Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/218/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714211223
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714211223.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ I.T. R., R..
X.XX.XXXX, T. D. O.. I. XXXX/XX, XXX XX K. - U., v rade 2/ A. R., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O. I. XX, XXX
XXK.,obajaprávnezastúpeníAdvokátskoukanceláriouSlamka&partnerss.r.o.,sosídlomRadlinského
1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: TURIEC - AGRO s.r.o., so sídlom
Turčiansky Ďur 34, IČO: 31 608 469, právne zastúpený JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom so sídlom

Kukučínova 10, Martin, v konaní o zaplatenie 4997,76 eura , takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu 4997,76 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou na začatie konania, doručenou dňa 18.8.2014 sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali
zaviazania žalovaného k povinnosti zaplatiť im žalovanú sumu 2182,96 eura. Vo svojej písomnej
žalobe uviedli, že sú výlučnými vlastníkmi pozemkov, zapísaných na LV Č..XXX N. J..Ú.. O. V. I. N..
Podľa výpisu z LV č.XXX N. J..Ú.. I. N. žalovaný má na pozemkoch C-KN parc.č. XXX/X O. XXX/
XX postavenú stavbu - senník, na parc.č.XXX/X stavbu - sklad, parc.č.XXX/-X O. XXX/XX stavbu -

triedičku zemiakov, parc.č.XXX/X O. XXX/XX stavbu - sklad N.. Spolu s týmito stavbami žalovaný užíva
aj pozemky C-KN parc.č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v celosti a parc.č. XXX/XX v časti o
výmere XXXX m2. Žalovaný teda užíva pozemky o výmere XXXXX K. z titulu, že tieto sú zastavané
stavbami vo vlastníctve žalovaného, avšak predmetné pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalobcov
v rade 1/ a 2/ a to právnym titulom kúpnych zmlúv. Predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov. Medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, preto sa

žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za pozemky, užívané žalovaným a uplatnili
si svoj nárok s tým, že doložili znalecký posudok znalca X.. T. N., na základe ktorého špecifikovali
výšku bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie. Predmetom konania bolo žalované obdobie od
18.8.2012 do 31.12.2016. Okrem základného znaleckého posudku č.21/2012 boli predložené súdu dva
doplnky uvedeného posudku.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že spor medzi
stranami sporu nespočíva v tom, či majú žalobcovia nárok na nájomné za užívanie predmetných
pozemkov žalovaným s tým, že tieto pozemky sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely, ktoré
sú vo vlastníctve žalovaného, ale spor spočíva v spôsobe výpočtu výšku nájomného, pričom žalovaný
jednoznačne zastáva právny názor, že výšku nájomného je potrebné stanoviť podľa zák.č.504/2003
Z.z.. Takto vypočítané nájomné žalovaný ponúkol žalobcom opakovane, títo ho však odmietli. Žalovaný

uviedol, že je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá predovšetkým rastlinnou a živočíšnou poľnohospodárskou
prvovýrobou. Pokiaľ ku tejto činnosti využíva nehnuteľnosti, t.j. aj pozemkové parcely, využíva ichvýlučne na poľnohospodárske účely. Žalobcovia si uplatnili nároky z pozemkov, ktoré sú zastavané
stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991 a preto sa ustanovenie § 1 ods.2 Zák.č.504/2003
Z.z. vzťahuje na všetky pozemky bez ohľadu na druh pozemku, ktorý je takouto stavbou zastavaný.

Teda v danej veci je potrebné vychádzať z ustanovenia § 10 ods.1 Zák.č.504/2003 Z.z., nakoľko
určenie hodnoty pozemkov podľa prílohy č.1 Vyhl.č. 38/2005 Z.z., t.j. BPEJ je stanovené podľa kódu
v hraniciach areálov bez prihliadnutia na jednotlivé druhy pozemkov, čo je aj prirodzené, pretože v
tejto súvislosti je rozhodujúci účel, na ktorý sa konkrétny pozemok využíva a nie je na liste vlastníctva
uvedený druh pozemku pre konkrétnu pozemkovú parcelu. Žalovaný tvrdil, že prípadné nerešpektovanie

