Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/279/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915200176
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:7915200176.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca A. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom ul. A. č. XXX/X, W. U., žalovaná O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom E. cesta č. XX/XX,
Handlová, zast. JUDr. Ingrid Novákovou, advokátkou, ul. ČSA č. 12, Handlová, o zaplatenie 1.609,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štátu p r i z n á v a právo na náhradu trov proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou zo dňa 13.1.2015 domáhal sa proti žalovanej zaplatenia 1.609,- eur s príslušenstvom.

2.Žalobuodôvodniltým,žežalovanejpožičalpostupnevoviacerýchsplátkachsumu1.609,-eurcelkovo.
Dňa 10.11.2014 ju písomne vyzval na úhradu dlžnej sumy, avšak bezvýsledne. Preto je nútený domáhať
sa svojho práva súdnou cestou.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 10.6.2015 navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že so žalobcom v časovom

období od roku 2009 do roku 2014 boli priatelia. Navštevovala ho na adrese jeho trvalého bydliska.
Popierala skutkové tvrdenia, že jej postupne požičal sumu 1.609,- eur. Peniaze si od neho nepotrebovala
požičiavať. Za celé obdobie trvania ich vzťahu mala príjem, a to z titulu výkonu práce na pozícii
opatrovateľky. Podľa jej názoru, žalobca sa proti nej zaplatenia sumy 1.609,- eur domáha z dôvodu, že s
ním ukončila priateľský vzťah, ktorý udržiavali do polovice roka 2014. Zrejme sa ho to dotklo a uplatňuje
si neexistujúcu pohľadávku. Potvrdila, že jej bola doručená predsporová výzva, na ktorú aj odpovedala.
Tvrdenie žalobcu o existencii viacerých pôžičiek však bolo úplne nereálne. V prípade, ak žalobca za

pôžičky považuje peniaze týkajúce sa spoločných dovoleniek, tak poukazuje na to, že to bol žalobca,
ktorý inicioval spoločné dovolenky. Z časti si náklady na dovolenkové pobyty platila aj ona, preto má za
to, že peniaze tohto charakteru sa v žiadnom prípade nedajú posudzovať ako pôžička.

4. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 279/2015-24 zo dňa 26.8.2015 vyzval žalobcu, aby v
lehote 10 dní uviedol rozhodujúce skutočnosti, ktorými odôvodňuje uplatnený nárok, najmä uviesť dátum
a výšku sumy, ktorú mal postupne žalovanej požičať, aký bol účel pôžičky a miesto požičania peňazí.

5. V podaní zo dňa 17.9.2015 žalobca uviedol, že sumu 1.609,- eur žalovanej požičal postupne, a to
vkladmi na jej účet, ktorého číslo mu oznámila. Pôžička bola bezúročná a ako účastníci zmluvy sa
dohodli, že požičané peniaze mu vráti v krátkom čase. Išlo o nasledovné vklady: dňa 6.9.2012 suma250,- eur, dňa 9.10.2012 suma 300,- eur, dňa 7.1.2013 suma 40,- eur, dňa 12.2.2013 suma 100,- eur.
Ďalšia časť záväzku vznikla z titulu pôžičky na dovolenky, ktoré on vyplatil ako celok pre dve osoby
s tým, že so žalovanou sa dohodol, že polovicu nákladov mu zaplatí v krátkom čase po absolvovaní

dovoleniek, k čomu však nedošlo. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná pritom sama uviedla, že s ním
dovolenkyabsolvovala,pričomnepopiera,žeichonhradil.IdeodovolenkovýpobytnaKrétuvroku2014,
za ktorý za dve osoby zaplatil sumu 1.283,- eur, z čoho polovica predstavuje 641,50 eur, a dovolenkový
pobyt na Čiernej Hore v roku 2013, za ktorý za dve osoby zaplatil sumu 555,- eur, z čoho polovica
predstavuje 277,50 eur.

6. Žalovaná v súvislosti s podaním žalobcu zo dňa 17.9.2015 naďalej popierala, že by medzi nimi vznikol
záväzkový právny vzťah zo zmlúv o pôžičke, v ktorom by ako veriteľ vystupoval žalobca. Počas trvania
ich vzťahu mu požičala sumu 500,- eur a uhradila za neho sociálne poistenie. Pokiaľ žalobca na jej účet
realizoval vklad sumy 250,- eur, 300,- eur, 40,- eur, 100,- eur, tak splácal pôžičku, ktorú mu poskytla a
uhradil dlh, ktorý vznikol v súvislosti s tým, že za neho zaplatila sociálne poistenie. Dovolenkový pobyt

na Čiernej Hore platil žalobca, pričom z jeho strany išlo o dar jej osobe. Dovolenku na Kréte tiež platil, ale
na tieto účely mu poskytla sumu zodpovedajúcu polovici. Uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (účinnosť nadobudol dňa 1.7.2016), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a
to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku vyplýva, že procesné úkony
subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného
predpisu, vo sfére svojich účinkov sa prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti

nového procesného predpisu.

11. Žalobca (pred a po dátume 1.7.2016) označil dôkazy: hotovostné vklady zo dňa 12.2.2013, 7.1.2013,
9.10.2012, 6.9.2012, príjmové pokladničné doklady zo dňa 6.8.2013, 21.3.2014, 30.4.2014, 27.12.2013,
výpis zo sociálnej siete.

12. Žalovaná (pred a po dátume 1.7.2016) označila dôkazy: výpisy z účtu, výpis zo sociálnej siete,
výsluchsvedkovQ.J.,J.T.MSsprávy,príjmovýpokladničnýdokladzodňa10.10.2012,listprezákazníka
- cintorínske služby, faktúra č. 2012135, zmluvy, na základe ktorých vykonávala prácu živnostníčky.

13. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 veta tretia v tom čase platného Občianskeho súdneho
poriadku, súd do 30.6.2016 vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s odpoveďou na lustráciu v
registri Sociálnej poisťovne, s vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Handlová,
Daňového úradu Prievidza, s výpismi z účtu predloženými Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava, s
kúpnou zmluvou zo dňa 22.10.2014, s vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov,

výsluchom žalobcu pred dožiadaným súdom, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Prievidza
č. k. 15C 126/2008, výsluchom žalovanej.

13a) V písomných podaniach zo dňa 3.3.2016, zo dňa 4.4.2016, zo dňa 15.7.2016 a počas výsluchu
pred dožiadaným súdom žalobca uviedol, že jeho vzťah so žalovanou trval od roku 2010 do roku 2014.

