Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205599
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8214205599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX,
XXX XX C., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 2C/88/2014-111 zo dňa 03.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp. zn. SR 00216/11 zo dňa 14.11.2013. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až
5 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 písm. c), g), j) ods. 2, § 41 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. skonštatoval, že predmetom žaloby je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 00216/11 zo dňa 14.11.2013 vydaného

v súvislosti so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.09.2009. Zistil, že žalobca podal žalobu
v zákonnej 30 dňovej lehote z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002
Z.z. Vo veci ide o spor majúci základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobcom ako
spotrebiteľom. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu. Konštatoval ďalej, že pôvodná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi o poskytnutí úveru zo dňa 04.09.2009 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ale žalobca vystupoval ako spotrebiteľ a
nie ako podnikateľský subjekt. Súd prvej inštancie sa zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky. Tým,

že je spracovaná vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, konkrétne v bode 15, vyhodnotil, že
žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka platí fikcia, že rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Opak by
musel preukázať dodávateľ, teda v danom prípade žalovaný. Rozhodcovská zmluva, v tomto prípade
rozhodcovská doložka ani nie je spracovaná na samostatnej listine. Súd prvej inštancie dodal tú
skutočnosť,žerozhodcovskýsúdsivyberápodľarozhodcovskejzmluvysámžalovanýaužtátookolnosť
vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu ( poukázal na nález Ústavného súdu ČR -

IIÚS/2164/2010).

3. Tiež upriamil pozornosť na početnú judikatúru súdov v Slovenskej republike, kedy súdy poukázali na
to, že súdna kontrola rozhodcovskej zmluvy platí aj v prípade, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bolivyjadrené v samostatných listinách. Niet dôvoduvylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že
je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby
prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že

bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. To je práve prípad aj typových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich
spotrebitelia žiadali.

4. Prvoinštančný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu, v tomto prípade rozhodcovskú doložku, z

dôvodov neprijateľnej zmluvnej podmienky ako neplatnú, a preto vyhovel žalobe v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. a náhradu trov konania úspešnému
žalobcovi nepriznal, nakoľko si ich v lehote nevyčíslil a iné trovy okrem trov právneho zastúpenia mu
zo spisu nevyplynuli.

6. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Vytýkal súdu prvej inštancie
to, že názor prezentovaný v rozhodnutí Ústavného súdu ČR IV. ÚS/174/2002 je prekonaný. S poukazom

na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 08.03.2011 sp. zn. I.ÚS 3227/07, tvrdil, že rozhodcovská zmluva,
dohodnutá medzi účastníkmi konania je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, umožňujúcou každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania. Nevyžaduje, aby sa spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na názor
vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2011 sp. zn. 14NcC/10/2011. Navyše

platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností,
ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je, či zmluva v čase jej uzavretia sama o
sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom, alebo alternatívnym
riešením sporu. S poukazom na potrebu výkladu eurokonformne v zmysle Smernice a jej jazykových
verzií a tiež vzhľadom na závery judikatúry a odbornej literatúry v danom prípade má rozhodcovské

konanie plnú oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov
nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej
sa spotrebiteľských úverov ( poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch). Rovnaký záver vyplýva
aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľských úveroch (článok 24 ods.
1 ), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských

sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských
úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, nielen lex
specialis, ale aj lex posterior a majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v
spotrebiteľských sporoch vyplýva aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných
na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Poukázal na ust. § 372w

zákona č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a
o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o
ktorých sa začalo konanie na súde a ktoré sa do 01.01.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a
dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. V ďalšom odvolateľ poukázal na
prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch v rozsudkoch Vrchného súdu v Olomouci

zo dňa 02.03.2011, sp. zn. 12Cmo/13/2010, Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009,
sp. zn. 33Cdo/2675/07, Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 19Co/481/2010,
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 23Cdo/1201/2009, v uzneseniach NS ČR zo dňa
28.04.2010 sp. zn. 23Cdo/4895/2010 a zo dňa 30.03.2009, sp. zn. 32Cdo/1590/2008. Rovnako aj
odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa. Uviedol, že medzi

