Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 11, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200016
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: P.. A. R., bytom H.

- U., K. XXX/X, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 12. 2016 č. KRPZ-NR-
KDI-90/2016-SK, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Zhrnutie argumentov žalobcu k podanej žalobe

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 09. 01. 2017 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. 12. 2016 č. KRPZ-NR-KDI-90/2016-SK a žiadal ho zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
I. stupňového správneho orgánu (Okresné riaditeľstvo PZ Nitra) č. ORPZ-NR-ODI2-484/2016-Pr zo
dňa 27. 09. 2016, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ a podľa § 22 ods. 2 písm. g/ mu bola uložená
sankcia- pokuta vo výške 10,- euro, podľa zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, a to na tom skutkovom základe, že dňa 16. 04. 2016 v čase o 11.30 hodine viedol osobné
motorové vozidlo značky Renault Thalia ev.č. NR XXX GX v obci H. na N. ulici č. XX ako účastník
cestnej premávky nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože zastavil a stál s vyššie uvedeným vozidlom
na komunikácii v mieste vjazdu a výjazdu z pozemku, čím znemožnil výjazd z pozemku iného vozidla p.

D. F.. Tým porušil ustanovenie § 3 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. u/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

2. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, pretože žalovaný nebral do úvahy, že si
bránil prejazd cez jeho pozemok uzamknutím brány, čím chránil svoj majetok. Žalovaný správny orgán
berie pri rozhodovaní do úvahy štúdiu P.. C., ktorá nie je evidovaná na Katastrálnom úrade v Nitre.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 23. 12. 2016 potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu
Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-484/2016-
Pr zo dňa 27. 09. 2016, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, pokuta 10,- eur.

Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, podľa ktorého dňa 16. 04. 2016 v
čase o 11.30 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky Renault Thalia ev.č. NR XXX GX v obci
H. na N. ulici č. XX ako účastník cestnej premávky nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené
v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože

zastavil a stál s vyššie uvedeným vozidlom na komunikácii v mieste vjazdu a výjazdu z pozemku,
čím znemožnil výjazd z pozemku iného vozidla p. D. F.. Týmto konaním žalobca porušil ustanovenie
§ 3 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. u/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a bol uznaný za vinného
zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. I. stupňový správny orgán vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s dôkazovým materiálom (fotodokumentáciou,

situačným náčrtkom, evidenčnou kartou vodiča, výpisom z katastra nehnuteľností a rozhodnutím Mesta
Nitra). Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán v zmysle § 12 zákona o priestupkoch
prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol
spáchaný na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej
právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na: čas a miesto spáchania priestupku, stupeň nebezpečnosti

konania pre spoločnosť - v danom prípade bola nízka, porušenie zákona o cestnej premávke konaním
a nie opomenutím, ako aj na to, že obvinený si nebol vedomý priestupku, a preto po zvážení všetkých
skutočností má správny orgán za to, že pre nápravu páchateľa bolo potrebné uložiť pokutu v uvedenej
sume.

4. Žalobca podal voči vydanému rozhodnutiu I. stupňové správneho orgánu odvolanie, v ktorom
poukazoval na to, že cesta, na ktorom bolo odstavené motorové vozidlo, nie je cestou. Ďalej v odvolaní
uviedol, že jeho vozidlo nebránilo výjazdu, ale bránila im brána k prechodu cez jeho pozemok, a to aj
podľa katastrálnej mapy, ktorá je právoplatná a výpis z katastra nehnuteľností je bez ťarchy.

5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR-
KDI-90/2016-SK zo dňa 23. 12. 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie
I. stupňového správneho orgánu považoval za správne, pretože správny orgán sa zaoberal vecou a
pri rozhodovaní správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, mal dostatočne
preukázanie spáchanie ako aj zavinenie priestupku žalobcom a svojim konaním mu neodoprel žiadne

procesné práva účastníka konania a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho
poriadku.

6. K odvolaniu žalobcu správny orgán uviedol, že žalobca poukazuje na skutočnosť, že cesta, kde
bolo odstavené jeho vozidlo nie je cestou. Je potrebné poukázať na vyžiadanie stanoviska od Mesta

Nitry I. stupňovým správnym orgánom, k čomu sa mesto vyjadrilo, že na parcele č. 7454/18 sa
nenachádza miestna komunikácia, avšak špeciálnym staveným úradom bolo vydané na predmetnú
parcelu rozhodnutie o dodatočnom povolení dokončenej stavby „oporný múrik, úprava vjazdu a
cesty“ a zároveň aj kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby. Odvolací orgán uviedol,
že vydaním stanoveného povolenia príslušným špeciálnym úradom získal stavebník oprávnenie na

výstavbu komunikácie. Samotnú stavbu komunikácie nemožno ale v procese jej výstavby považovať za
komunikáciu, ktorá je určená na premávku cestných vozidiel. Až okamihom nadobudnutia právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia, resp. okamihom vydania povolenia na predčasné užívanie stavby sa stavba
stáva pozemnou komunikáciou spôsobilou na prejazd cestných vozidiel, na ktorú sa budú vzťahovať
pravidlá cestnej premávky podľa zákona o cestnej premávke, čo je v tomto prípade rozhodnutie vydané

Mestom Nitra, evidované pod č. UHA-DaCH-13899/2011-006-Ing. Dá zo dňa 24. 10. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 11. 2011.

7. Odvolací správny orgán vyhodnotením listinných dôkazov viažucich sa na preskúmanú vec zistil,
že dôkazná situácia sa nachádza v spisovom materiály a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní

priestupku a následnom správnom konaní vykonané dostatočne preukazuje skutočnosť, že účastník
konaniasadopustilpriestupkupodľaustanovenia§22ods.1písm.l/zákonaopriestupkoch.Priurčovaní
druhu sankcie a jej výmery I. stupňový správny orgán v zmysle § 12 zákona o priestupkoch prihliadol
aj na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný ana osobu páchateľa. I. stupňový správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej
právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na čas a miesto spáchania priestupku, stupeň nebezpečnosti
konania pre spoločnosť - v danom prípade je nízka, porušenie zákona o cestnej premávke konaním, nie

opomenutím, ako aj to, že obvinený si nebol vedomý priestupku, a preto po zvážení všetkých skutočností
má správny orgán za to, že pre nápravu páchateľa mu bolo potrebné uložiť pokutu v uvedenej sume.

8. Žalovaný s prihliadnutím na závažnosť priestupku a mieru jeho nebezpečnosti pre spoločnosť, spôsob
spáchania, osobu páchateľa s prihliadnutím na skutočnosť, že skutok sa stav v dennej dobe, že I.

stupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa dopustil účastník konania v súlade s
ustanovením § 22 ods. 2 písm. g/ zákona o priestupkoch, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie
prehliadal na všetky okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv na odvolací správny orgán ju
považuje za opodstatnenú a adekvátnu. I. stupňový správny orgán bral do úvahy pri ukladaní sankcie
všetky poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti, ktoré uviedol v rozhodnutí o priestupku zo dňa 27. 09. 2016,
teda dostatočne odôvodnil, prečo uložil vyššie uvedenú sankciu. Vysporiadal sa s náležitou presnosťou

a presvedčivosťou ako aj so všetkými zákonnými hľadiskami pre uloženie pokuty. Uloženie sankcie
považuje žalovaný, že bude viesť žalobcu k náprave a splní u neho prevýchovný charakter (individuálna
prevencia) ako aj to, že uložená sankcia má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávneho konania
a primerane chrániť spoločnosť (generálna prevencia).
III.

Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

9. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 28. 02. 2017 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a
žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol.

10. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi I. stupňového správneho orgánu a
žalobca mal možnosť v dvoj inštančnom správnom konaní uplatniť svoje námietky. Žalovaný vysvetlil
vo svojom rozhodnutí jasne ako dospel k záveru, na základe akých skutočností rozhodnutie I.
stupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. V dostatočnej miere vykonaným
dokazovaním bolo preukázané v I. st. správnom konaní, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia

zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil a tým aj bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na
základe úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri
rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho
poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny
orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv,
ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho
konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku,
ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady

vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky
rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť,
aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti
(presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať

predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku).

