Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/717/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206844
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci
žalobkyne Z. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX M., zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o
zaplatenie 443,47 Eur istiny s príslušenstvom o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 7C/80/2014-40 z 11. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré malo žalovanému na úkor žalobkyne vzniknúť tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.
01. 2007 zaplatila žalobkyňa žalovanému viac, než bola podľa zákona povinná. Rozhodol tak iba z
dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané,
že žalobkyňa zaplatila žalovanému poslednú splátku úveru 26. 09. 2007. Od tohto dátumu počítal
súd prvej inštancie plynutie premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa §

107 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že premlčacia doba uplynula 26. 09. 2010. Žalobu podala
žalobkyňa na súde až 14. mája 2014 po uplynutí premlčacej doby. V dôsledku dôvodne vznesenej
námietkypremlčanianemoholsúdžalobkyniuplatnenýnárokpodľa§100ods.1Občianskehozákonníka
priznať. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán odôvodnil tým, že úspešný
žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala dňa 01. 07. 2015 odvolanie žalobkyňa. Súdu prvej

inštancie vytýkala, že jeho rozhodnutie má logické/právne vady, keď v dôvodoch rozhodnutia na jednej
strane hovorí o uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá je podľa zákona dvojročná, ale koniec
premlčacej doby stanovený na 26. 09. 2010 zodpovedá trojročnej objektívnej premlčacej dobe, uplynutie
ktorej ale žalovaný nenamietal. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo plynutie subjektívnej premlčacej
doby počíta od dátumu poslednej splátky a nie odo dňa, keď sa žalobkyňa o vzniku bezdôvodného
obohatenia dozvedela. Plynutie objektívnej premlčacej doby je viazané na reálny vznik práva, ale
plynutie subjektívnej premlčacej doby na vnútorné vnímanie skutočností oprávnenou osobou. Ak sa

žalovaný dovoláva premlčania nároku žalobcu v subjektívnej premlčacej dobe, musí preukázať, prečo
sa podľa neho žalobca dozvedel o vzniku nároku už skôr, než tvrdí sám žalobca. K predloženiu takéhoto
dôkazu v konaní nedošlo. Aj samotný súd v odôvodnení rozhodnutia použil výraz „sa mohla dozvedieť“,
z ktorého jasne vyplýva, že ani súd prvej inštancie nemá zistený konkrétny preukázateľný čas začiatkuplynutia subjektívnej premlčacej doby. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa pritom
vyžaduje skutočná = preukázaná a nielen predpokladaná vedomosť. Žalobkyňa opäť opakuje, že sa o
vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným na jej úkor dozvedela až počas prvej porady so svojím

právnym zástupcom a žalobu podala včas. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“), ktorý ku dňu 01. 07. 2016 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj
„O. s. p.“). Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., pokiaľ nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania odvolania žalobkyňou v § 212 ods. 1 ustanovoval,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Rovnaká právna úprava bola prevzatá do
ustanovení § 379 a § 380 C. s. p..

6. Na prejednanie odvolania nebolo potrebné podľa § 385 ods. 1 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie

z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a
prejednanie veci nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania iba v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobkyne odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne vo výroku a čiastočne aj v dôvodoch, z tohto dôvodu
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.

7. Správne sú zistenia súdu prvej inštancie, že žalobu na Okresný súd Zvolen podala žalobkyňa 14.
mája 2014 a predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na úkor
žalobkyne tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu 24. januára 2007
neobsahovala obligatórne náležitosti úverovej zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov a preto žalovanému vznikol voči žalobkyni nárok len na vrátenie
požičanej sumy 464,71 Eur a nie celej sumy v rozsahu uvedeného v zmluve o úvere navýšenej o
poplatok vo výške 443,47 Eur. Žalobkyňa tvrdila, že na jej úkor získal žalovaný plnenie bez právneho
dôvodu práve v rozsahu uvedeného poplatku 443,47 Eur. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom

žalobkyne, že so žalovaným uzavrela spotrebiteľskú zmluvu, že zmluva o úvere nemala náležitosti
vyžadované zákonom a preto sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodom zamietnutia
žaloby žalobkyne bol názor súdu prvej inštancie o dôvodne vznesenej námietke premlčania žalovaným.
Je možné súhlasiť s názorom odvolateľky, že súd prvej inštancie nie celkom zreteľne v druhom odseku
na piatej strane odôvodnenia rozsudku uvádza, že „došlo tak k podaniu žaloby po uplynutí subjektívnej

premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 26. 09. 2010“, ale v spojení s predchádzajúcim odsekom a celým
odôvodnením rozhodnutia je možné pochopiť, že súd prvej inštancie posudzoval plynutie trojročnej
objektívnej aj dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď v poslednom odseku na štvrtej strane
odôvodneniavysvetľuje,čoznamenápremlčanie,žedlžníkmôžepouplynutípremlčacejdobyodmietnuť

