Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/137/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116154
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7804116154.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu T.. M. I., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C. U. XXX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v
Rožňave, Akademika Hronca 9, proti žalovanému Ing. Jaroslavovi Černému - CEFA, so sídlom Veľký
Krtíš, Lučenecká ul. 4, IČO: 14 236 591, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa
a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi 16.685,20 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a v prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou sa domáhal zaplatenia 136.795,45 Eur (4.121.100,- Sk) náhrady škody na
zdraví,mimoriadnehozvýšeniazákladnéhobodovéhohodnoteniabolestnéhoasťaženiaspoločenského
uplatnenia vo výške 100-násobku základného bodového hodnotenia vyčísleného posudkom M.. V. I., R..
zo dňa 10. 01. 2003, vzniknutej v dôsledku poškodenia zdravia utrpeného pri dopravnej nehode dňa 11.
11. 2002, ku ktorej došlo na ceste I. triedy č. T../. pri W. v okrese P. o 21.50 hod. tak, že žalobca viedol
motorové vozidlo zn. BMW, EVČ: C. XX-XX, do ktorého zozadu narazil vodič kamióna zn. Renault, EVČ:
Z. XXX Q. spolu s návesom EVČ: Z. XXX S., ktorých prevádzkovateľom bol žalovaný.

Dopravná nehoda mala za následok nasledujúce zranenia žalobcu:

- pomliaždenie mozgu v spánkovej oblasti vpravo,
- zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov,
- zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunutím úlomkov,
- zlomeninu ďasnového výbežku sánky so stratou kosti,

- zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo,
- pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo,
- tržno-pomliaždenú ranu na tvári vpravo,
- tržno-pomliaždenú ranu na brade vpravo,
- tržno-pomliaždenú ranu na dolnej mihalnici pravého oka,
- vyrazenie piatich zubov,
- pomliaždenie hrudnej steny,

ktorých celkové liečenie malo za následok takmer 6 mesačnú práceneschopnosť žalobcu. Bol
hospitalizovaný, podrobil sa bolestivej liečbe, operačnému zákroku a pooperačnej a rehabilitačnej
liečbe.Žalobca sa domáhal priznania mimoriadneho zvýšenia základného bodového ohodnotenia odškodnenia
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
vychádzajúc z charakteru jeho zranení, vplyvu následkov týchto zranení na jeho každodenný život.

Žalobca zastával názor, že práve jeho prípad je hodný mimoriadneho zreteľa, nakoľko na jeho strane
došlokmimoriadnym spoločenskýmobmedzeniampoúraze,pretoženásledkyjehozranenízdopravnej
nehody majú za následok nielen sťaženú artikuláciu žalobcu, ale vyvolávajú aj prvotné obavy nových
obchodných partnerov a nedôveryhodnosť žalobcu v ich osobnom styku, ktorí sa môžu domnievať o
inom charaktere príčin zranení žalobcu.

Tvrdil, že jeho zdravotný stav v dôsledku utrpeného úrazu pri dopravnej nehode sa stále zhoršuje a
niektoré jeho zdravotné problémy sa prehlbujú. Pred dopravnou nehodou bol úplne zdravý. Uviedol, že
od nehody neustále pociťuje hučanie v hlave, čo ho vyčerpáva a tým sa znižuje kvalita jeho života. V
tejto súvislosti sa podrobil liečeniu, avšak neúspešne. V súvislosti s traumatickým stavom po dopravnej
nehode navštevuje psychológa. V dôsledku toho, že jeho mozog nie je dobre prekrvený, má neurotické

tiky hlavy, čo vzbudzuje pozornosť jeho okolia. Na to, aby zlepšil prekrvenie mozgu, musí kývať hlavou a
užíva špeciálne lieky na prekrvenie mozgu. Absolvoval aj rehabilitačnú liečbu. Od dopravnej nehody má
časté bolesti hlavy, má problémy s riadením motorového vozidla, stal sa z neho vystrašený človek, cíti sa
telesne poznačený, zohavený. Utrpel vážny úraz tváre, stratu 5 zubov, ktoré boli nahradené protézou. V
dôsledku úrazu spodná pera a dolná časť tváre je necitlivá. V súvislosti s užívaním protézy má problémy

pri tvorbe reči. Od dopravnej nehody nevie dobre spať, večer ťažko zaspáva a v noci sa často budí. Pred
dopravnou nehodou podnikal, mal vlastnú firmu, v ktorej zamestnával dvoch zamestnancov. Vzhľadom
na jeho práceneschopnosť a na to, že po ukončení práceneschopnosti nebol schopný pracovať tak ako
predtým, v jeho firme došlo k zníženiu počtu objednávok a preto dal výpoveď svojim zamestnancom.
Od mája 2006 sa zamestnal v spoločnosti O., A..P..U.. C. U., ktorého spoločníkom je jeho brat, v

ktorej spoločnosti vykonáva činnosti, ktoré vykonával vo svojej spoločnosti, avšak s menšou pracovnou
záťažou. Pred nehodou mal sedem rokov známosť s priateľkou, avšak po úraze jeho priateľka známosť
ukončila, pretože žalobca mal vážne zranenia a vyzeral strašne. Pred nehodou pôsobil ako tréner tenisu
doma aj v zahraničí, avšak po nehode túto činnosť nemôže vykonávať. Pred dopravnou nehodou hral
aj golf, v ktorej hre pokračuje naďalej. Lyžovať nemôže, ortopéd mu to neodporúčal. Je schopný sám

sa obliecť, umyť sa, má problém len pri holení, pretože musí si dávať veľký pozor, aby sa neporezal, je
schopný si urobiť nákup, zariadiť si bežné veci.

