Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116154
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7804116154.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcuT..M.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.U.XXX,zastúpeného
JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, AK so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca č. 9, proti
žalovanému T.. B. Č. - R., A. A. Z. Z. C., L. Č.. X, T.U.: XX XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného Allianz - Slovenskej poisťovne a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č.
4, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu

Rožňava zo dňa 8.1.2013 č.k. 9C/137/2004-770 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu rovnakého
súdu zo dňa 24.1.2013 č.k. 9C/137/2004-795 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 24.1.2013 č. l. 795.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 46.589,90 eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku taktiež uviedol,
že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 151 ods.
3 O.s.p.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody z ublíženia na

zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa
XX.XX.XXXX spôsobenej nákladným motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo
dňa9.11.2010vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciach sp.zn.4Co/46/2011zodňa27.9.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.10.2012 bolo súdom rozhodnuté o základe nároku žalobcu na náhradu

škody, keď bola ustálená miera účasti žalovaného na vzniku tejto škody v rozsahu 70 %.

V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca svoj nárok v priebehu konania
upravoval, čo do výšky a to tak, že z titulu bolestného uplatnil sumu 94.971,- eur za 476,85 bodov
a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil sumu 190.201,- eur, spolu teda sumu 285.172,-
eur a túto zmenu žaloby súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 9.11.2010. Následne poukázal

na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o základe nároku žalobca žiadal priznať 70% zo
100-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vychádzajúc z bodov ustálených znalcom MUDr. Krokavcom, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje
sumu 66.479,07 eur z titulu bolestného a sumu 103.140,70 eur z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pri ustaľovaní výšky nároku žalobcu vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania
podaného znalcom MUDr. Petrom Krokavcom č. 1/2010. Konštatoval, že znalec ustálil výšku bodového

ohodnotenia z titulu bolestného na sumu 476,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
na 955 bodov. K posudku o sťažení spoločenského uplatnenia podaného vo veci MUDr. Hrubalom dňa10.1.2003 znalec uviedol, že rešpektujúc konzultačný posudok pribratého znalca z odvetvia psychiatrie
mal za to, že posudok MUDr. Hrubalu bol vydaný predčasne pred ustálením zdravotného stavu žalobcu,
nakoľko závažné poranenie mozgu žalobcu bolo v tom čase v štádiu liečenia, pričom priemerná doba

liečenia pri podobnom poranení trvá 6 až 12 mesiacov podľa klinických príznakov poranení, u ostatných
porúch ako sú poruchy reči, chovania, psychasténie, neurastenie sa upravujú pomaly a ich ustálenie
trvá niekedy až 24 mesiacov. Na základe toho uzavrel bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia za:
- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy hodnotou 500 bodov

- vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy v 1/2 plnej hodnoty,
teda v hodnote 300 bodov,
- poškodenie tváre sprevádzané funkčnými poruchami - poúrazová plytká dolná ústna predsieň po
kostnom defekte a jazvy na tvári vzbudzujúce pozornosť, súcit, ošklivosť stredne ťažkého stupňa u
muža v 1/2 hodnoty - 100 bodov
- traumatické poškodenie vetvy trojklanného nervu (ložiskový nerv sánky) hodnotené v 1/2 v hodnote

25 bodov
- strata piatich zubov hodnotená v 1/2 plnej hodnoty, t.j. 30 bodov
spolu takto ustálil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 955 bodov. Tento
znalecký posudok bol podaný dňa 29.4.2010.

S poukazom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom vyporiadaval sa súd prvého
stupňa s jej dôvodnosťou v súlade s ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tomto smere
konštatoval, že žalobcom uplatnené nároky uvedené v rozšírení žaloby v písomnom podaní zo dňa
28.9.2010 na základe záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Krokavca prevyšujúce pôvodne
uplatnené nároky z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia so zreteľom na vznesenú

námietku premlčania považoval za premlčané, keďže ku rozšíreniu žaloby došlo po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá pre účely hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia ohľadom fyzických poúrazových zmien uplynula dňa XX.XX.XXXX a ohľadom ostatných
psychických porúch dňa XX.XX.XXXX.

Následne s poukazom na ust. § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods.
1, § 7 ods. 1 a 3, ako § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. konštatoval, že k poškodeniu zdravia žalobcu
došlo dňa XX.XX.XXXX, preto pri posúdení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal
z právnej úpravy v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia a zo znaleckého posudku MUDr. Petra Krokavca, ktorým bol ustanovený počet bodov z

titulu bolestného na 476,85 bodov. Pri hodnote 60,- Sk za jeden bod predstavuje sumu 57.300,-
Sk. Vychádzajúc z výsledkov uvedeného znaleckého posudku MUDr. Krokavca voľnou úvahou dospel
k záveru, že v prípade žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie
odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Považoval za preukázané, že pri dopravnej nehode žalobca utrpel ťažké zranenie hlavy, v dôsledku čoho

bol hospitalizovaný, podrobil sa operačnému zákroku, na tlmenie bolestí mu boli podávané analgetiká,
bola nutná pevná fixácia čeľuste od XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX, ktoré žalobcovi spôsobili sťaženie
zdravotnej pohody, preto súd dospel k záveru, že primerané odškodnenie bolestného je desaťnásobok
základného bodového ohodnotenia, čomu zodpovedá suma 9.497,11 eur.

Vo vzťahu k nároku na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku zistení
znalca dospel aj súd k záveru, že u žalobcu v dôsledku utrpeného úrazu došlo ku kvalitatívnej zmene
jeho uplatnenia v osobnom, pracovnom živote, jeho uplatnenia sa v spoločnosti, ako aj v športovej
oblasti, čo spočíva v tom, že v pracovnej oblasti je schopný vykonávať skôr stereotypné práce a v
dôsledku zmenených psychických schopností došlo k poklesu jeho podnikateľských aktivít. Skutočnosť,

že žalobca je vedený ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti N., A..P..U.., nie je dôkazom
toho, že u neho nedošlo ku psychickým zmenám, ktoré uvádzajú znalci v znaleckom posudku (v
konzultačnom psychiatrickom posudku), k spomaleniu jeho osobnosti a k strate jeho pôvodnej pracovnej
výkonnosti. Takýmto dôkazom nie sú ani zmluvy o prevode nehnuteľností vlastnícky patriacich blízkym
príbuzným žalobcu, jeho M. Q. K., ktoré svedčia iba o usporiadaní majetkových vzťahov v ich rodine.

S poukazom na záver MUDr. Greškovej v konzultačnom znaleckom posudku mal za to, že vnímanie
reality u žalobcu nebolo a nie je narušené, preto žalobca obsahu zmlúv rozumie, avšak uzavretie
týchto zmlúv medzi blízkymi príbuznými nepreukazuje tvrdenie vedľajšieho účastníka o nezmenených
psychických schopnostiach žalobcu v porovnaní s predúrazovým obdobím. Konštatoval, že trvalázmena osobnosti žalobcu bola preukázaná lekárskymi a psychologickými vyšetreniami. Spomalenie
osobnosti má vplyv na všetky oblasti jeho života napriek tomu, že podľa svojho vyjadrenia nebol
uznaný za invalidného a je schopný sa o seba postarať, vykonávať bežné činnosti v domácnosti.

Vychádzajúc z týchto úvah súd dospel k záveru, že psychické zmeny, ktoré nastali u žalobcu a
boli preukázané znaleckým posudkom MUDr. Krokavca odôvodňujú mimoriadne zvýšenie základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 955 bodov na 30-násobok, čo vo
finančnom vyčíslení predstavuje 57.060,34 eur (1.719.000,- Sk).

Celkovúvýškuodškodneniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniataktospoluustálilnasumu
66.557,45eur.Spoukazomnaustálenýzáverotom,žeajžalobcaakopoškodenýsapodieľanazavinení
dopravnej nehody vo výške 30% priznal mu náhradu obidvoch nárokov znížených z uvedenej sumy o
30%. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku podali včas odvolanie vedľajší účastník, ako aj žalobca. Vedľajší účastník žiadal

napadnutýrozsudokvjehovyhovujúcomvýrokuzrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.
Svojeodvolaniezakladalnadôvodochuvedenýchvust.§205ods.2písm.d/apísm.f/O.s.p..Vodvolaní
uviedol, že z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že tento vzal do úvahy vznesenú námietku
premlčania nárokov titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a časť nároku v znení
rozšíreného návrhu zo dňa 28.9.2010 preto považoval za premlčanú. V nadväznosti na to však nie je

zrejmé ako aplikoval uvedené ustanovenie § 106 OZ o premlčaní, keďže jeho rozhodnutie je v rozpore
s takýmto záverom. Pri ustálení mimoriadnej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
totiž vychádzal u oboch nárokov práve z tohto rozšíreného návrhu žalobcu zo dňa 28.9.2010, keď u
bolestného vychádzal z celkového počtu 476,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 955 bodov. V prípade, ak by súd vychádzal iba z bodového ohodnotenia mal by nárok z titulu

bolestného vychádzať z celkového počtu 431,85 bodov a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia
z 255 bodov. S poukazom na tieto nejasnosti považuje vedľajší účastník rozsudok súdu prvého stupňa
za nesprávny.

Žalobca vo svojom odvolaní žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti zmeniť a žalobe v

celom rozsahu vyhovieť. Svoje odvolanie zakladal na tom, že súd prvého stupňa na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Namietalpredovšetkýmskutočnosť,žesúddostatočnenezohľadnilzávažnosťporanení,
ktoré utrpel pri dopravnej nehode a to s poukazom na ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Má za
to, že súdom priznané bolestné vo výške 10-násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia

je nedostatočné, nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. S poukazom na bod I ods. 1
vyhlášky má za to, že za bolesti sa považuje aj sťaženie zdravotnej pohody ako sú závažné psychické
zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z
obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Zranenia, ktoré utrpel boli mimoriadne bolestivé, mal po nich
hlboké rany na tvári, otvorenú trojnásobnú zlomeninu sánky, zlomeninu prednej steny čeľuste, vyrazené

zuby a najmä ťažké pomliaždenie mozgu. Funkčnosť spôsobu reparácie týchto následkov je neistá,
sprevádzaná dlho trvajúcimi bolesťami, hučaním v hlave, obmedzeniami pri stravovaní s vnímaním
chuti konzumovanej stravy, dlhotrvajúce bolesti v krku, nespavosť, výrazné artikulačné ťažkosti a
pod.. Rovnako ohľadne nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia považuje priznané odškodnenie
vo výške 30-násobku bodového ohodnotenia za nedostatočné, nezohľadňujúce závažnosť trvalých

následkov úrazu. Poukázal na svoj zdravotný stav, ako aj spôsob života pred úrazom a má za to,
že po utrpení úrazu sa v jeho živote všetko zmenilo. Objektívnymi vyšetreniami bolo preukázané
štrukturálne poškodenie mozgu, trvalé narušenie mozgových štruktúr, výrazné spomalenie mozgovej
aktivity, kvalitatívne zníženie duševnej činnosti, čo spôsobilo trvalú zmenu jeho osobnosti, zmenu
kvality jeho života, zníženie výkonnosti, výdrže, poruchy spánku, poruchy nálady, neschopnosť tešiť sa,

depresívne a úzkostné stavy, bolesti hlavy a závraty.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolania žalobcu aj

vedľajšieho účastníka sú dôvodné.Súd prvého stupňa zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, odôvodnenie rozsudku založil na záveroch, ktoré sú pre vzájomnú rozpornosť a ich nedostatok
nepreskúmateľné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok na náhradu škody na zdraví a
to tak z titulu bolestného, ako aj z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento svoj nárok počas
konania opakovane čo do výšky upravoval, do 8.10.2010 vždy však vychádzajúc z výšky bodového
ohodnotenia vykonaného MUDr. Hrubalom dňa 10.1.2003, teda z bodového ohodnotenia bolestného

vo výške 431,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 225 bodov. Úpravy
žaloby teda spočívali v zvyšovaní násobkov bodového ohodnotenia vykonaného MUDr. Hrubalom.
Naposledy bola takto žaloba upravená žalobcom na pojednávaní dňa 8.10.2010 na sumu 94.971,-
eur z titulu bolestného a 190.201,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Takto upravenú
zmenužalobysúdpripustiluznesenímnapojednávanídňa6.11.2010.Totovšaknebolaposlednáúprava
žaloby vzhľadom k tomu, že po právoplatnom ustálení miery spoluzavinenia žalobcu vo výške 30% jeho

právny zástupca nárok opätovne upravoval na pojednávaní dňa 18.12.2012 vychádzajúc z bodového
ohodnotenia vykonaného znalcom MUDr. Krokavcom a to z titulu bolestného na sumu 66.479,07 eur a z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na 103.140,70 eur, ktoré sumy mali zodpovedať výške 70% zo
100-násobku bodového ohodnotenia. Z uvedeného vyplýva, že táto posledná úprava žaloby spočíva v
jej čiastočnom späťvzatí oproti poslednej súdom pripustenej zmene žaloby. Súd prvého stupňa však už

túto poslednú úpravu úplne pominul, nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby a tak ani nie je zrejmé o
nárokoch v akej výške v rozsudku rozhodoval. Takýmto postupom zaťažil konanie závažným procesným
pochybením bez odstránenia ktorého nie sú podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci.

Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka ohľadne nejasnosti ako

sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku vyporiadal s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania.
Táto nejasnosť vyplýva z toho, že na jeden strane súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcom
uplatnené nároky uvedené v rozšírení žaloby zo dňa 28.9.2010 na základe záverov znaleckého posudku
znalca MUDr. Krokavca prevyšujúce pôvodne uplatnené nároky považoval za premlčané, keďže k
rozšíreniu žaloby došlo po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Na druhej strane však

v ďalšej časti odôvodnenia pri ustaľovaní výšky bodového ohodnotenia vychádzal práve z výšky
bodového ohodnotenia vykonaného v tomto znaleckom posudku znalca MUDr. Krokavca zo dňa
29.4.2010,keďbodovéhodnoteniebolestnéhoustálilna476,86bodova ztitulusťaženiaspoločenského
uplatnenia na 955 bodov. Teda z bodového ohodnotenia, ktoré bolo vykonané po uplynutí premlčacej
lehoty. Výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku MUDr.

Krokavca vychádza totiž z ďalších diagnóz, ktoré v predchádzajúcom posudku MUDr. Hrubalu neboli
vôbec ohodnocované. Pre túto rozpornosť sú závery súdu prvého stupňa v tomto smere absolútne
nepreskúmateľné.

Kotázkeposúdeniadôvodnostinámietkypremlčaniaodvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žeprávo

na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví (§ 106 ods. 1,2 Obč. zák.).

Pri právach na náhradu škody je stanovená premlčacia doba subjektívna, ktorá plynie odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo
dňa, keď došlo ku škodnej udalosti. Právo na náhradu škody na zdraví nie je obmedzené objektívnou
premlčacou lehotou, lebo tieto škody sa môžu prejaviť aj po niekoľkých rokoch. Preto sa toto právo
premlčuje po uplynutí subjektívnej doby. Pre začiatok subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods.

2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Vedomosť o škode znamená nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o
udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu
škody uplatniť na súde.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.Súdna prax v súvislosti s uplatňovaním nárokov z poškodenia na zdraví s poukazom na citované
zákonné ustanovenie uzavrela, že sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, keď je možné
zdravotný stav poškodeného po úraze, nemoci z povolania alebo inom poškodení zdravia, prípadne po

ich zhoršení považovať za ustálený a kedy možno posúdiť aký, prípadne, či vôbec má zmenný zdravotný
stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné a spoločenské potreby alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Až vtedy má totiž poškodený
k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Posúdenie otázky, či je možné zdravotný
stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska nároku na náhradu za sťaženie spoločenského

uplatnenia závisí od odbornej otázky, teda od odborného stanoviska lekára.

S poukazom na tieto závery nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v
tvrdení,žeprezačiatokplynutiasubjektívnejpremlčacejlehotyjerozhodujúcidátum,kedybolovykonané
bodové ohodnotenie. Samotné vykonanie bodového ohodnotenia totiž nie je právne významné, ale
rozhodujúci je moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného tak, že z odborného hľadiska je

možné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonať. Z tohto hľadiska teda možno
považovať za právne významné vyjadrenia znalca MUDr. Krokavca v znaleckom posudku, ktorý uviedol,
že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané dňa 10.1.2003 (k úrazu došlo
dňa XX.XX.XXXX) bolo vykonané predčasne v čase, keď nebol zdravotný stav žalobcu ustálený do
takej miery, aby bolo možné posúdiť, či ten zanechá a ak áno, v akom rozsahu aj trvalé následky, teda

následky z hľadiska sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Znalec v posudku zaujal názor, že fyzické
poúrazové zmeny sú ustálené do 12 mesiacov od úrazu, avšak poruchy reči, chovania, psychasténie,
neurastenie sa upravujú až do 24 mesiacov od úrazu. Vychádzajúc z toho, že k úrazu žalobcu došlo
dňa XX.XX.XXXX a k ustáleniu jeho psychických následkov došlo po 24 mesiacoch (XX.XX.XXXX) od
tohto dátumu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia z hľadiska vyššie uvedených psychických následkov. Táto teda uplynula
dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ teda žalobca nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za
diagnózy, ktoré boli ustálené až v znaleckom posudku znalca MUDr. Krokavca dňa 29.4.2010 tento
uplatnil 8.10.2010, stalo sa tak zjavne po uplynutí premlčacej lehoty.

Pri takomto závere teda súd prvého stupňa ani nemohol vychádzať pri ustaľovaní výšky bodového
ohodnotenia za tie následky, ktoré boli obodovateľné po uplynutí 24 mesiacov od utrpenia úrazu, avšak
bodové ohodnotenie bolo vykonané až s veľkým časovým odstupom, teda v roku 2010.

