Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011333
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011333.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša na neverejnom zasadnutí dňa 11. januára 2017 prejednal
sťažnosť odsúdeného P. K. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. októbra 2016,
sp.zn.2Pp/103/2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného P. K. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 27. októbra 2016, sp.zn.2Pp/103/2016 zamietol podľa § 415
ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) ako nedôvodný návrh
odsúdeného P.. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený P. K. sťažnosť, ktorú do konania
neverejného zasadnutia krajského súdu o nej bližšie nezdôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 4. januára
2017, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného P. K. nie

je dôvodná.

Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť
vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o

podmienečné prepustenie a požiadal, aby bola jeho žiadosť prejednaná.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,
že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného P. K. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu,
podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie

z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v
predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V
podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu

podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), taktiež bola u odsúdeného splnená druházákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť
riadny život v podmienkach výkonu trestu, avšak nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna)
podmienka, a to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte

celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Okresný súd teda správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné
prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v

napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoký stupeň rizika recidívy a
jeho menej priaznivá resocializačná prognóza so stredným rizikom sociálneho zlyhania; odsúdený bol
opakovane súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti
povedieriadnyživottak,akopredpokladáustanovenie§66ods.1Tr.zák.Nauvedenomzáverenemenia
nič ani čestné prehlásenia R. W. a bývalého zamestnávateľa.

Okresný súd správne prihliadol najmä na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doteraz šesťkrát súdne
trestaný prevažne pre majetkovú trestnú činnosť (ide o špeciálnu recidívu), pričom je zrejmé, že ani
predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného pozitívny vplyv, tieto sa u odsúdeného minuli svojmu
účelu, preto je potrebné, aby si vykonávané tresty vykonali v celosti. Krajský súd po preskúmaní veci
dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, preto sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a

neakceptoval ju.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.