Predložil posudok o hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podaného M.. V. I.,
R.. zo dňa 10. 01. 2003, v ktorom bolestné bolo hodnotené 431,85 bodmi a sťaženie spoločenského

uplatnenia 255 bodmi, spolu 685,85 bodov, čo pri bodovej hodnote 60,- Sk za jeden bod činí náhradu
41.211,- Sk.

Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 09. novembra 2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/46/2011 zo dňa 27. 09. 2012, ktoré nadobudli právoplatnosť

04. 10. 2012, súd rozhodol o základe nároku na náhradu škody, bola ustálená miera účasti žalovaného
v rozsahu 70 % z celkovej škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody dňa 11. 11. 2002 spočívajúcej
v strete osobného motorového vozidla zn. BMW 325, ŠPZ: C. XX-XX a nákladného motorového vozidla
zn. Renault Magnum, ŠPZ: Z. XXX Q. s návesom EČV: Z. XXX S. .

Rozsudkom zo dňa 08. 01. 2013 súd priznal žalobcovi odškodnenie za vytrpenú bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 46.589,90 Eur, zodpovedajúcej 70 % z celkovej výšky odškodnenia
66.557,45 Eur, vychádzajúc z 10-násobku základného bodového hodnotenia bolestného a 30-násobku
základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného znalcom M.. C..
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol pre neprimeranú výšku požadovaného odškodnenia a pre

premlčanie nároku.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Krajský súd
v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, rozsudok
súdu prvého stupňa uznesením sp. zn. 1Co/159/2013 zo dňa 04. 02. 2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní uplatnil peňažný
nárok na náhradu škody na zdraví a to tak z titulu bolestného, ako aj z titulu sťaženia spoločenskéhouplatnenia. Tento svoj nárok počas konania opakovane čo do výšky upravoval, do 08. 10. 2010, vždy
však vychádzajúc z výšky bodového ohodnotenia vykonaného M.. I. dňa 10. 01. 2003, teda z bodového
ohodnotenia bolestného vo výške 431,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške

225 bodov. Úpravy žaloby teda spočívali v zvyšovaní násobkov bodového ohodnotenia vykonaného
M.. I.. Naposledy bola takto žaloba upravená žalobcom na pojednávaní dňa 08. 10. 2010 na sumu
94.971,- Eur z titulu bolestného a na sumu 190.201,- Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia.
Takto upravenú zmenu žaloby súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 08. 11. 2010, ktorá však
nebola posledná úprava žaloby vzhľadom k tomu, že po právoplatnom ustálení miery spoluzavinenia

žalobcu vo výške 30%, jeho právny zástupca nárok opätovne upravoval na pojednávaní dňa 18. 12.
2012 vychádzajúc z bodového ohodnotenia vykonaného znalcom M.. C. a to z titulu bolestného na sumu
66.479,07 Eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 103.140,70 Eur, ktoré sumy mali
zodpovedať výške 70% zo 100-násobku bodového ohodnotenia. Z uvedeného vyplýva, že táto posledná
úprava žaloby spočíva v jej čiastočnom späťvzatí oproti poslednej súdom pripustenej zmene žaloby.
Súd prvého stupňa však už túto poslednú úpravu úplne pominul, nerozhodol o čiastočnom späťvzatí

žaloby a tak ani nie je zrejmé o nárokoch v akej výške v rozsudku rozhodoval. Takýmto postupom zaťažil
konanie závažným procesným pochybením, bez odstránenia ktorého nie sú podmienky pre meritórne
rozhodnutie vo veci.

Za dôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka ohľadne nejasnosti ako

sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku vyporiadal s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania.
Tátonejasnosťvyplývaztoho,ženajedenstranesúdprvéhostupňakonštatoval,žežalobcomuplatnené
nároky uvedené v rozšírení žaloby zo dňa 28. 09. 2010 na základe záverov znaleckého posudku
znalca M.. C. prevyšujúce pôvodne uplatnené nároky považoval za premlčané, keďže k rozšíreniu
žaloby došlo po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Na druhej strane však v ďalšej

časti odôvodnenia pri ustaľovaní výšky bodového ohodnotenia vychádzal práve z výšky bodového
ohodnotenia vykonaného v tomto znaleckom posudku znalca M.. C. zo dňa 29. 04. 2010, keď bodové
hodnotenie bolestného ustálil na 476,86 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na 955
bodov. Teda z bodového ohodnotenia, ktoré bolo vykonané po uplynutí premlčacej lehoty. Výška
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku M.. C. vychádza

totiž z ďalších diagnóz, ktoré v predchádzajúcom posudku M.. I. neboli vôbec ohodnocované. Pre túto
rozpornosť sú závery súdu prvého stupňa v tomto smere absolútne nepreskúmateľné.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci dátum, kedy bolo vykonané bodové

ohodnotenie z dôvodu, že samotné vykonanie bodového ohodnotenia nie je právne významné, ale
rozhodujúci je moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného tak, že z odborného hľadiska je
možné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonať. Z tohto hľadiska teda možno
považovať za právne významné vyjadrenia znalca M.. C. v znaleckom posudku, ktorý uviedol, že bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané dňa 10. 01. 2003 (k úrazu došlo dňa 11.

11. 2002) bolo vykonané predčasne v čase, keď nebol zdravotný stav žalobcu ustálený do takej miery,
aby bolo možné posúdiť, či ten zanechá a ak áno, v akom rozsahu, aj trvalé následky, teda následky z
hľadiska sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Znalec v posudku zaujal názor, že fyzické poúrazové
zmeny sú ustálené do 12 mesiacov od úrazu, avšak poruchy reči, chovania, psychasténie, neurastenie
sa upravujú až do 24 mesiacov od úrazu. Vychádzajúc z toho, že k úrazu žalobcu došlo dňa 11. 11. 2002

a k ustáleniu jeho psychických následkov došlo po 24 mesiacoch (11. 11. 2004), od tohto dátumu začala
plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia z hľadiska vyššie uvedených psychických následkov. Táto teda uplynula dňa 11. 11. 2006.
Pokiaľ teda žalobca nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za diagnózy, ktoré boli
ustálené až v znaleckom posudku znalca M.. C. dňa 29. 04. 2010, uplatnil 08. 10. 2010, stalo sa tak

zjavne po uplynutí premlčacej lehoty.

