Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205247
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814205247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

MarekaKohútaaJUDr.JozefaAngelovičavprávnejvecižalobcu:UKProfit,spol.sr.o.,sosídlomvNitre,
Hornočermánska 797/59, IČO: 35937815, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom
v Bratislave, Zámocká 30, proti žalovanému: L. T., O.. X.X.XXXX, V. F. P. XXX, o zaplatenie 426,75 eur
s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3C/158/2014-72
zo dňa 28.9.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie
označeným rozsudkom žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 25.1.2008 návrhom na uzatvorenie Zmluvy o vydanie kreditnej
karty požiadal F. F.Ň., R..F.., (predchodcu žalobcu), o vydanie karty VISA Classic s celkovým úverovým
rámcom 10.000,- Sk. Predmetný právny vzťah prvoinštančný súd posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti zistil, že vyššie uvedený návrh na
uzavretie zmluvy o kreditnej karte neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
najmä náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z.z.,, pričom z obsahu návrhu
preukázateľne vyplýva, že účel poskytnutia úveru nesmeroval na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania žalovaného. Žalobca vydal žalovanému kreditnú kartu, pričom žalovaný podľa predložených
rozpisov transakcií vyčerpal 449,54 eur a platbami vrátil žalobcovi spolu 497,15 eur. Žalobca odstúpením
od zmluvy zo dňa 22.10.2012 žalovanému oznámil, že banka v súlade s ustanovením bodu 10.3. písm.

b/ a f/ obchodných podmienok pre KK odstupuje od zmluvy s účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Zároveň
požiadal o úhradu pohľadávky banke, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvou, a to najneskôr do 15 dní odo
dňa účinnosti tohto odstúpenia. Nesplatná pohľadávka predstavovala ku dňu 30.9.2010 sumu 416,42
eur.

3. Ďalej prvoinštančný súd citoval bod 10.3 článku 10 Obchodných podmienok pre Kreditné karty,
podľa ktorého, odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Po odstúpení

si zmluvné strany nebudú vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia. Do 15 dní odo dňa odstúpenia
od zmluvy o kreditnej karte je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej strane
všetky nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia. V tejto súvislosti konštatoval, že zo znenia
zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená, naopak, spôsobujehrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac, je nejasná a
nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje postavenie
žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§ 54 ods. 1 Obč. zákonníka), ide o „odchýlenie sa v

neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva všetky jeho práva.
Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď mal na výber
iné inštitúty súkromného práva. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká
len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ
zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si

žalobca započítal z plnení už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a
dokonca ich navyšovanie po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2
Obč. zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov
z omeškania.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku

dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Obč.
zákonníka, ak by bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán),
ako výslovne stanovuje § 457 Obč. zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia

z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným. V danej veci mal prvoinštančný súd za preukázané,
že žalovanému bol poskytnutý úver 331,49 eur, pričom žalovaný podľa výpisu vyčerpal z účtu 449,54
eur. Uhradil (vložil na účet) sumu vo výške 497,95 eur. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť
len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaný má vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi čerpanou sumou a
sumou vrátenou. V tomto prípade však žalovaný vrátiť žalobcovi viac, ako podľa výpisu vyčerpal, a preto

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal
účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovanému žiadne preukázateľné

trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, rozhodol tak, že mu (účastníkom) náhradu trov konania
nepriznáva.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým navrhol
rozsudok zmeniť tak, aby odvolací súd návrhu žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, alternatívne žiadal

rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu bola zmluva o kreditnej karte ukončená odstúpením od zmluvy v súlade s
ustanovením bodu 10.3 písm. b/ a f/ obchodných podmienok, v zmysle ktorého, odstúpením od zmluvy
o kreditnej karte nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Do 15 dní odo dňa odstúpenia
od zmluvy o kreditnej karte je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej strane všetky

nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia. K zrušeniu zmluvy teda nedošlo od počiatku.
Nárok žalobcu na vrátenie dlžnej pohľadávky zo zmluvy o kreditnej karte nie je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Súd v odôvodnení uvádza, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške
331,49 eur a že vyčerpal 449,54 eur a uhradil 497,95 eur. Z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, akým
spôsobom k uvedeným sumám dospel, preto toto vyčíslenie považuje za arbitrárne a má za to, že súd

neprimerane zvýhodnil žalovaného a tým nebola zachovaná rovnosť účastníkov konania. Žalobca jasne
a bez pochybností preukázal, že dlh žalovaného ku dňu 30.9.2010 bol vo výške 419,42 eur. Odvolateľ
zastáva názor, že ak súd prvej inštancie uvádza, že úroky z omeškania boli navyšované aj po odstúpení
od zmluvy, to sa nezakladá na pravde, pretože banka, aj žalobca, si po odstúpení od zmluvy uplatňovali
len úroky z omeškania zákonné, a to z dôvodu, že žalovaný je preukázateľne v omeškaní so splácaním

svojho dlhu a žalobca tak má nárok na zákonný úrok z omeškania Tento úrok je vyčíslovaný v zákonnej
výške tak, ako to zákon umožňuje.

7. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 28.9.2015, žalobca podal odvolanie dňa 27.11.2015, teda
obidva úkony boli realizované v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa

1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa
§ 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok v
zmysle zákonných ustanovení účinných ku dňu podania odvolania, t.j. 27.11.2015.8. Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Prvoinštančný súd vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

10. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru (v čase uzatvorenia zmluvy) bola obsiahnutá v zákone
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis (účinný v čase uzatvorenia zmluvy) v
ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo v inej

právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. (v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy) bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Okrem toho, ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutá i v Občianskom
zákonníku. Podľa ustanovenia § 52 tohto právneho predpisu (účinného v čase uzatvorenia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ale aj všetky iné ustanovenia, t.j. i ustanovenia Občianskeho zákonníka o odstúpení od
zmluvy, sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa.

13. Aj keď ustanovenie § 48 Obč. zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom
zrušení zmluvy než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť jej výrazne obmedzená
ustanovením § 54. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek

dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto
jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalovanej strany
zhoršuje.

14.Akzmluvaaleboobchodnépodmienkyupravovalinásledkyodstúpeniaodlišneodobčiansko-právnej

úpravy takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Obč. zákonníka v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Keďže ustanovenie § 54 nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Obč. zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia §
39 Obč. zákonníka, a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej
povinnosti.

15. V danom prípade síce bolo medzi účastníkmi dohodnuté inak, konkrétne v bode 10.1., 10.3.
Obchodných podmienok, avšak vzhľadom na špeciálnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá má
prednosť pred všeobecnými ustanoveniami, spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu priznáva Občiansky zákonník, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Preto je neplatné aj

také dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, v ktorej spotrebiteľ dá súhlas na neakceptovanie zákonom
ustanovenej podmienky (v danom prípade dôsledky odstúpenia od zmluvy), čo by v konečnom dôsledku
zhoršilo jeho zmluvné postavenie. Podmienky spotrebiteľských zmlúv, upravené v zákone (všeobecné
a aj osobitné), sú vo vzťahu k spotrebiteľovi kogentné, keďže nepripúšťajú odchylnú úpravu, ktorouby sa zhoršilo postavenie spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že úprava dôsledkov odstúpenia od zmluvy
tak, ako je uvedená v obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, je pre spotrebiteľa
nepriaznivejšia, ako zákonná úprava v Občianskom zákonníku.

16. Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v
nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet
dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a

prehnanechrániťdodávateľa,ktorýsámzmluvukoncipoval,resp.postupníkajehopohľadávky,aodsúval
uplatnenie práva na súde.

17. Podľa § 457 Obč. zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

18. V danej veci žalobca vydal žalovanému kreditnú kartu, prostredníctvom ktorej žalovaný vyčerpal
úver vo výške 449,54 eur, a platbami vrátil žalobcovi spolu 497,95 eur. Keďže v zmysle § 457 Obč.
zákonníka si pri zrušení účastníci majú vrátiť navzájom poskytnuté plnenie a žalovaný vrátil žalobcovi
viac ako prostredníctvom kreditnej karty vyčerpal, správne rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Z toho istého dôvodu sú odvolacie dôvody odvolania žalobcu neopodstatnené.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd už podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP). V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).