Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109210062
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109210062.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Marianny Hraboveckej, v právnej veci navrhovateľky Z.
J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J. na F. ul. č. X, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Semanovou,
advokátkouAdvokátskejkanceláriesosídlomvKošiciachnaGarbiarskejul.č.5protiodporcoviIng.Š.J.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J. na ul. C. N. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Danicou Holováčovou,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Čajakovej ul. č. 5, v konaní o určenie
výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C
151/2009 - 374 zo dňa 08.04.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného za obdobie od 30.4.2009 do
30.6.2015.

Zrušuje rozsudokvnapadnutýchvýrokochourčenívýživnéhozaobdobieod1.7.2015dobudúcnosti,
dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky mesačne vo výške 200 Eur počnúc dňom 30.04.2009 do budúcna, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 30.04.2009 do 31.03.2013 vo výške 8 168,66 Eur uložil

odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odporca odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
nedostatočnezistilskutkovýstavveci,nazákladevykonanýchdôkazovdospel knesprávnymskutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil jeho
schopnosti,možnostiamajetkovépomeryanesprávnedospelkzáveru,ženavrhovateľkaniejeschopná

zabezpečiť si aspoň časť svojich potrieb z vlastných príjmov. Súd sa vôbec nezaoberal možnosťou
navrhovateľky poberať štipendia a príspevky, ktorých poberaním by si navrhovateľka znížila odkázanosť
na výživu zo strany svojich rodičov. Zastával názor, že navrhovateľka je schopná zabezpečiť si aspoň
časť finančných prostriedkov a zlepšiť svoju sociálnu situáciu prostredníctvom brigádnickej činnosti.
Poukázalnaskutočnosť,ženavrhovateľkaod01.10.2012bývavprenajatombyte, zaktorýplatínájomné
mesačne vo výške 5 000 Kč, pričom za ubytovanie na internáte platila mesačne 2 500 až 2 700 Kč.
Z tohto dôvodu považoval takéto riešenie bytovej otázky navrhovateľky za nadštandardné. Podotkol,

že finančnými prostriedkami vo výške 26 841,32 Eur, ktoré mal z vyporiadania BSM už nedisponuje,
nakoľko ich použil na úhradu svojich životných potrieb, dlhov a zakúpenia nového vybavenia bytu, keďže
všetky veci potrebné pre domácnosť ostali matke navrhovateľky. Ďalej uviedol, že za opravu motorového
vozidla zaplatil sumu 2 420 Eur, od roku 2009 predstavujú náklady na stravu sumu 10 000 Eur a naostatné životné potreby sumu 2 200 Eur. V uhrádzaní týchto výdavkov mu pritom pomáhajú príbuzní.
Od januára 2011 do augusta 2012 predstavovali náklady na nájom vo výške 5 460 Eur a od októbra
2012 do marca 2013 vo výške 1 800 Eur t.j. spolu 7 200 Eur. Uviedol, že od 01.01.2012 bol uznaný za

osobu v hmotnej núdzi a poberal dávku vo výške 62,50 Eur mesačne. Súčasne poukázal na skutočnosť,
že v marci a apríli 2009 sa podrobil dvom závažným operáciám, pričom od januára do mája 2010
bol práceneschopný a dostal sa do zlej finančnej situácie. Navrhovateľka však o jeho zdravotný stav
neprejavila žiaden záujem. Zdôraznil, že je v rozpore s dobrými mravmi požadovať od neho ako osoby
v hmotnej núdzi výživné vo výške 200 Eur mesačne, nakoľko jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej

núdzi. Uviedol, že jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončil dňa 04.03.2013, preto súd nesprávne
poukazuje pri určení výživného na príjem z tohto pomeru. Finančné prostriedky mu poskytli jeho príbuzní
len na základe ústnej dohody, preto nesúhlasil s konštatovaním súdu, že jeho pôžičky sú nepreukázané.
Zdôraznil, že navrhovateľke platil výživné podľa svojich možností, preto je tvrdenie súdu o neplnení
si vyživovacej povinnosti rozporuplné, chybné a protirečivé. Namietal, že súd prvého stupňa vzal do
úvahy len jeho zárobkové schopnosti bez zohľadnenia okolností objektívneho charakteru, pričom v tejto

