Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313217191
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313217191.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P. súd B. v konaní pred sudkyňou M.. O. H. v právnej veci navrhovateľa: N. C., D.. XX.X.Q., N. G. Q.,

proti odporcovi: O. S., D.. XX.XX.Q., N. A. C. Q./XX, Z.Ď., zast. advokátkou: M.. N. S., so sídlom C. XX,
H., o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

D. sa zamieta.

P. je povinný nahradiť trovy konania navrhovateľa v rozsahu XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

D. sa návrhom zo dňa X.X.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že navrhovateľ
je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. Q. A. G..Ú.. G.: F. W. V. A. A. V. Z. Z.O.
Č.. Q., A. D. A.. Č.. Q., F. W. Z. Z. Č.. Q., A. D. A.. Č.. Q. Z. Z. A. A.. Č.. Q. - R. A. V. D. P. S. Q.

O.X., A.. Č.. Q. - R. A. V. D.Á. P. S. Q. O., A.. Č.. Q. - R. A. V. D.S. P. S. Q. O., A.. Č.. Q. - R. A. V.
D. P. S. XX O.X., A.. Č.. Q. - R. A. V. D.Á. P. S. Q. O.. Z. návrh odôvodnil tým, že dňa X.X.Q. uzavrel
s odporcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. Q., nachádzajúcich sa v k. ú. G., obec G., okres B.,
pričom účelom uzavretia kúpnej zmluvy bolo poskytnutie zabezpečenia pohľadávky odporcu - pôžičky
vo výške XX.XXX,- eur, ktorú sa odporca zaviazal poskytnúť R. T. bezprostredne po uzavretí kúpnej
zmluvy za účelom predčasného splatenia pohľadávky Z. Z., V..Z.. - úveru poskytnutého manželom

G. V. R. T. na základe R. o splátkovom úvere zo dňa XX.X.Q.. A. úver bol voči banke zabezpečený
zriadenímzáložnéhoprávananehnuteľnostivovlastníctvenavrhovateľa,ktoréboliajpredmetomkúpnej
zmluvy. P. ako prevádzkovateľ realitnej kancelárie prisľúbil navrhovateľovi, že bezprostredne po výmaze
záložného práva mu sprostredkuje poskytnutie úveru za výhodnejších podmienok v lehote do XX.XX.Q.,
z ktorého mala byť následne vrátená aj pôžička odporcovi vo výške XX.XXX,- eur a úrok vo výške
XX.XXX,- eur. Po splatení pôžičky sa odporca zaviazal spätným prevodom previesť vlastnícke právo
na navrhovateľa, pričom mechanizmus spätného prevodu bol dohodnutý v čl. V ods. X kúpnej zmluvy.

H., že odporca mu nikdy neodovzdal „kúpnu cenu“ vo výške XXX.XXX,- eur ako je to uvedené v kúpnej
zmluve. D. po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa X.X.Q. poskytol odporca dňa X.X.Q. pôžičku vo výške
XX.XXX,- eur R. T., pričom peniaze mu odovzdal známy odporcu (O. Š.) priamo v pobočke Z. Z.
V..Z.. v Z., ktorý aj fyzicky dohliadol na to, aby R. T. vložil na príslušný úverový účet sumu vo výške
XX.XXX,- eur. Po povolení vkladu vlastníckeho práva (S. Q./Q.) zo dňa X.XX.Q. v prospech odporcu,
odporca oznámil navrhovateľovi, že úver nie je možné vybaviť a vyzval navrhovateľa, že ak chce spätný
prevod nehnuteľnosti, nech zaplatí odporcovi sumu vo výške XX.XXX,- eur najneskôr do XX.XX.XXXX,

v opačnom prípade nech vyprace predmetné nehnuteľnosti. V tejto súvislosti navrhovateľ dôvodil, že
kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je absolútne neplatná v zmysle ust. § 37 ods.
X P. zákonníka, pretože odporca využil kúpnu zmluvu a výhradu spätnej kúpy na zabezpečenie pôžičky s
cieľom obísť ustanovenia zákona o záložnom práve. D. v danom prípade ide nepochybne o disimulovanýprávny úkon a samotná kúpna zmluva je v dôsledku toho neplatná pre nedostatok vážnosti, pričom za
platnú by sa mohla považovať zastretá záložná zmluva, ak by spĺňala podmienky vyžadované pre platnú
záložnú zmluvu, čo však v danom prípade nie je splnené, bol nútený podať návrh, aby súd určil, že

navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností.

D. k návrhu pripojil ako listinné dôkazy: kúpnu zmluvu zo dňa X.X.Q., výpis z listu vlastníctva č. Q.
zo dňa X.X.Q. V. X.X.Q., zmluvu o splátkovom úvere zo dňa XX.X.Q., R. o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam a O. zmluvu zo dňa XX.X.Q., návrh na vklad záložného práva zo dňa XX.X.Q.,

potvrdenie Z. Z., V..Z.., o vykonaní vkladu, fotokópie ponúk na internetových realitných portáloch.