Po vrátení veci na ďalšie konanie odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vyporiadať sa s výškou
uplatneného nároku po zmene žaloby vykonanej právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa
08. 10. 2010 a rozhodnúť o celom predmete konania, opätovne zákonným spôsobom sa vyporiadať

s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania, ustáliť základ nároku na odškodnenie bolestného ako
aj sťaženia spoločenského uplatnenie na základe bodového ohodnotenia, ktoré bolo vydané pred
uplynutím premlčacej lehoty a svoj záver o odôvodnenosti mimoriadneho zvýšenia tak bolestného, akoaj sťaženia spoločenského uplatnenia náležite odôvodniť, pridržiavajúc sa pritom záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu.

V ďalšom konaní súd opakovane sa oboznámil s výpoveďami účastníkov konania a listinnými dôkazmi,
lekárskym posudkom o odškodnení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podaného M.. V.Q.
I., R.. zo dňa 10. 01. 2003, znaleckým posudkom M.. O. C. č. 1/2010 zo dňa 26. 04. 2010.

Žalobca na pojednávaní dňa 30. 06. 2015 čiastočne žalobu vzal späť. Trval na žalobe z titulu náhrady

bolestného v sume 6.020,- Eur, ktorá predstavuje 70 % zo sumy zodpovedajúcej 10-násobnému
zvýšeniu základného bodového ohodnotenia vychádzajúc zo znaleckého posudku M.. I., teda z počtu
bodov 431,85 pri hodnote jedného bodu 60,- Sk a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
10.665,20 Eur, ktorá predstavuje 70 % z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 30-
násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia vychádzajúc z počtu bodov 255 po 60,- Sk za
jeden bod v zmysle znaleckého posudku M.. I..

V prevyšujúcej časti žalobu vzal späť. S čiastočným spävzatím žaloby žalovaný a vedľajší účastník na
strane žalovaného súhlasili.

Na základe úpravy žaloby spočívajúcej v jej čiastočnom späťvzatí, predmetom konania zostalo

zaplatenie 6.020,- Eur z titulu bolestného a 10.665,20 Eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Pripojil sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka a vzniesol námietku
premlčania žalobcom uplatnených nárokov.

Vedľajší účastník so žalobou nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania v časti žalobcom uplatneného
nároku v rozsahu rozšírenia žaloby nad pôvodne uplatnenú sumu z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia uvedenú v žalobe. Uviedol, že nárok žalobcu v tejto časti je premlčaný,
pričom premlčacia lehota uplynula dňa 10. 01. 2005 a namietal nedôvodnosť a neprimeranosť

mimoriadneho zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 30. 06. 2015 poukázala na to, že
žaloba bola podaná na základe znaleckého posudku V.. I., namietala premlčanie nároku žalobcu na
náhradu škody uplatneného žalobcom v rozšírení žaloby zo dňa 08. 10. 2010 na základe bodového
hodnotenia vykonaného znalcom M.. C.. Navrhovala, aby súd prihliadal na položky, ktoré nie sú

premlčané, ktoré sú uvádzané v znaleckom posudku M.. I. a aby sa vysporiadal s ich dopadom na
uplatnenie žalobcu vo svojom osobnom živote.

Z posudku o odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podaného M.. V. I. zo dňa 10.
01. 2003 vyplýva, že bolestné bolo hodnotené 431,85 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 255

bodmi, spolu 685,85 bodov, čo pri bodovej hodnote 60,- Sk za jeden bod činí náhradu 41.211,- Sk.

V priebehu konania vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom M.. O. C., ktorý vo
veci podal písomný znalecký posudok č. 1/2010.

Znalec v znaleckom posudku klasifikoval charakter úrazu, ktorý utrpel žalobca, za ťažký úraz, avšak
životu nie nebezpečný. V dôsledku tohto úrazu išlo o klasické ošetrenie zlomeniny sánky v celkovom
znecitlivení, ktoré spočívalo v napravení posunutej sánky v mieste lomu operačným zákrokom, naložení
úzkej kovovej Sauerovej dlahy na horné a dolné zuboradie upevnením drátených slučiek okolo zubov a
následne spojenie oboch dláh drátenými slučkami. Týmto úkonom sa napravilo aj posunutie zlomeného

kĺbového výbežku sánky vpravo. Uviedol, že takýmto znehybnením sánky a čeľuste navzájom po
dobu 6 týždňov sa spravidla zlomeniny zhoja a takto to bolo aj u žalobcu. Pooperačné bolesti je
nutné tlmiť v pravidelných 6-hodinových intervaloch analgetikami opioidného radu z dôvodu, aby
charakter pooperačnej bolesti bol držaný na I. a II. stupni V. stupňovej škály, čiže na úrovni slabej
alebo stredne silnej bolesti. K ošetreniu patrí pravidelné pooperačné ošetrenie poranených slizníc,

miest po vyrazení zubov a kontrola znehybnenia ako aj očista od použitej stravy. Strava je počas
znehybnenia tekutá. Situácia bola u žalobcu v stravovaní jednoduchšia, nakoľko stravu mohol prijímať
miestom straty 5 zubov. Charakter bolesti v priebehu týždňa ustupuje a po 10 dňoch je používanie
analgetík sporadické. Sprievodné poranenie mozgu mohlo u žalobcu vyvolávať bolesti hlavy, zvýšenúunaviteľnosť,itrapsychickútenziuazníženievštiepivostipamätiaporuchychovania.Pooperačnevznikla
porucha reči a šušlanie. Po rozvoľnení znehybnenia sánky bola potrebná rehabilitácia otvárania úst.
Liečba zranenia trvala podľa udania žalobcu takmer 6 mesiacov. K protetickému ošetreniu chrupu došlo

následne po zrehabilitovaní otvárania úst. Pri zlomenine sánky došlo k prerušeniu sánkového nervu v
mieste zlomeniny, čo sa prejavilo v necitlivosti brady vľavo od strednej čiary a ďasien v úrovni zlomeniny
a straty zubov.