súvislosti poukázal na judikát R 5/1969. Od roku 2011 si aktívne hľadá prácu, ktorú sa mu však napriek
absolvovaniu rekvalifikácie nepodarilo nájsť. Uviedol, že nebýva v 4- izbovom byte svojich rodičov,
nakoľko náklady na takýto byt sú vyššie ako náklady na bývanie v 1- izbovom prenajatom byte. Opätovne
poukázal na svoju zlú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje podieľať sa na výžive navrhovateľky
sumou 200 Eur mesačne. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh na určenie výživného zamietnuť

resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolanie odporcu je účelové a nedôvodné,
pričom cieľom odporcu je vyhnúť sa plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Zastávala názor, že odporca
namiesto plnenia si vyživovacej povinnosti, nezodpovedne minul svoje finančné prostriedky. Uviedla, že

neplatenie výživného zo strany odporcu ohrozuje jej existenciu a štúdium medicíny v Prahe. Zdôraznila,
že odporca počas súdneho konania podnikal a mal dostatok finančných prostriedkov na plnenie si
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Navyše odporca je súdnym znalcom s platnou pečiatkou
a je držiteľom osvedčenia o projekčných prácach, za čo si platí poistenie. Považovala za bezcitné
tvrdenie odporcu, že je v jej možnostiach nájsť si brigádu, a tým si privyrobiť. Poukázala na náročnosť

štúdia medicíny, ktoré jej neumožňuje, aby si našla prácu. Podotkla, že ani odporca sa nezaujímal o
jej zdravotný stav, priebeh štúdia či výsledky v škole. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

Na základe dovolania odporcu zo dňa 17.02.2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd

zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 Co 46/2013 - 422 zo dňa 30.12.2013 podľa ust. §
237 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu
odporcu zo dňa 17.05.2013 a ďalšie dôkazy neboli doručené odporcovi, a teda rozhodnutie odvolacieho
súdu bolo postihnuté závažnou procesnou vadou.

Po vrátení veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a po doručení všetkých písomností navrhovateľky
odporcovi v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu, podal odporca dňa 03.06.2015 vyjadrenie, v
ktorom uviedol, že súdy v priebehu konania nesprávne zhodnotili jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery a dospeli k nesprávnemu záveru, že navrhovateľka nie je schopná zabezpečiť si aspoň
časť svojich potrieb z vlastných príjmov. Namietal, že súd sa nezaoberal možnosťami navrhovateľky

poberať rôzne druhy resp. formy štipendií a príspevkov z fakulty. Uviedol, že navrhovateľka je plnoletá
osoba plne spôsobilá zaobstarať si aspoň časť finančných prostriedkov, a to s prihliadnutím aj na tú
skutočnosť, že študuje v Prahe, kde nie je problém nájsť si brigádu, ktorej výkon by výraznejší spôsobom
nezasahoval do plnenia študijných povinností navrhovateľky. Zdôraznil, že v dôsledku dlhodobej
práceneschopnosti, ktorá u neho trvá do 08.03.2013 nebol schopný práce a nebol schopný vykonávať

akúkoľvek zárobkovú činnosť, o čom súdu predložil potvrdenie, ktoré súd nevzal do úvahy a určil mu
vyživovaciupovinnosťknavrhovateľkevovýške200Eurmesačne.Poberalnemocenskédávkyvovýške
300 Eur, avšak podporná doba poskytovania nemocenských dávok skončila dňa 04.02.2014. Pracovná
neschopnosť u neho vyústila do priznania invalidity s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 71 %, a teda ani v súčasnosti nie je schopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. V období január