žalobcom a žalovaným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera,
oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Tiež skonštatoval, že v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom
svedčí aj odôvodnenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Poukázal aj na rozsudok Okresného
súdu Košice I., ktorý dňa 21.06.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014, zrušil rozsudok len v časti a vrátil

rozhodcovskému súdu následne vec v zrušenej časti v zmysle § 47 ods. 2, 3 zákona č. 335/2014 Z.z.
Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žiadal
priznať náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.
7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
(zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel

postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015
Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom
aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom
prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou ( § 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia
pojednávania ( § 385 C.s.p. a contrario ) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.08.2017 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 387 ods. 2
C.s.p., v zmysle ktorého poukazuje na toto odôvodnenie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
11. Súd prvej inštancie ako prvoradú otázku správne posúdil, že predmetný vzťah je spotrebiteľský. Oba
tvrdenia žalovaného, že žalobca úver mal poskytnutý na výkon zamestnania, na uvedenom posúdení

veci ako spotrebiteľskej nič nemenilo. Bolo úlohou žalovaného preukázať, ak tvrdil, že pri zmluve o
úvere žalobca nevystupoval ako spotrebiteľ. Ak kolonku vo formulárovej zmluve o úvere, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania zaznačil nie žalobca, keď okrem toho bola možnosť
zaznačiť: na výkon povolania, podnikania a iný účel, už samo o sebe vyvracia toto tvrdenie žalovaného.
12. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci v súvislosti aj s dôvodmi uvádzanými žalovaným v

odvolaní bola otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol a ktorá je
upravená v čl. XV. VPP žalovaného, podľa ktorej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, je podmienkou individuálne dojednanou (ako tvrdil žalovaný) a
v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľná podmienka).

13. V danej veci sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou zo dňa 29.07.2014,
doručenou súdu prvej inštancie 30.07.2014 s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky
dojednanej vo Všeobecných poistných podmienkach (ďalej len VPP).

14. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z
minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V
konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 OZ upravil postupne
viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty (napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola
upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná

transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004).

15. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly.
Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať

najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, (čl. 8 smernice).

16. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil
režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho

výpočtu neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 OZ, resp. predtým § 53 ods. 3 OZ).
To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených
v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad vylúčiť, že
súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú doložku

ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor
pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy
zo strany spotrebiteľa.17. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá:
1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

18. Preto odvolací súd konštatuje, že o neplatnú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory
výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov.

uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE /30/2011, sp.
zn. 10CoE 109/2011).

19. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie problémovej doložke ,,...vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní“. Toto ustanovenie bolo do právneho poriadku zavedené už v čase pred

uzavretím úverovej zmluvy. S účinnosťou od 01.01.2008 bola zmluvná podmienka s takýmto obsahom
výslovne deklarovaná ako neprijateľná. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a
jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Nejde len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa nezvratne arbitráži.

20. Ako je zrejmé zo smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim
zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide
aj v predmetnej právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a
spotrebiteľom (čl. 1 ods. 1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS).

21. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Arbitráž môže fungovať, ale za transparentných
podmienok ako efektívny prostriedok ochrany a keď aj spotrebiteľ rozumie, o čo v prípade rozhodcu ide.

22. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v OZ. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých
obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa; ďalej len ,,ZOS“). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú

pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do
všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.

23. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok ani prípadnou argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma, a
odsudzuje ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby
porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd
akceptoval rozhodcovskú doložku.

24. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

25. Dodávateľ s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky
a mal poznať aj dôsledky ich používania. Dodávateľ musí počítať s tým, že nekalé podmienky súd
nemôže akceptovať.26. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia

formulárovej povahy (záložné zmluvy, ručiteľské zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy a pod.).

27. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,
že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším

zásahom tzv. súdnou kontrolou (porov. rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA
C 240/98-C 244/98).

28. Snaha názorovo uprednostniť jednostranný výklad zákona na strane odvolateľa evidentne naráža na
ciele práva Európskej únie, ktoré musí štát naplniť. Medzinárodná zmluva vrátane Zmluvy o fungovaní
EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Lojalita k

aktom EÚ je zásadná a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora je principiálnou otázkou. Odvolací súd
nechce relativizovať význam princípu právnej istoty vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia, ale na
druhej strane ak ide o výnimočné a závažné okolnosti a naplnenie cieľov práva EÚ, súd ich má naplniť.

29.Možnosťponúknuťspotrebiteľovirozhodcovskékonanieničnemenínapodstatepovahyindividuálne

vyjednanej rozhodcovskej doložky.

