Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/426/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613215121
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1613215121.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským v právnej veci navrhovateľky:

A. zast. advokátom JUDr. Albínom Kostolanský, AK so sídlom Záhorácka 53, Malacky, proti odporcovi:
I. zast. advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, AK so sídlom Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky,
o vylúčenie odporcu z užívania bytu

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 344,70 Eur na účet
advokátky JUDr. Vladimíry Hrebíkovej, AK so sídlom Duk. hrdinov č. 2946/6, Malacky, to všetko do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala, aby súd rozhodol o vylúčení odporcu z užívania
nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 2. poschodí domu na I. v A.. Navrhovateľka
svoj návrh odôvodnila tým, že podala na Okresný súd v Malackách návrh na vydanie predbežného
opatrenia na dočasný zákaz vstupu odporcu do bytu, v ktorom žije so svojou maloletou dcérou E.,
spoločnou dcérou účastníkov konania. Navrhovateľka vo svojom písomnom návrhu uviedla, že účastníci
boli manželia a ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu v Malackách, sp. zn. 9P/83/2013
zo dňa 01.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2013, rozvedené. Ďalej uviedla, že už

počas manželstva dochádzalo medzi účastníkmi konania k neustálym nezhodám, výmenám názorov
a k občasným fyzickým útokom zo strany odporcu voči navrhovateľke. Odporca po rozvode opustil
spoločnú domácnosť a navrhovateľka zostala v spoločnom byte patriacom do BSM manželov bývať
sama s maloletou dcérou. Keďže nebolo zatiaľ vyporiadané BSM manželov, odporca pravidelne a bez
predchádzajúceho ohlásenia navštevuje spoločným byt, pričom dochádza k hádkam medzi účastníkmi
a následným prejavom agresie odporcu. K takémuto incidentu došlo aj dňa 19.07.2013, kedy odporca
neohlásene vstúpil do spoločného bytu a navrhovateľku fyzicky napadol pred očami maloletej dcéry E.

a navrhovateľke ublížil na zdraví s práceneschopnosťou v trvaní 12 dní. Navrhovateľka ďalej vo svojom
písomnom návrhu podrobne uviedla svoju verziu skutku, ktorý sa mal stať dňa 19.07.2013. Poukázala
aj na lekárske správy, ktoré boli vydané viacerými lekármi v súvislosti s udalosťami zo dňa 19.07.2013.
Prípad fyzického útoku odporcu voči sebe nemožno podľa jej názoru označiť ako „bežnú“ porozvodovú
situáciu, keďže navrhovateľka i maloletá dcéra účastníkov majú z odporcu strach a dôvodnú obavu z
nevyspytateľného správania sa odporcu s jeho sklonmi k agresii. Ďalej vo svojom písomnom návrhu
navrhovateľka poukázala na podanie trestného oznámenia voči odporcovi a na vystavené lekárske

správy. Keďže odporca je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu, ktorého esenciálnym znakom
je páchanie násilia voči navrhovateľke, čo by mohlo hroziť aj opakovane, navrhovateľka žiadala, aby
súd s poukazom na ust. § 705a Obč. zák. rozhodol o vylúčení odporcu z užívania bytu.Odporca sa k návrhu písomne vyjadril. S návrhom nesúhlasil a navrhoval ho zamietnuť. Predovšetkým
odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nepreukázaného svojho ataku voči navrhovateľke spôsobom,
ktorým ho prezentuje ona samotná, ako aj absenciou nedostatku hmotnoprávnych podmienok

poskytujúcich dostatočný právny základ a podklad návrhu vo veci samej a tiež na nedostatok dôkazov
a právnych dôvodov etablovaných v ust. § 705a Obč. zák.. Podľa odporcu nie je preukázaná dôvodnosť
pre jeho vylúčenie z užívania bytu. Odporca potvrdil, že medzi ním a navrhovateľkou došlo v ich
spoločnom byte k určitému incidentu, iritovanému a vyprovokovanému samotnou navrhovateľkou,
pričom však tento incident nemal svojou intenzitou a charakterom taký potenciál, že by napĺňal a spĺňal

