Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/158/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205247
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205247.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: UK
Profit, spol. s.r.o., so sídlom Hornočermánska 797/59, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 815, právne zastúpený:
JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, p r o t
i žalovanému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. Č.. XXX, XXX XX F. P., o zaplatenie 426,75 eur s
prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny zástupca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 426,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 88,30 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,5%
ročne zo sumy 426,75 eur od 28.09.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu - F. F., R..F..,
Zmluvu o kreditnej karte, predmetom ktorej bolo vydanie elektronickej platobnej karty VISA Classic
s celkovým úverovým rámcom 10.000,- Sk (331,91 eur). Žalovaný využil možnosť čerpať úverový
rámec, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal a dostal so splácaním dlhu do omeškania.
Keďže žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal, veriteľ v súlade s ustanoveniami
bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre Kreditné karty, odstúpil od zmluvy, a to s
účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Veriteľ zároveň požiadal o úhradu dlžnej pohľadávky. Žalovaný
veriteľovi uplatnenú pohľadávku nezaplatil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/
CE uzavretej dňa 27.09.2013 medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou ako postupníkom,
postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy. Na základe uvedenej Zmluvy o
postúpení pohľadávok sa žalobca stal veriteľom postúpených pohľadávok s ich príslušenstvom. V
zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené. Po postúpení pohľadávky zo strany F. F., R..F.. na žalobcu nebola
na úhradu záväzku vzniknutého na základe Zmluvy poukázaná žiadna platba. Žalobca sa preto
pri vyčíslení pohľadávky pridržiava vyčíslenia pohľadávky poskytnutého pri postúpení pohľadávky
pôvodným veriteľom. Pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom žaloby, predstavuje dlh žalovaného zo
Zmluvy, ku dňu postúpenia pohľadávky v celkovej sume 515,05 eur. Žalovaná suma pozostáva z istiny
vo výške 426,75 eur, z úrokov z omeškania vo výške 88,30 eur vyčíslené ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 426,75 eur od
28.09.2013 (deň nasledujúci po postúpení pohľadávky) do zaplatenia.

Žalovaný žiadal zaplatiť dlh v splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - Návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karte, Odstúpením od zmluvy, Zmluvou o postúpení pohľadávok,
Oznámením právneho zástupcu o postúpení pohľadávok, žiadosť o zmenu účastníka konania,
odvolanie, proti uzneseniu, ktorým sa zastavilo konanie, uznesenie, ktorým súd rozhodol o zmene
účastníka konania, doplnením podania, prehľadom transakcií, a zistil nasledujúci stav:

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že mal úverovú kartu od F. F., R..F.., pobočka Vranov
nad Topľou, s tým, že z jeho účtu, ktorý mal tiež založený v F. F., R..F.., išli platby na úverovú kartu, resp.
na úver, ktorý čerpal prostredníctvom úverovej karty. Nemá prehľad, koľko vložil, ale vložil, z jeho účtu išli
peniaze na úver - úverovú kartu, koľko presne, nevedel uviesť. Je pravdou, že ho F. F., R..F.., vyzvala,
že má zaplatiť dlh, chcel sa s nimi dohodnúť na splátkach, oni však chceli len plnú sumu. Uviedol, že
pracuje a jeho príjem predstavuje hranicu 400,- eur mesačne. Má však 4 deti, z toho dve sú už plnoleté,
ale študujú a dve ešte maloleté. Manželka nepracuje. Bývajú v rodičovskom dome, kde takisto musia
hradiť všetky poplatky s užívaním tohto domu. Preto žiadal, aby mu súd umožnil zaplatiť dlh na splátky
v rozsahu 30 - 45 eur mesačne.

Podľa Návrhu na uzatvorenie Zmluvy o Kreditnej karty (ďalej len „ZoKK“), žalovaný požiadal F. F.,
R..F.., o vydanie Hlavnej karty - VISA Classic elektronická, s celkovým úverovým rámcom 10.000,- SKK.
Zároveň súhlasil s tým, že banka je oprávnená navrhnutú výšku celkového úverového rámca na základe
posúdenia údajov v tomto návrhu znížiť až na sumu 10.000,- Sk, pričom v tomto prípade nepôjde o
protinávrh zo strany banky ale o akceptáciu tohto návrhu bankou. Súhlasil tiež s inkasom peňažných
prostriedkov vo výške minimálnej splátky z účtu v prospech kartového účtu, ku ktorému na základe tohto
návrhu Banka kreditnú kartu vydala.