až september 2012 bol v hmotnej núdzi a nemal žiaden príjem, pričom navrhovateľke prispieval podľa
svojich možností v sume 50 až 100 Eur mesačne. Uviedol, že vizitka nachádzajúca sa na nástenke
obecného úradu nepreukazuje jeho pracovné aktivity. Zdôraznil, že mal záujem, aby navrhovateľka
doštudovala a snažil sa k tomu prispieť podľa svojich finančných možností. Navrhovateľka ako budúcalekárka pozná dobre jeho zdravotný stav a vie posúdiť závažnosť ochorení. Uviedol, že navrhovateľke
zriadil životné poistenie a taktiež jej dva krát poskytol pôžičku na prácu v Anglicku, avšak do dnešného
dňa mu požičané peniaze nevrátila. Namietal, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd sa vôbec

nezaoberal jeho majetkovými príjmami, ale obmedzil sa len na konštatovanie, že mal príjem z predaja
bytu. Navrhovateľke ponúkol možnosť bývať v jeho byte, ktorého sa kvôli nej vzdal a on v dôsledku
toho skončil v prenajatom byte. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach prispievať navrhovateľke sumou
200 Eur, keďže ostal bez finančných prostriedkov a o zaplatenie poplatkov musí žiadať svojich rodičov.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu v podaní zo dňa 30.06.2015 uviedla, že trvá na svojich doterajších
vyjadreniach, stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa a taktiež odvolacieho súdu. Tvrdenia
odporcu považovala za zavádzajúce a uviedla, že odporca aj napriek svojmu deklarovanému zlému
zdravotnému stavu naďalej vykonáva zárobkovú činnosť.

Podaním zo dňa 01.12.2015 navrhovateľka oznámila, že dňa 10.06.2015 ukončila štúdium medicíny
na vysokej škole a uviedla, že má vedomosť o tom, že odporca je od 01.10.2015 SZČO a má ďalšie
nepriznané príjmy o čom súdu predložila dôkazy.

Podaním zo dňa 12.01.2016 sa odporca vyjadril k navrhovateľkou predloženým dôkazom a uviedol,

že tvrdenia navrhovateľky sú zavadzajúce. Uviedol, že v roku 2010 ukončil podnikateľskú činnosť, v
roku 2011 bol nezamestnaný, v roku 2012 bol v hmotnej núdzi a v roku 2013 bol zamestnaný asi len 6
mesiacov, pričom od apríla 2013 do apríla 2014 bol práceneschopný a následne bol uznaný invalidným.
Zdôraznil, že počas celej uvedenej doby bol bez príjmu, poberal len dávky v nezamestnanosti,
nemocenské dávky a od priznania invalidity invalidný dôchodok. Iný príjem mal len z náhodných

znaleckých posudkov, ktoré v roku 2010 až 2014 nedosahovali ani len zdaniteľný príjem. Uviedol, že
je rád, že jeho zdravotný stav mu dovoľuje aspoň niečo privyrobiť si k dôchodku, pretože jeho invalidný
dôchodok vo výške 260 Eur mesačne mu nedovoľuje pokryť ani len základné životné potreby. Členstvo
v komore stavebných inžinierov udržuje napriek tomu, že zo zdravotných dôvodov tieto práce nemôže
vykonávať, a to pre prípad možnosti zlepšenia jeho zdravotného stavu. Motorové vozidlo škoda Fabia

zakúpil ešte v roku 2006 na účely výkonu podnikateľskej činnosti, no došlo k poruche motora a tak je
zostatková hodnota vozidla asi len 1 000 Eur a nie je vhodné na predaj, pretože oprava by prevyšovala
jeho cenu. Zdôraznil, že v súdnom konaní o vyporiadanie BSM prenechal byt svojej už bývalej manželke
s tým, že navrhovateľka od neho nebude požadovať výživné. V súčasnosti býva u svojich rodičov,
pretože prišiel o zamestnanie. Opätovne namietal, že súd nevzal do úvahy jeho majetkové pomery a

uviedol, že dôkazy predložené navrhovateľkou nepreukazujú žiadnu jeho pracovnú aktivitu. Opätovne
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v

spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ ide o určenie výživného pre navrhovateľku
za obdobie 30.4.2009 do 30.6.2015 súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko,
čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku

presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvého stupňa správne a zákonne určil
výšku bežného výživného pre navrhovateľku v sume 200 Eur mesačne, pričom odporca v podanom
odvolaní ani v ďalších vyjadreniach neuviedol žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by mali za
následok iné rozhodnutie o výživnom. Navyše odvolacie dôvody tvorili obranu odporcu už v konaní
na súde prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal.