P. s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. X., že kúpnou zmluvou zo dňa X.X.Q. riadne od
navrhovateľa ako predávajúceho kúpil nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. H. navrhovateľa
o údajnom zabezpečení pohľadávky odporcu - pôžičky, ktorú sa mal odporca zaviazať poskytnúť R.
T., sa nezakladajú na pravde, sú vykonštruované a ničím nepodložené. R. T. nikdy žiadnu pôžičku

neposkytol, ani neprisľúbil, ani s ním, či jeho manželkou G. T., v žiadnom zmluvnom vzťahu nebol a
ani nie je. D. riadne odovzdal kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve, pričom mu žiadny výhodnejší
úver ani nič podobné neprisľúbil. M. osobitným dojednaním bolo predkupné právo navrhovateľa ako
právo predávajúceho, dohodnuté v čl. IV ods. X kúpnej zmluvy, a to iba do X.XX.Q., pričom navrhovateľ
neprejavil záujem o spätnú kúpu. Z. textom kúpnej zmluvy opakovane navrhovateľ súhlasil s kúpnou

cenou, podpisom kúpnej zmluvy potvrdil prevzatie kúpnej ceny a súhlasil aj so sumou XXX.XXX,- eur
ako kúpnou cenou pre prípad spätnej kúpy. D. navrhovateľom popísaný mechanizmus údajnej pôžičky
vo výške XX.XXX,- eur dôvodiac, že i keď nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy o pôžičke písomná
forma, odporca by tretej osobe nepožičal sumu XX.XXX,- eur ako popisuje navrhovateľ. V tej súvislosti
uviedol, že žiadna zmluva o pôžičke uzatvorená nebola, čo potvrdzuje neexistencia písomnej zmluvy o

pôžičke. O. za to, že sa opätovne jedná o ničím nepodložené tvrdenie navrhovateľa, keď navrhovateľom
popísaný mechanizmus „požičania peňazí“ by ani nezodpovedal náležitostiam zmluvy o pôžičke ako
reálneho kontraktu. D. je mu jasné, ako mohol odporca (v zmysle tvrdení navrhovateľa) použiť kúpnu
zmluvu na zabezpečenie pôžičky poskytnutej R. T.. X. nie je podľa jeho názoru žiadnym odôvodnením
neplatnosti právneho úkonu. A. kúpna zmluva nepredstavuje a ani nespĺňa náležitosti záložnej zmluvy,

a preto mu nie sú zrejmé úvahy o fingovanej kúpnej zmluve, ktorá má byť disimulovaným právnym
úkonom. G. na liste vlastníctva bolo zapísané v ťarchách záložné právo v prospech Z. Z., V..Z.., z
dôvodu zabezpečenia záväzku A.. T. s manželkou čerpaním úveru, dohodli sa účastníci konania ako
zmluvné strany, že navrhovateľ zabezpečí výmaz tohto záložného práva, a to tak, že bude úver A..
T. s manželkou vyplatený a následne bude záložné právo vymazané, a preto navrhovateľ použil časť

kúpnej ceny na tento účel. Po podpise kúpnej zmluvy išli účastníci konania spoločne s A.. O. Š. za
A.. T., aby tento vložil sumu na príslušný bankový účet, čím splatil úver a banka požiadala o výmaz
záložného práva. S poukazom na uvedené mal za to, že kúpna zmluva medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená platne, nie sú zrejmé a ani navrhovateľom uvádzané žiadne nedostatky, ktoré by spôsobovali
jej neplatnosť, návrh je nedôvodný, tendenčný, tvrdenia navrhovateľa nepravdivé a vykonštruované,

keďže navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti stále užíva a týmto spôsobom si pravdepodobne chce
zabezpečiť ničím nerušené ďalšie užívanie a obývanie týchto nehnuteľností.