Znalec uviedol, že posudok o bolestnom vyhotovený M.. V. I., R.. je z odborného hľadiská správny. V

odôvodnení zvýšenia je drobná formálna chyba v písaní, kde zvýšenie podľa A.I.6b a A.I.6c platí pre
položku č. 2 a č. 4 a nie pre položku č. 1 a č. 4. K pôvodnému posudku o bolestnom podanom M.. I.
priradil ďalšiu položku č. 12 B.I.223.b - otras mozgu stredne ťažkého stupňa, ktorú položku ohodnotil
počtom bodov 45, ktoré predstavujú 3/4 z plnej hodnoty bodov v počte 60. Takto celková hodnota
bolestného podľa vyčíslenia znalca predstavuje 476,85 bodov.

Znalec sa oboznámil s posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia podaného M.. I. zo dňa 10.
01. 2003 a konštatoval, že tento posudok, čo sa týka anatomických následkov je správny, avšak
bol vypracovaný predčasne, nakoľko zdravotný stav žalobcu v tom čase nebol ustálený. Žalobca
nemal vyhotovené protetické náhrady zubov, neboli doliečené poúrazové následky na mozgu a neboli
„dozreté“ jazvy po úraze na tvári. Po uplynutí 8 rokov od úrazu, teda v čase podávania znaleckého

posudku u žalobcu už boli vyprofilované trvalé zmeny osobnosti v zmysle organických poúrazových
zmien, výsledkom ktorých je zníženie psychických funkcií vo forme organického psychosyndrómu.
Najvýraznejšou zmenou je organická zmena osobnosti s dopadom na denné fungovanie. Táto
zmena osobnosti je ireverzibilná, podľa psychiatrického konzultačného posudku farmakologicky
neovplyvniteľná. Stav je prognosticky nepriaznivý, nakoľko sú viditeľné prejavy spomalenej mozgovej

činnosti, čo znamená kvalitatívnu zmenu chovania osobnosti. Zmena sa týka predovšetkým zmeny
emócii, potrieb a impulzov, kvality sociálneho fungovania. Prejavujú sa poruchami nálady, výkonnosti,
koncentrácie, pamäti, zníženia pôvodného intelektu, zvýrazneného zníženia schopností zaradiť sa do
plnohodnotného života zodpovedajúcemu pôvodnému vzdelaniu. Sú v priamej príčinnej súvislosti s
úrazom po fokálnom a difúznom poranení mozgu pri dopravnej nehode. Žalobca nie je schopný

pracovať a sociálne sa etablovať do pôvodnej kvality ako pred rokom 2002. V zdravotnej dokumentácii
žalobcu je evidovaný od roku 2004 subjektívny tinnitus (hučanie v ušiach), ktorého pôvod nebol
medicínsky dokázaný, avšak jedným z dôvodov môže byť aj poškodenie centrálnej nervovej sústavy,
teda mozgu. Liečba je symptomatická, liekmi ktoré užíval žalobca pri liečení /Pirabene, Cavinton/.
Bolesti hlavy sú často príznakom vertebrogénnych obtiaží zo strany krčnej chrbtice, podobne ako

závraty a tinnitus. Pri vyšetrení ortopédom 4 mesiace od úrazu sú na rtg snímkoch krčnej chrbtice
popisované degeneratívne zmeny, ktoré sa za 4 mesiace od úrazu na rtg neprejavia, preto ide o zmeny
staršieho dáta, z predúrazového obdobia. Ide o subjektívny príznak žalobcu, ktorý je v zdravotnej
dokumentácii podchytený sporadicky. Dyslália a sygmatizmus je dôsledkom poúrazových zmien po
stratečasti trvaléhochrupuavyhotoveníprotetickejnáhrady.Včasevyšetreniaznalcombolavýslovnosť

žalobcu zreteľná, bez náznakov uvedenej poruchy. Dlhodobé formovanie poruchy reči možno z časti
pripísať psychickému rozpoloženiu žalobcu v poúrazovom období, s čím súvisia aj ostatné ťažkosti
žalobcu ako sú poruchy spánku, depresívne nálady, neurotické tiky, stránenie sa spoločnosti a osobám
opačného pohlavia, sťaženej komunikácii s ľuďmi a psychastenia, teda strata dôvery v seba samého.
Problémy s holením pri hladkých jazvách u žalobcu sú bezpredmetné, nakoľko je možné zaobstarať

klasické ako aj elektrické strojčeky, ktoré sa dokonale prispôsobujú povrchu a nerovnostiam pokožky.
Porucha citlivosti na brade je trvalým následkom po poranení a je nepríjemná tým, že dotyčný necíti,
že mu po brade steká tekutina alebo zostávajú na brade kúsky stravy. Hltací a sací akt je u žalobcu
neporušený, preto takéto situácie pri stolovaní sú skôr zriedkavé ako pravidelné.