Pracoval v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava, kde dosahoval netto príjem okolo 900,- eur
mesačneanáslednepracovalakoopatrovateľvRakúskusozárobkom600,-euraž650,-eurmesačne,a
neskôr v Nemecku so zárobkom okolo 1.000,- eur mesačne. Žalovaná pracovala ako opatrovateľka. Od
mesiaca novembra 2014 bol nezamestnaný, ale o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie
požiadal až od 28.5.2015. Počas obdobia nezamestnanosti svoje odôvodnené potreby uspokojoval z

výťažku z predaja pozemkov, ktoré nadobudol titulom dedenia po otcovi a sčasti mu finančne pomáhala
dcéra. Žalovaná v období od skončenia výkonu práce v Rakúsku až do obdobia nástupcu výkonu práce v
Nemecku,bolanezamestnaná.Priuspokojovaníodôvodnenýchpotriebpočasobdobianezamestnanosti
jej pomáhala sestra a tiež on tak, že jej poskytol peňažné prostriedky. O požičanie predmetných súm:250,- eur, 300,- eur, 40,- eur, 100,- eur ho žalovaná požiadala telefonicky. Sumu 300,- eur potrebovala
na financovanie nákladov na pohreb svojej matky. Pri pôžičke ostatných súm sa nevyjadrila k účelu ich
použitia. V čase požičania sumy 250,- eur, 300,- eur, 40,- eur, 100,- eur bola nezamestnaná. Peňažné

prostriedky jej poukázal na účet: vklad v hotovosti. Dohodli sa, že mu ich vráti po tom, ako predá
byt, ktorý nadobudla s bývalým manželom. Popieral, že by mu žalovaná požičala sumu 500,- eur.
Pred absolvovaním dovolenky na Čiernej Hore ich vzájomné vzťahy boli narušené. Žalovaná navrhla
dovolenkovýpobytzaúčelomupevneniavzťahustým,žeakjejpeniazepožičia,vrátimuichpoodpredaji
bytu. O požičanie peňazí ho požiadala v Trebišove počas nákupu, v tom čase bola nezamestnaná a bez

príjmu. Súhlasil, a cenu dovolenkového pobytu zaplatil. Popieral, že by z jeho strany išlo o dar žalovanej.
Pred absolvovaním dovolenkového pobytu na Kréte ich vzájomné vzťahy boli na dobrej úrovni. Žalovaná
bola bez finančných prostriedkov, splácala dlh svojej sestry. Požiadala ho o požičanie ďalších finančných
prostriedkov, za účelom zaplatenia dovolenkového pobytu. Predpokladal, že po návrate z dovolenky, byt,
ktorý nadobudla s bývalým manželom bude už predaný a všetky dovtedy požičané peňažné prostriedky
mu vráti, k čomu ale nedošlo. Potvrdil, že žalovaná za neho uhradila dlh na poistnom vo výške 200,67

eur, na ktoré účely jej ale poskytol svoje peňažné prostriedky. Žalovaná totiž bola majiteľom účtu a on
nie. O vrátenie pôžičky poskytnutej na financovanie dovolenky v Čiernej Hore, žalovanú požiadal asi po
3 týždňoch po návrate z dovolenky, ktorú spoločne absolvovali na Kréte. Súčasne žiadal, aby mu vrátila
690,- eur, ktoré jej požičal (vklady v hotovosti). V tom čase mal vedomosť, že byt s bývalým manželom
už predala a že disponuje s finančnými prostriedkami.

14. Z výsluchu žalovanej a z jej písomných podaní zo dňa 23.2.2016, zo dňa 21.6.2016 vyplýva,
že so žalobcom sa spoznali v roku 2009. Zamestnaný bol v automobilovom priemysle a ona cez
agentúru SlowCare Piešťany, ako opatrovateľka v Rakúsku. Od roku 2011 i žalobca cez uvedenú
agentúru pracoval ako opatrovateľ. Pracovnú zmluvu mal uzavretú na dobu určitú, pričom ku skončeniu

pracovného pomeru došlo výpoveďou. Následne i jej bola doručená výpoveď a bola nezamestnaná,
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Následne pracovala ako opatrovateľka v Nemecku. V čase,
keď sa so žalobcom spoznala bola rozvedená. Stretávali sa sporadicky. V letnom období 2012 sa za ňou
dostavil a požiadal o požičanie sumy 500,- eur s tým, že nemá k dispozícii žiadne peňažné prostriedky.
Bolo to v období, keď dostal výpoveď z pracovného pomeru, pričom ona bola ešte zamestnaná. Mzda

za vykonanú prácu jej bola vyplácaná v hotovosti. Peniaze mu poskytla, pričom na konkrétnej dobe
splatnosti požičanej sumy sa nedohodli. Žalobca sa vyjadril, že keď peňažné prostriedky bude mať, tak
sumu 500,- eur jej vráti. O požičaní peňazí mal vedomosť jej syn Q. J.. Vkladmi v hotovosti 250,- eur,
300,- eur, 40,- eur a 100,- eur jej žalobca splácal uvedenú pôžičku. Keďže jej poskytol vyššiu sumu,
zaplatila za neho zo svojich peňažných prostriedkov dňa 22.8.2014 dlh na poistnom vo výške 200,67 eur.

Za túto úhradu je jej ešte dlžný 10,67 eur. V období svojej nezamestnanosti mala vytvorené úspory vo
výške okolo 2.000,- eur, z ktorých uspokojovala svoje potreby. Dňa 11.1.2013 jej z Mestského bytového
podniku Handlová, s.r.o. bola poukázaná suma 627,48 eur. Matka jej zomrela dňa 9.10.2012, za účelom
úhrady pohrebných výdavkov zo svojho účtu nerealizovala výber žiadnych peňazí. Vzniknuté výdavky
financovala jej sestra. Dňa 6.9.2012, 9.10.2012, 7.1.2013 a 12.2.2013 nemala dôvod si od žalobcu

požičiavať peňažné prostriedky. Pred absolvovaním dovolenky na Čiernej Hore dochádzalo medzi nimi
k nezhodám. Miesto dovolenkového pobytu vybral žalobca, platil aj cenu s tým, že je to zásnubný dar
a neskôr uviedol, že je to dar k jej narodeninám. Akú cenu z tohto titulu platil, sa dozvedela až počas
konania. Spoločne absolvovali i dovolenku na Kréte. Cenu na trikrát platil žalobca a ona mu prispela
sumou zodpovedajúcou polovici. Popierala existenciu dlhu voči svojej sestre L. L..

15. Z hotovostných vkladov vyplýva, že žalobca na účet žalovanej poukázal dňa 6.9.2012 sumu 250,-
eur, dňa 9.10.2012 sumu 300,- eur, dňa 7.1.2013 sumu 40,- eur, dňa 12.2.2013 sumu 100,- eur.

16. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 6.8.2013 vyplýva, že žalobca cestovnej kancelárii

zaplatil 555,50 eur, dňa 27.12.2013 400,- eur, dňa 21.3.2014 300,- eur a dňa 30.4.2014 583,- eur.

17. Z údajov z výpisu z účtu, predloženom Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava vyplýva, že
bezprostredne po hotovostných vkladoch žalovaná výber sumy: 250,- eur, 300,- eur, 40,- eur a 100,-
eur, ale ani sumy v inej výške, nerealizovala.

18. Z výpisu z účtu za mesiac január 2013 vyplýva, že dňa 11.1.2013 Mestský bytový podnik Handlová,
s.r.o. na účet žalovanej poukázal sumu 627,48 eur.19. Z výpisu z účtu žalovanej za mesiac august 2014 vyplýva, že dňa 22.8.2014 zadala príkaz na úhradu
sumy 200,67 eur na účet Sozialversicherungsanstalt der gewerblichen Wirtschaft, Wien.

20. Žalovaná prácu na pozícii opatrovateľka vykonávala na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
15.10.2007 za dohodnutú mzdu 65,- eur denne, na základe pracovnej zmluvy uzavretej s účinnosťou
od 13.5.2011 za dohodnutú mzdu 70,- eur denne, na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 11.3.2013
za dohodnutú mzdu 8,50 eur za hodinu, na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 15.5.2014 za
dohodnutú mzdu 9,- eur za hodinu.

21. Podľa vyjadrenia Daňového úradu, pobočka Prievidza žalovaná za zdaňovacie obdobie: 2009, 2010,
2012 a 2013 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, nepodala. Za rok 2011 dosiahla príjem
13.867,80 eur a výdavky predstavovali 4.275,42 eur.

22. Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Handlová žalovaná v období od

19.11.2012 do 27.1.2013 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

23. Z príjmových pokladničných dokladov, z listu pre zákazníka, z faktúry č. 2012135 vyplýva, že L. L.
zaplatila pohrebné výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s úmrtím E. L.: 77,66 eur, 93,19 eur, 469,95 eur.

24. Manželstvo žalovanej s Q. J. zaniklo rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 15C
126/2008-19 zo dňa 15.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2008.

25. Dňa 22.10.2014 medzi žalovanou a R. J. ako predávajúcimi a O. H., nar. X.X.XXXX ako kupujúcim
bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu ul. E. č. XX/X, U.,

vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k
pozemku za kúpnu cenu 26.200,- eur, z ktorej na účet žalovanej kupujúci poukázal sumu 12.500,- eur.

26. Podľa údajov z registra sociálnej poisťovne, žalobca v období od 15.9.2005 do 30.3.2009 bol
zamestnancom Volkswagen Slovakia, a.s. Bratislava.

27. Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, žalobca je zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie od 29.5.2015.

28. Žalobca predložil výpis zo sociálnej siete Facebook (č. l. 40, č. l. 110 - 114). Vo výpise zo dňa

31.1.2016 je uvedené, že žalovaná by sa s ním ešte pred súdnym konaním chcela dohodnúť na
splátkovom kalendári a že si uvedomuje, že jej pomohol, v lete roku 2012 stratila zamestnanie, v ďalšom
období jej zomrela matka, že jej požičal i na dovolenku, ktorú spoločne absolvovali na Čiernej Hore a
následne na Kréte. Podľa výpisu zo dňa 5.7.2014 o 11.59 hod., žalobca píše žalovanej, že dobre vie
(žalovaná) na čom sa dohodli ohľadom financií, pokiaľ ide o dovolenku na Čiernej Hore, na Kréte a

požičaných 690,- eur, keď bola bez peňazí, on jej finančne pomohol. V predloženom výpise je uvedené,
že žalovaná o 12.02 hod. reaguje slovami, že aby žalobca nemal obavy, že všetko mu vráti, že predáva
byt, že si uvedomuje, že je už toho dosť: dovolenky, peniaze, čo jej poukázal na účet. Vo výpise zo dňa
4.7.2014 o 21.01 hod. sa žalovaná pýta žalobcu, či už zaplatil dovolenku na Krétu.

29. Žalovaná popierala, že by dňa 31.1.2016 žalobcovi napísala akúkoľvek správu na sociálnej sieti.
Pokiaľ ide o výpis zo dňa 4.7.2014 a zo dňa 5.7.2014, tento nie je jej komunikáciou. Je vytvorená
žalobcom.Napojednávanídňa25.8.2017,prostredníctvomprávnejzástupkyneuviedla,žedňa4.7.2014
sožalobcomnaposledykomunikovalio18.58hod.anáslednedňa5.7.2014o10.30hod.,čopokračovalo
do 11.18 hod., a potom od 16.35 hod.. Popierala, že by s ním komunikovala dňa 4.7.2014 od 21.01 hod.

až do 4.7.2014 do 21.32 hod., a dňa 5.7.2014 od 11.31 hod. do 13.02 hod..

30. Z výpisu zo sociálnej siete Facebook, predloženej žalovanou na pojednávaní dňa 25.8.2017 vyplýva,
že strany sporu dňa 4.7.2014 naposledy spolu komunikovali o 18.58 hod., a následne dňa 5.7.2014 o
10.30 hod., čo pokračovalo do 11.18 hod., a potom od 16.35 hod..

31. Dňa 23.2.2016 žalovaná, prostredníctvom právnej zástupkyne predložila: a/ výpis zo sociálnej
siete Facebook, ku ktorej uviedla, že posledná komunikácia medzi stranami sporu sa uskutočnila dňa
30.10.2015 a následne si žalobcu zablokovala, a už s ním nemôže komunikovať, b/ výpis zo sociálnejsiete Facebook ohľadom dovolenky na ostrove Kréta, ku ktorej uviedla, že z nej vyplýva, že ak na
dovolenku pôjde sama, má žalobcovi uhradiť jeho časť, t. j. 650,- eur. Ak by žalobca uhradil celú kúpnu
cenu zájazdu, tak ako to tvrdí, a nie len svoju polovicu, podľa jej názoru, žiadal by od nej vrátenie plnej

sumy,t.j.1.300,-eur,c/výpiszosociálnejsieteFacebook,kuktorejuviedla,žežalobcavnejpriznáva,že
vminulostimalvočinejdlhaktorýjejnásledneuhradilvkladminaúčet,d/SMSsprávuzodňa15.11.2014
o 14.16 hod., ku ktorej uviedla, že jej ju zaslal žalobca, pričom odpovedá na jej otázku, prečo potreboval
požičať peniaze a to tak, že jej ich vrátil a to aj navyše, e/ výpis zo sociálnej siete Facebook týkajúci sa
dovolenky v Čiernej Hore, ku ktorej uviedla, že bola iniciovaná žalobcom a prezentovaná ako dar.

32. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook, za dátumom 30.10.2015 o 17.42 hod. je údaj: na túto
konverzáciu nemôžete reagovať. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook zo dňa 24.6.2014, zo dňa
25.6.2014 je uvedené, že podľa názoru žalobcu vzájomný vzťah so žalovanou chladne, pýta sa jej ako
je to s tou dovolenkou, že i tak má dosť práce na dome, a že by jej to vychádzalo zaplatiť mu 650,-
eur za dovolenku, ako jeho časť. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook zo dňa 27.6.2014 žalobca

píše žalovanej, že mal proti nej dlhy. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook zo dňa 11.6.2013 a zo dňa
12.6.2013 žalobca označuje žalovanú ako partnerku a ženu svojho života, že už zaplatil dovolenku do
Čiernej Hory, a že je to od neho zásnubný dar. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook zo dňa 25.6.2013
žalovanápíšežalobcovi,žeskoroovšetkomsarozprávasosynom Q.žemupovedala,žechcúísťspolu
(so žalobcom) na dovolenku a že má obavy (syn), že to zle dopadne. Žalobca odpovedá, že dovolenka

je darom k jej narodeninám. V SMS správe zo dňa 15.11.2014 je uvedené: „ ... a vrátil som Ti ich, ba aj
navyše si dostala ...“, „ ... a pritom som mal hlboko cez 45.000,- eur.“

33. V podaní zo dňa 3.3.2016 a zo dňa 4.4.2016 žalobca uviedol, že výpisy zo sociálnej siete
Facebook, predložené žalovanou neobsahujú jeho štýl konverzácie. Ide o vykonštruované dôkazy.

Administrátor sociálnej siete pritom negarantuje pravdivosť údajov. Telefónne číslo, z ktorého dňa
15.11.2014 žalovanej bola odoslaná SMS správa, jemu nepatrí.

34. Na pojednávaní dňa 8.4.2016 žalovaná predložila SMS správu, pričom tvrdila, že telefónne číslo v
nej uvedené patrí žalobcovi.

35. V predloženej SMS správe je uvedené: „ ... máš mi vrátiť iba to, čo je písomne podložené. Vrátila
si? Alebo máš doklad o prevode peňazí, alebo ústrižok šeku prevod na moju adresu. To je podstata
mojej žaloby, vecný dôkaz.“

36. Z výsluchu svedka Q. J. vyplýva, že počas trvania známosti strán sporu boli obdobia, keď sa
rozišli a následne vzťah obnovili. Žalovaná pracovala v Rakúsku, kde dosahovala mesačný príjem vo
výške okolo 700,- eur až 800,- eur a neskôr v Nemecku, kde dosahovala príjem vo výške 1.200,- eur.
Počas výkonu práce si tvorila úspory. V období výkonu práce v Nemecku, kde i aktuálne pracuje, tieto
predstavovali sumu 500,- eur až 600,- eur mesačne. V čase voľna navštevovala žalobcu. Od žalovanej

má vedomosť, že žalobcovi požičala sumu 500,- eur, a to z vytvorených úspor. Dátum poskytnutia
pôžičky nevedel označiť. Povedal jej však, že nerobí dobre, reagovala slovami, že požičané peniaze
jej vráti (žalobca). Nepredpokladá situáciu, že by si žalovaná od žalobcu požičiavala peniaze. Takýmto
spôsobom sa vyjadril preto, lebo keby k tomu došlo, položil by si otázku, na čo by si ona požičiavala
peniaze. Strany sporu boli na dvoch dovolenkách, vtedy ich vzťahy neboli na dobrej úrovni. Žalovaná

chcela žalobcu opustiť, jeho správanie v tom čase bolo neznesiteľné. Za účelom obnovenia vzťahu jej
ponúkol dovolenkový pobyt, ktorý aj zaplatil. Žalovaná sa ho zúčastnila, hoci on (svedok) jej to neradil.
Na zaplatení ceny druhého zájazdu sa podieľali každý sumou zodpovedajúcou polovici. Žalovaná sa
pred ním vyjadrila, že najskôr bolo potrebné zaplatiť zálohu a následne zvyšok ceny. Platil to žalobca
a žalovaná mu na tieto účely poskytla peniaze. Na tento druhý dovolenkový pobyt už museli ísť, lebo

cestovná kancelária by im už peniaze nevrátila. S Mestom Handlová uzavrel (svedok) zmluvu o nájme,
ktorý však chcela užívať žalovaná. Z tohto titulu si platila zábezpeku a ktorá jej po odovzdaní bytu bola
vrátená.

37. Z výsluchu svedka J.yplýva, že so žalobcom komunikoval cez Skype, pričom sa vyjadril, že on

zaplatil cenu dovolenkových pobytov a jeden z nich bol darom pre žalovanú pri príležitosti jej narodením,
a na druhý mu prispela sumou zodpovedajúcou polovici. Počas komunikácie držal (žalobca) v ruke eurá
a vyjadril sa, že ako sa žalovaná pri ňom mohla mať, že má 20.000,- eur. Uviedol, že chce, aby mu
vzniknuté náklady na dovolenku zaplatila. Na uvedené slová reagoval (svedok) otázkou, že čo to máznamenať, keď zaplatil cenu dovolenky ako dar, a potom požaduje peniaze. Odpovedal mu: „Stano, a
ty by si čo spravil, keby si bol na mojom mieste“.

38. Počas výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Trebišov sa mal žalobca vyjadriť k zápisnici z
pojednávania zo dňa 8.4.2016, na ktorom boli vypočutí uvedení svedkovia. Uviedol pritom, že zápisnicu
si prečítal a nechce sa k nej vyjadrovať.

39. Predmet civilného sporového konania vymedzuje žalobca, a to určením predmetu žaloby a určením

rozhodujúcich skutočností.

40. Žalobca žalobou zo dňa 13.1.2015, ako procesným úkonom si proti žalovanej uplatnil nárok o
zaplatenie sumy 1.609,- eur s príslušenstvom.

41. Žalobu, doplnenú v priebehu konania odôvodnil tak, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový

právny vzťah z uzavretých zmlúv o pôžičke, pričom žalovaná si proti nemu ako veriteľovi záväzok
nesplnila.

42. Z ustanovenia § 149 Civilného sporového poriadku vyplýva, že prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú aj návrhy na vykonanie dôkazov.

43. Podľa novej právnej úpravy účinnej od 1.7.2016, úspech v spore závisí od správnej a včasnej
procesnej aktivity strany sporu.

44. V rámci dokazovania platí zásada (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku), že každá strana

sporumusíuniesťdôkaznébremenoohľadomsvojhotvrdenia.Ktotvrdídokazuje.Inakpovedané,strana
musí preukázať to čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.

45. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

46. Typickým dôvodom vzniku záväzkového vzťahu je zmluva.

47. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

48. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke, s poukazom na ustanovenie § 657 sú: a/ určenie zmluvných
strán (veriteľ a dlžník), b/ prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c/ dočasnosť
zmluvného vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.

49. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Pri priamom
odovzdaní dochádza k odovzdaniu z ruky do ruky. Za spôsob nepriameho odovzdania peňazí sa
považuje i bezhotovostný prevod peňazí na účet dlžníka.

50. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať.

51. V situácii, ak by suma prevedená na účet dlžníka nepredstavovala pôžičku od veriteľa a žiadny iný
právny dôvod tohto plnenia by nebol v konaní preukázaný, bolo by potrebné vziať do úvahy možnú
právnu kvalifikáciu rozhodujúcich skutočností, ako bezdôvodného obohatenia.