V súvislosti s odôvodnením nároku na zvýšenie odškodnenia bolestného odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že z ust. § 7 ods. 3 vyhl. č . 32/1965 Zb. vyplýva, že náhrada za bolesť je
relatívne samostatnou zložkou náhrady škody na zdraví a ide o náhradu tzv. nemateriálnej ujmy,
ktorá predstavuje jednorazové odškodnenie za vytrpené bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho
liečením a odstraňovaním následkov. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje podľa zásad a sadzieb
jednotlivých bodov uvedených v prílohe vyhlášky a patrí za vytrpenú bolesť. Za bolesť podľa § 2 ods.

1 cit. vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody ako sú závažné psychické zmeny poruchy
nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu
alebo bezvládnosti. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods.
3 vyhlášky treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 citovaných
zásad. Ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačia na primerané

zmiernenie ich následkov s prihliadnutím na rozsah a povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú,
komplikovanú liečbu ako aj jej trvanie. Pre záver o existencii dôvodov hodných osobitných zreteľa musí
súd mať potrebné skutkové podklady, v rámci svojej voľnej úvahy musí vždy náležite odôvodniť aké
zvýšenie náhrady s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu považuje za
primerané.Spoukazomnavyššieuvedenézásadynepovažujepretoodvolacísúdodôvodnenienáhrady

za zvýšenie náhrady za bolestné za dostatočné. Súd totiž žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver
o mimoriadnej povahe a okolnostiach konkrétneho prípadu odôvodňujúcich zvýšenie bolestného.

S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne sa zákonným spôsobom vyporiadať
s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania, ustáliť základ nároku na odškodnenie bolestného ako
aj sťaženia spoločenského uplatnenia na základe bodového ohodnotenia, ktoré bolo vykonané preduplynutím premlčacej lehoty a svoj záver o odôvodnenosti mimoriadneho zvýšenia tak bolestného, ako
aj sťaženia spoločenského uplatnenia náležite odôvodniť, pridržiavajúc sa pritom záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu.

Predovšetkým bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa s výškou uplatneného nároku po
zmene žaloby vykonanej zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 8.10.2010 a takto rozhodnúť o celom
predmete konania.

Uznesením zo dňa 24.1.2013 (č.l. 795) súd prvého stupňa vyrubil žalovanému súdny poplatok za
prvostupňové konanie vo výške 2.795,- eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov
a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a poplatkovú
povinnosť mu neukladať. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil pokiaľ

mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok napriek tomu, že nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o
tom, či a v akom rozsahu bude nároku žalobcu vyhovené a teda nie je zrejmá ani výška poplatku
za prvostupňové konanie a preto je uznesenie vydané v rozpore s ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch. Za nesprávnu považuje aj ustálenú výšku samotného súdneho poplatku predstavujúcu 6%
z priznanej istiny s poukazom na to, že súdny poplatok by sa mal vyrubiť vo výške, v akej to upravovala

právna úprava v čase začatia konania, teda dňa XX.XX.XXXX.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a na základe toho
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Z obsahu uznesenia vyplýva, že žalovanému bola povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu uložená
podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa tohto ustanovenia, ak je poplatník
od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v
konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie

je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podmienkou pre uloženie povinnosti zaplatiť súdny
poplatokžalovanémujeskutočnosť,žežalobcaboloslobodenýodsúdnychpoplatkovajehonárokubolo
aspoň sčasti vyhovené. Je teda zjavné, že pre uloženie tejto povinnosti žalovanému je dôležitý výsledok

konaniavovecisamej,tedameritórnerozhodnutiesúdu,ktorýbymalbyťzákladomprevýpočetsúdneho
poplatku. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa tohto ustanovenia môže byť odporcovi uložená v
rozhodnutí vo veci samej (napr. v rozsudku), ale aj osobitným uznesením a to aj po právoplatnom
skončení konania vo veci samej. S poukazom na tieto dôvody teda nepovažuje odvolací súd dôvodné
odvolanie žalovaného iba s poukazom na skutočnosť, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok mu bola

uložená pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Takúto povinnosť možno žalovanému totiž
uložiť aj pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej, pokiaľ už bolo vo veci vydané prvostupňové
rozhodnutie. S poukazom na to, že povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok v takomto prípade
kopíruje výsledok konania vo veci samej, pokiaľ dôjde k zrušeniu rozsudku vo veci samej možno
považovať za predčasné aj uznesenie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok a preto

odvolací súd s poukazom na to, že zrušil rozsudok vo veci samej, zrušil aj uznesenie o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť súdny poplatok. O tejto povinnosti rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci samej, prípadne osobitným uznesením po skončení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.