Znalec uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu žalobca bol práceneschopný od 12. 11. 2004 takmer 6
mesiacov. Z predloženej zdravotnej dokumentácie žalobcu nebolo zrejmé presné stanovenie ukončenia
práceneschopnosti. Z potvrdenia od Sociálnej poisťovne vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu trvala
od 12. 11. 2002 do 21. 05. 2003. Priemerná doba u podobných úrazov podľa odbornej literatúry je 6 až
12 mesiacov. Podľa vyjadrenia žalobcu, nebola mu priznaná invalidita ani udelenie pracovných úľav.

Vykonáva práce stredného manažmentu, nie je priamo zodpovedný sa ekonomický chod firmy, v ktorej
pracuje, teda zastáva kvalitatívne nižší pracovný post ako pred úrazom. Žalobca je držiteľom vodičského
oprávnenia skupiny B a k odbornému vyšetreniu k znalcovi sa dostavil na osobnom motorovom
vozidle sám, preto znalec dospel k záveru, že obtiaže pri riadení motorového vozidla ustúpili. Podľanázoru znalca nie je dôvod, aby žalobca prestal športovať, avšak škodia mu športy s jednostranným
preťažovaním chrbtice a svalových skupín, teda nie je vhodné hrať tenis ani golf. Je schopný vykonávať
bežné práce okolo domu a v domácnosti. Nie je dôvod nenavštevovať kultúrne podujatia. Jednou z

liečebných metód tinnitu je dokonca počúvanie hudby a rádia po celý deň. Jazvy na tvári síce pútajú
pozornosť, ale nie sú keloidného charakteru, deformujú tvár len nepatrne.

Vychádzajú z horeuvedeného znalec prehodnotil posudok o sťažení spoločenského uplatnenia podaný
M..I.zodňa10.01.2003,rešpektujúckonzultačnýposudokznalcazodvetviapsychiatrie,pretožedospel

k záveru, že posudok zo dňa 10. 01. 2003 bol vydaný predčasne pred ustálením zdravotného stavu
žalobcu,nakoľko závažnéporaneniemozgužalobcubolovtomčasevštádiuliečenia,pričompriemerná
doba liečenia pri podobnom poranení trvá 6 až 12 mesiacov podľa klinických príznakov poranení, u
ostatných porúch, ako poruchy reči, chovania, psychasténie, neurastenie sa upravujú pomaly a ich
ustálenie trvá niekedy aj 24 mesiacov.

Vedľajší účastník namietal, že znalec pri vykonaní znaleckého dokazovania nevychádzal z úplnej
zdravotnej dokumentácie žalobcu, nakoľko na Klinike stomatológie a maxilárnej chirurgie Fakultnej
nemocnice L. Pasteura v C. zdravotná dokumentácia žalobcu nebola nájdená, znalec nenašiel doklad
o práceneschopnosti žalobcu v zdravotnej dokumentácii predloženej žalobcom. Poukázal na to,
že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že mimoriadne zvýšenie bolestného žiadané žalobcom

je nedôvodné a neprimerané, pretože v prípade žalobcu neboli preukázané žiadne „dôvody hodné
osobitného zreteľa“, tak ako to má na mysli § 7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. Poukázal na znenie §
2 citovanej vyhlášky a na to, že už samotné stanovenie počtu bodov podľa sadzby uvedenej v prílohe
citovanej vyhlášky primerane zohľadňuje povahu následkov poškodenia zdravia a telesných obmedzení.
Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť prichádza do úvahy iba ojedinelo v prípadoch, ak ide o

zvlášť mučivé stavy, ktoré je však potrebné preukázať. Z vykonaného dokazovania ani zo znaleckého
posudku takéto zvlášť mučivé a bolestivé stavy nevyplývajú, preto nie je preukázané, že ide o prípad
hodný osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Bolestivosti poranení zodpovedá
im prináležiaca výška základného bodového ohodnotenia v zmysle citovanej vyhlášky, keď za každé
zranenie je stanovená bodová hodnota bolestného, pričom v tomto hodnotení je vyjadrený stupeň

bolesti, ktoré poškodený prekoná po poranení. V konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani dôvody, ktorými by žalobca preukazoval, že bolesť v jeho prípade mu spôsobovala zvlášť
mučivé stavy a ťažké fyzické útrapy a preto odškodnenie vo výške 100-násobku základného
bodového hodnotenia je nedôvodné a neprimerané.

Vedľajší účastník namietal aj závery znalca ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal na
ustanovenie § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, v zmysle ktorej suma zodpovedajúca základnému počtu
bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote, v spoločnosti a ktoré sú
v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. V prípade postupu súdu podľa ustanovenia § 7

ods. 3 citovanej vyhlášky je potrebné preukázať kvalitatívnu zmenu podmienok vyjadrenú pojmom
„dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktorými môžu byť zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia
celoživotného cieľa alebo snaženia, prípadne prínosu poškodeného v oblasti kultúrneho, politického,
športového života alebo podstatné obmedzenie uspokojovania životných potrieb. V konaní nebola
preukázaná taká závažnosť následkov poškodenia zdravia žalobcu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu

ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Nesúhlasil so záverom znalca, že v dôsledku vážneho
zdravotného stavu došlo u žalobcu ku kvalitatívnemu poklesu po pracovnej stránke prejavujúcej sa tým,
že vykonáva len funkciu asistenta, bez priamej zodpovednosti. Poukázal na to, že žalobca je od
03. 04. 1995 jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti N., A..P..U.., IČO: 31 706 070 A. A. C. U.
XXX a zároveň pracuje ako prevádzkový manažér v spoločnosti O., A..P..U.., IČO: 36 605 905 A. A.