Z. vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnýmidôkazmi,atonávrhom,vyjadrenímodporcuknávrhu,kúpnouzmluvouzodňaX.X.Q.,výpisom

z listu vlastníctva č. Q. pre kat. úz. G., ako aj podstatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

D. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že si chcel zobrať úver a založiť nehnuteľnosť z dôvodu, že
potreboval finančnú hotovosť na svoju podnikateľskú činnosť. Y. spoločného známeho O. si dohodol

stretnutie s odporcom a A.. Š., pričom im povedal, že má záujem nehnuteľnosť založiť a vyplatiť
sumu XX.XXX,- eur ako ťarchu na nehnuteľnosti. H., že odporca a A.. Š. mu povedali, že keď bude
nehnuteľnosť evidovaná v ich vlastníctve, tak mu banka dá úver. Q. sa mal vybaviť maximálne za
dva mesiace a nevybavil sa ani za pol roka. D. mal za ním prísť odporca, A.. Š. a nejaký iný pán,
pričom sa mu vyhrážali, aby nehnuteľnosť vypratal alebo zaplatil sumu XXX.XXX,- eur. A. ide o okolnosti

uzatvorenia kúpnej zmluvy tvrdil, že odporca mu zmluvu odovzdal v kaviarni, ktorá je oproti kancelárii
odporcu, tam si ju prečítal a podpísal ju u notára. P. na notárskom úrade vôbec nebol prítomný, bol tam
len pán Š.. G. zmluvu podpisoval v kancelárii pred poverenou pracovníčkou notárskeho úradu, pričom
zmluva bola odporcom už podpísaná. H. na tom, že kúpna cena mu nebola vyplatená. H. tvrdil, že bol vkontakte s odporcom, ktorý mu stále uvádzal, že sa úver pre niečo nedá vybaviť, stále niečo chýbalo. Q.
nebol vybavený ani poskytnutý s tým, že odporca prišiel za ním, aby sa vysťahoval alebo zaplatil sumu
XXX.XXX,- eur. S uvedeným nesúhlasil, keďže mu žiadna suma vyplatená nebola a odporca si trval

na svojom. Na otázku, prečo podpísal predmetnú kúpnu zmluvu, a či si bol vedomý toho, že podpisuje
kúpnu zmluvu, navrhovateľ odpovedal, že „si myslel, že mu tieto veci vyjdú, mám na mysli úver s tým,
že ja som si kúpnu zmluvu riadne prečítal aj som vedel, že podpisujem kúpnu zmluvu, aj som ju riadne
podpísal. P. som dôveroval, od toho známeho som mal vedomosť, že odporca je seriózny“. Na otázku,
čo predstavuje suma XX.XXX,XX eur a prečo sa táto suma išla do banky zaplatiť, navrhovateľ uviedol,

že ide o úver R.D. T., ktorému založil dom, aby si zobral úver, pričom táto suma sa išla do banky zaplatiť,
aby padla ťarcha z tohto domu a aby bolo LV čisté. D. ako svedkov vypočuť A.. Š. V. A.. O. Z., ktorý by
sa vedel vyjadriť k tej skutočnosti, že mu nebola vyplatená kúpna cena, pretože ho pán Z. v deň podpisu
kúpnej zmluvy viezol autom do Z. aj zo Z., ako aj ku skutočnostiam, že si od odporcu mienil zobrať úver.

P. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že navrhovateľ prišiel za ním do realitnej kancelárie s tým, že

chce predať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. S týmito nehnuteľnosťami sa oboznámil,
následne dohadovali znenie kúpnej zmluvy a kúpnu zmluvu riadne uzatvorili. A. navrhovateľa overila
zamestnankyňa notárskeho úradu. Po podpísaní kúpnej zmluvy išli za pánom T., keďže nehnuteľnosti
boli zaťažené záložným právom v prospech Z. Z. z dôvodu zmluvy o splátkovom úvere. G. A.. T. nemal
pri sebe potrebné doklady, dohodli sa, že sa stretnú nasledujúci deň na pobočke Z. Z.Ľ. v Z. z dôvodu

vystavenia kvitancie. Z. kvitancie bola v úschove A.. O. Š.L., túto sumu mu odovzdal navrhovateľ a
A.. Š. dňa X.X.Q. túto sumu odovzdal A.. T., ktorý ju vložil v prospech svojho účtu, tak ako to vyplýva
z potvrdenia banky o hotovostnom vklade. A.. Š. túto sumu odovzdal navrhovateľ ešte na notárskom
úrade,resp.muodovzdalsumuXX.XXX,-eurzvyplatenejkúpnejceny,nakoľkonevedelpresnezostatok
dlhu vrátane zmluvnej pokuty za predčasné splatenie. O. uviedol, že s navrhovateľom bol v častom

kontakte, navrhovateľ chodil k nemu do kancelárie faxovať, kopírovať, posielať maily a vybavovať inú
svoju podnikateľskú činnosť, čo mu aj umožnil, nakoľko v tom čase nemal dôvod konať inak. G. sa
však blížil termín vypratania nehnuteľností, teda X.XX.Q., navrhovateľ ho oslovil, aby počkal, pretože má
nezaplatené faktúry, čo sa následne viackrát opakovalo. G. nemienil v nehnuteľnosti bývať, jeho žiadosti
vyhovel a nehnuteľnosť prvýkrát ponúkol na predaj prostredníctvom inzerátov na webstránkach približne

