Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/247/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203100
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113203100.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:

JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Katarína Slováčeková v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, zapísaného v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom
1 boulevard Haussman, 75009 Paríž, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO 47 258
713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1/ G.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. XXXX/XX, S., 2/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. P. XXXX/XX, S.,

do 30.06.2016 za účasti pôvodného vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom: JUDr. Ambróz
Motyka,advokátsosídlomNámestieSNP7,Stropkov,ozaplateniesumy5.098,54eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, proti rozsudku Okresného súdu
Trnava z 31. augusta 2015, č.k. 19C/489/2013-90 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a v časti o náhrade trov konania
medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ p o t v r d z u j e a v časti o náhrade trov konania medzi žalobcom

a Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vo
výške 570,97 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám advokáta tohto združenia.

II. Žalovaným 1/ a 2/, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa p r i z n á v a nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 5.098,54
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.023,50 eur od 01.10.2009 do zaplatenia a o

trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal a uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkov (Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) náhradu
trovkonaniavovýške475,81eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudkukrukámsplnomocneného
zástupcu vedľajšieho účastníka.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 ObZ, § 52 ods. 1, 2 OZ, § 2
zákona č. 258/2001 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 100 ods. 1, § 101 OZ, § 142 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa
10.7.2008 má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú citované zákonné ustanovenia,
súdpretoajbeznávrhuprihliadolnanemožnosťuplatneniapráva,vrátanejehopremlčania.Vdanejveci,v zmysle uzavretej úverovej zmluvy zo dňa 10.7.2008 sa žalovaní ako dlžníci zaviazali poskytnutý úver
vo výške 150.000,- Sk splácať v 72 mesačných splátkach, dátum prvej splátky bol 15.8.2008. V dôsledku
neplnenia dohodnutých splátok žalobca odstúpil dňa 10.8.2009 od úverovej zmluvy, odstúpenie od

zmluvy bolo dňa 17.8.2009 doručené žalovanému 1/, odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 30.9.2009,
t.j. ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bolo doručené oznámenie
o odstúpení a dlh sa tak stal splatný v celom rozsahu. V zmysle citovaného ustanovenia § 101
Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začala plynúť dňa 1.10.2009, t.j. dňom nasledujúcim po
splatnosti dlhu, kedy si žalobca mohol právo uplatniť po prvý raz a uplynula dňa 1.10.2012, kedy

najneskôr si mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde, pričom nestačilo odovzdať ho na poštovú
prepravu, nakoľko v danom prípade ide o lehotu hmotnoprávnu. Predmetný návrh bol súdu doručený
až dňa 13.2.2013.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd
rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovaným 1/ a

2/ nepriznal náhradu trov konania, nakoľko im žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupoval na strane žalovaných priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 475,81 eur za 2
úkony - prevzatie zastúpenia dňa 2.11.2012, vyjadrenie k návrhu zo dňa 8.4.2013 podľa § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1 písm. a),b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 180,93 eur + 1 úkon - odvolanie zo dňa 26.8.2014
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) citovanej vyhlášky á 90,47 eur, t.j. 1/2 základnej sadzby tarifnej

odmeny vo výške 180,93 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 1x v roku 2012 á 7,63
+ 1x v roku 2013 á 7,81 eur + 1x režijný paušál v roku 2014 á 8,04 eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým navrhol
napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanieatovzmysleusnovania

§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, keď súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že vec nesprávne právne posúdil. Odvolateľ nesúhlasil so
záverom súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku žalobcu. Poukázal na to, že podľa § 112
OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj

o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu
navrhnutý výkon rozhodnutia. V prejednávanej veci bolo právo uplatnené na rozhodcovskom súde a
dňa 18.11.2010 vydal rozhodcovský súd v Bratislave rozhodcovský rozsudok č. 1 KRS/53/2010, ktorým
zaviazal žalovaného na plnenie. Potom, čo sa stal predmetný rozsudok právoplatným a vykonateľným,
teda spôsobilým exekučným titulom podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa tohto exekučného titulu bola zamietnutá
uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36Er/394/2012-13 zo dňa 24.10.2012. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov č.k. 3Co/161/2014, ktoré rovnako potvrdilo
právny záver, že rozhodcovské konanie spôsobuje spočívanie premlčacej doby a to aj v prípade, že
rozhodcovský súd konal na základe neskôr posúdenej neplatnej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti a základné ustanovenia má žalobca za to, že k premlčaniu nároku nedošlo,
pretoževčaseoddoručeniažalobynarozhodcovskýsúdaždoprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudku
a v čase od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
exekučný súd až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia sa
plynutie premlčacej doby zastavilo a teda premlčacia doba neplynula. Ďalej žalobca podal odvolanie

aj v časti náhrady trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a pôvodným vedľajším účastníkom na
strane žalovaných, ktoré uviedol, že sú neúčelné a nehospodárne trovy právneho zastúpenia. Uviedol,
že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného právneho predpisu by mal
byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi spotrebiteľské veci vedené na súde odbornú
pomoc sám. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/3, kde sa konštatuje,

