Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/134/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1395899910
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1395899910.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: X.. O. D.,

R.. XX.XX.XXXX, T. N. O. XXX, XXX XX D., proti žalovanému: Račianska a.s., v konkurze, IČO: 31 357
610, so sídlom Račianska 155, 834 15 Bratislava, v konaní o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 01.04.1992 do 31.07.1992
v sume 948 eur brutto spolu s 3 % úrokom z omeškania p.a. od 01.08.1992 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 25.02.1992 do 31.03.1992 z a s t
a v u j e.

IV. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (navrhovateľ) sa žalobou (návrhom na začatie konania) doručeným tunajšiemu súdu dňa
10.03.1995 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného (odporcu) na zaplatenie náhrady ušlej mzdy od

25.02.1992 - 31.07.1992 spolu s 3 % úrokmi od 25.02.1992 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný rozviazal so žalobcom pracovný pomer okamžitým
zrušenímpodľa§53Zákonníkapráce,pričomžalobcapodalnasúdžalobuovyslovenieneplatnostitohto
skončeniapracovnéhopomeru.Uviedol,ževkonanísp.zn.9C/21/92ObvodnýsúdBratislava3rozhodol
tak, že uvedené skončenie pracovného pomeru je neplatné, konanie nie je právoplatne skončené.
Žalobca trval na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, k čomu ho aj písomne vyzval, žalovaný

mu požadované neumožnil. Žalobca si našiel pracovné miesto zodpovedajúce jeho kvalifikácii od
01.08.1992, a z uvedeného dôvodu žiada, aby súd po skončení sporu o určenie neplatnosti okamžitého
zrušenia pracovného pomeru potom, ako súd rozhodne, že predmetné zrušenie pracovného pomeru
je neplatné, zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za
obdobie od neplatného skončenia pracovného pomeru do uzatvorenia nového pracovného pomeru, t.j.
do 31.07.1992.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.1995, v ktorom
uviedol, že Mestský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Obvodného súdu Bratislava 3 uznesením 8
Co 55/93-63 zrušil. Ďalej uviedol, že pracovný pomer žalobcu ukončil dňa 19.02.1992, podaný návrh
na začatie konania zo dňa 19.03.1992 je len o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru ažalobca v priebehu konania tento svoj návrh o náhradu mzdy nerozšíril. Žalovaný rovnako uviedol, že
návrh o náhradu mzdy podal žalobca až dňa 10.03.1995, pričom z uvedeného vyplýva, že lehota na
náhradu mzdy, ak by vôbec náhrada mzdy pripadala do úvahy, uplynula 19.03.1995, resp. v najbližšom

výplatnom termíne 06.03.1992, t.j. 06.03.1995. Na základe uvedeného vzniesol žalovaný námietku
premlčania podľa § 261 Zákonníka práce voči uplatnenej náhrade mzdy, ak by vôbec prebiehajúce
konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru skončilo úspechom žalobcu.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12.06.1995, kde v nadväznosti na návrh právneho zástupcu

žalobcu bolo konanie unesením č.k. 14C 134/95-14 zo dňa 12.06.1995 prerušené až do právoplatného
skončenia veci vedenej na Obvodnom súde Bratislava 3 pod sp. zn. 8C 21/92.

5. Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 9K 1/03 zo dňa 26.02.2003 bol na majetok žalovaného
vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho súd konanie uznesením č.k. 14C/134/95-31 zo dňa 03.08.2006
prerušil.

6. Uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 9K 1/03-1721 zo dňa 30.11.2012 bol konkurz vyhlásený
na majetok žalovaného zrušený, súd následne pokračoval v konaní, ktoré bolo v dôsledku nastúpenia
účinkov vyhlásenia konkurzu prerušené a nariadil pojednávanie.

7. Žalobca súdu na pojednávaní dňa 02.08.2016 uviedol, že si pohľadávku na náhradu mzdy neuplatnil
v konkurze a predložil súdu potvrdenie právneho predchodcu žalovaného zo dňa 21.02.1992 o tom, že
jeho priemerný hrubý mesačný zárobok je 7 140 Kčs.

8. V nadväznosti na pojednávanie dňa 02.08.2016 doručil žalobca súdu dňa 11.08.2016 návrh na zmenu

petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu ušlej mzdy za obdobie od 25.02.1992 do
31.07.1992 v sume 948 eur spolu s 12% úrokom z omeškania p.a. od 01.08.1992 do zaplatenia.

