Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200615
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614200615.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C.
X, zastúpenej advokátom JUDr. Marekom Bujdošom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému I.
T., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému advokátom JUDr. Milanom Kuzmom,
Advokátska kancelária JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol., so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice,

o zaplatenie 800,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
2C/96/2014 - 98 zo dňa 13.3.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie zastavil a trovy

konania žalovanému nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala plnenia
na základe dohody o vyporiadaní BSM. Vzhľadom na to, že predmetná dohoda bola medzi účastníkmi
uzavretá po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol
podľa ust. § 255 ods. 1 a § 257 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“)aúspešnémužalovanémutrovykonanianepriznal.Zohľadnilnielennepriaznivúfinančnúsituáciu

žalobkyne, ktorá pracuje iba na polovičný úväzok s hrubým mesačným príjmom 240,- Eur a má
dve vyživovacie povinnosti (daná skutočnosť bola preukázaná v konaní 2P/ 33/2015 OS SK), ale aj
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v osobitných okolnostiach daného prípadu,
keď žalobkyňa v dobrej viere, že žalovaný sa s ňou chcel mimosúdne dohodnúť podpísal dohodu o
vyporiadaní BSM, na čo žalobkyňa zobrala žalobu o vyporiadanie BSM späť a konanie bolo zastavené,
avšak vzhľadom na to, že dohoda bola podpísaná až po troch rokoch od zániku manželstva, žalovaný

nechcel na základe takejto dohody plniť. Bolo by to podľa názoru súdu voči žalobkyni neprimerane tvrdé,
keby musela znášať trovy konania.

2. Proti druhému výroku rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal, že súd si žiadnym spôsobom neverifikoval tvrdenia žalobkyne o jej nepriaznivej
finančnej situácii a spis preukazujúci jej tvrdenia nebol pripojení k spisu v prejednávanej veci. Poukázal

na výnimočnosť aplikácie ist. § 257 CSP a na princíp „vigilantibuus iura scripta sunt“. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zmenil a priznal žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd jej nepriaznivú finančnú situáciu pozná zo

spisu 2P/33/2015. Poukázala na skutočnosť, že v dobrej vôli podpísala dohodu o vyporiadaní BSM so
žalovaným. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že skutočnosti preukázané v minulosti zo spisu
č.k. 2P/33/2015 nemusia byť relevantné v čase rozhodovania súdu v tomto konaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

je dôvodné.

6. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
Podľa § 188 ods. 2 CSP, súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany
majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd
stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s

výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

7. Tak ako v rámci rozhodovania vo veci samej, aj pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania
úspešnej strane sporu z nepriaznivých majetkových a sociálnych dôvodov protistrany, musí súd vykonať
dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzať z vykonaných dôkazov.

8.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniaplatízásadaúspechuvoveci,t.j.ten,ktobolvkonaníúspešný,
má vždy právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku, k použitiu ktorej
možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch. Ak súd dospeje k záveru o nepriaznivej majetkovej a
sociálnejsituáciistranysporu,ktorábyinakbolapovinnáplatiťtrovykonania,musítentozávervychádzať
zo skutkových zistení súdu a musí mať svoj základ vo vykonaných dôkazoch.

Zobsahuspisupredloženéhoodvolaciemusúdunevyplýva,žebysúdprvejinštanciezisťovalazákonom
predpísaným spôsobom vykonal dokazovanie vo vzťahu k majetkovej a sociálnej situácii žalobkyne.
S majetkovými a sociálnymi pomermi žalobkyne sa súd oboznámil „od stola“ bez účasti strán sporu, čo
nezodpovedá zákonnej úprave vykonávania dôkazov.

9. Nemenej významným je aj fakt, že konanie vo veci sp. zn. 2P/33/2015, na ktoré súd prvej inštancie
poukazuje, prebiehalo v roku 2015 až 2016, pričom súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či nedošlo k
zmene pomerov na strane žalobkyne. V zmysle vyššie citovanej zákonnej úpravy je pre súd rozhodujúci
stavvčasevyhláseniarozhodnutia.Súdprvejinštanciesivšakbezbližšiehoodôvodneniaosvojilpomery
žalobkyne údajne zistené v roku 2015 a 2016.

10. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak pri aplikácii ust. § 257 CSP vzal do úvahy okolnosti
spočívajúce v tom, že žalobkyňa v dobrej viere, že žalovaný sa s ňou chcel mimosúdne dohodnúť
podpísala dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá je však neplatná z dôvodu, že bola uzavretá po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neznalosť zákona neospravedlňuje.

Skutočnosť, že žalobkyňa si v prejednávanej veci uplatňovala voči žalovanému plnenie z neplatnej
dohody nemôže byť na ťarchu žalovaného. Nemenej významným je tiež fakt, že žalobkyňa nie len
v tomto konaní, ale aj v konaní, kde došlo k uzavretiu neplatnej dohody o vyporiadaní BSM, bola
zastúpená advokátom. Navyše, už v podanom odpore zo dňa 21.7.2014 proti platobnému rozkazu
žalovaný upozornil na neplatnosť dohody, čo bolo následne prejednávané aj na pojednávaní dňa

22.9.2014. Žalobkyňa napriek tomuto „upozorneniu“ zotrvala na podanej žalobe, čím tiež zapríčinila
vznik trov konania.

11. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušil
podľa ust. § 386 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne
rozhodnúť o náhrade trov konania. Za účelom riadneho zistenia majetkových a sociálnych pomerovžalobkynesúdprvejinštancievykonádôkazypodľaust.§188ods.2CSP,anazákladetaktovykonaných
dôkazov posúdi, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému, alebo nie. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného

sporového poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

13. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.