V zmysle Návrhu ZoKK, zo dňa 25.01.2008, žalovaný vyhlásil, že pred podpísaním tohto návrhu
sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre Kreditné karty, vydanými bankou s účinnosťou
od 05.06.2006 (ďalej len „O.P. KK“), s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie
Elektronických služieb a Platobných kariet, vydanými bankou s účinnosťou od 10.09.2002 (ďalej len
„O.P“), s Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len V.O.P) s účinnosťou od 01.08.2002,
sadzobníkom a podmienkami určenými bankou zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle
zmluvy uzatvorenej na základe tohto návrhu bude poskytovať, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať.
Ďalej vyhlásil, že v prípade, ak Banka s ním na základe tohto návrhu uzavrie ZoKK, súhlasí, aby sa
všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve riadili príslušnými ustanoveniami O.P.KK,
O.P., V.O.P, Sadzobníka a podmienok určených Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle
tejto zmluvy poskytuje, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi, a to v tomto poradí. Súhlasil s tým, aby sa všetky právne vzťahy súvisiace s týmto návrhom
riadili príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok KK, Obchodných podmienok a VOP, pričom
podpisom návrhu potvrdil prevzatie Obchodných podmienok KK a tiež Obchodných podmienok.

V prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je banka oprávnená postupovať v súlade s
Obchodnými podmienkami KK, Obchodnými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi
predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na
všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto
skutočnosti do spoločného registra bankových informácií.

Uznesením, č. k.: 3C/158/2014 - 27 zo dňa 28.08.2014, súd konanie zastavil, s tým, že žiaden z
účastníkom nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodom na zastavenie bolo nezaplatenie súdneho
poplatku, aj napriek výzve súdu, ktorú si prevzal žalobca dňa 17.06.2014. Uznesenie si právny zástupca
prevzal dňa 09.10.2014 a dňa 10.10.2014 bola zložená platba na účet Okresného súdu Vranov nad
Topľou v požadovanej výške.

Dňa 13.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom oznámil
súdu postúpenie pohľadávok, žiadal o zmenu účastníka konania a podal odvolanie proti uzneseniu, č.k.
3C/158/2014 - 27 zo dňa 28.08.2014. V tomto podaní oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 2/2014 uzavretej dňa 08.09.2014 medzi žalobcom a spoločnosťou UK Profit, spol. s.r.o.,

so sídlom Hornočermánska 797/59, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 815, postúpil postupca postupníkovi
pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy medzi nimi aj pohľadávku, ktorá je predmetom tejto žaloby. Nový
oprávnený so vstupom do konania súhlasil. Ďalej uviedli, v rámci odvolania, že súdny poplatok zaplatili
dňa 09.10.2015, teda v lehote na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu o zastavení konania, a preto
žiadali zrušiť uznesenie zo dňa 28.08.2014, ktorým zastavil súd konanie a pokračoval ďalej v konaní.

Uznesením, č.k. 3C/158/2014 - 42, zo dňa 07.08.2015, súd zrušil uznesenie Okresného súdu Vranov nad
Topľou, č.k. 3C/158/2014 - 27 zo dňa 28.08.2014, ktorým bolo konanie zastavenie, pretože k zaplateniu
súdneho poplatku došlo zo strany žalobcu dňa 13.10.2014.

Súd pripustil zmenu účastníka konania, uznesením č. k. 3C/158/2014 - 44, dňa 07.08.2015.

Dňa 21.09.2015, právny zástupca žalobcu, oznámil súdu zmenu sídla a doplnil podanie o dôkazy
preukazujúce nárok žalobcu, ktoré im boli na účely súdneho konania poskytnuté pôvodným veriteľom,
bankou Slovenskou sporiteľňou, a.s..

Uvedený návrh na uzavretie zmluvy o kreditnej karte, s požadovaným celkovým úverovým rámcom
10.000,- Sk (331,94 eur) neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä
náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ zákona č. 258/2001 Z.z., pričom z obsahu návrhu (z ktorého
preukázateľne vyplýva, že účel poskytnutia úveru prostredníctvom kreditnej karty nesmeroval na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania žalobcu) je zrejmé, že v prípade jeho akceptovania by bola
uzavretá zmluva o kreditnej karte zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. V celom konaní nebol súdu predložený písomný prejav žalobcu o prijatí vyššie uvedeného návrhu,
teda právne perfektné uzavretie zmluvy o kreditnej karte ako v danom prípade zmluvy spotrebiteľskej
s ohľadom na ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a následne k podmienke písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. pod následkom jej neplatnosti (samotný návrh obsahuje v závere iba údaj o jeho prevzatí
zamestnancom žalobcu a o jeho spracovaní, avšak žiaden prejav o jeho akceptovaní, pričom tiež
obsahuje vyhlásenie navrhovateľa - žalovaného, že ak žalobca na základe tohto návrhu s ním uzavrie
zmluvu o kreditnej karte, súhlasí aby sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve riadili
ustanoveniami Obchodných podmienok pre kreditné karty, obchodných podmienok pre poskytovanie
a používanie elektronických služieb a platobných kariet - v konaní neboli predložené, Sadzobníka a
podmienok určených Zverejnením - v konaní neboli predložené, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy).
Žalobca však nepochybne vydal žalovanému kreditnú kartu pričom žalovaný podľa predložených
rozpisov transakcií vyčerpal 449,54 eur a platbami vrátil žalobcovi spolu 497,15 eur.