v V. Q.. Po vydaní predbežného opatrenia vo veci tieto inzeráty stiahol z ponuky. W. sa, že navrhovateľ v
predmetnej nehnuteľnosti býva a že nehnuteľnosť je poškodená. Z. T. žiadnu pôžičku neposkytol, ani oni
ho o poskytnutie pôžičky, či úveru nikdy nežiadali. A., že mal záujem kúpiť nehnuteľnosti navrhovateľa,
pretože v tom čase tam vedel ubytovať pracovníkov cez pracovnú agentúru, keďže ide o veľký rodinný
dom. D. konkrétnosti, kde pôjde navrhovateľ po prevode vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam

aj s rodinou bývať. D. mu uviedol, že otázku bývania má vyriešenú. A. ide o kúpnu cenu, za ktorú
nehnuteľnosťinzeroval,uviedol,žeažnáslednezistil,žesusedmiodpredmetnejnehnuteľnostisúrómski
spoluobčania, pričom inzerovaná cena za túto nehnuteľnosť v danom čase zodpovedala trhovej cene.

Zo svedeckej výpovede p. O. Š. súd zistil, že svedok účastníkov konania osobne pozná, tyká si s nimi,

s odporcom je v priateľskom vzťahu, o predmete konania vie od odporcu, keďže z dôvodu tohto sporu s
nim bol za navrhovateľom. D. vedomosť o tom, že by navrhovateľ a odporca riešili záležitosti o pôžičke,
prípadne o úvere. S., že malo ísť o kúpnu zmluvu, pretože navrhovateľ chcel nehnuteľnosť predať. A.
ide o uzatvorenie kúpnej zmluvy uviedol, že kúpna zmluva sa podpisovala u notára M.. L. S. Z., kúpna
cena XXX.XXX,- eur sa vyplácala navrhovateľovi na chodbe na notárskom úrade, vyplatil ju odporca

ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. D. si celú hotovosť prevzal, sumu prepočítal a následne sa kúpna
zmluva podpísala. Po podpise mu navrhovateľ vyplatil sumu XX.XXX,- eur, potom išli do B. W. Z., kde
pracoval p. T., ktorý si bral úver a navrhovateľ svojou nehnuteľnosťou tento úver zabezpečoval. A. T.
s odporcom išiel do pobočky vyplatiť ťarchu, avšak táto transakcia sa na pobočke realizovať nedala,
preto sa navrhovateľ, odporca, pán T. a on dohodli, že na druhý deň sa úver vyplatí v Z., pričom sa

aj vyplatil. X., že hotovosť XX.XXX,- eur mu odporca odovzdal po tom, ako nebolo možné zrealizovať
transakciu na pobočke v Z. S. B., túto hotovosť mal u seba a na druhý deň podľa dohody došiel aj s touto
hotovosťou. D. ho odporca oslovil, aby s ním išiel k navrhovateľovi ako svedok, nakoľko sa mu neozýval.
O. sa dohadovať o vyprataní nehnuteľnosti, navrhovateľ nechcel nehnuteľnosť vypratať a tvrdil, že mu
neboli vyplatené peniaze za predaj domu, na čo reagoval otázkou, že ako to môže tvrdiť, keď bol pri tom

ako mu kúpna cena bola vyplatená. A. sa navrhovateľ s odporcom ešte dohadovali, avšak si nepamätal
o čom, v podstate čakal na odporcu, potom odišli z G.. D. sa náhodne stretol s navrhovateľom pri H. S. B.
a pýtal sa navrhovateľa, prečo to odporcovi urobil, na čo mal navrhovateľ pozerať do zeme a povedať, že
to jeho žena. A. dal svedkovi ešte telefónne číslo, aby sa mu ozvali, nevedel uviesť, či tým navrhovateľmyslel svedka alebo odporcu alebo oboch, a že sa nejako dohodneme. X., že sa pokúšal na uvedené
číslo volať, navrhovateľ ani raz na telefonát neodpovedal.

Zo svedeckej výpovede p. G. Š. súd zistil, že pozná účastníkov konania, odporca je jej bývalý
zamestnávateľ, navrhovateľa pozná z obdobia, keď chodieval do kancelárie odporcu. A. ide o predmet
konania, vie, že by sa to malo týkať predaja nehnuteľnosti. X., že navrhovateľ predával dom, ktorý chcel
odporca kúpiť, a preto navrhovateľ navštevoval kanceláriu odporcu dosť často, predpokladala, že sa
dohadoval obsah zmluvy. D. navrhovateľ tiež navštevoval kanceláriu odporcu, pričom mu kopírovala