že vedľajší účastník bol zriadený na ochranu spotrebiteľa a teda má byť schopný v spotrebiteľských
sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastúpiť. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník
vstupuje paušálne do spotrebiteľských konaní bez ohľadu na stav konania bez znalosti predmetu
sporu, len z vlastného podnetu, bez vedomia a splnomocnenia zo strany žalovaných. Ďalej žalobca
namietal skutočnosť, že pôvodný vedľajší účastník sa stal týmto vedľajším účastníkom až momentom,

keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým súd pripustil vstup tohto vedľajšieho účastníka do
konania, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2015 a teda všetky úkony, ktoré realizoval
pôvodný vedľajší účastník pred 24.04.2015 by súd na ne nemal prihliadať a teda za tieto úkony nepatrí
vedľajšiemu účastníkovi ani náhrada trov právneho zastúpenia. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trovodvolacieho konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie vo výške 409,50 eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 227,18 eur. V prílohe svojho odvolania zaslal žalobca rozhodcovský
rozsudok vydaný pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., so sídlom Nábrežná 1293, Čadca, sp.

zn. 1 KRS 53/2010 zo dňa 24.10.2012 právoplatný dňa 23.01.2012, vykonateľný dňa 27.01.2012.

6. Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaných
a žiadal odvolací súd, aby opravil chyby v treťom výroku rozsudku, kde bola občianskemu združeniu
priznaná náhrada trov prvoinštančného konania vo výške 475,81 eur spočívajúca v náhrade trov

právneho zastúpenia advokáta tohto občianskeho združenia, keď je toho názoru, že súd prvej inštancie
v rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. nepriznal právnemu zástupcovi pôvodného
vedľajšieho účastníka daň z pridanej hodnoty aj napriek skutočnosti, že právny zástupca pôvodného
vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróz Motyka priložil k uplatnenej náhrade trov konania osvedčenie o
registrácii pre DPH. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie v tomto výroku a priznal právnemu zástupcovi pôvodného vedľajšieho účastníka náhradu trov

prvoinštančného konania v celkovej výške 570,97 eur (475,81 eur plus 20% DPH, t.j. 95,16 eur).

7. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného,
v ktorom uviedol, že vzhľadom na neplatné uzavretie rozhodcovskej doložky, čo bolo konštatované
Okresným súdom Trnava v uznesení zo dňa 24.10.2012 č.k. 36Er/394/2012-13 a teda chýbajúcu

právomocrozhodcovskéhosúdu,takvžiadnomprípadenemožnopovažovaťuplatnenieprávažalobcom
na rozhodcovskom súde za relevantné pre spočívanie premlčacej doby, pretože rozhodcovský súd
v konkrétnom prípade nemohol predstavovať iný príslušný orgán. Predpokladom pre spočívanie
premlčacej doby v prípade uplatnenia práva na rozhodcovskom súde je totiž uzavretie platnej
rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k trovám konania, v ktorých žalobca namietal účelnosť vynaložených

trov vedľajšieho účastníka občianske združenie uviedlo, že zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva, aby sa účastník odborne spôsobilý nemohol dať v súdnom konaní zastúpiť advokátom.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2013 sp. zn. 3 M Cdo 30/2012, kde sa
dovolací súd stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že aj pri zastupovaní advokáta advokátom v
konaníjepotrebnétrovykonaniapovažovaťzaúčelnevynaložené.Kargumentáciižalobcuonemožnosti

súdu prihliadať na podania vedľajšieho účastníka vykonané pred tým, ako bol pripustený do konania
uznesenímOkresnéhosúduTrnavazodňa27.03.2015uviedol,žepôvodnývedľajšíúčastníkdokonania
pripustený bol, preto akékoľvek úvahy v súvislosti s tým, kedy jednotlivé úkony vykonal súd irelevantné.
Pripustenie formalistického výkladu o nemožnosti prihliadať na úkony vedľajšieho účastníka vykonané
pred právoplatnosťou rozhodnutia o pripustení do konania, prípadne o neúčelnosti trov v súvislosti s