9. Na pojednávaní dňa 09.10.2017 vzal žalobca po začatí konania žalobu v časti náhrady mzdy za
obdobie od 25.02.1992 do 31.03.1992 späť. Uviedol, že suma 948 eur predstavuje náhradu mzdy za

obdobie od 01.04.1992 do 31.07.1992 (4 x 7 140 Kčs, prepočítané na eur a zaokrúhlené).

10. Súd uznesením č.k. 14C/134/1995-155 zo dňa 09.10.2017 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu ušlej mzdy za obdobie od 01.04.1992 do 31.07.1992 v
sume 948 eur spolu s 12% úrokom z omeškania p.a. od 01.08.1992 do zaplatenia.

11. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý nahradil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) (§§ 473, 474 CSP). Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

13. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu

vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s
vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, a listinnými dôkazmi: Rozsudok Okresného súdu
Bratislava III č.k. 8C 21/92-269 zo dňa 28.10.2008, Rozsudok Krajského súdu Bratislava č.k. 4Co
66/2009-311 zo dňa 04.11.2009, list/oznámenie žalobcu zo dňa 04.06.1992, potvrdenie vydané právnym

predchodcom žalovaného zo dňa 21.02.1992, potvrdenie Sociálnej poisťovne, oddelenie ELDP zo
dňa 27.09.2017, evidenčný list dôchodkového zabezpečenia žalobcu u žalovaného za r. 1989-1992,
oznámenie zo Sociálnej poisťovne, oddelenie ELDP zo dňa 09.10.2017, výpočet náhrady mzdy
predložený žalovaným zo dňa 10.08.2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:

15. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 8C 21/92-269 zo dňa 28.10.2008, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 4Co 66/2009-311 zo dňa 04.11.2009 vyplýva, že súd určil
že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 19.02.1992 dané žalobcovi je neplatné. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2010.

16. Z listu/oznámenia žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 04.03.1992 súd zistil, že žalobca
oznámil žalovanému, že okamžité zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trval na ďalšom
výkone práce.

17. Z potvrdenia vydaného a podpísaného pracovníkom právneho predchodcu žalovaného (mzdová

učtáreň žalovaného) zo dňa 21.02.1992 súd zistil, že priemerný hrubý mesačný zárobok žalobcu u
žalovaného bol 7 140 Kčs.

18. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, oddelenia ELDP zo dňa 27.09.2017 a z priloženého evidenčného
listu dôchodkového zabezpečenia žalobcu u žalovaného, súd zistil, že hrubý zárobok žalobcu u

žalovaného za r. 1992 bol vo výške 13 381 Kčs a za r. 1991 vo výške 101 390 Kčs. Sociálna poisťovňa
potvrdila dňa 09.10.1992, že za r. 1991 a 1992 neeviduje mesačné výkazy a nevykazuje tak samostatne
hrubýzárobokzamestnanca(žalobcu)uzamestnávateľa(žalovaného)zajednotlivékalendárnemesiace
v r. 1991-1992.

19. Podľa ust. § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení účinnom ku dňu 01.04.2002,
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002,
ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom
2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

20. Podľa ust. § 42 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce, v znení účinnom v čase skončenia
pracovného pomeru (ďalej len ako „Zákonník práce“) pracovný pomer sa môže rozviazať: a) dohodou,
b) výpoveďou, c) okamžitým zrušením, d) zrušením v skúšobnej dobe.

21. Podľa ust. § 261 ods. 1 Zákonníka práce, nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v tomto

zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje,
premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 Zákonníka práce, lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť
po prvý raz.

23.Podľaust.§262ods.2Zákonníkapráce,akbolodohodnutéplnenievsplátkach,začínaplynúťlehota
na uplatnenie nároku na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane nesplnením niektorej zo
splátok splatným celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.

24. Podľa ust. § 263 ods. 1 Zákonníka práce, ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota
na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.

25. Podľa ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce, ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil

organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia
je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku
odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia
umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.26. Podľa ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť

mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať; súd pri
svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam
vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

27. Podľa ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak organizácia rozviazala pracovný pomer neplatne,

avšak pracovník netrvá na tom, aby ho organizácia ďalej zamestnávala, platí, pokiaľ sa s organizáciou
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou,
a) ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal
pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch pracovník má nárok na náhradu mzdy vo
výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

28. Podľa ust. § 119 ods. 1, prvá veta Zákonníka práce, mzda a náhrada mzdy je splatná pozadu za
mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté
iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

29. Podľa ust. § 23 zákona č. 1/1992 Zb. mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom
zárobku, účinného od 16.01.1992 (ďalej len „zákon o mzde“), nároky vzniknuté predo dňom účinnosti
tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Priemerný zárobok sa podľa tohto zákona zistí
už pre prvý štvrťrok 1992.

30. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o mzde, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby
odpracovanej v rozhodnom období.

31. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona o mzde, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným

obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho
kalendárneho mesiaca.

32.Podľaust.§17ods.5zákonaomzde,priemernýzároboksazisťujeakopriemernýhodinovýzárobok.
Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný

zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných
hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac.

33. V nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 8C 21/92-269 zo dňa 28.10.2008, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 4Co 66/2009-311 medzi stranami nebolo sporné,

že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 19.02.1992 dané žalobcovi žalovaným, je neplatné.

34. V súvislosti s vyššie uvedeným vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie náhrady mzdy podľa § 61 ods.
1Zákonníkaprácevsumejehopriemernéhozárobkuododňa,keďoznámilzamestnávateľovi,žetrvána
ďalšom zamestnávaní (t.j. od 04.03.1992). Žalobca požadoval pôvodne náhradu mzdy od 25.02.1992 do

31.07.1992, následne po čiastočnom späťvzatí požadoval náhradu mzdy od 01.04.1992 do 31.07.1992,
teda až po dni, odkedy mu na náhradu mzdy vznikol nárok v súlade s ust. § 61 ods. 1 Zákonníka práce
(odo dňa oznámenia žalobcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní).

35. Súd v tejto súvislosti posúdil aj žalovaným vznesenú námietku premlčania vo vyjadrení zo dňa

18.05.1995. Z ustanovenia § 119 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako
mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za
ktoré sa poskytuje. Premlčujú sa jednotlivé náhrady mzdy za ten-ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich
nastala splatnosť a premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru začína plynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten-ktorý mesiac, za

ktorý je náhrada mzdy požadovaná. Pri aplikácii tohto ustanovenia, keď žaloba na náhradu mzdy bola
podaná na súd dňa 10.03.1995, súd ustálil, nárok na náhradu mzdy za žalované obdobie od 01.04.1992
do 31.07.1992, po čiastočnom späťvzatí žaloby, premlčaný nie je, a teda námietka žalovaného nie je
dôvodná.36. Súd po posúdení nároku na náhradu mzdy ako dôvodného a preukázaného priznal žalobcovi
náhradumzdyzaobdobie01.04.1992do31.07.1992tak,akožiadalžalobou,pozohľadneníčiastočného

späťvzatia žaloby.

37. Podľa ust. § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento
účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

38. Podľa ust. čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

39. Podľa ust. čl. 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

40. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

41. Podľa ust. § 3 zákona č. 26/1993 Z.z. o opatreniach na zabezpečenie prechodu česko-slovenskej

meny na slovenskú menu a o zmene a doplnení devízového zákona, nominálna hodnota záväzkov a
pohľadávok vyjadrená v česko-slovenských korunách sa ku dňu prechodu česko-slovenskej meny na
slovenskú menu prepočíta na slovenské koruny v pomere jedna k jednej.

42. Podľa ust. čl. 5 Nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia

eura, peňažné čiastky, ktoré majú byť zaplatené alebo účtované, keď sa vykonáva zaokrúhľovanie po
prevode na jednotku euro podľa článku 4, sa zaokrúhlia smerom nahor alebo nadol na najbližší cent.

43.RadaEurópskejúnienaúrovniministrovfinanciíčlenskýchštátovEurópskejúnie(ECOFIN)stanovila
neodvolateľný prepočítavací koeficient medzi eurom a slovenskou korunou (konverzný kurz) na úrovni

1 euro = 30,1260 Sk.

44.Podľaust.§2ods.3zákonač.659/2007Z.z.ozavedenímenyeurovSlovenskejrepublikeaozmene
a doplnení niektorých zákonov, ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného
kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (ďalej

len „konečné sumy“), najmä konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny,
platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch alebo dokladoch o
zaplatení, také konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve
desatinné miesta na najbližší eurocent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom.

45. Pre účely stanovenia a výpočtu výšky nároku žalobcu na náhradu mzdy sa súd pokúsil dopytom
cez Sociálnu poisťovňu zabezpečiť relevantný podklad pre výpočet výšky nároku na náhradu mzdy
žalobcu v súlade s citovanými právnymi predpismi. Dopytom súd zistil, že Sociálna poisťovňa neeviduje
údaje o výške hrubého mesačného zárobku žalobcu za jednotlivé kalendárne mesiace v r. 1991
a 1992 u žalovaného (jeho právneho predchodcu AB Kozmetika štátny podnik, IČO: 00 677 914).

Súd tak pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z potvrdenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa
21.02.1992, predloženého v konaní priamo žalobcom. Súd postupom podľa čl. 15 a podľa § 191
CSP má za to, že pri výpočte hrubého mesačného zárobku mzdovou učtárňou právneho predchodcu
žalovaného, pre účely vystavenia potvrdenia žalobcovi, postupoval právny predchodca žalovaného
(poverený pracovník) v súlade s citovanými právnymi predpismi, stanovujúcimi spôsob jeho výpočtu, a to

o to skôr, že potvrdenie je datované krátko po skončení pracovného pomeru a bolo vystavené na žiadosť
žalobcu. V potvrdení uvedenú výšku priemerného hrubého mesačného zárobku žalobcu vo výške 7
140 Kčs nerozporovala a nespochybnila v konaní žiadna zo strán sporu a žalobca sám pri výpočte ním
uplatneného nároku vychádzal práve z tejto výšky priemerného hrubého mesačného zárobku. Navyše
súd opakovane vyzýval žalovaného na predloženie mzdových listov žalobcu za rozhodné obdobie pre

určenie výšky nároku žalobcu, žalovaný na výzvu súdu nijak nereagoval, nepredložil ich a ani nevyužil
možnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktorými by výšku
priemerného mesačného zárobku alebo spôsob jej výpočtu spochybnil alebo namietal. V súlade s §
151 ods. 1 CSP, ako aj z pohľadu hodnotenia dôkazov, ich hodnovernosti a presvedčivosti považovalsúd predložené potvrdenie zo dňa 21.02.1992 za relevantné a rozhodné pre posúdenie výšky nároku
žalobcu uplatneného v tomto konaní.

46. Súd vypočítal výšku náhrady mzdy za obdobie od 01.04.1992 do 31.07.1992 (4 kalendárne mesiace)
v celkovej výške 948,02 eur brutto (28 530 Kčs) ako násobok počtu mesiacov, za ktoré žalobcovi patrí
náhrada mzdy (4 mesiace) a priemerného hrubého mesačného zárobku vo výške 7 140 Kčs. Celkovú
výšku náhrady mzdy v sume 28 530 Kčs súd prepočítal na menu Sk, čomu po prepočte zodpovedá suma
28 530 Sk. Po prepočte tejto sumy 28 530 Sk vyjadrenej v Sk na euro konverzným kurzom (1 euro =

30,126 Sk) predstavuje sumu 948,02 eur. Nakoľko žalobca požadoval náhradu mzdy vo výške 948 eur,
súd mu priznal ním požadovanú (zaokrúhlenú) výšku náhrady mzdy.

47. Podľa ust. § 252 ods. 1 Zákonníka práce, uspokojením nárok zanikne.

48. Podľa ust. § 252 ods. 2 Zákonníka práce, nároky musia byť uspokojené riadne a včas.

49. Podľa ust. § 256 ods. 1 Zákonníka práce, účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí nárok druhého
účastníka, je v omeškaní.

50. Podľa ust. § 256 ods. 2 Zákonníka práce, účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne

uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak
ideoomeškaniesplnenímveci,zodpovedáúčastník,ktorývčasariadneneplnil,zajejstratu,poškodenie
alebo zničenie, okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.

51. Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 45/1964 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinnej do 01.05.1995, výška úrokov z omeškania je 3 percentá ročne.

52. Z dôvodu omeškania žalovaného s vyplatením náhrady mzdy vzniklo žalobcovi podľa citovaných
ustanovení právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Výšku
úrokovej sadzby stanovovala vyhláška č. 45/1964 Zb. vo výške 3 % p.a. Žalovanému bola preto uložená

povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania z celkovej sumy náhrady mzdy tak, ako požadoval žalobca, a
to od 01.08.1992 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením doposiaľ trvá.

53. V nadväznosti na uvedené súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu mzdy za obdobie od
01.04.1992 do 31.07.1992 v sume 948 eur brutto spolu s 3 % úrokom z omeškania p.a. od 01.08.1992

do zaplatenia (výrok č. I výrokovej časti tohto rozsudku) a vo zvyšku nárok žalobcu na zaplatenie úroku
z omeškania presahujúci 3 % p.a. zo sumy 948 eur brutto od 01.08.1992 do zaplatenia zamietol (výrok
č. II výrokovej časti tohto rozsudku).

54. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1
Cdo92/2011 str.: 8).

55. Na pojednávaní konanom dňa 09.10.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie náhrady mzdy

za obdobie od 25.02.1992 do 31.03.1992 späť.

56. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

57. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

58. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

59. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.60. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

61. V nadväznosti na čiastočné späťvzatie na pojednávaní dňa 09.10.2017 súd následne v súlade s ust.
§ 146 ods. 1 CSP vyzval žalovaného, aby súdu oznámil prípadné vážne dôvody, pre ktoré so späťvzatím
nesúhlasí; žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril a súd mal teda za to, že k čiastočnému späťvzatiu
žaloby žalobcom nemá námietky. Súd tak v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil a o
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. III výrokovej časti tohto rozsudku.

62. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

64. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

66. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

67. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

69. Súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania sčasti podľa ust.
§ 255 ods. 1 CSP a sčasti podľa s ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP tak, ako je
uvedené vo výroku č. IV. výrokovej časti tohto rozsudku. Nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k

uplatnenej náhrade mzdy od 25.02.1992 do 31.03.1992, kde žalobca vzal žalobu v tejto časti späť, čím
procesne zavinil zastavenie konania, by mal súd priznať žalovanému. Súd v tomto prípade prihliadol na
postavenie žalobcu v konaní ako slabšej strany sporu, na celkovú pasivitu žalovaného v konaní ako aj na
to, že obmedzenie časového obdobia, za ktoré žalobcovi patrí náhrada mzdy po čiastočnom späťvzatí
korešponduje zo zákonnými ustanoveniami Zákonníka práce. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že

ide len o nepatrný neúspech žalobcu v spore, a mal teda za to, že sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa odôvodňujúce nepriznanie trov konania žalovanému. Vo vzťahu k zostatku uplatneného nároku
má súd za to, že žalobca mal vo veci plný úspech, a to v časti priznania nároku na náhradu mzdy od
žalovaného za obdobie od 01.04.1992 do 31.07.1992, pričom náhradu mzdy žalobca požadoval až od
01.04.1992 (nie od 04.03.1992) a len do momentu, kedy sa ďalej zamestnal (do 31.07.1992). Čiastočné

nepriznanie úroku z omeškania prevyšujúceho 3% p.a. z dlžnej sumy od 01.08.1992 do zaplatenia súd
z dôvodu, že jeho výšku nie je možné vyčísliť, pretože omeškanie žalovaného trvá, nevyhodnotil ako
neúspech žalobcu. Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol aj na to, že žalovaný sa konania
fakticky nezúčastňoval a žiadne trovy mu vzniknúť nemohli. O výške náhrady trov súd v súlade s ust. §
262 ods. 2 CSP rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

70. Podľa ust. § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa
odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

71. Vo veci bol dňa 30.10.2017 vyhlásený rozsudok za prítomnosti žalobcu, ktorý sa po vyhlásení

rozsudku vzdal práva podať proti nemu odvolanie, čo potvrdil svojím podpisom na úradnom zázname
(zápisnici o pojednávaní), ktorý bol bezprostredne potom spísaný.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava III. Žalobca, ktorý sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie písomne do

zápisnice o pojednávaní, nie je oprávnený podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1
CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.