K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd
prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia
od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa
vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s

rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie
a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti
život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať
na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, abysa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v
takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Rovnako je potrebné
posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti

k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na budúce povolanie. V danom prípade bola navrhovateľka
do 10.06.2015 študentkou Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, s čím mala spojené zvýšené
výdavky na bežné potreby a taktiež potreby spojené s prípravou na budúce povolanie predstavujúce
poplatky za ubytovanie, cestovné, stravu a knihy potrebné na štúdium. Výdavky navrhovateľky, ktorými
odôvodňovala návrh na určenie výživného pritom nevybočujú z rámca potrieb iných študentov vysokých

škôl, ktoré možno považovať za všeobecne známu skutočnosť, preto o výške týchto výdavkov nemal
odvolací súd pochybnosti. Odvolací súd opätovne konštatuje, že výživné vo výške 200 Eur mesačne
t.j. vo výške 6,66 Eur denne predstavuje len časť skutočných výdavkov navrhovateľky počas obdobia
prípravy na budúce povolanie, pričom táto suma pokrývala len jej určité potreby. Na uvedenom nemení
nič ani skutočnosť, že navrhovateľka zmenila ubytovanie v Prahe a z internátu sa presťahovala do
prenajatého bytu, za ktorý mesačne uhrádzala vyššie nájomné. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu

odporcu, že navrhovateľka nebola ochotná nájsť si brigádu napriek tomu, že je práceschopná, odvolací
súd dodáva, že navrhovateľka bola do 10.06.2015 študentkou riadneho denného štúdia medicíny, a
teda sa pripravovala na budúce povolanie, preto bola osobou odkázanou na výživu svojich rodičov a
nebolo možné od nej vyžadovať, aby uspokojovala svoje odôvodnené potreby vlastnou prácou a pokiaľ
by aj mala príjem z brigádnickej činnosti, táto skutočnosť nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k

nej, pričom takto získané prostriedky môže použiť na ďalšie svoje potreby, ktoré nie je možné uspokojiť
z výživného poskytovaného rodičmi.

Odvolací súd súčasne poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného
vyplýva, že súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné
zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože

takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech a tiež je povinnosťou súdu
zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym
platom a podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Ak teda existujú možnosti, aby
povinný rodič vykonával povolanie zodpovedajúce jeho schopnostiam, potom je potrebné vychádzať
z toho, či rodič skutočne plne využíva svoje schopnosti na to, aby vykonával povolanie, v ktorom

môže nájsť svoje plné uplatnenie. Pri určení výživného bude preto rozhodujúci príjem povinného
rodiča, ktorý by reálne mohol dosiahnuť, ak by riadne využíval svoje schopnosti, a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, nakoľko princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. S poukázaním
na uvedené je preto neopodstatnená odvolacia námietka odporcu, že od 01.01.2012 bol uznaný za
osobu v hmotnej núdzi a jeho jediným príjmom bola dávka v hmotnej núdzi mesačne vo výške 62,50 Eur.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa totiž vyplýva, že odporca je vysokoškolsky vzdelaný
človek s dlhodobou odbornou praxou v odbore stavebníctvo, od 19.03.2002 je zapísaný do zoznamu
znalcov v odbore stavebníctvo, pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, a teda je oprávnený
vypracovávať znalecké posudky a taktiež je držiteľom osvedčenia oprávňujúceho ho na autorizáciu
projektov. Odporca bol síce zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie v období od 01.08.2010

do 12.10.2010, avšak dňa 13.10.2010 bol z tejto evidencie vyradený z dôvodu nespolupráce s Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. V období od 05.09.2012 do 04.03.2013 bol odporca
zamestnaný v štátnozamestnaneckom pomere v dočasnej štátnej službe vo funkcii - odborný radca na
Krajskom stavebnom úrade v Košiciach a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval v tomto
období približne sumu 450,00 Eur, pričom podľa vyjadrenia odporcu je od 08.03.2013 práceneschopný.