Podaním zo dňa 22.10.2010 mal žalobca odstúpiť od zmluvy o kreditnej karte - nepredložil v konaní
žiaden dôkaz o tom, či a kedy bolo uvedené podanie doručené žalovanému, ani žiaden dôkaz, z ktorého
by bolo možné vyvodiť aspoň fikciu doručenia uvedeného podania žalovanému.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov ( ďalej len „zákon „ ) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ( §4 ods. 3 zákona).

Podľa § 4 ods. 4 zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 22.10.2012 žalovanému oznámil že banka v súlade s
ustanovením bodu 10.3. písm. b) a f) Obchodných podmienok pre KK týmto odstupuje od zmluvy, a to s
účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Zároveň požiadali o úhradu pohľadávky banke, ktorá vznikla v súvislosti
so Zmluvou, a to najneskôr do 15 dní odo dňa účinnosti tohto odstúpenia. Nesplatná pohľadávka
predstavovala ku dňu 30.09.2010 sumu 419,42 eur.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný v 1. a
2. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, podľa ktorého každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/
EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd
uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah
zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú
spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho
postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu
popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú
nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

Žalovaní ako spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne občianske právo).
Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách (Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk, 2009,
str. 178).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o neklaých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len smernica). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber
sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil
v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.

Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v
oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšiu (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo20/09).

Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie
zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s
účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Ustanovenie čl. 10, bod 10.1., je banka oprávnená vypovedať zmluvu o kreditnej karte s okamžitou
účinnosťou, ak dôjde zo strany klienta v súvislosti so zmluvou o kreditnej karte alebo v súvislosti s
použitím kreditnej karty k podvodovému konaniu. Banka je oprávnená vypovedať zmluvu o kreditnej
karte aj bez uvedenia dôvodu, pričom výpovedná lehote je dva mesiace a začína plynúť dňom doručenia
výpovede klientovi, ak nie je vo výpovedi bankou určená dlhšia výpovedná lehota.

Podľa bodu 10.3., banka je oprávnená odstúpiť od zmluvy o kreditnej karte ku dňu určenému v oznámení
o odstúpení doručenému klientovi, ak držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty prekročí celkový
úverový rámec; dostane sa do omeškania s plnením svojich povinností voči banke, alebo poručí svoje
vyhlásenie alebo iné záväzky, ktoré má voči banke; banka sa hodnoverným spôsobom dozvedela o
návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok držiteľa karty alebo o vstupe klienta do likvidácie; banka sa
dozvedela hodnoverným spôsobom o tom, že v majetkových pomeroch držiteľa karty alebo dodatkovej
karty nastalo podstatné zhoršenie; držiteľ karty svojím konaním porušil, nedodržal alebo jeho konanie
smerovalo k porušeniu alebo nedodržaniu zákonu alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu
platného na území SR....

Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky. Po odstúpení si zmluvné
strany nebudú vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia. Do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy o
kreditnej karte je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej strane všetky nesplatené
pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia (bod 10.3 článku 10Obchodných podmienok pre Kreditné karty).

Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Naviac
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje
postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona ( §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.

Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Poplatky si žalobca započítal z plnení
už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie

po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva
by sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne
stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia z
predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver 331,49 eur, pričom žalovaný
podľa výpisu vyčerpal z účtu 449,54 eur. Uhradil (vložil na účet) sumu vo výške 497,95 eur. Keďže pri
zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie, žalovaný má vrátiť žalobcovi
len rozdiel medzi čerpanou sumou a sumou vrátenou. V tomto prípade však žalovaný vrátiť žalobcovi
viac, ako podľa výpisu vyčerpal, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak,
že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.