11. Žalovaný považuje námietky uvedené v podanej žalobe za účelové so snahou vyhnúť sa právnej
zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný na pojednávaní dospel k záveru, že podaná

žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

13. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 16. 04. 2016 v čase o 11.30 hodine
viedol osobné motorové vozidlo značky Renault Thalia ev.č. NR XXX GX v obci H. na N. ulici č. XX akoúčastník cestnej premávky nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože zastavil a stál s vyššie uvedeným
vozidlom na komunikácii v mieste vjazdu a výjazdu z pozemku, čím znemožnil výjazd z pozemku iného

vozidla p. D.. Týmto konaním žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. u/ zákona č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. I. stupňový správny orgán vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu
a oboznámením sa s dôkazovým materiálom (fotodokumentáciou, situačným náčrtkom, evidenčnou

kartou vodiča, výpisom z katastra nehnuteľností a rozhodnutím Mesta Nitra). Pri určovaní druhu sankcie
a jej výmery správny orgán v zmysle § 12 zákona o priestupkoch prihliadol na závažnosť priestupku,
spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný na osobu páchateľa. Správny
orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na:
čas a miesto spáchania priestupku, stupeň nebezpečnosti konania pre spoločnosť - v danom prípade
bola nízka, porušenie zákona o cestnej premávke konaním a nie opomenutím, ako aj na to, že obvinený

si nebol vedomý priestupku, a preto po zvážení všetkých skutočností má správny orgán za to, že pre
nápravu páchateľa bolo potrebné uložiť pokutu v uvedenej sume.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom
ja zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne

označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1 písm. l/, vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten kto iným konaním ako sa uvádza v písmenách a/ až k/ poruší všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa § 22 ods. 2 písm. g/, možno uložiť pokutu do 100,- euro.

Obvinenémuzpriestupkunemožnouložiťinýdruhsankcie,alebovyššiuvýmerusankcie,nežjeuvedená

v zákone.

15. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.

Podľa § 61 SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na

súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie.

Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že dňa 16. 04. 2016 v

čase o 11.30 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky Renault Thalia ev.č. NR XXX GX v obci
H. na N. ulici č. XX ako účastník cestnej premávky nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené v
zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože zastavil a
stál s vyššie uvedeným vozidlom na komunikácii v mieste vjazdu a výjazdu z pozemku, čím znemožnil
výjazd z pozemku iného vozidla p. D. F..

16. Z pripojeného administratívneho spisu Mesta Nitry UHA-DaCH-13899/2011 zistil, že právoplatným
rozhodnutímzodňa24.10.2011bolododatočnépovoleniedokončenejstavbyazároveň bolovydanéaj
kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania stavby, a to oporný múrik, úprava vjazdu a cesty na parcele
č. 8770/16 a 7454/18 kat. územie H., ku ktorým konkrétne k parcele č. 7454/18 má stavebník Ing. D. F.

vlastnícke právo na základe LV č. XXXX a k parc.č. 8770/16 má spoluvlastnícke právo na základe LV č.
XXXX a súhlas spoluvlastníkov zo dňa 12. 09. 2009. Táto skutočnosť bola preukázaná aj z výpisu LV
č. XXXX a č. XXXX, ktoré sa v predmetnom spis nachádzajú.17. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe, poukázal na to, že predmetný pozemok, na ktorom
je vybudovaná táto komunikácia, je výlučne jeho vlastníctvom. Kúpil túto nehnuteľnosť od Z. a F. M.. Táto
komunikácia vedieť k ďalším siedmim pozemkom a jedným z nich je aj dom p. P.. F.. S inými vlastníkmi

pozemkov nemá žiadne problémy. Túto prístupovú komunikáciu oplotil a Ing. F. nemá kľúč od brány.
Problémy s bránou sú časté, pretože Ing. F. jemu presekáva zámky a retiazky. Už veľakrát volal políciu
a vedie sa 48 priestupkových konaní. On si chráni len svoj majetok, pretože on nebránil vjazdu alebo
výjazdu Ing. F. z domu, ale z komunikácie, ktorá je v jeho vlastníctve, a ktorú má opatrenú vstupnou
bránou.

18. Zástupca žalovaného správneho orgánu uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia
k žalobe zo dňa 28. 02. 2017, nakoľko rozhodnutie je vecne správne a zákonné, žiada žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

19. Správny súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný vo veci rozhodoval dňa 23. 12.

2016 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zo dňa 27. 09.
2016 potvrdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými
námietkami žalobcu v podanom odvolané. V konaní správneho orgánu súd nezistil také pochybenia, a to
aniprocesné,zktorýchbybolomožnévyvodiťporušenieprávžalobcuakoúčastníkasprávnehokonania.
Správne orgány sa dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci, zistili skutkový stav a vyvodili z

neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

20. Preskúmavaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní
nemal úspech.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná
kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440

ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho
neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota
na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobepodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci.