Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113220937
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113220937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov

senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Q. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, W. W., v konaní zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so
sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený WERNER & Co. s. r. o., so sídlom Stromová 54/
A, Bratislava, IČO: 36 869 643, o ochranu spotrebiteľa a zaplatenie 484 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/181/2013-180 zo dňa 06. 10.
2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/181/2013-180 zo dňa 06. 10. 2015 v napadnutej
časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi (žalobcovi) 484 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a určil, že zmluvné
dojednanie časti bodu 11. uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere č. 609200082 zo dňa 09. 06. 2010: „Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou.“, je neplatné z dôvodu neprijateľnosti, p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti vec vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Výrok rozsudku, ktorým súd konanie vo zvyšnej časti zastavil zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
(žalobcovi) 484 € v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok).
Súd určil, že zmluvné dojednanie časti bodu 11. uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. 609200082 zo dňa 09. 06. 2010: „Tretina poplatku
predstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neplatné z dôvodu neprijateľnosti (druhý
výrok).
Súd konanie vo zvyšnej časti zastavil (tretí výrok).
Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania vo výške
599,63 €, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia,
v ktorom bude žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 484 € a zároveň určiť, že zmluvné dojednanie
v časti bodu 11 všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenou medziúčastníkmi konania, je neplatné z dôvodov neprijateľnosti. Zároveň žiadal priznať primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 484 €.

3. Žalobca v priebehu konania zobral svoj návrh späť v časti o priznanie primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 484 €, v tejto časti okresný súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP.

4. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o úvere č. 609200082
dňa 09. 06. 2010. Takáto zmluva je jednoznačne charakterizovaná ako spotrebiteľská zmluva, zmluva

neobsahuje náležitosti tak, ako sú stanovené zákonom č. 258/2001 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že táto
zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré sú obligatórne, je potrebné považovať tento úver za bezúročný a
bez poplatkov. Bol mu poskytnutý úver vo výške 500 €. Predložil potvrdenie o vklade v banke zo dňa 23.
08. 2010, 17. 09. 2010, 18. 10. 2010, 19. 07. 2010, 18. 11. 2010, 20. 12. 2010, 19. 02. 2011, 22. 01. 2011,
01. 03. 2011 a 18. 05. 2011 a 17. 06. 2011. Žalovaný obohatil o sumu 484 €, ktorú žiadal žalobca vydať.
Žalobca uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy bol starobným dôchodcom. Je mu priznaný predčasne

starobný dôchodok. V originály zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, s ktorým on disponuje, je časť
ohľadne účelu poskytnutého úveru prázdna, nie je vyznačený účel poskytnutia úveru ako povolanie. O
tom, že v zmluve je rozpor so zákonom sa dozvedel keď mu vzhľadom na iné uzatvorené zmluvy o
úvere hrozilo, že príde o byt, preto v roku 2013 kontaktoval spotrebiteľské združenie, ktoré mu poskytlo
pomoc, tieto zmluvy skontrolovalo a teda vedomosť o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto je

za toto zodpovedný, nadobudol až v priebehu rokov 2013.

5. Žalobca uviedol, že dohoda ohľadne odplaty tak, ako bola dohodnutá predstavuje poplatok, ktorý je
neplatný z dôvodu, že takáto dohoda je úžerná, spôsobuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa,
najmä čo sa týka výšky takéhoto poplatku, ale aj špecifikácie jeho určenia, z čoho sa takýto poplatok

skladá. Z tohto dôvodu žiadal žalobca súd, aby určil, že zmluvné dojednanie z článku bodu 11 uvedené
vo všeobecných podmienkach je neplatný z dôvodu neprijateľnosti.

6. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodov, že žalobca nie je spotrebiteľom, žalobca vstúpil do
právneho vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania,

nie na svoju súkromnú potrebu, dôležitým je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník
poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Vzniesol námietku premlčania z dôvodov, že
pohľadávka bola splatná dňa 22. 01. 2011 a posledná úhrada bola vykonaná dňa 17. 06. 2011, teda v
tento deň sa mohol žalobca dozvedieť, aká je výška bezdôvodného obohatenia, kto za ňu zodpovedá.

7. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie a nárok posúdil podľa § 52 ods.1, § 53 ods.1, § 451 ods.1 a
2, § 107 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1, § 3 ods.2, § 4 ods.2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z.,

8. Okresný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere č.
609200082 dňa 09. 06. 2010. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške

500 € zvýšený o poplatok vo výške 484 €, žalobca celkovo uhradil 984 €. V danom prípade sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, zákon o spotrebiteľských úveroch považuje za spotrebiteľa takú fyzickú osobu, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Nespotrebiteľom by bola len taká osoba, ktorá má postavenie odberateľa tovaru či služieb, ktorá
vystupuje v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti alebo v rámci vlastnej
zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa k dosiahnutiu zisku a nielen k uspokojovaniu
osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti. Povolanie sú radené k činnostiam, ktoré
môžu byť vykonávané ako samostatná zárobková činnosť napr. slobodné povolanie, ale aj v pomeroch

obdobných zamestnaneckým, či na základe pracovných či iných zmlúv. V konaní bolo preukázané,
že žalobca v rozhodnom období bol starobným dôchodcom, nebol zamestnaný a takúto činnosť
nevykonával. Zároveň mal okresný súd za preukázané napriek tomu, že v konaní boli predložené dve
rozdielne originálne znenia zmluvy o úvere o tom, že vo verzii a to vo farebnom vyhotovení, s ktorou
disponoval žalobca, nie je vyznačená kolónka, že úver je poskytnutý na výkon povolania a naopak vo

verzii, ktorá bola originálna v bielom vyhotovení a slúžila na vpisovanie údajov pri poskytnutí úveru,
je vyznačený účel práve ako na povolanie, pričom tento rozpor sa v konaní súdu nepodarilo zistiť a
to ani výsluchom svedkyne, ktorá sa k takýmto rozdielnym zneniam originálneho vyhotovenia zmluvy
vyjadriť nevedela. Okresný súd v danom prípade považoval za preukázané, že úverová zmluva aposkytnutý úver nebol poskytnutý za účelom podnikania, pretože takéto vyznačenie sa nachádza len vo
verzii, s ktorou disponoval žalovaný a takéto vyznačenie sa mohlo udiať aj dodatočne. Z originálneho
vyhotovenia zmluvy o úvere, s ktorým disponoval žalobca nie je viditeľný žiadny zásah do tejto zmluvy,

a preto okresný súd považoval za rozhodujúce znenie zmluvy o úvere, s ktorým disponoval žalobca.
V danom prípade bolo dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, že nejde o spotrebiteľský
úver a že takýto nespotrebiteľský charakter je preukázaný spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti.
Pochybnosti vzbudzuje práve to, že originálne vyhotovenie zmluvy poskytnuté žalovaným obsahuje
údaje naviac, originálne vyhotovenie zmluvy predložené žalobcom ich neobsahuje. Žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno zaťažujúce jeho dôkaznú povinnosť v tom, že by preukázal, aké povolanie žalobca
vykonával a na aké povolanie mu bol poskytnutý úver.

9. Z tohto dôvodu teda okresný súd vychádzal z toho, že daná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou
zmluvou, pričom ju je potrebné podriadiť pod režim zákona č. 258/2001 Z. z.

10. Okresný súd mal preukázané, že zmluva neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a to najmä konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tak isto ročnú percentuálnu mieru
nákladovspolusprimeranouhodnotouročnejpercentuálnejmierynákladov.Vprípade,žezmluvatakéto
ustanovenia, ktoré zákon charakterizuje ako obligatórne neobsahuje, nastupuje režim ustanovený v § 4

ods.3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z., takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

11. Z tohto dôvodu okresný súd uzavrel, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
vo výške 484 € v zmysle ustanovenia § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd návrhu v

tejto časti vyhovel. Zároveň poukázal na to, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Subjektívna premlčacia
doba začína plynúť až vtedy, keď vznikne bezdôvodné obohatenie, ktorého sa to týka a je vedomosť
o tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. O tom sa oprávnený dozvie až
vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia
na jeho úkor, a to aspoň v takej výške, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch, že právo je možné dôvodne

uplatniť na súde. Z uvedeného vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa o týchto skutočnostiach
dozvedel v čase tesne pred podaním žalobného návrhu v priebehu rokov 2013 a z tohto dôvodu okresný
súd považoval nárok žalobcu za nepremlčaný. Žalovaný pri vykonávaní činnosti tak, ako mu vyplýva
z výpisu z obchodného registra, musí postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní
všeobecných záväzných noriem a v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere

v takej forme a za takých obsahových náležitostí ako je v konaní preukázané, musel si byť vedomý
zákonných náležitostí predmetnej úverovej zmluvy, ktoré táto zmluva však neobsahuje, pretože ich tam
žalobca vôbec neuviedol a z tohto dôvodu je možné vyvodiť, že v danom prípade sa jedná zo strany
žalovaného o činnosť úmyselnú tak, že je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods.2 OZ ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie a objektívna premlčacia dobe je 10 rokov.

12. Okresný súd určil, že poplatok v časti bodu 11 uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. 609200082 zo dňa 09. 06. 2010, kedy tretina poplatku
predstavujedohodnutýúrokazvyšnédvetretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti, kedy

poplatok za takéto administratívne úkony podľa zmluvy predstavujú sumu 484 €, kedy takýto poplatok
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, kedy absentuje
špecifikácia presného spôsobu výpočtu výšky poplatkov, odôvodnenia výšky a teda je v rozpore s
požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou
o nekalých obchodných praktikách a každá takáto nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči

spotrebiteľovi a preto ju okresný súd podľa § 153 ods.4 OSP určil za neprijateľnú. Zároveň mal za to, že
takáto výška poplatkov je v rozpore s dobrými mravmi a je v neprospech spotrebiteľa.

13.Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolvzmysle§142ods.1OSPtak,žežalobcovivplnomrozsahu
úspešnému priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému

14. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konaniazačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto
pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.

16. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku
v časti, v ktorej bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 484 € ako aj určenia

neprijateľnej zmluvnej podmienky a v časti rozhodnutia o trovách konania, podal odvolanie žalovaný.
Navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ
uviedol, že súd prvej inštancie rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa s argumentáciou
žalovaného, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie opomenul v
rozsudku podstatné časti „vyjadrenia žalovaného“ zo dňa 27. 08. 2013, ústne vyjadrenie žalovaného na
pojednávaniach ako aj rozhodnutia súdov doložené do súdneho spisu. Rozsudok neposkytuje odpoveď

na to ako sa stavia a vysporiadava súd prvej inštancie so súdnou judikatúrou a odbornou literatúrou, na
ktorúpoukázalžalovanývdoplnenívyjadreniazodňa20.08.2015,atonapr.rozhodnutieESD,C-464/01,
rozhodnutie Bundesgerichtshof, SRN z 22. 12. 2004, VIII ZR 91/04; tiež zo dňa 07. 12. 2012, XI ZR
3/10; rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005; rozhodnutie Slovenskej obchodnej
inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012; rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/286/2014; nález ÚS

ČR z 02. 10. 2013 sp. zn. II. ÚS 736/12. Súd sa tiež nevysporiadal s námietkou neúčelne vynaložených
nákladov na uplatnenie práva, vo svetle nálezu Ústavného súdu Českej republiky II.US 736/12 zo dňa
02. 10. 2013, ktorý zástupca žalovaného doručil krátkou cestou súdu prvej inštancie.

17. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

18. Odvolateľpoukázalnato,žesúdprvejinštancienesprávneposúdiluplatnenúnámietkupremlčania,
rozhodnutie neodôvodnil. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca

sa o skutočnostiach, z ktorých vyplýva nárok na bezdôvodné obohatenie dozvedel tesne pred podaním
žalobného návrhu v priebehu rokov 2013, a preto súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za
nepremlčaný. Neuviedol však žiadne odôvodnenie tohto záveru a nevykonal žiadne dokazovanie.
Nesprávne právne posúdil, že nárok žalobcu nie je premlčaný, poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Galanta v rozsudku zo dňa 02. 04. 2015 č. k. 17C/286/2014-2013, podľa ktorého bol vyvodený

záver, že „žalobca sám už pri podpise zmluvy musel vedieť s kým túto zmluvu uzatvára, a že ju uzatváral
ako spotrebiteľ, najneskôr 18. 04. 2011 vedel, že žalovanému uhradil celkovo 2 748 € a v tento deň
teda musel vedieť, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, od tohto dňa sa
preto počíta plynutie premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia“. Odvolateľ poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 09. 2001 sp. zn. 25Cdo 1960/1999 a rozsudok Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 30. 01. 2001 sp. zn. 25Cdo/968/1999, z ktorých vyplýva, že subjektívna premlčacia
doba začína plynúť od okamihu kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť
vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho rozsah tak,
aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na vydanie bezdôvodného obohatenia sa neviaže na dátum splatnosti tak, ako je tomu v prípade

začiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto sa obohatil.
Vzhľadom k tomu, že dlžná suma zo zmluvy o úvere bola splatná dňa 01. 03. 2011 vo výške 984 € (istina
vo výške 500 €, v časti údajného bezdôvodného obohatenia vo výške 484 €) je tento nárok z hľadiska
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby premlčaný. Nárok je premlčaný, nakoľko žalobca sám

už pri podpise zmluvy vedel s kým zmluvu uzatvoril a že ju uzatvára ako spotrebiteľ. Je nepodstatné aká
dlhá je objektívna premlčacia lehota, keď uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba.

19. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne zistil skutkový stav, keď nemal preukázané, že ide o úver
čerpaný na výkon povolania žalobcu a to napriek tomu, že dňa 06. 10. 2015 pred súdom prvej inštancie

žalobca uviedol, že prebiehajú ďalšie tri konania medzi totožnými účastníkmi (č. k. 7C/188/2013, č.
k. 14C/180/2013, č. k. 20C/185/2013), kedy išlo o analogické zmluvy o úvere, pričom na každej z
nich bol jednoznačne vyznačený účel úveru v podobe výkonu povolania, čo súdu prvej inštancie musí
byť známe aj v zmysle ust. § 121 OSP z jeho úradnej činnosti. Dôvod, že žalobca je dôchodca,nevyvracia skutočnosť, že by nebol pracujúcim dôchodcom, pričom žalobca mal dostatok času na
preštudovanie zmluvnej dokumentácie a nevyznačil iný účel úveru, pričom svedkyňa uviedla, že vždy
musel byť vyznačený nejaký účel. Žalovaný nevidí dôvod, aby súd aj keď v súlade s § 132 OSP

dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, nekriticky uprednostnil tvrdenie žalobcu v konaní pred listinami,
ktoré v časovom odstupe pred začatím súdneho konania žalobca podpísal. Výsluch žalobcu mal
súd prvej inštancie vyhodnotiť ako účelový a to vzhľadom na to, že v kolónke iný účel nebol tento
zaškrtnutý v zmluve predloženej žalobcom. Zmluva teda nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
ani spotrebiteľskou zmluvou. Dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel dlžník

poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný pri poskytovaní úveru vychádzal z údajov
uvedených žalobcom, a teda treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so
žalobcom vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže
sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD C-464/01). Pokiaľ spotrebiteľ
predstiera, že je podnikateľom, alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto
obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok (Bundesgerichtshof, SRN, 22. 12.

2004 VIII ZR 91/04). Žalovaný poukázal, pokiaľ ide o poskytnutie úveru na výkon zamestnania, že
Slovenskáobchodnáinšpekciakonaniesp.zn.P/0355/01/2012zastavilazdôvodu,ženebolpreukázaný
spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli predmetom kontroly.

20. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie mylne analyzoval, že zmluva neobsahuje niektoré z

obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to najmä konečnú splatnosť, ročnú úrokovú
sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tak isto ročnú percentuálnu
mieru nákladov spolu s primeranou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov. Odvolateľ poukázal
na to, že všeobecné podmienky poskytnutia úveru udávajú, že 2/3 poplatku predstavuje administratívny
poplatok a 1/3 samotný úrok. V zmluve je jasne určená splatnosť prvej splátky, je presne určený počet

12 mesačných splátok, je tým určený počet a termíny splátok istiny ako aj konečná splatnosť úveru.
Cena plnenia (v tomto prípade úroky) ako taká v zásade nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná
podmienka. Výška úroku nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Dohoda o výške úroku nemusí
byť v zmluve obsiahnutá. Prípadná právna vada v dojednaní o výške úrokov neznamená, že zmluva
o úvere je ako celok neplaná, ale sa aplikuje ust. § 502 ods. 1 ObZ (rozhodnutie Súdneho dvora

EÚ č. C-26/13). V čase uzavretia zmluvy neexistoval všeobecný právny predpis, podľa ktorého by
bola stanovená maximálna výška úrokov. Môže sa vychádzať len z § 53 ods. 6 OZ, pričom dôkazné
bremeno skutočnosti, že odplata podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery je na žalobcovi. Nie je potom správny záver súdu, že výška poplatku je v rozpore s
dobrými mravmi, je v neprospech spotrebiteľa a ako taká podľa § 39 OZ neplatná. S ohľadom na výrazne

vyššie podnikateľské riziko nebankových subjektov sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie
ako obvyklé bankové úroky. Odvolateľ uviedol, že cena plnenia (úroky) ako taká v zásade nemôže byť
posudzovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ak žalobca namietal výšku odplaty za poskytnutie
finančné prostriedky, znáša dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzatvorenia zmluvy
išlo o odplatu, ktorá podstatne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi

poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov.

21. Žalovaný v odvolaní namietal rozhodnutie o výške priznaných trov žalobcovi. Poukázal na ich
neúčelnosť. Žalobcovi môže vzniknúť nárok len na také náklady, ktoré je možné považovať za potrebné
k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva, a to aj pokiaľ ide o náklady v súvislosti s právnym

zastúpením. Vzhľadom na to, že žalobca má bydlisko v Banskej Bystrici a súd prvej inštancie tiež
v Banskej Bystrici, voľba advokáta z iného mesta komplikuje komunikáciu žalobcu s advokátom a
jednoznačne spôsobuje zvýšené náklady na cestovanie a stratu času cestovaním, právny zástupca
použil luxusné osobné motorové vozidlo Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla
doprava verejným hromadným prostriedkom. Použitia iné spôsobu dopravy musí účastník preukázať

(uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 51/93 z 31. 01. 1994).

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, rozhodnutie je
odôvodnené v súlade s § 157 ods. 2 OSP. Predložením originálu úverovej zmluvy zo strany žalobcu
bez vyznačenia akéhokoľvek účelu poskytnutia úveru oproti originálu žalovaného, bol preukázaný účel

poskytnutého úveru. Aj v ostatných zmluvách, ktoré uzavrel žalobca so žalovaným, bol súdom zistený
spotrebiteľský charakter zmlúv. Žalobca nevykonával nijakú činnosť majúcu charakter zamestnania,
povolania či podnikania, nebol evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
poistenia a to z SZČO, ani ako zamestnanec, bol dôchodca. Svedkyňa, bývalá mandatárka žalovanéhotiež uviedla, že žiadali predložiť nejaký doklad preukazujúci iný než spotrebiteľský účel úveru. Takýto
doklad však predložený nebol. Súd prvej inštancie tiež správne určil dojednanie časti bodu 11
všeobecných podmienok ako neplatné z dôvodu neprijateľnosti. Žalovaný nepreukázal individuálne

dojednanie, daný poplatok nie je bližšie špecifikovaný. Predmetný poplatok je vyjadrený potom neurčito,
nie je bližšie špecifikovaný, pričom už jednoduchým porovnaním so sumou poskytnutého úveru možno
konštatovať jeho hrubý nepomer až úžernosť, pričom je neprijateľnou podmienkou účtovať poplatky
spotrebiteľovi bez poskytnutia skutočného protiplnenia. Súd sa správne vysporiadal aj s vznesenou
námietkou premlčania, pričom poukázal na vykonané dokazovanie. Objektívne nemožno predpokladať,

že žalobca ako právne neznalý spotrebiteľ by bol schopný vykladať relevantné právne predpisy a bol
by oboznámený s relevantnou judikatúrou súdov a mohol by sa tak skôr dozvedieť o svojich nárokoch.
Správne je aj rozhodnutie v časti trov konania, voľbu advokáta pri vzdialenosti 80 km od sídla súdu, je
potrebné hodnotiť nie ako neprimeranú, nejde o advokáta z druhého konca republiky. Dôvodnosť využitia
motorového vozidla bola zdôvodnená v písomnom vyčíslení trov konania zo dňa 07. 10. 2015. Náhrada
cestovného za použitie luxusného motorového vozidla dňa 06. 10. 2015 bola uplatnená vo výške 1/2.

23. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doplnil svoju argumentáciu ohľadne premlčania práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je dôležitý skutkový stav, a teda vedomosť oprávneného o skutočnosti nie vedomosť
žalobcu o právnych predpisoch. Konanie žalovaného nemožno kvalifikovať ako úmyselné získanie

bezdôvodného obohatenia.

24. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené zástupcovi žalobcu, ktorý sa k nemu vyjadril a poukázal na to,
že žalobca sa dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného
obohatenia až v čase tesne pred podaním žaloby po ozrejmení aj právnej stránky veci zo strany

spotrebiteľského združenia. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že prezumpcia znalosti práva platí
pre všetkých rovnako, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 9/2012 zo dňa
16. 01. 2013.

25. K uvedenému vyjadreniu sa vyjadril odvolateľ, ktorý opätovne doplnil svoju argumentáciu v súvislosti

s premlčaním. Uviedol, že v súlade s ust. § 2 zák. č. 1/1993 Z. z. o všetkom, čo bolo v zbierke
zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná, a teda
zotrval na námietke premlčania z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Opätovne
poukázal na neúčelnosť trov právneho zastúpenia žalobcu.

26. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

27. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou

súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 484 € v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a určil, že zmluvné dojednanie časti bodu 11. uvedené vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru je neplatné z dôvodu neprijateľnosti potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správne. Rozsudok vo výroku o trovách konania v súlade s § 389 ods. 1 pís. b) CSP
zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

29. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

30. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

31. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v potvrdenej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v
ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkovýstavamalspoľahlivéadostatočnépodkladyprerozhodnutieoveci.Dôvody,prektorétakurobilsprávne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací
súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

32. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

33. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v potvrdenej časti odvolací súd,
vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na

základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva,
ktorú správne interpretoval.

34. Odvolateľ v odvolaní namietal nesprávnosť rozhodnutia, v tom že súd prvej inštancie rozhodnutie
riadne neodôvodnil, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe
vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, odvolací
súd udáva, že v rozhodnutie súd prvej inštancie uviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých založil
rozhodnutie, jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými

a právnymi skutočnosťami, neopomenul žiadnu skutkovú a právne významnú otázku. Povinnosťou
súdu adekvátne odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená odpovedať na každý argument účastníka
konania. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
- právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Právo na

spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
právo na spravodlivé súdne konanie (ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS

380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, sp. zn. II. ÚS 537/2010).

36. Odvolateľ uviedol, že rozsudok neposkytuje odpoveď na to ako sa stavia a vysporiadava súd prvej
inštanciesosúdnoujudikatúrouaodbornouliteratúrou,naktorúpoukázalžalovanývdoplnenívyjadrenia
zo dňa 20.08.2015, a to napr. rozhodnutie ESD, C-464/01, rozhodnutie Bundesgerichtshof, SRN z 22.

12. 2004, VIII ZR 91/04; tiež zo dňa 07. 12. 2012, XI ZR 3/10; rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp.
zn. 12 Cmo 95/2005; rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie sp. zn. P/0355/01/2012; rozsudok
Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/286/2014. Odvolací súd udáva, že žalovaný v konaní nepredložil
vyjadrenie zo dňa 20.08.2015. Z odvolacej námietky ani nevyplýva, že by sa okresný súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe, že by vzhľadom na zistené skutkové okolnosti nesprávne právne posúdil

uplatnený nárok.

37. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tiež určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Správne súd prvej inštancie zistil, že účastníci uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd posudzoval s v súlade s § 52a nasl. OZ, ako aj zákonom

č. 258/2001 Z. z.