plnenie veriteľovi, že pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia plynie subjektívna premlčacia
doba dvoch rokov a objektívna premlčacia doba troch rokov, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na vydanie bezdôvodného obohatenia sa viaže na vedomosť oprávnenej osoby o tom, že došlo k
bezdôvodnémuobohateniuaktozaňzodpovedá,žeobetietopodmienkymusiabyťsplnenékumulatívne
a základným účinkom premlčania je, že ak sa dlžník premlčania dovolá, súd nemôže premlčané

právo veriteľovi v súdnom konaní priznať. Súd výslovne uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby, najneskôr ale uplynutím objektívnej
premlčacej doby, že subjektívna premlčacia doba nemôže prekročiť objektívnu premlčaciu dobu. Právny
záver súdu prvej inštancie, pre ktorý žalobu zamietol, je jednoznačne formulovaný v druhom odseku na
piatej strane odôvodnenia rozhodnutia v tom, že premlčacia doba uplynula. Z ďalšieho textu nie je možné

zistiť, či sa súd prvej inštancie pomýlil pri počítaní behu a trvania subjektívnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že táto uplynula 26. 09. 2010 alebo konštatuje
uplynutie objektívnej premlčacej doby a v ďalšom texte len vysvetľuje žalobkyni, prečo nie je možné
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazať na jej návštevu u svojho právneho zástupcu. Tietozistenia odvolacieho súdu nie sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej
inštancie aj v prípade, ak je vecne správne iba vo výroku a jeho povinnosťou podľa § 387 ods. 3 C. s.

p. je v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať sa aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevyporiada v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie
a taktiež sa vyporiadať aj s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Zmluva o úvere z 24. 01. 2007 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným spadá pod ustanovenia

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v znení účinnom do 31. 12. 2007 v § 4 ods. 2
písm. g) ustanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov a pokiaľ tento údaj nie je uvedený, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere absentuje. Z prehľadu splátok
pripojeného v spise je zistiteľné, že žalobkyňa poukázala žalovanému v 9 splátkach celkom 908,16
Eur, teda o 443,47 Eur viac, než si požičala. Táto suma, ako správne konštatoval súd prvej inštancie,

predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Občiansky zákonník v § 100 nerozlišuje námietku premlčania na námietku uplynutia subjektívnej
premlčacej doby alebo objektívnej premlčacej doby. Ak dlžník vznesie námietku premlčania, je
povinnosťousúdupokiaľjepriurčitýchprávachzákonomstanovenáobjektívnaajsubjektívnapremlčacia

doba, preskúmať dôvodnosť tejto námietky vo vzťahu k obidvom premlčacím dobám. I keď teda
žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom Okresnému súdu Zvolen 12. 08. 2014 viac pozornosti
venuje odôvodneniu námietky premlčania vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe ustanovenej v §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jednoznačne vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyporiadať sa s touto námietkou vo

vzťahu k subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ak
v ustanovení § 107 ods. 2 je ustanovené, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia za desať rokov odo dňa, keď
knemudošlo,prezačiatokplynutiaobjektívnejpremlčacejdobynavydaniebezdôvodnéhoobohateniaje
dôležitý len dátum vzniku bezdôvodného obohatenia a tento dátum správne ustálil súd prvej inštancie na

dátum poslednej splátky úveru žalobkyňou, na deň 26. 09. 2007, keďže už v tento deň bola zrejmá výška
sumy, ktorú nad zákonnú povinnosť žalobkyňa žalovanému zaplatila. Odo dňa nasledujúceho 27. 09.
2007 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá
uplynula 26. 09. 2010, pretože koniec lehoty určenej podľa rokov v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá

udalosť, od ktorej sa lehota začína. Žalobu podala žalobkyňa na Okresný súd Zvolen skoro štyri roky
po uplynutí objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto jej súd
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol premlčané právo priznať. Ak uplynula objektívna
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je bezvýznamné, kedy začala plynúť a uplynula
subjektívna premlčacia doba z dôvodu, že pre aplikáciu ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka postačuje uplynutie jednej zo zákonom ustanovenej premlčacej doby. Len ako poznámku
odvolací súd udáva, že žalobkyňa neustále zdôrazňuje, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedela po prvej porade so svojím právnym zástupcom, ale ani v žalobe ani v odpovedi na vyjadrenie
žalovaného, dokonca ani v odvolaní neuvádza konkrétny dátum, od ktorého by sa podľa jej názoru mala
počítať subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Nepriznaniu náhrady trov prvoinštančného konania úspešnému žalovanému, ak návrh na priznanie
náhrady trov konania žalovaný nepodal, považuje odvolací súd za rozhodnutie súladné so zákonom (§
142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie). Nárok na
náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 C. s. p. vznikol žalovanému. Podľa § 262 ods. 1

C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. V súlade s týmto zákonným ustanovením odvolací súd rozhodol o nároku žalovaného na náhradu
trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia spôsobom uvedeným v § 262 ods. 2 C. s. p..12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).