nejaké veci. A., že kancelária odporcu fungovala aj ako cestovná kancelária, má vstupnú miestnosť, kde
sú dva stoly, ako aj ďalšiu miestnosť, ktorá sa využívala ako sklad, prípadne ak niekto potreboval mať
súkromie a vybaviť si hovor. Z. mali vedľa seba, preto ak odporca mal klienta, počula čo sa rozprávajú,
ak nemala klienta aj ona. X., že odporca mal záujem kúpiť dom v G. a za tým účelom ho navrhovateľ v
kancelárii navštevoval. R., že sa zmluva upravovala, nevedela sa vyjadriť kto vypracoval znenie zmluvy.
F. videla, že v druhej miestnosti mal odporca na stole peniaze, ktoré počítal. A., že štandardný postup v

kancelárii bol taký, že po oboznámení sa s obsahom zmluvy sa išlo k notárovi. D. a odporca uzatvorili
kúpnopredajnú zmluvu, pričom o žiadnom inom druhu zmluvy, ktorý by mali navrhovateľ a odporca
prejednávať, nemala vedomosť. X., že pred aj po uzatvorení zmluvy sa navrhovateľ v kancelárii odporcu
správať uvoľnene a prirodzene.

Zo svedeckej výpovede p. O. Z. súd zistil, že svedok účastníkov konania osobne pozná, tyká si s nimi, o
predmete konania vie od obidvoch účastníkov, pričom premetom konania má byť spor o to, komu budú
pridelené nehnuteľnosti. X., že ho oslovil navrhovateľ, pretože mal záujem predať svoju nehnuteľnosť a
on poznal odporcu, ktorý má v Z. realitku. A., že účastníkov konania zoznámil, že od obidvoch účastníkov
má vedomosť, že došlo k predaju nehnuteľností. X., že nebol prítomný pri ich ďalších rokovaniach, a

nevedel, či došlo k vyplateniu kúpnej ceny. D. si, či v deň, keď sa mala uzatvoriť kúpna zmluva, viezol
navrhovateľa do Z..

Zo svedeckej výpovede p. R. T. súd zistil, že svedok navrhovateľa osobne pozná, tyká si s ním, jeho
sesternica je manželkou navrhovateľa. P. osobne nepozná, videl ho iba raz, keď sa vyplácal úver. A. ide o

vyplatenieúveruuviedol,žemunavrhovateľvolal,žemápeniazeachcevyplatiťúver,tiežžechcepredať
dom alebo zobrať úver, aby vyplatil dlžoby. V daný deň mu volala aj sesternica, aby úver nevyplácal, že
navrhovateľ nebude mať nič a vôbec nevie čo robí. D. mu však ďalej vyvolával, že chce vyplatiť svoje
dlhy, ktoré mal a chce všetko dať do poriadku. Od manželky navrhovateľa preto žiadal vysvetlenie. X.,
že úver od Z. Z. si bral na svoje meno, avšak finančné prostriedky poskytol navrhovateľovi, ktorý ho

riadne splácal asi tak dva roky, potom nastali nejaké problémy, pričom banka vyzývala jeho, aby uhrádzal
splátky úveru, z ktorého dôvodu kontaktoval navrhovateľa. O. vedomosť, že navrhovateľ má nejaké
dlžoby. G. mu navrhovateľ oznámil, že chce úver vyplatiť, potešil sa, pretože by už nebol úverom a jeho
splácaním zaťažený. D. mu volala aj manželka navrhovateľa a oznámila, že sa s navrhovateľom dohodli
amôžeúvervyplatiť.A.sastretlisodporcom,navrhovateľomaeštejednýmpánom,ktoréhonepoznal.A.

zanímdoprácevB.,kdesavšakúvervyplatiťnemoholavyplatilsaneskôrvZ..D.,anijehomanželkamu
nikdy nespomínali, že by chceli rodinný dom v G. predať, avšak navrhovateľ mu spomenul, že potrebuje
väčší obnos finančných prostriedkov, že chce niečo vybaviť, bližšie to nekonkretizoval. O. uviedol, že
asi X hodín po vyplatení úveru v banke mu volala manželka navrhovateľa, aby sa dostavil na políciu,
pretože navrhovateľ zmizol. Na políciu sa dostavil, bol vypočutý k rovnakým okolnostiam ako na súde,

pričom v priebehu výsluchu došiel navrhovateľ a celé sa to ukončilo. Od toho času navrhovateľa osobne
nevidel, ani som s ním nebol v kontakte. Po doručení predvolania na súd v tejto veci volal manželke
navrhovateľa, aby mu vysvetlila o čo ide, pričom mu uviedla, že to podala na súd, že to bolo celé podvod,
že dom bol predaný. G. sa jej pýtal, prečo mu to hovorí až teraz, uviedla, že je to celé podvod, nemá
dom, nemá peniaze. G. sa jej pýtal, čo s tým má on, zopakovala, že to dala na súd. D. vedomosť, či chcel

navrhovateľ investovať finančné prostriedky. X., že v čase vyplatenia úveru navrhovateľ s manželkou
bývali v G., po vyplatení úveru nebol v rodinnom dome v G.. D. však manželku a deti navrhovateľa v
byte v B., asi rok po vyplatení úveru, a na otázku prečo tu bývajú, mu manželka navrhovateľa uviedla,
že sa rozišli. X., že v súčasnosti nemá informáciu, či sa rozišli, avšak manželka navrhovateľa už býva
na inom mieste v B.. R. potvrdil, že nebol v akomkoľvek zmluvnom vzťahu s odporcom.