C. U.Q. XXX. Obidve spoločnosti majú pomerne široko deklarovaný predmet činnosti. Tieto skutočnosti
v žiadnom prípade nesvedčia o znížení potenciálu žalobcu o jeho zníženej výkonnosti v porovnaní s
obdobím pred rokom 2002.

Vedľajší účastník namietal závery znalca týkajúce sa trvalej zmeny osobnosti žalobcu v smere

zníženia koncentrácie pamäti, kvality pôvodného intelektu, s výrazne zníženou schopnosťou zaradiť sa
do plnohodnotného života, s problémom sústrediť sa, vyhýbaniu sa spoločnosti ľudí a nemožnosťou
sociálne sa etablovať, nakoľko podľa verejne dostupných informácií je zrejmá taká aktivita žalobcu, ktorá
svedčí o jeho riadnej, ba až mimoriadnej kvalite intelektu, koncentrácií pamäti a schopnosti zaradiť sado plnohodnotného spôsobu života. Poukázal na to, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností, žalobca
v priebehu rokov 2007 až 2010 zrealizoval množstvo majetkových transakcií, uzavrel kúpne zmluvy zo
dňa 07. 05. 2008, 13. 09. 2007, v zmysle ktorých nadobudol značný nehnuteľný majetok.

Navrhoval nariadiť vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou na
posúdenie, či v dôsledku poškodenia zdravia žalobca trpí psychickými následkami v príčinnej súvislosti
so zranením, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, ak áno, kedy, v akom rozsahu sa prejavili, kedy došlo
k ustáleniu zdravotného stavu, aké je hodnotenie psychických následkov v zmysle prílohy Vyhlášky č.
32/1965 Zb., kedy bolo možné psychické následky hodnotiť po prvýkrát a posúdiť, ako tieto následky

ovplyvňujú kvalitu života žalobcu.

Znalec M.. O. C. v písomnom vyjadrení k námietkam vedľajšieho účastníka uviedol, že absencia úplnej
zdravotnej dokumentácie žalobcu nič nemení na fakte, že úraz zanechal trvalé vážne následky na zdraví
žalobcu. K námietkam vedľajšieho účastníka k hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol,
že vykonal objektívne posúdenie trvalých následkov u žalobcu nielen na základe dostupnej zdravotnej

dokumentácie žalobcu ale aj klinického vyšetrenia vykonaného znalcami. Žalobca sa podrobil pred
psychiatrickým vyšetrením vyšetreniu klinickým psychológom, ktorý na základe testov užívaných v
diagnostike zistil jednoznačnú organicitu s klinickým podkladom difúzneho a fokálneho poškodenia
mozgu pri dopravnej nehode s laboratórnym korelátom na opakovanom CT vyšetrení, EEG vyšetrení.

Z písomného vyjadrenia znalca konzultanta primára Psychiatrického oddelenia NsP sv. Barbory v
P., M.. B. W. vyplýva, že z hľadiska sťaženého spoločenského uplatnenia u žalobcu jeho zdravotný
stav bol diagnosticky hodnotený ako organický psychosyndróm ľahký, zahŕňajúci afektívnu depresívnu
poruchu.Uviedla,žeužalobcuideotrvalúzmenuosobnostinásledkomorganickéhopoškodeniamozgu.
U žalobcu bolo na základe opakovaných CT vyšetrení mozgu preukázané štrukturálne poškodenie

mozgového tkaniva po polytraume v roku 2002 v podobe kontúzno-hemoragického ložiska a opakovane
v roku 2007 v podobe hypodenzného ložiska. Podstatou organického psychosyndrómu a jeho primárnou
príčinou je trvale kvalitatívne úrazom zmenený mozgový substrát v podobe narušenia mozgových
štruktúr. Ďalším vyšetrením EEG, ktorým sa snímajú elektrické potenciály mozgu a ktoré odráža
kvalitatívne charakter mozgovej činnosti a je vykazovaný 4 druhmi vĺn v závislosti od zmien elektrickej

aktivity,užalobcubolapreukázanávroku2006najpomalšiamozgováaktivitavpodobevĺnthetaajednak
boli preukázané iritačno zánikové prejavy fronto temporálne. Narušením mozgového substrátu došlo k
sekundárnemunarušeniuakvalitatívnemuzníženiuduševnejčinnostivpodobeorganickéhopoškodenia
v globálnych mnestických a kognitívnych schopností, čo je preukázané grafom EEG. Organické zmeny
osobnosti následkom poškodenia mozgového substrátu potvrdzuje aj psychologické vyšetrenie z roku

2010. V porovnaní s primárnou šírkou a kapacitou intelektu žalobcu je jeho aktuálny stav intelektových
schopností výrazne poklesnutý práve v súvislosti s organickými poúrazovými následkami. Poukázala na
to, že žalobca nemá a ani nikdy nemal narušené vnímanie reality, obsahom zmlúv rozumie. Organické
zmeny osobnosti znamenajú kvalitatívne znížené a zmenené psychické funkcie, osobnosť má pomalšie
tempo,mámenšiukapacituzapamätaniasi,menšiuschopnosťvybavovaniasiudalostí,mámenšívýkon

za určitý časový úsek, rýchlo sa unaví, má menšiu schopnosť výdrže, menší rozsah schopnosti činnosti,
jeho osobnosť je málo pružná a minimálne schopná prispôsobiť sa výrazným akútnym zmenám, ale
stereotypné činnosti, nie urgentné, je schopný vykonávať. Štrukturálne zmeny mozgového tkaniva sú
ireverzibilné a mozog vo svojej podstate neregeneruje.

Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov - osvedčením o absolvovaní telovýchovného školenia
žalobcom - trénerov II. triedy v tenise zo dňa 09. 12. 1987, kúpnou zmluvou zo dňa 29. 10. 2009, kúpnou
zmluvou zo dňa 25. 10. 2006, ktorej vklad bol povolený dňa 14. 09. 2007 pod č. Z., kúpnou zmluvou
spísanou do notárskej zápisnice dňa 14. 04. 2008, ktorej vklad bol povolený do katastra dňa 07. 05.
2008 pod č. Z. XXXX/XX, výpismi z obchodného registra ohľadom obchodných spoločností O., A..P..U..

A. A. C. U. XXX, IČO: 36 605 905 a spoločnosti N., A..P..U.. A. A. C. U. XXX, IČO: 31 706 070.

V zmysle § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

V zmysle § 2 ods. 1 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení Vyhlášky č. 19/1999 Z. z., odškodnenie za bolesť
sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jehoV zmysle § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh

(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

V zmysle § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa

vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.

V zmysle § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

V zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie

za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

V zmysle § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno
považovať za ustálený.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve samostatné nároky
vyplývajúce z poškodenia zdravia. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú
slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných
utrpení, strastí a obmedzovania v živote.

Predmetom konania bolo posúdenie žalobcom uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za vytrpenú bolesť (bolestné) a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárokov
vzniknutých v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpel žalobca dňa 11. 11. 2002 pri dopravnej nehode.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby dňa 30. 06. 2015, predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 6.020.-
Eur z titulu bolestného a sumy 10.665,20 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, zaplatenia
ktorých súm sa žalobca domáhal na základe posudku M.. I. zo dňa 10. 01. 2003, vychádzajúc z počtu
bodov 431,85 za bolestné a 255 za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca sa domáhal priznania
10-násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného a 30-násobného zvýšenia

základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a tým, že ním žiadané peňažné
nároky predstavujú 70 % z celkovej sumy odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní dňa 30. 06. 2015, námietka premlčania týkajúca sa
rozšírenia žaloby dňa 08. 10. 2010 na základe vyčíslenia bodového hodnotenia v znaleckom posudku

M.. C., vznesená zo strany vedľajšieho účastníka, je právne irrelevantná, pretože žalobca žalobu v tejto
časti vzal späť a takto súd sa námietkou premlčania v ďalšom konaní nezaoberal.

Vedľajší účastník súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby v rozsahu, ako je to vyššie uvedené.

Súd konanie o nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody v časti prevyšujúcej sumu 16.685,20 Eur
zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p.

K poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa 11. 11. 2002, preto súd pri posúdení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vychádzal z právnej úpravy v zmysle Vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní

bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení Vyhlášky č. 19/1999 Z. z. predovšetkým z
ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 ods. 2, 4 a Zásad pre hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, ako aj prílohy predmetnej vyhlášky a z posudku M.. V. I., R.., ktorým bol stanovený počet
bodov 431,85 pri odškodnení za bolesť, čo pri hodnote 60,- Sk za jeden bod predstavuje 25.911,- Sk a
pri počte bodov 255 za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré po zohľadnení hodnoty

jedného bodu vo výške 60,- Sk predstavuje 15.300,- Sk.

Súd vychádzajúc z posudku o hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podaného
M.. V. I., R.. zo dňa 10. 01. 2003, zo znaleckého posudku M.. O. C. dospel k záveru, že v prípade žalobcusú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Považoval za preukázané, že pri dopravnej nehode žalobca utrpel ťažké zranenie hlavy, bolestivý úraz
hlavy a tváre so stratou 5 zubov. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal hlbokú
reznú ranu tváre, ranu na brade so zlomeninou sánky. Dňa 15. 11. 2002 bol podrobený operačnému
zákroku v celkovej anestéze. Bolo vykonané napravenie posunutej sánky v mieste lomu a napravenie
posunutia zlomeného kĺbového výbežku sánky vpravo naložením úzkej kovovej Sauerovej dlahy na

horné a dolné zuboradie upevnením drátených slučiek okolo zubov a následne spojenie oboch dláh
drátenými slučkami. Zranenie si vyžiadalo opakované podávanie infúzií, injekcií a bolestivé denné
pooperačné ošetrenie spočívajúce v dennej očiste chrupu a Sauerových dláh dezinfekčným roztokom.
Tlmenie pooperačných bolestí bolo uskutočnené podávaním analgetík opioidného radu v 6-hodinových
intervaloch tak, aby charakter pooperačnej činnosti bol udržaný na I. a II. stupni päťstupňovej škály, ktoré
pouplynutítýždňavdôsledkuústupubolestíbolipodávané sporadicky.Pooperačnevzniklaporuchareči

a šušlanie. Po rozvoľnení znehybnenia bola potrebná rehabilitácia otvárania úst, ktorá bola odporúčaná
počnúc od januára 2003. K protetickému ošetreniu chrupu došlo po zrehabilitovaní otvárania úst až v
marci 2003. Z výpovede žalobcu vyplýva, že liečba následkov úrazu bola sprevádzaná dlho trvajúcimi
bolesťami, hučaním v hlave, obmedzeniami pri stravovaní s vnímaním chuti konzumovanej stravy,
dlhotrvajúcimi bolesťami v krku, nespavosťou, výraznými artikulačnými ťažkosťami, ktoré vyžadovali

návštevy logopéda. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že tieto ťažkosti viedli k sťaženiu zdravotnej
pohody u žalobcu počas liečby a na základe voľnej úvahy súd považoval za dôvodné odškodnenie
bolesti žalobcu vo výške 10-násobného zvýšenia základnej lekárom určenej sadzby odškodnenia.

Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má škoda na zdraví preukázateľne trvalé

a výrazne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb, ide o vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom
a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom živote, obmedzenie alebo znemožnenie výkonu
povolania, možnosti ďalšieho sebavzdelávania v porovnaní s obdobím pred vznikom poškodenia
zdravia.

Znaleckým posudkom M.. C. boli preukázané subjektívne tvrdenia žalobcu o jeho zvýšenej únave,
neschopnosti podávať pracovný výkon, ako pred úrazom, že má menší výkon za určitý časový úsek,
rýchlo sa unaví, má menšiu schopnosť výdrže, menší rozsah schopností činností ako pred úrazom, jeho
osobnosť je málo pružná a minimálne schopná prispôsobiť sa výrazným akútnym zmenám. Je schopný

vykonávať stereotypné činnosti.

Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že u žalobcu došlo k trvalej zmene osobnosti, ktorá má výrazný
negatívny dopad na kvalitu jeho života, pretože aktuálny fyzický aj psychický potenciál, ktorý mu zostal,
ho zaradil len na úroveň kvalitatívneho nižšieho fungovania, vytrhol ho zo spoločnosti. Zmenila sa mu

nálada a prežívanie, má sklon k depresívnym stavom, ovplyvnia ho aj minimálne podnety vonkajšieho
sveta. zhoršila sa jeho prežívanie, negatívne myslenie, oslabila sa výdrž, pridružili sa sklony uzatvárať
sa do seba, izolovať sa od spoločnosti, cíti sa menejcenný, ustráchaný a zakomplexovaný. Bolesti
hlavy mu prinášajú skoro kontinuálny diskomfort. Vzhľadom na psychické a fyzické trvalé následky, nie
je schopný pracovať a sociálne sa etablovať do pôvodnej kvality ako pred rokom 2002. U žalobcu

pretrváva porucha citlivosti na brade. Ide o trvalý následok úrazu a je nepríjemná tým, že dotyčný necíti,
že mu po brade steká tekutina alebo, že mu zostávajú na brade kúsky stravy. Jazvy na tvári žalobcu
ako trvalé následky úrazu pútajú síce pozornosť, ale nie sú keloidného charakteru, deformujú tvár len
nepatrne. Žalobcovi nebola priznaná invalidita. Vykonáva práce stredného manažmentu, nie je priamo
zodpovedný za ekonomický chod firmy, v ktorej pracuje, teda kvalitatívne zastáva nižší pracovný post

ako pred úrazom. Je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B a k odbornému vyšetreniu k znalcovi
sa dostavil osobným motorovým vozidlom sám z čoho znalec usúdil, že obtiaže pri riadení osobného
motorového vozidla ustúpili. Podľa názoru znalca nie je dôvod, aby žalobca prestal športovať. Škodia
mu však športy s jednostranným preťažovaním chrbtice a rovnakých svalových skupín (nie je výhodné
hrať tenis ale ani golf). Je schopný vykonávať bežné práce okolo domu a domácnosti. Nie je dôvod,

aby žalobca nenavštevoval kultúrne podujatia.

Znalec potvrdil jednoznačnú príčinnú súvislosť súčasného stavu žalobcu s úrazom z roku 2002.V dôsledku týchto znaleckých zistení, súd dospel k záveru, že u žalobcu v dôsledku utrpeného
úrazu došlo ku kvalitatívnej zmene jeho uplatnenia v osobnom, pracovnom živote, jeho uplatnenia
sa v spoločnosti ako aj v športovej oblasti, čo spočíva v tom, že v pracovnej oblasti je schopný

vykonávať skôr stereotypné práce a v dôsledku zmenených psychických schopností došlo k poklesu
jeho podnikateľských aktivít. Skutočnosť, že žalobca je vedený ako jediný spoločník a konateľ obchodnej
spoločnosti N., A..P..U.. , nie je dôkazom toho, že u žalobcu nedošlo ku psychickým zmenám, ktoré
uvádza znalec v znaleckom posudku, k spomaleniu jeho osobnosti a k strate jeho pôvodnej pracovnej
výkonnosti. Takýmto dôkazom nie sú ani zmluvy o prevode nehnuteľností vlastnícky patriacich

blízkym príbuzným žalobcu, jeho matke a bratovi, ktoré svedčia iba o usporiadaní majetkových vzťahov
v ich rodine. M.. W. v konzultačnom znaleckom posudku poukazuje na to, že vnímanie reality u
žalobcu nebolo a nie je narušené, preto žalobca obsahu zmlúv rozumie, avšak uzavretie týchto zmlúv
medzi blízkymi príbuznými nepreukazuje tvrdenie vedľajšieho účastníka o nezmenených psychických
schopností žalobcu v porovnaní s predúrazovým obdobím.

Vychádzajúc z týchto úvah, súd dospel k záveru, že vyššie uvedené zmeny v zdravotnom stave
žalobcu v porovnaní s predúrazovým stavom odôvodňujú mimoriadne zvýšenie základného bodového
ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v posudku M.. V. I., R.. v počte bodov 255
o 30-násobok.

Celková suma odškodnenia podľa posudku M.. I. z titulu bolestného vo výške 10- násobku základného
bodového ohodnotenia je 8.600,87 Eur (431,85x60= 25.911 Sk x 10= 259.110.- Sk, v prepočte na euro
8.600,87 Eur) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného bodového
hodnotenia je15.236.-Eur(255x60=15.300,-Skx 30=459.000,-Sk,vprepočtenaeuro15.236,-Eur).

Po ustálení miery účasti žalovaného na vzniknutej škode vo výške 70 % právoplatným medzitýmnym
rozsudkom zo dňa 09. 11. 2010 súd priznal žalobcovi odškodnenie za vytrpenú bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 70 % z 10-násobku základného bodového hodnotenia bolestného
a z 30-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného
posudkom M.. I., čomu zodpovedá suma 16.685,20 Eur.

V prevyšujúcej časti vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods.
1, 2 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej v zmysle § 151

ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.