kvalifikované predpoklady násilia, či jeho hrozby a už vôbec nie v tom smere, že by sa tak ďalšie
spolužitie v predmetnom byte stalo pre navrhovateľku neúnosným, či neznesiteľným. Odporca okrem
uvedeného už pred rozvodom manželstva v byte nebýval a tento teda spolu s navrhovateľkou neužíval
a teda nemožno ho ani z užívania vylúčiť. Odporca uvádzal, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia ako i návrh vo veci samej na jeho vylúčenie z užívania bytu bol podaný navrhovateľkou len
z toho dôvodu, že odmietol pristúpiť na jej nereálne podmienky vyporiadania BSM, ktoré nekorelovali

zákonu, s poukazom na rovnosť podielov oboch bývalých manželov. Podľa odporcu navrhovateľka
svojim konaním ho chce donútiť k mimosúdnemu vyporiadaniu BSM a to takému, aby získala väčšiu
časť spoločného majetku. Listinné dôkazy, o ktoré navrhovateľka opiera svoj návrh odporca považoval
za „zinscenované“ a vyprodukované na základe toho, že navrhovateľka klamala orgánom činným
v trestnom konaní o skutočnostiach, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa odporca údajne voči jej

osobe dopustil prečinu, zločinu, či priestupku. Ďalej odporca uvádzal, že navrhovateľka ako osoba v
profesijnom živote prejednávajúca priestupky veľmi dobre vedela a poznala príznaky rôznych zranení,
ktoré zjavne nemožno dokázať ani klinickým, či organickým vyšetrením, avšak pri ich subjektívnych
ťažkostiach smerujú k podozreniu o určitej diagnóze aj napriek tomu, že táto nebola zistená žiadnym
lekárskym, či medicínskym prístrojom alebo laboratórnym vyšetrením. Odporca uviedol, že nebolo voči

nemu vznesené obvinenie a pokiaľ má vedomosť výsledky všetkých lekárskych vyšetrení navrhovateľky
boli negatívne. Odporca absolútne popieral, že by: 1. do bytu pravidelne chodil (bol tam len 2-3 krát pre
firemné doklady a nejaké osobné veci), 2. navrhovateľku držal pod krkom a veľkou intenzitou ju škrtil,
3. sa jednalo o úmyselný útok na fyzickú integritu navrhovateľky, najmä na krk a hlavu, 4. maloletá E.
mala od uvedenej doby strach sa s odporcom stretávať keď naopak každému stretnutiu s odporcom sa

veľmi teší a neustále mu hovorí ako mu chýba a ako ho ľúbi, 5. mala navrhovateľka z odporcu strach
a bála sa s ním stretávať, keď každý druhý týždeň príde aj na stretnutie s maloletou a žiadne známky
strachu ani obavy nevykazuje, čo môžu potvrdiť svedkovia, 6. navrhovateľka utrpela zranenia, ktoré
popisuje, teda vyvrtnutie, vykĺbenie a natiahnutie väzov a krku, vnútro lebkové poranenie, udretie, bitie,
kopnutie, vykrútenie, pohryzenie, poškrabanie, 7. odporca bol agresívnej povahy, keď je to naopak a je

veľmi miernej a pokojnej povahy, ktorá vždy dokázala odolávať provokáciám až atakom navrhovateľky -
opľutie, sácanie, útok so žehličkou a pod.. Odporca sa podrobne vyjadril k údajnému inkriminovanému
incidentu zo dňa 19.07.2013. Okrem iného uviedol, že z bytu sa radšej z opatrnosti odsťahoval do
podnájmu lebo mal obavy, že ak by v byte zostal navrhovateľka by si na neho určite niečo vymyslela. V
uvedený deň to bol on kto zavolal príslušníkov polície. Odporca poukázal na negatívne závery z rôznych

lekárskych vyšetrení, ktoré absolvovala navrhovateľka a bol presvedčený, že navrhovateľka si všetky
subjektívne ťažkosti len vymyslela, keďže k žiadnemu ataku z jeho strany voči nej nedošlo a ani nebol
preukázaný, keď všetky odborné vyšetrenia sú negatívne a keď žiadne stopy zranení na tele, či hlave
navrhovateľky lekári neudávajú.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,ichprávnychzástupcov,oboznámilsasobsahomspisu
OS Malacky sp. zn. 5C/394/2013, s uznesením OS Malacky sp. zn. 8P/234/2013, s uznesením OR
PZ Malacky, odboru poriadkovej polície, ČVS: F. zo dňa 18.09.2013, s lekárskym potvrdením vydaným
A., chirurgom zo dňa 19.07.2013, s prepúšťacou správou vystavenou navrhovateľke Nemocnicou s
poliklinikou, B. zo dňa 23.07.2013, s rozhodnutím Okresného úradu A. č. F. zo dňa 28.11.2014 a s ďalším

obsahom spisu. Súd zistil nasledovné:

Účastníci boli manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.
zn. 9P/83/2013 zo dňa 01.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.07.2013. Maloletá E.
pochádzajúca z manželstva bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Podľa zhodného tvrdenia účastníkov počas trvania manželstva sa stali bezpodieloví spoluvlastníci
bytu nachádzajúceho sa v A. na 2. poschodí, č. bytu XX. Po rozvode manželstva účastníkov odporca
opustil spoločnú domácnosť a navrhovateľka zostala bývať v spoločnom byte aj s maloletou dcérou.
Keďže doteraz medzi účastníkmi nebolo vysporiadané BSM, odporca mal právo kedykoľvek prísť bezprechádzajúceho ohlásenia do spoločného bytu. Navrhovateľka vo svojom návrhu uvádzala, že v
takýchto prípadoch medzi účastníkmi dochádzalo k hádkam medzi účastníkmi a následným prejavom
agresie odporcu.

Navrhovateľka podala dňa 22.10.2013 na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým
žiadala, aby súd dočasne zakázal odporcovi vstup do bytu č. XX, nachádzajúceho sa v A., na I.. Súd
vychádzajúc z návrhu rozhodol o vydaní predbežného opatrenia svojim uznesením č.k. 5C/394/2013
zo dňa 22.10.2013. Proti tomuto uzneseniu odporca podal odvolanie. Krajský súd v Bratislave svojim

uznesenímsp.zn.8Co646/2013zodňa20.11.2013napadnutéuznesenieOkresnéhosúduvMalackách
potvrdil a tak sa stalo právoplatným dňom 28.11.2013.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala predovšetkým tým, že doteraz nie je medzi účastníkmi uzavretá
otázka vyporiadania BSM, z čoho vznikajú medzi účastníkmi konfliktné situácie a napätie. Ak by sa
podarilo dohodnúť o vyporiadaní BSM podľa názoru navrhovateľky by sa situácia medzi účastníkmi

možno zmenila. Navrhovateľka ďalej svoj návrh odôvodňovala predovšetkým a najmä tým, že dňa
19.07.2013 odporca neohlásene vstúpil do spoločného bytu a navrhovateľku fyzicky napadol pred
očami maloletej dcéry E., čím jej ublížil na zdraví. V súvislosti s týmto skutkom bolo vedené trestné
stíhanie (ČVS: F.), aj keď začaté proti neznámemu páchateľovi (trestne zodpovednej osobe), ktoré bolo
zastavené. V súvislosti so skutkom zo dňa 19.07.2013, kedy malo dôjsť ku konfliktu medzi účastníkmi

bola navrhovateľka opakovane lekársky vyšetrená a bolo dokonca na zistenie jej zdravotného stavu
nariadené znalecké dokazovanie. Okresný úrad A., katastrálny odbor konal pod č. F. vo veci priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že dňa 19.07.2013 v čase okolo 8,40 hod. na I. v byte účastníkov
po predchádzajúcej hádke mal chytiť pod krk navrhovateľku a sotiť ju o vchodové dvere bytu, pričom si

