Len pre úplnosť súd naviac dodáva, že predmetné rozhodcovské rozsudky vydané sú postihnuté
vadou formálnej vykonateľnosti z dôvodu, že boli vydaný postupom, ktorý nemal oporu v zákone č.
244/2002 Z.z. a v platných právnych predpisoch. Zákon č. 244/2002 Z.z. vychádza z modelu súdneho

konania uskutočňovaného za účasti oboch sporových strán, ktoré majú právo vyjadriť sa k predmetu
sporu ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia, ktoré má byť obdobou súdneho rozsudku. Postupy
obdobné rozkazným konaniam neboli ani pri použití § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. prípustné.
Podľa názoru súdu postup rozhodcu v rozhodcovskom konaní, ktorý viedol k vydaniu rozhodcovského
rozsudku v tzv. „skrátenom konaní“, nemá žiadnu oporu v zákone č. 244/2002 Z.z. Zákon č. 244/2002

Z.z. nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok. V zmysle ustanovenia § 33 označeného zákona
rozhodcovskýsúdrozhodujerozhodcovskýmrozsudkom.Keďžezákonč.244/2002Z.z.nepoznalpojem
skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací
poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom
konaní. Rokovací poriadok je interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu a z toho dôvodu nemôže upraviť

spôsob rozhodovania mimo rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemal
právo rozhodovať v skrátenom rozhodcovskom konaní, ani skráteným rozhodcovským rozsudkom.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z toho, že žalobcovia
v rade 1/ až 6/ boli v celom rozsahu úspešní, keďže ich žalobe bolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že
žalobcovia ako úspešná strana sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a preukázateľne imani žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolanievlehote15dníoddoručeniatohtorozsudkunaOkresnom
súde Námestovo (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).