Pokiaľ ide o opakovanú námietku odporcu, že súdy nezohľadnili skutočnosť, že dlhotrvajúca pracovná
neschopnosť u neho vyústila až do priznania invalidity s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 71 %, odvolací súd uvádza, že odporca počas celého konania nepredložil žiadne rozhodnutie
ani iný dôkaz o tom, že bol čiastočne uznaný za invalidného a či a v akej výške mu bol priznaný invalidný
dôchodok. Pokiaľ ide o odporcovu dlhodobú práceneschopnosť trvajúcu od 08.03.2013 doposiaľ,

odvolací súd poukazuje na to, že aj v čase, keď bol odporca práceschopný a podľa jeho vyjadrenia
neschopný vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, vyhotovoval ako znalec znalecké posudky (v spise
nač.l.506,507),pričomakovyplývazvýpisujenaďalejpoistenýakoznaleczaspôsobenieškody,atoaž
do 31.08.2016, a teda si platí poistné. Odporca zároveň nepredložil v akej výške mal príjmy zo znaleckejčinnosti, pričom jeho obrana spočíva len v tvrdení, že príjem z tejto činnosti za obdobie 2010 až 2014
nedosahoval ani zdaniteľný príjem. V tomto smere teda odporca neuniesol dôkazné bremeno, napriek
tomu, že sa jedná o sporové konanie, v ktorom je daná zodpovednosť účastníka konania za to, že v

konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. V tomto smere
preto boli odvolacie námietky odporcu bezpredmetné. Odvolací súd poukazuje taktiež na ust. § 62 ods.
5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča,
pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je

rodič povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti nebolo ohrozené. V danom prípade bolo preukázané, že odporca si voči navrhovateľke plnil
vyživovaciu povinnosť nepravidelne a to aj počas obdobia, keď bol riadne zamestnaný a mal príjem,
pričom v konaní pred súdom prvého stupňa nijakým spôsobom nepreukázal účel použitia finančných
prostriedkov vo výške 26 841,32 Eur, ktoré získal z predaja bytu v rámci vysporiadania BSM s matkou
navrhovateľky. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ

ide o určenie výživného pre navrhovateľku od odporcu za obdobie od 30.4.2009 do 30.6.2015 v súlade
s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňalamožnosťkonaťpredsúdom,h)súdprvéhostupňanesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia

Pokiaľ však ide o určenie výživného pre navrhovateľku od 01.07.2015 do budúcna, odvolací súd zrušil
rozsudok v napadnutom výroku o určenie výživného za uvedené obdobie podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f) a h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2

O.s.p.), pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola porušená zásada
dvojinštančnosti konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z podania
navrhovateľky zo dňa 01.12.2015 totiž vyplýva, že navrhovateľka ukončila dňa 10.06.2015 štúdium na
Univerzite Karlovej v Prahe, o čom predložila potvrdenie. Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku sa
zmenil skutkový základ zistený súdom prvého stupňa, je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od 01.7.2015 do budúcna t.j. podstatných
zmienpomerovúčastníkovkonaniaanáslednýmprávnymposúdenímvýsledkovtohtodokazovaniaopäť
rozhodol o návrhu navrhovateľky na určenie výživného od 01.07.2015 do budúcna.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa zistiť, či navrhovateľka nie je naďalej schopná sa sama

živiť a je stále odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov a po vykonaní náležitého dokazovania
opätovne rozhodnúť o návrhu na určenie výživného za predmetné obdobie v súlade s ust. Zákona o
rodine a o dlžnom výživnom pre navrhovateľku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.