takýmito úkonmi by totiž žalobca veľmi jednoducho mohol účelovo namietať nástup do konania s cieľom
zneefektívniť a zneúčelniť úkony vedľajšieho účastníka, ktoré predstavujú vecnú a náležitú obranu
žalovaného spotrebiteľa. Navyše z ustanovenia § 93 OSP jednoznačne vyplýva, že subjekt sa stáva
účastníkom, resp. vedľajším účastníkom doručením oznámenia o vstupe do konania. S poukazom na
uvedené preto žiadal pôvodný vedľajší účastník rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť a

vo vzťahu k trovám konania rozhodnúť v zmysle ich podania zo dňa 12.10.2015. Zároveň si pôvodný
vedľajší účastník uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie vo výške 180,93 eur, režijný
paušál vo výške 8,39 eur plus 20% DPH vo výške 37,86 eur, čo spolu predstavuje 227,18 eur.

8. K odvolaniu pôvodného vedľajšieho účastníka zaslal písomné vyjadrenie splnomocnený zástupca

žalobcu a uviedol, že pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi nemôže byť priznaná daň z pridanej hodnoty,
keďže predpokladom jej priznania v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
je priznanie odmeny a náhrady v zmysle vyhlášky, ktoré podľa názoru žalobcu vedľajšiemu účastníkovi
v uvedenom prípade nepatria vôbec a to z dôvodov, že tieto uplatnené trovy právneho zastúpenia
pôvodného vedľajšieho účastníka sú neúčelné a nehospodárne a žalobca trvá na svojich argumentoch

uvedených v odvolaní proti rozsudku zo dňa 19.10.2015. Súčasne žalobca v tomto podaní oznámil
cezhraničné zlúčenie spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO:
35787783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussman
1, Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj nakonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal

(§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, h/, d/ a f/ OSP, ktoré má čiastočný ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v
závislom výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ ako vecne správny

potvrdiť a odvolanie pôvodného vedľajšieho účastníka konania je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania medzi žalobcom a pôvodným
vedľajším účastníkom na strane žalovaných v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v
súvislostisdanouvecouisprávnevyložilapretosastotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba

odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverom súdu
prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19C/489/2013 je návrh žalobcu,
ktorým sa domáha od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 5.377,90 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.023,50 eur od 01.10.2009 do zaplatenia titulom
uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.07.2008.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov
konania.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou CETELEM

Slovensko, a.s. a žalovanými 1/, 2/ došlo dňa 10.07.2008 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 150.000,- Sk.
Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali splácať úver v 72 mesačných splátkach, každú vo výške 3.151,- Sk
splatných vždy k 15. dňu v mesiaci pri ročnej úrokovej sadzbe 12,98% a RPMN 16,69%. Z listu právneho
predchodcu žalobcu adresovanému žalovanému 1/ zo dňa 10.08.2009 označeného ako odstúpenie od

úverovej zmluvy bolo zistené, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému 1/, že vzhľadom na
omeškanie so splácaním úveru odstúpil od zmluvy a úver sa ku dňu 30.09.2009 stáva splatným v celom
rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 5.098,54 eur/153.598,62 Sk.
Táto zásielka bola doručená žalovanému 1/ dňa 17.08.2009.15.Sohľadomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniaopísanévodôvodnenínapadnutéhorozsudkubolo
posúdenie právneho vzťahu účastníkov ako vzťahu spotrebiteľského správne. Podľa obsahu spisu súd

prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 05.05.2014 a v rámci predvolania na pojednávanie
súd dal stranám okrem iného aj poučenie podľa vtedy platného ustanovenia § 120 ods. 4 OSP (v
súčasnosti ustanovenie § 182 a § 154 CSP), v zmysle ktorého súd je povinný okrem vecí podľa ods. 2
poučiťúčastníkov,ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a)

najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v podanej žalobe ako dôkaz označil zmluvu o úvere, všeobecné
podmienky pre poskytnutie úveru, odstúpenie od úverovej zmluvy a nenavrhol žiadne iné dôkazy v
ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie než tie, ktoré uvádzal v žalobe, napriek tomu,

že pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.04.2013
vzniesol námietku premlčania, na čo žalobca v konaní nereagoval. Súd na pojednávaní dňa 31.08.2015
po vykonaní navrhnutého dokazovania (§ 120 ods. 1 OSP) vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania
a následne vyhlásil rozsudok, ktorý je teraz predmetom odvolacieho konania.

17. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v podanom odvolaní operoval dôkazmi
a skutočnosťami, ktoré do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania nenavrhol
vykonať a v žalobe ani v ďalšom priebehu konania ich ani len okrajovo nespomenul. V odvolaní namieta
nesprávne skutkové a právne posúdenie veci z hľadiska premlčania s poukazom na exekučné konanie
vedené na exekučnom súde (Okresný súd Trnava) pod sp. zn. 36Er/394/2012, kde sa má ako exekučný

titul nachádzať rozsudok rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 18.11.2010 sp. zn. 1 KRS 53/2010,
čím chcel preukázať, že uplatnené právo nie je premlčané, lebo premlčacia doba v dôsledku jeho
uplatnenia na rozhodcovskom súde a následne počas exekučného konania spočívala. Podľa neho
žaloba bola podaná na súd prvej inštancie v rámci trojročnej premlčacej doby a právo premlčané nie je.

18. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP uvádza, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uznesení vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

19. V civilnom sporovom poriadku tomuto ustanoveniu zodpovedá ustanovenie § 366 (Novoty v
odvolacom konaní), podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366
najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

21. Vychádzajúc i z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru o tom, že ani

jeden zo štyroch citovaných dôvodov uplatnenia dôkazov nie je daný. Žalobca bol podľa § 120 ods.
4 OSP riadne poučený o tom, že má všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Dôkaz, ktorý navrhol až v odvolacom konaní
a to rozhodnutie z exekučného spisu sp. zn. 36Er/394/2012 mohol žalobca uplatniť pred súdom prvej
inštancie, ktorý by sa tým zaoberal, tento dôkaz by vykonal a pri rozhodnutí vo veci samej by sa s ním

vysporiadal v rámci hodnotenia dôkazov. Za situácie že žalobca tento dôkaz neuplatnil a že súd prvej
inštancie pri konštatovaní premlčania práva dodávateľa v tejto spotrebiteľskej veci mal povinnosť i bez
vznesenia námietky premlčania žalovanými prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti podľa § 5bzákona č. 250/2007 Z.z., odvolací súd nemohol inak, než na dôkazy uplatnené žalobcom v odvolacom
konaní neprihliadať.

22. V zmysle § 383 CSP odvolací súd bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie, pričom podmienky na aplikáciu ustanovenia § 384 ods. 4 CSP o možnosti vykonania
ďalších dôkazov pri zachovaní zásady rovnosti účastníkov sporu neboli dané.

23. Na základe uvedeného, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca

podal žalobu na súd prvej inštancie po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby upravenej v
ustanovení § 101 OZ. V prvoinštančnom konaní nebolo zistené, že by premlčacia doba podľa § 112 OZ
spočívala, v dôsledku čoho by žaloba mohla byť posúdená ako podaná včas. Žalobca to totiž ani netvrdil
a ani nepreukázal. V prípade, že by žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie spočívanie
premlčacej lehoty tvrdil a navrhol relevantný dôkaz, ako to urobil v podanom odvolaní, súd prvej inštancie
by sa musel vysporiadať so splnením zákonných predpokladov spočívania premlčacej doby.

24. Aj napriek uvedenému, však odvolací súd konštatuje, že pokiaľ mal žalobca za to, že dôsledkom
podania návrhu na rozhodcovský súd a samotného rozhodcovského konania bolo spočívanie
premlčacej lehoty, tak v danom prípade platí, že k spočívaniu premlčacej lehoty nemôže dôjsť,
pokiaľ rozhodcovské konanie prebieha na základe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) je uzavretá so
spotrebiteľom a ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne

dojednanú zmluvnú podmienku je taký stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo
možnémeniťichobsah(článok3SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách). Rozhodcovská doložka inkorporovaná vo všeobecných obchodných podmienkach, čo bol aj
konkrétny prípad zmluvného vzťahu, nároky, z ktorého boli žalobcom uplatnené, záver o individuálnosti
dojednania rozhodcovskej doložky nespĺňa. Naviac ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v