Zo svedeckej výpovede p. G. T. súd zistil, že svedkyňa navrhovateľa osobne pozná, tyká si s ním,
manželka navrhovateľa je sesternicou jej manžela. P. osobne nepozná, nikdy ho nevidela. O predmete
konania vie od svojho manželka, že sa to týka vyplatenia úveru. A. ide o vyplatenie úveru, uviedla, žeúver sa bol vyplácať v Z., avšak nevedela z akých finančných prostriedkov sa úver vyplatil. A. ide o
okolnosti, za ktorých úver brali, uviedla, že navrhovateľ s manželkou potrebovali peniaze, chceli kúpiť
nejaké stroje, nakoľko mali výrobný podnik, vyrábali betónové tvárnice. D. jej to čudné. A. nikdy nevidela

a podľa nej bol úver vyplatený na účet navrhovateľa. S. na čas, ktorý odvtedy uplynul, si iné nepamätá.
Po vyplatení úveru nebola v rodinnom dome navrhovateľa v G..

A. zástupkyňa odporcu poukázala na vážny rozpor v argumentácii navrhovateľa vyplývajúci priamo z
návrhu, kde navrhovateľ uviedol, že účelom uzavretia kúpnej zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške

XX.XXX,- eur, ktorú sa zaviazal poskytnúť odporca R. T. za účelom predčasného splatenia pohľadávky,
pričom svedok T. sa vyjadril, že v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom nebol, a teda je vylúčené,
že by mu odporca poskytoval akúkoľvek pôžičku. Za daných okolností je celá ďalšia argumentácia o
zabezpečení pohľadávky odporcu neopodstatnená a úplne irelevantná. A. sa jedná o odstup času pri
uzatváraní kúpnej zmluvy uviedla, že súdu bol predložený doklad o vyplatení úveru vkladom na účet
svedka T. tak, že tento sa realizoval dňa X.XX.Q.. G. zmluva bola uzatvorená X.X.Q. a návrh na vklad

bol doručený vtedajšej správe katastra B. dňa X.X.Q., čo vyplýva aj z rozhodnutia o povolení vkladu zo
dňa X.XX.Q., ktorého originál súdu predkladám k nahliadnutiu. Z. výpoveďami nebolo preukázané, že
by odporca zabezpečoval svoju údajnú pôžičku poskytnutú R. T. ako vyplýva z návrhu. O pofidérnych
aktivitách navrhovateľa svedčí aj to, že v r. XXXX využil svedkov T. k tomu, aby im bol poskytnutý
úver, ktorý neskôr ani riadne nesplácal, pričom jediný prospech z tohto úveru mal sám navrhovateľ. A.

vyplynulo z výpovede svedkov, že navrhovateľ podnikal, je potrebným ho vnímať ako človeka aspoň
minimálnej právnej rovine zdatného, čiže je absolútne neprijateľné akceptovať tvrdenie navrhovateľa,
že by tento nevedel aký je obsah kúpnej zmluvy, ktorú podpísal a čo z nej vyplýva. Z. svedok T. sa
vyjadril, že navrhovateľ mal záujem nehnuteľnosť predať, resp. možno vziať si nejaký úver, čo všetko
nedáva logiku, keďže pri vyplatení pôžičky vo výške XX.XXX,- eur mu musela byť poskytnutá ešte aj

nejaká iná suma, ktorú by teda použil na svoje ďalšie aktivity. T. nesúhlasí to, že by z kúpnej ceny mala
byť vyplatená iba suma XX.XXX,- eur. O. za to, že navrhovateľ manévroval s hotovosťou, ktorá mu bola
vyplatená ako kúpna cena a jeho manželka bola v tom čase už sama v podozrení z akýchsi nekalých
aktivít, keďže po niekoľkohodinovej neprítomnosti navrhovateľa ho nahlásila na polícii ako nezvestného.
O. navrhovateľa sama tušila, že navrhovateľ má akési zvláštne úmysly, keď kontaktovala svedka T., aby

nesúhlasil s vyplatením úveru, neskôr aby súhlasil, čo takisto do celého vzorca správania navrhovateľa
vnáša pochybnosti. Z uvedených dôvodov žiadala návrh zamietnuť.

G. zmluvou a výpisom z LV č. Q. pre k.ú. G. bolo preukázané, že navrhovateľ ako predávajúci a odporca
ako kupujúci uzatvorili dňa X.X.Q. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli F. W. V. A. A. V. Z. Z. Č.. Q., A.

D. A.. Č.. Q., F. W. Z. Z. Č.. Q., A. D. A.. Č.. Q. Z. Z. A. A.. Č.. Q. - R. A. V. D. P. S.I. Q. O., A.. Č.. Q. - R.
A. V. D.Á. P. S. Q. O., A.. Č.. Q. - R. A. V. D. P. S. Q. O.X., A.. Č.. Q. - R. A. V. D.Á. P. S. XX O., A.. Č.. Q.
- R. A. V. D. P. S. Q. O.X.. G. cena bola zmluvne dojednaná na sumu XXX.XXX,- eur. G. cena bola podľa
zmluvy vyplatená v hotovosti do rúk predávajúceho pri podpise kúpnej zmluvy, pričom navrhovateľ ako
predávajúci podpisom tejto zmluvy potvrdil jej prevzatie v plnej výške. R. strany sa v čl. V. bod X zmluvy

dohodli na predkupnom práve predávajúceho. P. bol titulom tejto kúpnej zmluvy zapísaný ako výlučný
vlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností.

A. ust. § 37 ods. X P. zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

A. § 41a ods. X P. zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. D. takého právneho úkonu sa
nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

A. ust. § 588 P. zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

Z citovaného ustanovenia § 37 P. zákonníka vyplýva, že jednou z náležitostí právneho úkonu je vážnosť

vôle. A. úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. S. nie je
vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle
nastali. D. vážnej vôle je obvykle zrejmý aj druhej strane, voči ktorej sa prejav robí, a preto druhá
strana prijíma urobený prejav tak, že sa neurobil na vykonanie právneho úkonu a na vyvolanie právnychnásledkov. D. však druhej strane nie je zrejmé, že nejde o prejav vážnej vôle a dôverujúc v urobený
prejav, sa dobromyseľne domnieva, že právny úkon vznikol a svoje veci zariadi v súlade s týmto
mylným predpokladom. S., ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť vôbec základom

právneho úkonu, a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok
vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu
nemá ani jedna zmluvná strana. A. jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ
čo druhá strana koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej
„nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu.

Z citovaného ustanovenia § 41a ods. X P. zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon urobený
predstierane, tzv. simulovane. A. takomto právnom úkone chýba vážna vôľa. S urobením takéhoto
právneho úkonu je spravidla spojené zastieranie iného právneho úkonu. Q. simulovaným právnym
úkonom zastierajú iný právny úkon, v skutočnosti medzi nimi urobený, takzvaný právny úkon
disimulovaný (zastretý). W. sama osebe neodporuje zákonu. R. právny úkon však platí, iba ak vyjadruje

vôľuúčastníkovprávnehoúkonuaakpritomspĺňavšetkynáležitostiprávnehoúkonu.Zatýchtookolností
bude teda platiť to, čo účastníci naozaj chceli a zakrývali, a nie to čo iba predstierali. F. totiž je to, čo
zmluvné strany skutočne chceli a nie to, čo predstierali. V. aj zastretý právny úkon je neplatný, ak nemá
potrebné náležitosti. V tomto ustanovení sú riešené právne následky jednostrannej simulácie, ktorá
spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá a je si toho vedomý, ale vo vzťahu k

druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú prejavil. V takomto prípade ide
o neplatný právny úkon podľa § 37 P. zákonníka. H. neplatnosti sa možno dovolať len voči účastníkovi,
ktorý vedel o tom, že ide o simuláciu. Q., ktorý predpokladal, že ide o vážny prejav vôle, môže sa
dovolať jeho danosti tak, ako keby išlo o platný právny úkon. Z. zákon zabezpečuje právnu ochranu
dobromyseľného účastníka, ktorý o simulácii konajúceho nevedel a zastretý právny úkon považoval za

platný, voči tretím osobám. H. ochrana spočíva v tom, že neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa
nemožno s úspechom dovolať voči tomu subjektu, ktorý simulovaný právny úkon považoval a vzhľadom
na všetky okolnosti prípadu mohol považovať za nezastretý.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

špecifikovaným v návrhu z dôvodu, že pristúpil k úkonu, ktorý označil za disimulovaný. P. sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe spornej kúpnej zmluvy zo dňa X.X.Q. a jeho
vlastníctvo je riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti.

X. § X20 ods. 1 veta prvá O.s.p. výslovne uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, čím stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. L. pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na účastníkoch konania a účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. R. určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ

je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. W. toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu) je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

W. bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. W. povinnosť

a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát nevážneho úkonu
aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako základná náležitosť vôle.