zákonom regulovanej výšky nájomného za užívanie pozemku na poľnohospodárske účely by malo
likvidačný charakter pre subjekty, zaoberajúce sa poľnohospodárskou prvovýrobou. Navrhol, aby
nájomné za užívanie poľnohospodárskych pozemkov žalovaným súd priznal vo výške podľa § 10 ods.1
Zák.č.504/2003 Z.z., t.j. najmenej 1% z ceny pôdy podľa BPEJ, pričom obvyklé nájomné v Slovenskom
Pravne je vo výške 1,5% z ceny pôdy.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - výpis z LV č.XXX, XXX,
znaleckým posudkom č.21/2012 X.. N., doplnkom k znaleckému posudku pod č.12/2014, ohodnotením
nehnuteľného majetku spoločnosti R. I.. I. W..V.. v konkurze, čestným prehlásením X.. Ľ. Q., doplnkom
č.2 k znaleckému posudku pod č.11/2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. V konaní bolo nesporné, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcov v rade 1/ a 2/ v rozsahu
a výmerách tak, ako to žalobcovia uviedli v podanej žalobe. Žalovaný uznával nárok žalobcov v rade 1/ a
2/ v tom zmysle, že majú právo na nájomné (v prípade, že by bola medzi nimi uzavretá nájomná zmluva)
s tým, že výška nájmu by bola stanovená v súlade so Zák.č.504/2003 Z.z.. So spôsobom takéhoto
stanovenia nájomného žalobcovia nesúhlasili a preto si žalobou uplatnili bezdôvodné obohatenia za

presne špecifikované obdobie s tým, že výšku bezdôvodného obohatenia dokladovali a odôvodňovali
výpočtom v zmysle znaleckého posudku č.21/2012, vypracovaného znalcom X.. T. N.. Tento pri výpočte
výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku.

5. Súd mal preukázané, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ si voči žalovanému uplatňovali nárok za
vydanie bezdôvodného obohatenia aj v inom konaní, vedenom na Okresnom súde v Martine - sp.zn.
21C/107/2010. V tomto konaní bolo riešené bezdôvodné obohatenie za obdobie od 1.1.2008 do
27.4.2010, s tým, že sa týkalo totožnej nehnuteľnosti pokiaľ išlo o miesto, kde sa nachádzalo aj
rozsahu užívania žalovaným. V uvedenej veci okresný súd stanovil výšku bezdôvodného obohatenia

podľavýpočtuzodpovedajúcupredloženémuznaleckémuposudku.Rozhodnutiusúduzodňa18.7.2014
predchádzalo rozhodnutie, kedy sa iným spôsobom okresný súd vysporiadal s uvedeným nárokom
žalobcov a následne však v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu a to Krajského súdu v Žiline v
konaní pod č.11Co/217/2013-334 zo dňa 31.3.2014, kedy odvolací súd vychádzal z toho, že sporné
pozemky nie sú poľnohospodárskou pôdou určenou podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky

(BPEJ), pretože v celom rozsahu išlo o zastavané plochy poľnohospodárskymi budovami. Odvolací
súd argumentoval tým, že Vyhl.č.35/2005 nie je v prejednávanej veci možné aplikovať, pretože na
sporné pozemky nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu a nie je teda možné
určiť bezdôvodné obohatenie v súlade s § 10 ods.1 Zák.č.504/2003 Z.z., ale výšku bezdôvodného
obohatenia je potrebné určiť podľa Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Odvolací

súd ďalej poukázal na to, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné
obohatenie peňažnou formou, rozsah plnenia ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený
peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie prenajatej veci. Rozhodnutie vo veci č.k. 21C/107/2010 bolo Krajským súdom v Žiline
rozsudkom č.k. 11Co/421/2015-455 zo dňa 26.4.2016 potvrdené (rozhodnutia pripojené do spisu).

Odvolací súd v tej veci sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu v tom, že medzi stranami sporu
neexistovalžiadnyzmluvnývzťah,nakoľkonájomnázmluva,týkajúcasapredmetnýchpozemkovnebola
dohodnutá vôbec. Bezdôvodné obohatenie, ktoré následne vzniká na strane žalovaného sa potom
riadi ustanoveniami § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

bez právneho dôvodu. Predmetom konania nebolo určenie výšky nájmu, ale bezdôvodného obohatenia,
pričom pri určení výšky bezdôvodného obohatenia sa vychádza z výšky obvyklého nájmu pozemku,
ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom
vznikubezdôvodnéhoobohatenia,niejepoľnohospodárskympozemkomsurčenouBPEJ.Podľanázoruodvolacieho súdu sa okresný súd správne vysporiadal s otázkou výšky bezdôvodného obohatenia, ktorú
posúdil v súlade s vyhotoveným znaleckým posudkom, ktorý vychádzal z oceňovacieho predpisu a to
Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty. K námietke žalovaného o tom, že je potrebné

aplikovať Zák.č.504/2003 Z.z. odvolací súd konštatoval, že podľa § 2 Zák.č.504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení neskorších
predpisov je na účely predmetného zákona taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo
časťou pozemku, pričom pozemok, zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991
ako aj iný pozemok, prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku pričom

ustanovenia osobitného predpisu (2a) tým dotknuté nie sú. Osobitným predpisom podľa poznámky 2a
je Vyhl.č.79/1996 Z.z. úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva
zákon o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ktorá bola
zrušená Vyhl.č.461/2009 Z.z.. Podľa zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je v zmysle
§ 2 písm.b/ tohto zákona poľnohospodárskou pôdou produkčne potencionálna pôda, evidovaná v
katastri nehnuteľnosti ako orná pôda, chmelnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty,

pričom hodnota pozemku, ktorá tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu sa určuje v zmysle
Vyhl.č.38/2005 Z.z. podľa BPEJ a príslušných sadzieb, uvedených v prílohe zákona.