Náleze I.ÚS/3512/11 z 11.11.2013 všeobecné obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadne, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme
dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Ak
teda žalobca poukazoval na rozhodcovský rozsudok, poukazoval podľa názoru odvolacieho súdu na

nulitnýničotnýaktdojednaniavrozhodcovskejdoložke,nachádzasatotižvovšeobecnýchpodmienkach
žalobcu, ktoré žalovaní 1/ a 2/ ani nepodpísali. Počas rozhodcovského konania prebiehajúceho na
základe takejto rozhodcovskej doložky preto nemohla premlčacia lehota spočívať, rovnako nemohla ani
spočívať ani počas exekučného konania, v ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia a to z dôvodu, že bolo začaté na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na

základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo
veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
1/ a 2/ ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď v tejto časti výroku o náhrade trov

konania žalobca neuviedol žiadne odvolacie námietky.

26. Inak tomu však bolo vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a pôvodným
vedľajším účastníkom na strane žalovaných, kde žalobca namietal skutočnosť, že priznaná náhrada trov
konania predstavujúca náhradu trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

je neúčelná a nehospodárna, nakoľko tento vedľajší účastník bol založený na ochranu práv podľa
osobitnéhopredpisuatedamalbybyťschopnýposkytnúťžalovanýmakospotrebiteľomvspotrebiteľskej
veci odbornú pomoc sám a taktiež poukázal na skutočnosť, že pôvodný vedľajší účastník vstupuje aj
do spotrebiteľských konaní paušálne, bez ohľadu na stav konania, bez znalosti predmetu sporu, bez
ohľadunavôľuspotrebiteľaaúčelnosťúkonovvedľajšiehoúčastníkaasystematickyvkonaniachvznáša

námietku premlčania napriek tomu, že na premlčanie súd prihliada ex offo. Taktiež namietal, že vedľajší
účastník sa stal vedľajším účastníkom až potom, čo bol pripustený jeho vstup do konania a to dňom
24.04.2015 a preto na všetky úkony, ktoré realizoval pôvodný vedľajší účastník predtým, nie je potrebné
prihliadnuť a preto ani nie je potrebné priznať mu náhradu trov konania. V časti o náhrade trov konaniavo vzťahu medzi žalobcom a pôvodným vedľajším účastníkom na strane žalovaných podal odvolanie
aj právny zástupca pôvodného vedľajšieho účastníka a namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s
ustanovením § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. nepriznal právnemu zástupcovi náhradu

zvýšenú o 20% DPH, ktorá mu v súlade s týmto zákonným ustanovením prináleží.

27. Inštitút vedľajšieho účastníka bol upravený v § 93 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
účinnom do 30.6.2016 (ďalej už OSP), ktorý bol nahradený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, účinným od 1.7.2016, ktorý však už inštitút vedľajšieho účastníka vo svojich zákonných

ustanoveniach viac neupravuje. Avšak podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované, teda aj účinky podaného odvolania, preto odvolací súd na odvolanie združenia, ktoré
napadlo tú časť výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúcu sa jeho náhrady trov konania,
posudzoval vec v napadnutej časti vo vzťahu k úkonom združenia resp. k úkonom právnej služby jeho
právneho zástupcu vykonaných do 30.6.2016.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaných oznámil svoj vstup
do konania podaním zo dňa 12.03.2013 a zároveň požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania v
tejto právnej veci spolu s jej prílohami. Z podania pôvodného vedľajšieho účastníka zo dňa 08.04.2013
označeného ako odpor vedľajšieho účastníka vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému 1/ spotrebiteľský

úver na základe zmluvy zo dňa 16.07.2008 a to vo výške 4.979,09 eur, avšak žalovaný nesplácal v
zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, preto žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy listom zo
dňa 10.08.2009 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Odstúpením od zmluvy vznikol medzi
účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia s nutnosťou aplikácie ustanovenia § 107 ods. 1 OZ
v dvojročnej premlčacej dobe. S poukazom na uvedené pôvodný vedľajší účastník vznáša námietku

premlčania celej pohľadávky, uplatnenej zo strany žalobcu, pretože žaloba bola súdu doručená dňa
13.02.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, ale aj všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

29. V preskúmavanej veci vstúpilo do konania ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778. Jednalo sa o vstup podľa § 93 ods.