Z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v danom prípade nemožno
mať za to, že tento právny úkon je neplatný. I keď navrhovateľ uvádzal, že si chcel zobrať úver a

založiť nehnuteľnosť z dôvodu, že potreboval finančnú hotovosť na svoju podnikateľskú činnosť, sám
v konaní uviedol, že si kúpnu zmluvu prečítal, vedel, že podpisuje kúpnu zmluvu a kúpnu zmluvu
podpísal. Už z uvedeného je zrejmé, že jeho vôľa bola previesť nehnuteľnosti na odporcu. V konaní
neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa uvádzané v návrhu, že bezprostredne po výmaze záložného
práva mal odporca sprostredkovať navrhovateľovi poskytnutie úveru za výhodnejších podmienok, že po

uzavretí kúpnej zmluvy poskytol odporca pôžičku XX.XXX,- eur R. T., že suma XX.XXX,XX eur je úver
A.. R. T. a jeho manželky, ktorým založil dom, aby si mohli zobrať úver, ani že by odporca nezaplatil
navrhovateľovi kúpnu cenu. Z výpovede odporcu a svedka R. T. vyplynulo, že nikdy neboli v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Z výpovede svedka R. T. vyplynulo aj to, že úver v skutočnosti čerpal a splácalsám navrhovateľ. Z. G. T. uviedla, že úver bol vyplatený na účet navrhovateľa. V. svedok Z. nepotvrdil
tvrdenia navrhovateľa o nevyplatení kúpnej ceny, ani to, že si navrhovateľ mienil od odporcu zobrať úver,
pričom sám navrhovateľ v rámci osobného výsluchu pred súdom uviedol, že si kúpnu zmluvu prečítal,

že vedel, že podpisuje kúpnu (nie inú) zmluvu, ktorú aj podpísal, ako aj že úver mala poskytnúť banka. V
zmysle citovaných zákonných ustanovení, ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť neplatnosť tohto
právneho úkonu, muselo by byť preukázané, že druhej strane bolo známe, že nejde o prejav vážnej
vôle, teda v danom prípade by muselo byť preukázané, že odporcovi vzhľadom na všetky okolnosti
muselo byť zrejmé, že navrhovateľ v skutočnosti nechcel uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. nechcel previesť

predmetné nehnuteľnosti bez splnenia ďalšej podmienky. S. dokazovaním mal však súd za to, že v čase
uzavretia zmluvy navrhovateľ vedel, aké následky nastanú po vklade vlastníckeho práva v prospech
odporcu, vedel, za akých okolností sa to celé udialo a výhrady nemal. V danom prípade všetky okolnosti
nasvedčujú nielen tomu, že odporca nemohol mať vedomosť o nedostatku vážnosti vôle navrhovateľa
uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu, ale i tomu, že tento nedostatok vážnosti vôle u navrhovateľa ani
neexistoval. V danom prípade, nemožno mať ani za to, že predmetný právny úkon bol simulovaným

právnym úkonom, a to z dôvodu, že odporca popiera, že by mal byť uzavretý iný právny úkon ako
kúpna zmluva, mohlo by teda ísť iba o jednostrannú simuláciu, ktorej by sa navrhovateľ mohol úspešne
domáhať iba v tom prípade, ak by aj druhá zmluvná strana - odporca mal vedomosť o tom, že tento úkon
jesimulovaný,čovkonanípreukázanénebolo.D.uvedenýprávnyúkonnemánáležitostiinéhoprávneho
úkonu, v danom prípade, podľa navrhovateľa úkonu, ktorý by sledoval ten istý následok, teda prevod

nehnuteľnosti, ale len za splnenia určitých podmienok. V predmetnej zmluve nie je prevod nehnuteľnosti
ničím podmienený. H. neexistuje žiadny disimulovaný právny úkon, ktorý by bol v prípade splnenia
podmienok neplatnosti simulovaného právneho úkonu platný.

S. na to, že súd nezistil žiadne iné dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť predmetného

právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorej obsah je jasný, zrozumiteľný, určitý, návrh v celom rozsahu
zamietol.

Z. poukazuje aj na ustálenú judikatúru v zmysle ktorej ak nevážnosť vôle nie je druhej strane zrejmá, je
nutné v záujme ochrany právnej istoty občianskoprávneho styku, a najmä ochrany dobrej viery druhej

osoby, považovať právny úkon za platný a pochybnosti o nevážnosti pripísať k ťarche toho, kto ju vyvolal
(F. NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX).

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § X42 ods. 1 v spoj. s § 151 ods. X O.s.p. tak, že plne
úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu XXX% a o konkrétnej výške trov konania

rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.