30. V predmetnej veci evidentne ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, vrátane
časti o rozhodcovskom konaní a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu
ani obsah rozhodcovskej zmluvy vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu za situácie, keď

rozhodcovská doložka je stanovená vo VPP. Cieľ smernice garantovať súdnu kontrolu neprijateľnosti
zmluvných podmienok sa týka: 1. dodávateľom vopred naformulovaných klauzúl a 2. bez možnosti meniť
ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol.

31. Teória prezentovaná v odvolaní je v priamom rozpore s relevantnými ustanoveniami OZ. Tu

rovnako platí, že za podmienku, ktorá nie je individuálne vyjednaná, sa považuje podmienka, ktorá bola
vopred naformulovaná a spotrebiteľ nemôže meniť jej obsah. Ak by podstatu individuálne vyjednanej
zmluvnej podmienky determinovala bez ďalšieho možnosť výberu, zo súdnej kontroly by boli vylúčené
všetky formulárové typové zmluvy a doplnky k pôvodnej zmluve, keďže bolo len na spotrebiteľovi, či
k formulárovým zmluvám pristúpi. S tým sa odvolací súd nemôže stotožniť, keďže by došlo k popretiu

zmyslu a cieľa ochrany práv spotrebiteľa (Smernice 93/13/EHS) a k spochybneniu ochrany a podpory
efektívneho vnútorného trhu EÚ očisteného od nemorálnych zmluvných klauzúl. Vo formulároch môžu
byť pre spotrebiteľa dôležité, ale aj nepotrebné veci, no spoločným znakom za každých okolností
je, že spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah formulára. Buď ho akceptuje alebo zmluva nevznikne.
Súdna kontrola bola vytvorená práve z dôvodu ochrany pred diktátom formulárových zmlúv, vrátane

formulárových zmien a doplnkov pripravených vopred dodávateľom. Uvedený cieľ žalovaný náležite
nedocenil, resp. nesprávne interpretoval, o to viac, že ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky
k EÚ.

32. Tento záver možno vystihnúť z odôvodnenia rozhodnutia súdneho dvora vo veci Pohotovosť/

Korčkovská (bod 50.). Preto aj ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej
podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky nevyhnutné na
to, aby nekalá podmienka spotrebiteľa nezaväzovala. Pri dôslednom aplikovaní judikatúrnych záverov
súdneho dvora tak aj súd prvej inštancie ako článok súdnej sústavy EÚ a ako orgán členského štátu
EÚ postupoval náležite a rozhodol vecne správne tým, že poskytol ochranu spotrebiteľovi pred nekalou

rozhodcovskou doložkou.

33. Moc rozhodcu rozhodovať spory nie je delegovaná zo strany žiadneho verejnoprávneho subjektu
(viď uznesenie ÚS ČR IV. ÚS 130/02). Súd prvej inštancie interpretoval a aplikoval právo v súlade s
medzinárodnou zmluvou.

34. Pritom práve na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle
vyššie uvedených požiadaviek (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V
tomto smere popri nedôslednej argumentácii neboli doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúcezáver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k
individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne
vyjednanie, ani tento aspekt nie je v odvolaní zohľadnený. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne

vyjednaná rozhodcovská doložka a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Ak si spotrebiteľ
individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne (podľa predstav
spotrebiteľa) vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver rozhodne nemožno
prijať najmä za situácie, keď rozhodcovská doložka bola uvedená iba vo všeobecných podmienkach
ani nie na samostatnej listine.. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o

individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil.

35. Možno preto jednoznačne konštatovať, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej
doložky. Mohlo ju buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval.

36.Odvolacísúdsapretonestotožnilstým,žerozhodcovskádoložkabolaindividuálnedojednanámedzi
účastníkmi konania.

37. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora a na tú skutočnosť, že
priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro, bod 25. - 27., C

168/05, Océano Grupo Editoria, Asturcom, a iné).

38. Dodávateľ (žalovaný) s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné
podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

39. Na týchto záveroch nič nemení ani eventuálne odlišná judikatúra iných súdov, nakoľko v predmetnej
veci v zmysle vyššie uvedeného i v zmysle záverov súdu prvej inštancie nemožno konštatovať osobitosť
dojednania tejto zmluvnej podmienky v podobe rozhodcovskej doložky.

40. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval,

pokiaľ návrhu vyhovel v dôsledku porušenia predpisov zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa a v
nadväznosti na túto okolnosť rozsudok rozhodcovského súdu zrušil.

41. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1, § 255 v spojení s §
257 C.s.p. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Tento si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešný
žalovaný nemôže mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto o trovách odvolacieho konania

odvolací súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.