6. Tak v predmetnom konaní ako aj v prejednávanej veci bol uplatňovaný nárok žalobcov na bezdôvodné
obohatenie z dôvodu užívania pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu, teda bez zmluvy o nájme.

Jednalo sa o pozemky, ktoré sú zastavané poľnohospodárskymi stavbami vo vlastníctve žalovaného
ako aj časti priľahlých pozemkov. Rozsah užívania pozemkov medzi nimi sporný nebol. Užívaním
pozemkov získal žalovaný majetkový prospech vo výške ekvivalentu, ktorý sa rovnal cene nájmu za
sporné pozemku a tomuto bolo vyhovené.

7. V prejednávanej veci súd následne vychádzajúc z judikovaného právneho názoru odvolacím súdom
v totožnej veci s rozdielom iba obdobia, za ktoré bolo žiadané bezdôvodné obohatenie a postupoval v
súlade s judikovaným záverom. Pre zabezpečenie právnej istoty strán sporu bolo dôvodné, aby súdy v
rovnakých veciach postupovali rovnakým spôsobom a tým bol predvídateľný spôsob ich rozhodovania
a konečného rozhodnutia.

8. V zmysle predloženého znaleckého posudku č.21/2012 znalca X.. T. N. bolo uplatnené bezdôvodné
obohatenie z celkovej výmery pozemkov 11586 m2 v žalobe za obdobie od 18.8.2012 do 15.8.2014
nasledovne: od 18.8.2012 do 31.12.2012 v sume 422,96 eura (1140 euro : 366 dní = 3,11 eura/1deň,
3,11 eura za 136 dní = 422,96 eura). Od 1.1.2013 do 31.12.2013 v sume 1110 euro, od 1.1.2014 do

15.8.2014vsume660euro.ZnalecprivýpočtevychádzalzVyhl.č.492/2004Z.z.ostanovenívšeobecnej
hodnoty majetku v znení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.254/2010 Z.z.. Následne súd pripustil
rozšírenie žaloby žalobcov o uplatnený nárok za obdobie od 16.8.2014 do 6.5.2015 vo výške 768,24
eura a od 7.5.2015 do 27.10.2016 vo výške 1824,26 eura pri nasledovnom výpočte: od 7.5.2015 do
31.12.2015 (239 dní x 3,34 eura = 798,26 eura), od 1.1.2016 do 27.10.2016 (300 dní x 3,42 eura = 1026

eura). Tento výpočet zodpovedal doplnku 2 znaleckého posudku 21/2012, ktorý bol súdu predložený a
za obdobie od 28.10.2016 do 31.12.2016 v sume 222,03 eura vychádzajúc pri výpočte z doplnku č.2 k
znaleckému posudku č.21/2012. Celkove žalobcami uplatnená žalovaná suma 4997,76 eura.

9. Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z nasledovnej právnej úpravy:

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

12. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech,
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol.14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

15. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením, ak to nie je možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.

16. Vychádzajúc z judikovaného názoru odvolacím súdom (v konaní 21C/107/2010) v tom zmysle,
že na predmetné pozemky nie je možné vydať BPEJ, nakoľko ide o zastavanú plochu a nie je teda
možné určiť výšku bezdôvodného obohatenia v súlade s § 10 ods.1 Zák.č.504/2003 Z.z., ale podľa
Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty, súd rozhodol tak, že priznal žalobcom uplatnený
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý zodpovedal znaleckému posudku, pripojenému do
spisu a tento vychádzal z Vyhl.č.492/2004 Z.z.. Pokiaľ išlo o výpočet, predložený znalcom, žalovaný

namietal právny predpis, podľa ktorého malo byť stanovené bezdôvodné obohatenie, ale nerozporoval
výpočet, ktorý urobil znalec v zmysle iného právneho predpisu, čo sa týkalo matematického spôsobu
výpočtu.

17. Spis Okresného súdu Martin sp.zn. 21C/107/2010 k tomuto konaniu pripojený nemohol byť, pretože

bol predložený na rozhodnutie o dovolaní podanom žalovaným, do spisu boli pripojené len konkrétne
rozhodnutia v predmetnej veci.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a
žalobcom priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, pretože mali

v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.