Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: K. D., bytom D., A. XX/XX, zastúpený JUDr. Mariánom

Ďurinom, advokátom, so sídlom Bratislava, Sibírska 4, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v
Bratislave,Ul.29.augusta8,Bratislava,ostarobnýdôchodok,samosudkyňouJUDr.DanouKálnayovou,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15.12.2014.
Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15.12.2014, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku podľa § 20, § 21, v spojení s § 14 ods. 4 a § 132 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ si uplatnil nárok na starobný dôchodok od
11. 11. 2014, kde žiadal započítať dobu štúdia na Strednej vojenskej škole do 18. roku veku, ktorá mu
nebola započítaná do výsluhového dôchodku.

Zo spisového materiálu bolo zistené, že vojenským úradom sociálneho zabezpečenia zo dňa 31. 10.
2014 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 01. 01. 1992 podľa § 132 zákona č. 100/1988

Zb., ktorý sa od 01. 07. 2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov.

Nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku, vzhľadom na počet rokov, služby zaradené
do I. kategórie funkcií a suma starobného dôchodku mu boli Útvarom sociálneho zabezpečenia
vojenského úradu Praha určené podľa ustanovení piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení

neskorších predpisov.

Na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je
doba zamestnania, doba služobného pomeru a doba po vzniku nároku na dôchodok od 01. 01. 1953
do 31. 12. 1991.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z

dôchodkovéhozabezpečenia,ktorévzniklipred01.01.2004aoktorýchnebolodotohtodňarozhodnuté,
sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka
z povolania rozhoduje vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa je príslušná na
rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Keďže nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol pred 01. 01. 2004, príslušnosť sociálnej
poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku sa vylučuje. Keďže navrhovateľovi nárok nevznikol podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to aj s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na
starobný dôchodok do 31. 12. 2003.

Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.

Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, v ktorom uviedol, že žiada
zhodnotiť roky 1952-1954, kedy študoval na strednej vojenskej škole do 18. roku veku a toto obdobie

mu nebolo zhodnotené vo výsluhovom dôchodku. V civilnom zamestnaní nikdy nepracoval. Má však
vedomosti od svojich bývalých kolegov, že si vybavili civilný dôchodok popri výsluhovom dôchodku.

Zástupca navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na nové konanie, pretože odporkyňa nesprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania navrhovateľa v

I. kategórii funkcií, čím spôsobila diskrimináciu navrhovateľa.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 02. 2015 žiadala napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľ vykonával zamestnanie v služobnom
pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a získal aspoň 20 rokov doby

zamestnania dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 50 roku veku, t.j. 01. 11. 1991. Od 01. 01. 1992 mu
bol podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje od
01. 01. 1998 za výsluhový dôchodok podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z. z. Nárok na starobný dôchodok,
zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií a suma
starobného dôchodku boli navrhovateľovi zhodnotené Útvarom sociálneho zabezpečenia, vojenského

úradu sociálneho zabezpečenia Praha podľa ustanovení piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov.

Na určenie suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená preukázaná doba sociálneho
zabezpečenia, ktorou je doba zamestnania, doba služobného pomeru a doba po vzniku nároku na

starobný dôchodok od 01. 01. 1953 do 31. 12. 1991.

Poistencovi, ktorému bol už raz priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok,
za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok na určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší
starobný dôchodok nevznikne.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne
vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. Taký názor
zaujal aj Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku 9So/41/2008 zo dňa 29. 09. 2008, podľa ktorého starobný
dôchodok priznaný podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. vyplácaný vojenským úradom sociálneho

zabezpečenia, je naďalej starobným dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje. Dňom 01.
07. 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a
podľa § 128 ods. 13, výsluhové dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové
dôchodky podľa tohto zákona vo výške v akej patrili ku dňu účinnosti.

Pokiaľ zákonodarca vo vyššie citovaných ustanoveniach uviedol, že starobné dôchodky sa iba považujú
za výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 91 zákona č. 114/1998 Z. z. za určený podmienok
sa považujú výsluhové dôchodky podľa zákona č. 328/2002 Z. z., je zrejmé, že tieto dôchodky sú naďalej
starobnými dôchodkami podľa zákona o sociálnom zabezpečení a za výsluhové sa iba považujú na
účely ich zvyšovania za dobu trvania služby.

Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona o sociálnom zabezpečení súčasne
vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona o sociálnom
zabezpečení ako aj vznik nároku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré
vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie vylučujú, z tohto

dôvodu nevznikol navrhovateľovi na tento nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a to ani z prihliadnutím
na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od
vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. 12. 2003.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že on bol od 16. roku

veku vojakom z povolania. V 55 roku veku musel odísť na základe rozkazu ministra i keď bol na tom
zdravotne dobre a mohol slúžiť v armáde. Žiadosť o dôchodk si podal na základe toho, že sa stretol s
viacerými dôchodcami, ktorí poberajú aj civilný dôchodok.

Zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že odporkyňa nezohľadnila
navrhovateľovi dobu štúdia na Vojenskej škole Jána Žišku, ktorá sa mala hodnotiť ako doba v I. kategórii

funkcií.

Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že sa
pridržiava písomného vyjadrenia, pretože podľa zákona č. 100/1988 Zb., doba zamestnania pred 18.
rokom veku sa nikdy nehodnotila a všetku ostatnú dobu zamestnania navrhovateľovi zhodnotil Vojenský

úrad sociálneho zabezpečenia, ktorý mu vymeral starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č.
100/1988 Zb. Navrhovateľovi nárok na priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Zb.
nevznikol. Odporkyňa rozhodla v zmysle platnej právnej úpravy a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný.

Rozhodnutímodporkyneč.XXXXXXXXXXXzodňa15.12.2014,bolazamietnutážiadosťnavrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku podľa § 20, § 21, v spojení s § 14 ods. 4 a § 132 zákona č. 100/1988

Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

Zo spisového materiálu bolo zistené, že navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok od 01. 01. 1992
podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. pre výmeru dôchodku mu bola zhodnotená doba 37 rokov v I.
kategórii na základe rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Prahe zo dňa 24. 01.

1992.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinný pred 01. 01. 2004 bol všeobecným predpisom
sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahoval aj na vojakov z povolania na starobný dôchodok upravené
v 5. časti zákona č. 100/1988 Zb.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/,
alebo najmenej 10 rokov takom zamestnaní v uránových baniach,

b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/, alebo

e/ 60 rokov.

Navrhovateľ vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu
20 rokov a získal aspoň 25 rokov doby zamestnania, dôchodkový vek teda dovŕšil dovŕšením 55 rokov,
t.j. 01. 11. 1991.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na
dávku a výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 a o ktorých nebolo do
tohto dňa rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z
povolania rozhoduje vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré
vzhľadom na citované ustanovenia, príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku
vylučujú.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd
rozhodnutie zo dňa 15.12.2014 ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.

Navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.