2 O.s.p., keďže združenie je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov
podľa zákona číslo 250/2007 Z. z. <. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tento úkon právnej služby
sa preukazuje obdobne ako pri zastupovaní „hlavného“ účastníka predložením plnej moci, avšak za
podmienky zahlásenia vstupu do konania podľa § 93 ods. 3 O.s. p.. Z hľadiska posudzovania účelnosti
tohto úkonu právnej služby nie je právne významné, či sa právny zástupca oboznámil s vecou pred alebo

po zahlásení vstupu do konania. Účelnosť tohto úkonu sa posudzuje v závislosti od účelnosti vykonania
ďalších úkonov právnej služby. Samotné zahlásenie vstupu do konania bez vykonania iných úkonov
právnej služby, nie je účelne vykonaným úkonom právnej služby.31.Vpreskúmavanejvecipôvodnývedľajšíúčastníkprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvykonal
ďalší úkon právnej služby vo forme vyjadrenia k veci samej zo dňa 08.04.2013. Obaja účastníci
konania boli informovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a vyjadrenie k podanej žalobe zo

strany vedľajšieho účastníka stojaceho na strane žalovaných je spravidla účelne vykonaným úkonom
sledujúcim ochranu práv žalovaného účastníka. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka urobené za splnenia
týchto podmienok by nebolo možné považovať za účelne vykonaný úkon napr. v prípade, že by šlo len o
formálny, či až formulárový úkon, z ktorého je zjavná jeho neadresnosť a neznalosť preskúmavanej veci.

32. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením pôvodného vedľajšieho účastníka, že jeho vyjadrenie zo
dňa 08.04.2013 reaguje na podaný návrh žalobcu vo veci samej, keď pôvodný vedľajší účastník na
strane žalovaných v ňom okrem iného okrem iného vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že
žalobca si uplatnil tento svoj nárok a to vzhľadom na odstúpenie od predmetnej úverovej zmluvy titulom
bezdôvodného obohatenia po uplynutí dvojročnej premlčacej doby tak, ako to aj vo svojom odôvodnení
rozhodnutia konštatoval súd prvej inštancie. Z uvedeného tak vyplýva, že v danom prípade právny úkon

poskytnutej právnej pomoci a to vyjadrenie pôvodného vedľajšieho účastníka zo dňa 08.04.2013 je
potrebné považovať za účelné poskytnutie právnej pomoci, nakoľko sa v ňom pôvodný vedľajší účastník
na strane žalovaných vyjadruje k meritu veci a preto tento poskytnutý úkon právnej pomoci zo strany
právneho zástupcu, pôvodného vedľajšieho účastníka je potrebné považovať za účelný.

33. Na základe uvedeného, preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne priznal
právnemu zástupcovi pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaných náhradu trov právneho
zastúpenia a to za tieto poskytnuté úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004, pri
tarifnej hodnote veci 5.098,54 eur, jeden úkon právnej pomoci á 180,93 eur a to za prevzatie a prípravu
zastúpenia dňa 02.11.2012 á 180,93 eur (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky), režijný paušál á 7,63 eur,

vyjadrenie k návrhu zo dňa 08.04.2013 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) cit. vyhlášky á 180,93
eur plus režijný paušál á 7,81 eur, odvolanie zo dňa 26.08.2014 voči nemeritórnemu rozhodnutiu súdu
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) cit. vyhlášky á 90,47 eur plus režijný paušál á 8,04 eur.

34. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o náhrade trov právneho zastúpenia pôvodného

vedľajšieho účastníka však pochybil, ak v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. nepriznal právnemu zástupcovi náhradu trov právneho zastúpenia zvýšenú o daň z
pridanej hodnoty, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty. Z obsahu spisu vyplýva, že právny
zástupca pôvodného vedľajšieho účastníka v podaní zo dňa 08.04.2013 uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia, zároveň pripojil aj fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa

02.06.2011, z ktorej vyplýva, že zdaniteľná osoba JUDr. Ambróz Motyka so sídlom Námestie SNP 7,
Stropkov, je platiteľom dane od 01.02.2005.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania medzi žalobcom a pôvodným vedľajším účastníkom

na strane žalovaných zmenil tak, že priznal právnemu zástupcovi pôvodného vedľajšieho účastníka
náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako ju aj priznal súd prvej inštancie vo výške 475,81 eur, avšak
zvýšenú o 20% daň z pridanej hodnoty vo výške 95,16 eur t.j. spolu v sume 570,97 eur.

36.Žalovaní1/a2/apôvodnývedľajšíúčastníknastranežalovanýchmávočižalobcovipodľa§255ods.

1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).