narazila hlavu, čím jej mali byť spôsobené zranenia, a to pohmoždenie hlavy, krku a krčnej chrbtice, ktoré
si vyžiadali jej práceneschopnosť od 21.07.2013 do 02.08.2013. Okresný úrad A. rozhodol rozhodnutím
zo dňa 28.11.2014 tak, že podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch konanie zastavil z
dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015. Okresný úrad A. okrem iného svoje rozhodnutie

zdôvodnil tým, že zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom prof. A. CSc., súdnym znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia, špecializácia traumatológia zo dňa 22.10.2013 č.
posudku XXX/XXXX uviedol, že podozrenie na možný otras mozgu považuje znalec za nepreukázané.
Ďalej, že zo súdnoznaleckého hľadiska je možné usudzovať, že podľa charakteru nezistených žiadnych
vonkajších následkov zranení, ktoré by sa aj nasledujúci deň po zranení mali prejavovať aspoň krvnými

podliatinami na stáčaných alebo udretých miestach spolu s udávanou bolestivosťou udretých miest pri
nezistenom vnútornom zranení kostry, lebky a chrbtice. Vyššie uvedené zranenia mohli byť spôsobené
pravdepodobne opakovaným účinkom tupého, tvrdého a mliaždiaceho násilia pôsobiaceho priamo na
záhlavie a chrbát poškodenej. Uvedenému násiliu zodpovedajú súdnoznaleckej praxi následky takých
mechanizmov akými môže byť napríklad náraz hlavou a chrbtom na rovnú, plochú a tvrdú prekážku.

V zdravotnej dokumentácii neboli zistené, že žiadne známky udávané škrtenia, či držania za krk ale
ani prejavy nedostatku vzduchu - dusenia. Zistené a dokumentované zranenie neodporuje takému
mechanizmu vzniku aký uviedla navrhovateľka, teda násilným konaním inej osoby, avšak energia a
intenzita násilia bola nízka. Chýbanie iných zranení najmä na horných končatinách poškodenej, ktoré
by bolo možné klasifikovať ako tzv. obranné zranenia, ktoré vznikajú pri pasívnej obrane poškodenej

osoby krytom vlastných rúk a predlaktí pred dopadom úderu svedčí o skutočnosti, že navrhovateľka sa
voči útoku ani pasívne nebránila. Znalec ďalej vo svojom posudku považuje existenciu otrasu mozgu
navrhovateľky za nepreukázanú a to ani ľahkého stupňa. Ďalej znalec považoval dĺžku trvania PN odo
dňa 21.07.2013 do 02.08.2013 za zraneniu neprimeranú a biologicky neodôvodnenú.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná(§109ods.1písm.b)).SúdjetiežviazanýrozhodnutímústavnéhosúdualeboEurópskehosúdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo trestný čin.

Podľa § 76 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb., správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v
ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Podľa § 146 ods. 2 Obč. zák., ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto

násiliavovzťahukmanželovialebokblízkejosobe,ktorábývavspoločnomdomealebobytestaloďalšie
spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého
manžela k domu alebo k bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho
užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 705a Obč. zák., ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby

takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi
bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže
súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z
nich, alebo z jeho užívania úplne vylúčiť.