52. Žalobca tvrdil, že sumu 690,- eur požičal žalovanej postupne, a to vkladmi na jej účet, ktorého číslo
mu oznámila. Pôžička bola bezúročná a ako účastníci zmluvy sa dohodli, že požičané peniaze mu vráti
v krátkom čase.

53. Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil listinné dôkazy: hotovostné vklady zo dňa
6.9.2012 (250,- eur), zo dňa 9.10.2012 (300,- eur), zo dňa 7.1.2013 (40,- eur), zo dňa 12.2.2013 (100,-
eur), a výpisy zo sociálnej siete Facebook.54. Žalovaná sa k skutkovým tvrdeniam žalobcu vyjadrila a poprela ich. Uviedla pritom vlastné skutkové
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a označila dôkazy: výsluch svedkov, výpisy z účtu,
výpisy zo sociálnej siete Facebook, SMS správa.

55. Skutkové tvrdenia strán sporu boli sporné, preto povinnosťou súdu bolo na základe vykonaných
dôkazov vyhodnotiť ich pravdivosť.

56. Z hotovostných vkladov zo dňa 6.9.2012, 9.10.2012, 7.1.2013, 12.2.2013 skutočne vyplýva, že

žalobca na účet žalovanej poukázal celkovo sumu 690,- eur. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení
rozhodnutia, žalobca tvrdil, že o poskytnutie pôžičiek ho žiadala telefonickou formou, v tom čase bola
nezamestnaná. K účelu použitia peňazí sa vyjadrila len u sumy 300,- eur s tým, že ich potrebuje na
úhradu pohrebných výdavkov po úmrtí matky. Žalovaná tvrdila, že sumami 250,- eur, 300,- eur, 40,- eur
a 100,- eur jej žalobca splatil dlh zo zmluvy o pôžičke, ktorú mu poskytla v lete 2012 vo výške 500,- eur.
Keďže jej poskytol vyššiu sumu, zaplatila za neho dňa 22.8.2014 dlh na poistnom 200,67 eur. V období

nezamestnanosti mala úspory, z ktorých uspokojovala svoje potreby. Výdavky, ktoré súviseli s úmrtím
matky financovala jej sestra, a pokiaľ ide o mesiac január 2013, dňa 11.1.2013 jej z Mestského bytového
podniku Handlová, s.r.o. bola poukázaná suma 627,48 eur.

57. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k

náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

58. Zákon pripúšťa každý dôkazný prostriedok, ktorý je nositeľom informácie dôležitej pre rozhodnutie
vo veci samej, s výnimkou takých prostriedkov, ktoré neboli získané zákonom predpísaným spôsobom.

59. Strany sporu v priebehu konania ako dôkazy predložili elektronickú komunikáciu: výpisy zo sociálnej
siete Facebook, SMS správy. Súd vykonal tieto dôkazy ich oboznámením, pričom ani jedna zo strán
netvrdila, že by ich zadovážením druhou stranou bolo porušené jej osobnostné právo (nezákonný
dôkaz).

60. Každá zo strán však tvrdila, že predložená elektronická komunikácia je druhou stranou
vykonštruovaná a popierala jej obsah. Strany sporu neoznačili konkrétne dôkazy (napríklad znalecké
dokazovanie) za účelom preukázania, že či v súvislosti s predloženými výpismi z elektronickej
komunikácie došlo ku technickým zásahom. S poukazom na ustanovenie § 185 Civilného sporového
poriadku, súd z vlastnej iniciatívy v uvedenom smere nemohol dokazovanie vykonávať, lebo by tým

porušil zásadu rovnosti strán.

61. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook, predloženej žalobcom zo dňa 31.1.2016 je okrem iného
uvedené, že žalovaná by sa so žalobcom pred súdnym konaním chcela dohodnúť na splátkovom
kalendári, že v lete 2012, kedy stratila zamestnanie jej pomohol a aj v období, keď jej zomrela matka.

Podľa výpisu zo sociálnej siete Facebook zo dňa 5.7.2014 o 11.59 hod. žalobca píše žalovanej, že dobre
vie (žalovaná) na čom sa dohodli, a to i pokiaľ ide o požičanú sumu 690,- eur, s ktorou jej finančne
pomohol, keď bola bez peňazí. Vo výpise je ďalej uvedené, že žalovaná dňa 5.7.2014 o 12.02 hod.
reagujeslovami,žeabyžalobcanemalobavy,ževšetkomuvráti,žepredávabytažesiuvedomuje,žeuž
bolo toho dosť, a to i pokiaľ ide o peniaze čo jej poukázal na účet. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook,

predloženej žalovanou je však uvedené, že pred 31.1.2016 so žalobcom naposledy komunikovala dňa
30.10.2015 o 17.42 hod. a dňa 4.7.2014 o 18.58 hod., a následne dňa 5.7.2014 od 10.30 hod. do 11.18
hod., a potom od 16.35 hod.. V ďalšej predloženej komunikácii je uvedené, že žalobca potvrdzuje, že
mal proti žalovanej dlhy. V SMS správe zo dňa 15.11.2014 je uvedené: „ ... a vrátil som Ti ich, ba aj
navyše si dostala ...“.

62. Na jednej strane zo žalobcom predložených výpisom zo sociálnej siete Facebook teda vyplýva,
že žalovaná sa chce s ním dohodnúť na splátkovom kalendári, že peniaze, ktoré jej poskytol mu
vráti, ale na strane druhej, podľa žalovanou predložených výpisov zo sociálnej siete Facebook v čase,
ktorý je uvedený vo výpisoch predložených žalobcom s ním nemohla komunikovať. Už bolo uvedené,

že ani jedna zo strán sporu neoznačila dôkazy za účelom preukázania, že výpisy zo sociálnej siete
Facebook predložené druhou stranou sú technickým spôsobom upravované. Pokiaľ potom bol súdu
predložený ako dôkaz (výpis zo sociálnej siete Facebook) zo dňa 31.1.2016, zo dňa 5.7.2014 o 12.02
hod., v ktorom žalovaná potvrdzuje pôžičku peňazí a súčasne dôkaz, že v uvedenom čase medzistranami sporu komunikácia neprebiehala, pričom ani u jedného z nich neboli označené dôkazy
za účelom preukázania technickej úpravy, potom je možné vyvodiť, že žalobca týmito predloženými
dôkazmi (výpismi) svoje tvrdenia jednoznačne nepreukázal, a žalovaná tzv. dôkazmi opaku (výpismi)

tiež jednoznačne nepreukázala, že platí opak. U SMS správy zo dňa 15.11.2014 pritom nie je nad
všetky pochybnosti zrejmé, že bola odoslaná z telefónneho čísla žalobcu. Ani týmto dôkazom žalovaná
nepreukázala, že platí opak.

63. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma, môže byť uzavretá i ústnou formou alebo

konkludentne.

64. Žalobca tvrdil, že žalovaná o požičanie sumy: 250,- eur, 300,- eur, 40,- eur a 100,- eur ho žiadala
v čase, keď bola nezamestnaná.

65. Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, evidencia žalovanej ako

uchádzača o zamestnanie trvala od 19.11.2012 do 27.1.2013 (na pojednávaní dňa 25.8.2017 žalovaná
uviedla, že keď bola nezamestnaná, bola i evidovaná ako uchádzač o zamestnanie). Žalobca na jej účet
sumu 250,- eur pritom poukázal dňa 6.9.2012, t. j. v čase, keď nebola evidovaná ako nezamestnaná,
pričom do konca mesiaca septembra 2012 výber peňažných prostriedkov z účtu nerealizovala. Sumu
300,- eur jej poukázal na účet dňa 9.10.2012, pričom ani v tomto prípade do konca mesiaca októbra

2012 výber peňažných prostriedkov z účtu nerealizovala, a ani nebola nezamestnaná. Dňa 9.10.2012
jej zomrela matka E. L., pričom z predložených listinných dôkazov vyplýva, že pohrebné náklady v
tejto súvislosti vzniknuté financovala L. L.. Sumu 40,- eur žalobca na účet žalovanej poukázal dňa
7.1.2013, pričom dňa 11.1.2013 jej z Mestského bytového podniku Handlová, s.r.o. bola poukázaná
suma 627,48 eur, v období 7.1.2013 až 18.1.2013 nerealizovala výber žiadnych peňažných prostriedkov,

a až dňa 19.1.2013 si vybrala sumu 100,- eur. Dňa 12.2.2013 žalobca na účet žalovanej poukázal 100,-
eur, pričom do konca februára 2013 výber peňažných prostriedkov v uvedenej, ale ani v inej sume,
nerealizovala.

66. V mesiaci septembri 2012 i októbri 2012 žalovaná bola s účinnosťou od 13.5.2011 zamestnaná ako

opatrovateľka, z ktorého titulu dosahovala mzdu 70,- eur denne. Tvrdila, že v období nezamestnanosti
svoje odôvodnené potreby uspokojovala z úspor (2.000,- eur). Tvorbu úspor u žalovanej potvrdil svedok
Tibor Sombaty.

XX. Zistenia uvedené v bode 65. a 66. rozsudku nasvedčujú záveru, že v dňoch 6.9.2012, 9.10.2012,

7.1.2013 a 12.2.2013 žalovaná nebola v situácii, ktorá by ju viedla k požičiavaniu si peňažných
prostriedkov od žalobcu. Ako to už bolo uvedené, v mesiaci septembri 2012 a októbri 2012 nebola
nezamestnaná a v mesiaci januári 2013 a februári 2013, keď jej nezamestnanosť už trvala, čerpala zo
svojich úspor, pričom od 11.1.2013 mala k dispozícii i sumu 627,48 eur (od Mestského bytového podniku
Handlová, s.r.o.), a ak by od žalobcu si bola nútená peniaze požičať, tak sa javí logické, že by si ich

bezprostredne na to z účtu vybrala, čo sa ale nestalo.

68. Žalobca v konaní nepreukázal, že by u strán sporu bola zhodná vôľa, aby jedna strana (žalobca)
prenechala druhej strane veci určené podľa druhu: peniaze s tým, že druhá strana (žalovaná) vráti po
čase veci toho istého druhu (250,- eur, 300,- eur, 40,- eur a 100,- eur).

69. Na základe vykonaných dôkazov súd ďalej posudzoval otázku, aký bol iný právny dôvod plnenia
žalobcom dňa 6.9.2012, dňa 9.10.2012, dňa 7.1.2013 a dňa 12.2.2013 na účet žalovanej.

70. Medzi stranami nebolo sporné to, že v uvedených dňoch žalobca neplnil bez akéhokoľvek právneho

dôvodu. Sporné bolo, či plnil z titulu uzavretých zmlúv o pôžičke, v ktorých vystupoval ako veriteľ (v bode
68. už bolo uvedené, že pri tomto tvrdení žalobca neuniesol dôkazné bremeno), alebo z titulu zmluvy o
pôžičke (splatenie dlhu), v ktorej by ako zmluvná strana - veriteľ vystupovala žalovaná.

71. Žalovaná tvrdila, že v letnom období roku 2012, na základe ústnou formou uzavretej zmluvy o

pôžičke, žalobcovi poskytla 500,- eur, pričom úhradami (hotovostné vklady) zo dňa: 6.9.2012, 9.10.2012,
7.1.2013 a 12.2.2013 jej uvedenú pôžičku splácal, a keďže jej vrátil vyššiu sumu zaplatila za neho dlh
na poistnom (200,67 eur). O poskytnutí sumy 500,- eur žalobcovi mal pritom vedomosť Q. J..72. V letnom období roku 2012 žalovaná z titulu výkonu práce opatrovateľky, ako to už bolo uvedené,
dosahovala mzdu vo výške 70,- eur denne.

73. Svedok Q. J. mal od žalovanej vedomosť (nepriamy dôkaz), že žalobcovi požičala 500,- eur a to z
vytvorených úspor, v ktorej súvislosti jej povedal svoj názor, že dobre nerobí.

74. Žalobca v priebehu konania (pred dožiadaným súdom) si prečítal zápisnicu z pojednávania zo dňa
8.4.2016, na ktorom bol vypočutý i Q. J. a bol vyzvaný, aby sa k nej vyjadril. Uviedol však, že sa nechce

vyjadrovať.

75. Výsledky vykonaných dôkazov: výsluch svedka Q. J., ktorého výpoveď počas výsluchu pred
dožiadaným súdom žalobca nespochybňoval, oboznámenie pracovnej zmluvy žalovanej, podľa ktorej
dosahovala mzdu vo výške, z ktorej bola schopná si tvoriť úspory (a z nich poskytnúť pôžičku 500,- eur),
vedú k vysokej pravdepodobnosti o závere, že na základe zhodnej vôle strán sporu bola medzi nimi

uzavretá zmluva o pôžičke, v ktorej ako zmluvná strana - veriteľ vystupovala žalovaná, a že plneniami
zo dňa 6.9.2012, 9.10.2012, 7.1.2013 a 12.2.2013 žalobca pôžičku žalovanej splácal. Dôkazom opaku
žalovaná preukázala, že platí opak toho, čo tvrdil žalobca. Súd žalobu žalobcu v tejto časti, ako
neopodstatnenú zamietol.

76. Žalovaná v priebehu konania uplatnila námietku premlčania.

77. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť.

78. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by medzi stranami sporu na základe

ich zhodného prejavu vôle bola uzavretá zmluva (zmluvy) o pôžičke, v ktorých by vystupoval ako veriteľ,
preto ani k premlčaniu nemohlo dôjsť (právo nevzniklo).

79. Žalobca sa proti žalovanej ďalej domáhal zaplatenia sumy 641,50 eur a 277,50 eur z titulu uzavretej
zmluvy o pôžičke, poskytnutej na účely zaplatenia ceny dovolenky absolvovanej na Čiernej Hore a Kréte

s tým, že predmet pôžičky mal byť odovzdaný tretej osobe: cestovnej kancelárii (nepriame odovzdanie).

80. Medzi stranami nebolo sporné, že spoločne absolvovali dovolenkový pobyt na Čiernej Hore (od
22.8.2013 do 31.8.2013) a na ostrove Kréta (od 23.8.2014 do 3.9.2014).

81. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval príjmovými pokladničnými dokladmi o zaplatení ceny
dovolenkového pobytu a výpismi zo sociálnej siete Facebook.

82. Žalovaná sa k skutkovým tvrdeniam žalobcu vyjadrila a poprela ich. Uviedla pritom vlastné skutkové
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a označila dôkazy: výsluch svedkov, výpisy zo

sociálnej siete Facebook.

83. Skutkové tvrdenia strán sporu i v tomto prípade boli sporné, preto povinnosťou súdu bolo na základe
vykonaných dôkazov vyhodnotiť ich pravdivosť.

84. Ako to už bolo uvedené, žalobca tvrdil, že pred dovolenkou na Čiernej Hore vzájomné vzťahy strán
sporu boli narušené. Dovolenkový pobyt navrhla žalovaná, za účelom upevnenia vzťahu s tým, že ak
jej peniaze požičia, vráti mu ich po odpredaji bytu, v tom čase bola nezamestnaná a bez príjmu. Pred
dovolenkou na Kréte bola tiež bez finančných prostriedkov a splácala dlh svojej sestry. Požiadala ho o
požičanie ďalších peňazí s tým, že on zaplatí cenu dovolenky a ona mu potom sumu zodpovedajúcu

polovici vráti. Žalovaná potvrdila, že cenu dovolenky na Čiernej Hore platil žalobca, avšak s tým, že pre
jej osobu je to dar. V tom čase medzi nimi dochádzalo k nezhodám. Na zaplatenie ceny dovolenky na
Krétu mu prispela sumou zodpovedajúcou polovici.

85.SúdvovecivykonaldokazovanieioboznámenímpredloženýchvýpisomzosociálnejsieteFacebook,

pričom ani v tomto prípade ani jedna zo strán sporu netvrdila, že by ich zadovážením druhou stranou
bolo porušené jej osobnostné právo. V tejto časti súd ďalej poukazuje na bod 60. rozsudku.86. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook predloženej žalobcom zo dňa 31.1.2016 je okrem iného
uvedené, že žalovaná by sa so žalobcom pred súdnym konaním chcela dohodnúť na splátkovom
kalendári, že si uvedomuje, že jej pomohol a to i tak, že jej požičal na dovolenku, ktorú spoločne

absolvovali na Čiernej Hore a následne na Kréte. Podľa výpisu zo dňa 5.7.2014 o 11.59 hod. žalobca
píše žalovanej, že dobre vie (žalovaná) na čom sa dohodli ohľadom financií, pokiaľ ide o dovolenku na
Čiernej Hore, na Kréte. Vo výpise je ďalej uvedené, že žalovaná dňa 5.7.2014 o 12.02 hod. reaguje
slovami, že aby žalobca nemal obavy, že všetko mu vráti, že predáva byt a že si uvedomuje, že už bolo
toho dosť, a to i pokiaľ ide o dovolenky. Vo výpise zo sociálnej siete Facebook predloženej žalovanou je

uvedené, že pred 31.1.2016 so žalobcom naposledy komunikovala dňa 30.10.2015 o 17.42 hod. a dňa
4.7.2014 o 18.58 hod., a následne dňa 5.7.2014 od 10.30 hod. do 11.18 hod., a potom od 16.35 hod..
Vo výpise zo dňa 24.6.2014, zo dňa 25.6.2014 je uvedené, že podľa názoru žalobcu vzájomný vzťah so
žalovanou chladne, pýta sa jej ako je to s tou dovolenkou, že i tak má dosť práce na dome, a že by jej
to vychádzalo zaplatiť mu 650,- eur za dovolenku, ako jeho časť. Vo výpise zo dňa 11.6.2013 a zo dňa
12.6.2013 žalobca označuje žalovanú ako partnerku a ženu svojho života, že už zaplatil dovolenku do

Čiernej Hory a že je to od neho zásnubný dar, a vo výpise zo dňa 25.6.2013 je uvedené, že dovolenka
je darom žalobcu k narodeninám žalovanej.

87. Na jednej strane zo žalobcom predložených výpisov zo sociálnej siete Facebook teda vyplýva, že
žalovaná sa chce s ním dohodnúť na splátkovom kalendári, že peniaze, ktoré jej požičal na dovolenky

mu vráti, ale na strane druhej, podľa žalovanou predložených výpisov v čase, ktorý je uvedený vo
výpisoch predložených žalobcom, spolu komunikovať nemohli (dňa 31.1.2016, dňa 5.7.2014 o 11.59
hod., o 12.02 hod.). Tiež na jednej strane, a to vo výpise zo dňa 11.6.2013, zo dňa 12.6.2013, zo dňa
25.6.2013 žalobca označuje žalovanú i ako partnerku a ženu svojho života, a že je to od neho (dovolenka
na Čiernej Hore) dar, vo výpise zo dňa 24.6.2014, zo dňa 25.6.2014 jej píše, že by mu mala zaplatiť

jeho časť 650,- eur (pravdepodobne ak by na dovolenku na Krétu spoločne nevycestovali), čo by ale
znamenalo, že žalovaná si sumu zodpovedajúcu svojej polovici zaplatila, ale na strane druhej, dňa
31.1.2016 má žalovaná písať žalobcovi, že si je vedomá svojho dlhu z pôžičiek na dovolenku, čo by
potom nasvedčovalo tomu, že dňa 11.6.2013, dňa 12.6.2013, 25.6.2013, dňa 24.6.2014, dňa 25.6.2014
žalobca nemohol komunikovať slovami, ktoré sú uvedené v žalovanou predložených výpisoch. Už bolo

uvedené, že ani jedna zo strán sporu neoznačila dôkazy za účelom preukázania, že výpisy zo sociálnej
siete Facebook predložené druhou stranou sú technickým spôsobom upravované. Pokiaľ potom bol
súdu predložený ako dôkaz (výpis zo sociálnej siete Facebook) zo dňa 31.1.2016, zo dňa 5.7.2014 o
12.02 hod., v ktorom žalovaná potvrdzuje pôžičku peňazí na dovolenkové pobyty a súčasne dôkaz, že v
uvedenom čase medzi stranami sporu komunikácia neprebiehala, a pokiaľ sú protirečenia vo výpisoch

s dátumom: 11.6.2013, 12.6.2013, 25.6.2013, 24.6.2014, 25.6.2014 (na jednej strane) v porovnaní s
výpismi s dátumom 31.1.2016 (na druhej strane), pričom ani u jedného z nich neboli označené dôkazy
za účelom preukázania technickej úpravy, potom je možné vyvodiť, že žalobca týmito predloženými
dôkazmi (výpismi) svoje tvrdenia jednoznačne nepreukázal a žalovaná tzv. dôkazmi opaku (výpismi) tiež
jednoznačne nepreukázala, že platí opak.

88. Žalobca tvrdil, že v čase, keď ho žalovaná žiadala o poskytnutie pôžičky na dovolenky bola
nezamestnaná a bez príjmu.

89. Z predložených dokladov vyplýva, že žalobca cenu dovolenkového pobytu platil dňa: 6.8.2013,

27.12.2013, 30.4.2014, 21.3.2014, kedy však žalovaná bola zamestnaná ako opatrovateľka, na základe
uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 11.3.2013 a neskôr zo dňa 15.5.2014 a so mzdou 8,50 eur, resp.
9,- eur za hodinu.

90. Medzi stranami nebolo sporné, že pred dovolenkou na Čiernej Hore ich vzťahy boli narušené. Z

výsluchu svedka Q.y pritom vyplýva, že žalovaná chcela žalobcu opustiť. Za účelom obnovenia vzťahu
jej ponúkol (žalobca) dovolenkový pobyt, ktorý aj zaplatil. Svedok uviedol, že počas komunikácie so
žalovanou jej doporučoval, aby sa ho nezúčastnila. Z výsluchu svedka J. T. vyplýva, že so žalobcom
komunikoval cez Skype, kedy sa vyjadril, že zaplatil dovolenkový pobyt a že to bol dar pre žalovanú, ale
že teraz chce, aby mu vzniknuté náklady zaplatila.

91. Žaloba v priebehu konania (pred dožiadaným súdom) si prečítal zápisnicu z pojednávania zo dňa
8.4.2016, na ktorom bol vypočutý nielen svedok Q. J., ale i J. T. a bol vyzvaný, aby sa k nej vyjadril.
Uviedol však, že sa nechce vyjadrovať.92. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

93. Výsledky vykonaných dôkazov: výsluch svedkov Q. J., J. T., ktorých výpovede pred dožiadaným
súdom žalobca nespochybňoval, vedú k vysokej pravdepodobnosti o závere, že medzi stranami sporu
bola ústnou formou uzavretá darovacia zmluva, ktorá predstavovala právny titul darovania žalobcom,
dovolenkového pobytu žalovanej. Nasvedčuje tomu i zistenie, že ich vzťahy v tom čase boli narušené,

žalobca chcel vzťah so žalovanou udržať a javí sa tak i vysoko pravdepodobné, že za vhodné miesto za
týmto účelom považoval dovolenku v zahraničí. Je pravdou, že darca sa môže domáhať vrátenia daru,
ak sa obdarovaný k nemu správa tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalobca však v tomto smere
nezmenil skutkový stav (rozhodujúce skutkové tvrdenia) tak, že by to malo vplyv na zmenu právnej
kvalifikácie z plnenia zo zmluvy o pôžičke na vrátenie daru (§ 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Súd aj v tejto časti žalobu žalobcu, ako neopodstatnenú zamietol. Žalovaná dôkazom opaku preukázala,

že platí opak toho, čo tvrdil žalobca.

94. Žalovaná tvrdila, že žalobcovi zaplatila polovicu nákladov za dovolenku, ktorú absolvovali na Kréte.
Peniaze mu odovzdala v hotovosti do rúk, keď ho prišla navštíviť do miesta bydliska, v ktorej súvislosti
písomný doklad vyhotovený nebol. Za účelom preukázania svojich tvrdení označila dôkazy: výsluch

svedkov Q. J. a J. T..

95. Z výsluchu svedka Q. vyplýva, že žalovaná sa pred ním vyjadrila, že so žalobcom idú na dovolenku a
že cenu zaplatil, a na ktoré účely mu ona poskytla sumu zodpovedajúcu polovici. F. pritom bolo potrebné
zaplatiť zálohu a následne zvyšok ceny. Z výsluchu svedka J. T. vyplýva, že počas komunikácie cez

Skype sa žalobca vyjadril, že na druhý dovolenkový pobyt mu žalovaná prispela sumou zodpovedajúcou
polovici.

96. Ako to už súd v bode 91. uviedol, žalobca počas výsluchu pred dožiadaným súdom sa nechcel
vyjadriť k výsluchu v konaní vypočutých svedkov.

97. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania: výsluch svedkov Q. J., J., ktorých výpovede
žalobca pred dožiadaným súdom nespochybňoval, oboznámenie pracovných zmlúv žalovanej, podľa
ktorých dosahovala mzdu 8,50 eur, resp. 9,- eur za hodinu, z ktorej bola schopná zaplatiť si polovicu
dovolenkového pobytu na ostrove Kréta, vedú k vysokej pravdepodobnosti o závere, že na základe

zhodnej vôle strán sporu bola medzi nimi uzavretá zmluva o pôžičke, v ktorej sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanej peniaze s tým, že predmet pôžičky bude odovzdaný tretej osobe: cestovnej
kancelárii (nepriame odovzdanie). Žalovaná však označenými dôkazmi preukázala, že žalobcovi
požičané peniaze vrátila. Súd žalobu žalobcu i v tejto časti, ako neopodstatnenú zamietol.

98. Žalovaná v priebehu konania i u uplatňovanej sumy 641,50 eur a 277,50 eur vzniesla námietku
premlčania.

99. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by medzi stranami sporu na základe
ich zhodného prejavu vôle bola uzavretá zmluva o pôžičke, v ktorej by vystupoval ako veriteľ, a na

základe ktorej by žalovanej požičal peniaze na zaplatenie dovolenky na Čiernej Hore. Preto ani k
premlčaniu nemohlo dôjsť (právo nevzniklo).

100. V prípade sumy uplatňovanej titulom zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňazí
(nepriame odovzdanie tretej osobe: cestovnej kancelárii) na zaplatenie ceny dovolenkového pobytu

na ostrove Kréta, žalovaná svoj záväzok splnila, čím došlo k jeho zániku. Preto premlčacia doba ani
neplynie.

101. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

102. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

103. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd proti žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

104. Po právoplatnosti rozsudku samostatné uznesenie o výške trov vydá súdny úradník.

105. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

106. Predkladateľ Civilného sporového poriadku uviedol, že ustanovenie § 259 pokrýva aj potencionálne
výdavky štátu.

107. Za analogického použitia § 255 Civilného sporového poriadku štát má proti žalobcovi právo na
náhradu trov v rozsahu 100%.

108. Osobitné uznesenie o výške trov štátu (poplatok zaplatený Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava za
predložené výpisy z účtu) vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.