Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010306
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1617010306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich

Ivany Bujnovej a Emila Rišku, v trestnej veci obžalovaného O. I., pre zločin týrania blízkej osoby a
zverenejosobypodľa§208ods.1písm.a),písm.d),ods.3písm.d)Tr.zákona,nahlavnompojednávaní
dňa 13. septembra 2017 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom K. XXX/XXX Q., t.č. ÚVV Bratislava,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období od roku 2011 až do okamihu jeho zadržania dňa 16.01.2017, v mieste trvalého bydliska
na adrese Q., K. č. XXX, v priestoroch rodinného domu vrátane spoločného dvora, v pravidelných
intervaloch raz do týždňa, fyzicky napádal svoju družku poškodenú X. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorú
opakovane rukami udieral po celom tele vrátane tváre, pričom ju fackal, udieral päsťami, sácal ju, narážal

ju o stenu, kopal do rôznych častí tela vrátane oblasti hlavy, hrudníka, drieku, trupu a končatín, pritom
príležitostne vykrikoval, že ju zabije, vulgárnym spôsobom jej nadával, udieral ju s násadou od metly,
drevom, tupou časťou sekery a inými arteficiálnymi predmetmi, pričom popísanými fyzickými útokmi jej
spôsoboval zranenia v podobe tržných rán kože, krvných podliatin, odrenín a opuchov, bodaním čepele
nožajejspôsobilzraneniapobodnýchporaneniachjazvynakrku,naprednejplochehrudníka,nabrušnej
stene v strede a vľavo, na ľavom predlaktí na stehnách a kolenách, na chrbte vľavo, učil ju ako aplikovať
a neskôr nútil ju užívať marihuanu a príležitostne aj pervitín, intenzita fyzických útokov voči poškodenej
sa stupňovala najmä od roku 2016, kedy ju bil takmer každý deň, pričom zámienkou bolo čokoľvek, od

podozrenia z nevery, nevykonanie si domácich prác, až po nesplnenie akýchkoľvek iných požiadaviek,
ktoré obvinený vyžadoval od poškodenej vrátane odovzdania finančných prostriedkov, fyzické útoky
nabrali na intenzite počas vianočných sviatkov v roku 2016, kedy použil pri bití palicu, ďalej na prelome
roku 2016/2017, a pokračovali až do 16. januára 2017, kedy poškodená už nedokázala ďalej zniesť
ďalšie fyzické útoky na jej osobu, ktoré predtým zo strachu pred obvineným zatajovala a bagatelizovala,
a spontánne prišla podať trestné oznámenie,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán, vyhrážaním,
vystavovaním vplyvu látok spôsobilým poškodiť jej zdravie, pričom čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas a so zbraňou.

č í m s p á c h a lzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a, písmeno d, odsek 3
písmeno d Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
l), n) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa mu u k l a d á ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 21.07.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 32/17/1106-37 na obžalovaného O. I. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej
časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo

obžalovaný odpovedal:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, pripojeným spisom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/41/2017, znaleckým
posudkom č. 36/2017 (č,l. 61 - 75).

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej

činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
11-krát prejednávaný v priestupkovom konaní, z toho 3-krát bol uznaný vinným z priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil verbálne a fyzicky voči poškodenej X. N.. Z odpisu
registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Zo spisu Okresného
súdu Malacky sp. zn. 1T/41/2017 súd zistil, že na obžalovaného O. I. bola podaná obžaloba pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, táto trestná vec nie je
doposiaľ právoplatne skončená, nakoľko voči trestnému rozkazu podal odpor ako obvinený O. I., tak aj

prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky.

Zo znaleckého posudku MUDr. N. M. č. 36/2017 vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou, jeho
osobnosť nesie znaky emočnej nestability, podľa objektívnych anamnestických údajov je somaticky a
psychicky závislý od marihuany, taktiež bol škodlivým užívateľom pervitínu. Osobnosť obžalovaného je

hodnotenáakonezrelá,simplexneštruktúrovaná,emočnenestabilnásozníženýmprahomprezvládanie
stresu, so sklonom k impulzivite najmä v emočne záťažových situáciách. V čase spáchania skutku
bol obžalovaný somaticky a psychicky závislý od marihuany, pričom práve konzum drog akcentoval
premorbídne osobnostné charakteristiky ako sklon k impulzivite, iritabilite a nekontrolovateľnému
konaniu v emočne záťažových situáciách.

Obžalovaný uviedol, že k spáchaniu skutku ľutuje, prostredníctvom obhajcu žiadal o mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove,

spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.Podľa § 208 ods. 3 Tr. zák, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a trestný
čin úprimne oľutoval a taktiež, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom
(vyhlásenie o vine). Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného prevažoval teda pomer
poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby
odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou

hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z 15 rokov na 12 rokov a 4 mesiace. Takýmto
spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace.

Obhajoba sa v súvislosti s prevahou poľahčujúcich okolností domáhala využitia inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 odsek 1 Trestného zákona súdom, už z názvu tohto

ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Použitie ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zákona, prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu, ustanoveného

týmto zákonom. Súd teda pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanému uloží
trest, vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol
riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo
vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.,

podľa ktorého, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za
to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd preto s prihliadnutím na zásadu
primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa kritérií

obsiahnutých v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu), nakoľko uloženie trestu
odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (7 rokov) by bolo pre obžalovaného vzhľadom
na pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje
obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39

ods. 3 písm. d) Tr. zák. nesmie súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky.
Súd použil pri ukladaní testu mimoriadne zmierňovacie ustanovenie s ohľadom na možnosti nápravy
obžalovaného, ktoré sú v jeho prípade pozitívne, poukazujúc aj na závery znaleckého posudku MUDr.
N. M. č. 36/2017, ktorá uviedla, že psychika obžalovaného je integrovaná, bez známok psychotického
ochorenia, intelektová úroveň hodnotená ako subnormná. Osobnosť obžalovaného je hodnotená ako

nezrelá, simplexne štruktúrovaná, emočne nestabilná so zníženým prahom pre zvládanie stresu, so
sklonom k impulzivite najmä v emočne záťažových situáciách. V čase spáchania skutku bol obžalovaný
somaticky a psychicky závislý od marihuany, pričom konzum drog akcentoval premorbídne osobnostné
charakteristiky ako sklon k impulzivite, iritabilite a nekontrolovateľnému konaniu v emočne záťažových
situáciách. Prognóza resocializácie obžalovaného po liečbe od závislosti tak nemusí byť nepriaznivá,

jeho protispoločenské konanie sa doteraz manifestovalo len v jeho úzkej rodine. Súd preto vyjadruje
presvedčenie, že uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby 7 rokov v
prípade obžalovaného, osoby doposiaľ netrestanej, je skutočne neprimerane prísnym trestom, pričom
na jeho nápravu a ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd preto obžalovanému
mimoriadne znížil trest podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uložil trest pod dolnú hranicu trestu odňatia slobody

v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne. Z uvedených dôvodov má súd za to, že trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov nepodmienečne je trestom zákonným, spravodlivým, zohľadňujúcim všetky vyššie
popísané okolnosti prípadu a dostatočne a spravodlivo zohľadňujúci účel trestu.Pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ
nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

S poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. N. M. č. 36/2017, t.j. zistenú somatickú a psychickú
závislosť obžalovaného od drog (marihuana a pervitín) v čase spáchania skutku, súd súčasne s
poukazom na ustanovenie § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, uložil obžalovanému ochranné
protitoxikomanické liečenie, ktoré sa bude vykonávať ústavnou formou.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)