Z vykonaného dokazovania, a to z predložených listinných dôkazov, ako aj výsluchu účastníkov a
ich právny zástupcov, bolo preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. V súčasnom období
neexistuje hmotnoprávny dôvod pre vylúčenie odporcu z užívania práva k bytu č. XX, nachádzajúcom
sa na 2. poschodí domu na I.. Nebolo preukázané, že v dôsledku správania sa odporcu došlo k
narušeniuzdravotnéhostavunavrhovateľky,právenaopakkonanievovecipriestupkuprotiobčianskemu

spolunažívaniu, ktorého sa mal odporca dopustiť a ktorým mali navrhovateľke byť spôsobené určité
zranenia bolo zastavené. Navrhovateľka neuvádzala žiadne ďalšie dôvody a už vôbec žiadne ďalšie
dôvody nepreukazovala a to také, ktoré by mohli odôvodňovať rozhodnutie súdu podľa vyššie cit. § 705a
Obč. zák. Celý návrh bol postavený iba na jedinom skutku, ktorý sa mal stať dňa 19.07.2013 a aj v
tomto prípade bolo zistené, že skutok tak ako ho prezentovala navrhovateľka sa nestal tak ako to ona

tvrdila, spáchanie skutku obvinenému z priestupku sa nepreukázalo. Súd je podľa vyššie cit. ust. § 135
ods. 1 O.s.p. takýmto rozhodnutím viazaný. Toto rozhodnutie je právoplatné a nebol dôvod a nebolo
ani na mieste, aby súd vo veci vykonával ďalšie dokazovanie napríklad výsluchom svedkov, prípadne
znalca tak ako to bolo v konaní navrhnuté. Vykonanie takéhoto dokazovania súd zamietol. Úlohou súdu
v prejednávanej veci nie je podrobne rozoberať zdravotnú kvalifikáciu konštatovanú prípadne zistenú

viacerými lekármi v súvislosti s udalosťou zo dňa 19.07.2013, keďže o skutku, ktorý sa mal vtedy stať
už bolo rozhodnuté iným orgánom. V konaní mal súd zistiť, či sú splnené podmienky pre vylúčenie
odporcu z užívania bytu. Súd už vyššie konštatoval, že neexistujú dôvody pre vylúčenie odporcu z
užívania bytu, ktorý patrí do BSM účastníkov a to ani z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozbou takýmto násilím vo vzťahu k navrhovateľke, keďže takýto stav ako už vyššie súd konštatoval

sa nepreukázal. Bolo preto potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 145 O.s.p.. Úspech v konaní
mal odporca a preto mu patrí právo na návrhu trov konania. Trovy konania predstavujú trovy právneho
zastúpenia, odmena advokáta za poskytnuté úkony právnej pomoci. Odporcovi bolo poskytnutých

7 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, 2.
písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu zo dňa 30.01.2014, 3. návrh na zrušenie
predbežného opatrenia vo veci OS Malacky sp. zn. 5C/394/2013 zo dňa 04.06.2015, 4. účasť na
pojednávaní dňa 06.10.2015 - pojednávanie odročené, 5. účasť na pojednávaní dňa 05.11.2015 -
pojednávanie odročené, 6. účasť na pojednávaní dňa 26.01.2016, 7. ďalšie rokovanie s klientom dňa

05.10.2015. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. je 1/13 výpočtového základu. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- Eur, v
roku 2015 vo výške 839,- Eur, v roku 2016 je vo výške 858,- Eur. Výška tarifnej odmeny za prvé dva
úkony právnej pomoci je potom po 61,85 Eur, za úkon právnej pomoci pod por. č. 3 1 z tejto sumy (§
13a ods. 2 písm. b) cit. vyhl.), teda 32,26 Eur, za úkony právnej pomoci pod por. č. 4 a 5 1 z tejto sumy

( § 13a ods. 4 cit. vyhl.), teda po 16,13 Eur. Za úkon právnej pomoci pod por. č. 6 patrí tarifná odmena
podľa § 13 ods. 1 písm. d) cit. vyhl. vo výške 66,- Eur. Za úkon právnej pomoci pod por. č. 7 patrí tarifná
odmena vo výške 1 úkonu právnej služby, teda vo výške 32,26 Eur. Režijný paušál v roku 2014 bol vovýške 8,04 Eur, v roku 2015 bol vo výške 8,39 Eur a v roku 2016 je 8,58 Eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu 344,70 Eur.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy konania právnej zástupkyni odprocu podľa § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie