Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. júl 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sp/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200959
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, katastrálny
odbor, Vajanského 2, Trnava, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. V 882/15-02 zo dňa
29.5.2015, za účasti účastníčky správneho konania R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, P.,
takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, č. V 882/15-02 zo dňa
29.5.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovanému a účastníčke konania R. G. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 35 eur do troch dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný svojim rozhodnutím č. V 882/15-02 zo dňa 29.5.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z
zamietolnávrhnavkladzáložnéhoprávadokatastranehnuteľnostípodanýžalobcomdňa17.2.2015pod
číslom konania V 882/15 spolu so zmluvou o zriadení záložného práva č. 16/2015-RAČ uzavretou dňa
19.1.2015 na základe zmluvy o úvere č. 202901718 zo dňa 18.6.2013. Podľa odôvodnenia rozhodnutia

záložnú zmluvu za záložcu podpísal splnomocnenec - ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
so sídlom v Bratislave na základe dohody o splnomocnení zo dňa 18.6.2013. Podľa žalovaného
bola dohoda o splnomocnení napísaná na štandardnom zmluvnom formulári, čím sú dané dôvodné
pochybnosti, či dlžník mal reálnu možnosť sám si zvoliť zástupcu a či mu zástupca ProHelp nebol vopred
určený žalobcom, nakoľko naviac záložca a dlžník v jednej osobe podpísal dohodu o splnomocnení
v rovnaký deň ako zmluvu o úvere v Trnave a splnomocnenec v ten istý deň v Bratislave, z čoho
je zrejmé, že dohodu k podpisu dlžníkovi predložil mandatár záložného veriteľa a prejav jeho vôle v

podobe podpísaného formulára musel splnomocnencovi odovzdať záložný veriteľ. Vzhľadom na zrejmý
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, žalovaný dohodu o splnomocnení a záložnú zmluvu posudzoval
ako neplatný právny úkon, pričom poukazoval na ustanovenia § 22 ods. 2 a 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Poukazoval tiež na množstvo obdobných zmlúv predložených žalobcom na zápis záložného
práva s tým, že prítomnosť totožného zástupcu vo viacerých prípadoch je dôkazom zhodného konania
veriteľa a splnomocnenca.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, prejednanie ktorého spadá do
právomoci tunajšieho súdu.Namietal, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a preto združeniu ProHelp udelil plnomocenstvo

na uzatvorenie záložnej zmluvy. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého žalobca vopred
určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka a dlžník nemal možnosť sám rozhodnúť, kto ho bude
zastupovať. Podľa odvolateľa ide o ničím nepoložené predpoklady správneho orgánu, ktorý si nesplnil
svoju povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku). Úvaha
žalovaného o tom, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nespĺňa kritériá odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti
s konštatovanou neprípustnosťou plnomocenstva z dôvodov uvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka odvolateľ namietal, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí iba potenciálna
možnosť takéhoto rozporu, pričom podľa obsahu dohody o splnomocnení, táto bola uzavretá práve za
účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa. Dohoda je samostatne existujúcim dvojstranným
právnym úkonom, účastníkom ktorého veriteľ nebol, zo spisu nevyplýva, že by veriteľ takéto zastúpenie

od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu navrhoval, sám dlžník obsah udeleného splnomocnenia
nenamietal, ani nevyjadril svoj nesúhlas s ním, napríklad formou odvolania plnomocenstva. Správny
orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom, pričom
samotné uzavretie záložnej zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o konflikte záujmov, zo spisu nevyplýva,
že by veriteľ zastúpenie od dlžníka vyžadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval, dohoda

spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch
takéhoto prejavu vôle záložcu.

Odvolateľ uvádzal, že k využitiu inštitútu zabezpečenia pohľadávky záložným právom pristupuje iba v
prípadoch, keď je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku alebo je evidentné, že

záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré nemieni vrátiť. V danom prípade
dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti a neplatil dlh tak, ako bolo zmluvne dohodnuté, preto veriteľ
iba využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva, pričom však
doposiaľ v žiadnom prípade k realizácii záložného práva predajom nehnuteľností nedošlo. Rozhodnutie
žalovaného o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva navrhol odvolateľ ako nezákonné

zrušiť.

Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a s procesným postupom súdu vyslovili súhlas, vypočul
účastníčku správneho konania R. G., oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane

administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

Účastníčka R. G. v konaní uviedla, že od žalobcu mala úver vo výške 400 eur a druhý vo výške 700
eur, ktorým splatila predchádzajúci nižší úver, preto jej z neho bolo vyplatených len asi 270 eur. Pri
poskytovaní úveru bola dopytovaná na to, či býva v byte alebo v rodinnom dome, avšak nebolo jej

povedané,žebyúvermalazaložiťnehnuteľnosťou,aninemalazáujemnehnuteľnostizaložiťaobčianske
združenie ProHelp nepozná. V súvislosti s úverom podpisovala tri doklady - zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, dohodu o plnení v splátkach a splátkový kalendár, na podpisovanie dohody o splnomocnení si
nepamätá.

Predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.6.2013, rovnako ako všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú jej súčasťou, neobsahujú zmienku o zabezpečení úveru zriadením
záložného práva k nehnuteľnostiam, v súvislosti s čím tvrdenie o využití zmluvne dohodnutej možnosti
zabezpečenia úveru nemá akékoľvek opodstatnenie. Tvrdenie žalobcu na druhej strane potvrdzuje
domnienku, že uzatvorenie dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka za
účelom zabezpečenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere č. 202901718, bolo skrytou podmienkou
poskytnutia úveru.

Skutočnosť, že splnomocnenec po uplynutí doby viac ako jedného roka od poskytnutia úveru i udelenia

plnomocenstva v mene dlžníka uzavrel s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva, bez akýchkoľvek
logických pochybností svedčí o inom jeho záujme, ako je deklarovaný v obsahu splnomocnenia
- naplnenie a hájenie záujmov splnomocniteľa. Nepochybne je tiež v rozpore s účelom založenia
združenia ProHelp, ktorým podľa jeho stanov je ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkovv konaniach pred orgánmi verejnej správy. Zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k
nehnuteľnostiam je bez pochybností úkonom v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka vystaveného
hrozbe straty vlastníckeho práva, pričom súčasne veriteľom realizovaný spôsob dodatočného

zabezpečenia pohľadávky napriek jeho tvrdeniu o neúčasti na právnom vzťahu splnomocniteľa a
splnomocnenca, ako aj o neexistencii jeho vzťahu so splnomocnencom, naopak dokladuje spoluprácu
veriteľa a zástupcu dlžníka. Ide o skutočnosť logicky vyplývajúcu z obsahu predložených listín, ktorú
nebolo potrebné dokazovať inými dôkaznými prostriedkami.

Z vyššie uvádzaných dôvodov sa súd stotožnil s konštatovaním správneho orgánu o neplatnosti
dohody o splnomocnení a v súvislosti s tým aj zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.1.2015,
jasne a zrozumiteľne ozrejmeným v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pre nedodržanie
podmienok zastúpenia vyplývajúcich z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného).

Súd preto odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 491 Správneho
súdneho poriadku / zák. č. 162/2015 Z.z.) ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému
a účastníčke R. G.iadne trovy nevznikli.

O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za konanie o jeho opravnom prostriedku rozhodol súd
podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. a položky 10 písm. e) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.