38. Žalovaný namietal spotrebiteľský charakter zmluvy, tvrdil že žalobca úver čerpal na výkon povolania,
dôvod, že žalobca je dôchodca podľa žalovaného nevyvracia skutočnosť, že v tomto smere, žalovaný
nebol pracujúci dôchodca, dôležité je na aký účel bol úver použitý, žalovaný pri poskytovaní úveru

vychádzal z údajov uvedených žalobcom, a teda je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do
právneho vzťahu vstupoval.

39. Odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, súd prvej inštancie svoj záver podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia.

Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že k povolaniu sú radené činnosti, ktoré môžu byť
vykonávané ako samostatná zárobková činnosť napr. slobodné povolanie, ale aj v pomeroch obdobných
zamestnaneckým, či na základe pracovných či iných zmlúv. V konaní bolo preukázané, že žalobca
v rozhodnom období bol starobným dôchodcom, nebol zamestnaný a takúto činnosť nevykonával.Zároveňmalokresnýsúdzapreukázanézoriginálnehovyhotoveniazmluvyoúvere,sktorýmdisponoval
žalobca (išlo o kópiu zmluvy predloženej žalovaným), že v zmluve nie je uvedené, že dlžník prehlasuje,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, tento údaj je uvedený len v zmluve

predloženej žalovaným, ide o údaj naviac. Správne potom súd uzavrel vzhľadom na zistený skutkový
stav, že účastníci uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Tiež bolo nesporné, že údaje do zmluvy
boli vyplňované mandatárom žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že vychádzal z údajov uvedených
žalobcom, a teda je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval nemožno
akceptovať, keď zo zisteného skutkového stavu nebolo zistené, že žalobca uviedol iné skutočnosti,

ako tie ktoré boli uvedené v zmluve, ktorú žalobca predložil. Žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, na
základe ktorých by bolo zistené, že žalobca - predstieral, že je podnikateľom, alebo v tomto smere
uviedol žalovaného - dodávateľa do omylu. Daná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou,
pričom ju je potrebné podriadiť pod režim zákona č. 258/2001 Z. z.

40. Okresný súd mal preukázané, že zmluva neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a to najmä konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tak isto ročnú percentuálnu mieru
nákladov spolu s priemernú hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov. Odvolateľ ani nenamietal,
že zmluva neobsahuje RPMN, primeranou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov, čo samo o
sebe má za následok v súlade s § 4 ods.3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z., že takýto úver je

potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

41. Z vyššie uvedeného dôvodu okresný súd správne uzavrel, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného vo výške 484 € v zmysle ustanovenia § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie

nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené. Žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu sumu 484 €, keďže v súlade s § 4 ods.3
zákona č. 258/2001 Z. z., je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

42. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že nárok nie je premlčaný. Pre úplnosť odvolací súd udáva,

že podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. že bol neoprávnený majetkový
prospech získaný a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná
objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná
premlčacia doba. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé
čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez
ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania).

43. Tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie nezamietol návrh
na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorú
považoval za nedôvodnú, správne vychádzal z ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd udáva, že začiatok plynutia objektívnej premlčacej
lehoty v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je s poukazom na uvedené potrebné viazať

na okamih úhrad žalobcom. Keďže bezdôvodné obohatenie tvorí jeden celok, rozhodujúce je kedy
bezdôvodné obohatenie skončilo. S poukazom na uvedené začala objektívna 3-ročná premlčacia lehota
plynúť od vykonania poslednej úhrady t.j. od 17. 06. 2011, odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo. Návrh bol podaný v objektívnej premlčacej dobe dňa 05. 08. 2013. Subjektívna premlčacia doba
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že

došlo k bezdôvodnému obohateniu, že bol neoprávnený majetkový prospech získaný. Žalobca uviedol,
že sa o tom, že v zmluve je rozpor so zákonom dozvedel, vtedy, kedy mu vzhľadom na iné uzatvorené
zmluvy o úvere hrozilo, že príde o byt a v roku 2013 kontaktoval spotrebiteľské združenie, ktoré mu
poskytlo pomoc, tieto zmluvy skontrolovalo a teda vedomosť o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie
a kto je za toto zodpovedný, nadobudol až v priebehu rokov 2013. Súdy vo svojich rozhodnutiach už

judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalovaný
vystupovalakonalvprávnomvzťahusospotrebiteľomvrozporesozákonom,resp.vrozporesprincípmi
ochrany spotrebiteľa. Sám žalovaný tvrdí, že nejde o zmluvu bez úrokov a poplatkov, teda sám tvrdí, že,
nejde o bezdôvodné obohatenie. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalobca sa dozvedel skôr, že došlok bezdôvodnému obohateniu a že bol neoprávnený majetkový prospech získaný potom (s poukazom
aj na tvrdenia žalovaného) nespochybňuje skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca vedomosť
o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a kto je za toto zodpovedný nadobudol až v priebehu rokov

2013, kedy mu vzhľadom na iné uzatvorené zmluvy o úvere hrozilo, že príde o byt a spotrebiteľské
združenie zmluvy skontrolovalo a zistil neoprávnenosť plnenia.

44. Okresný súd správne vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že poplatok
v časti bodu 11 uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy

o úvere č. 609200082 zo dňa 09. 06. 2010, kedy tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a
zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti, keď poplatok podľa zmluvy
predstavujú sumu 484 €, kedy takýto poplatok spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, kedy absentuje špecifikácia presného spôsobu výpočtu výšky poplatkov,
odôvodnenia výšky, a teda je v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od

dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách a každá takáto nekalá
praktika sa považuje za neprijateľnú.

45. Žalovaný ani v odvolacom konaní nespochybnil, že v úverovej zmluve a v zmluvných
podmienkach chýba presný výpočet poplatku (uvedenie konkrétnej výšky úroku a konkretizovanie

všetkej administratívy s uvedením konkrétnej výšky poplatku za konkrétny úkon), čo je v rozpore s
povinnosťou odbornej starostlivosti dodávateľa. Žalovaný ani v odvolacom konaní ničím nepreukázal,
že by zmluvná podmienka ohľadom sporného poplatku za úver bola individuálne dojednaná. Namiesto
chýbajúcich údajov o úrokovej sadzbe úveru a ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sú povinne
predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný do samotnej zmluvy uviedol bližšie

nešpecifikovanú výšku poplatku. Takto stanovený poplatok je v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa. Pokiaľ žalovaný namietal, že zmluvná podmienka - cena plnenia (úroky) ako taká v zásade
nemôže byť posudzovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, odvolací súd udáva, že v súlade s § 53
ods. 1 OZ to neplatí, ak tieto zmluvné podmienky, ktoré sú vyjadrené neurčito, nejasne a nezrozumiteľne
alebo ak neboli individuálne dojednané. Výška poplatku bola 484 €, pri úvere vo výške 500 € na jeden

rok, predstavuje 96,8 % z úveru. Spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné
plnenie,musíbyťpretopredmetadministratívnehopoplatkuurčitýamusíbyťvprimeranejvýške.Aktieto
atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd na záver dodáva,
že totožná zmluvná podmienka bola už posúdená ako neprijateľná v niekoľkých súdnych sporoch medzi

týmito istými stranami sporu, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, napríklad na rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 14C/181/2013-182 zo dňa 21. 04. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CO/740/2015-241 zo dňa 23. 08. 2016 a tiež na rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 20C/185/2013-122 zo dňa 16. 06. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/773/2015-182 zo dňa 06. 04. 2017.

46. Vzhľadom už na hore uvedené, odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v časti o
zaplatenie sumy 484 € a určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdil.

47. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného voči výroku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 599,63 €, titulom trov právneho zastúpenia,
odvolací súd rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v súlade
s ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v
podanom odvolaní voči výroku okresného súdu, ktorým rozhodol o náhrade trov konania v prospech

žalobcu, namietal predovšetkým neúčelnosť trov konania z dôvodu zvýšených nákladov na cestovanie
a stratu času, ako aj nákladov na cestovanie z dôvodu použitia osobného motorového vozidla právnym
zástupcom žalobcu na pojednávania, pričom v tomto smere odvolacia námietka smerovala k tomu, že
okresný súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd uvádza, s prihliadnutím na odôvodnenie rozhodnutia v časti náhrady trov konania, že

o trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému. Hoci v odôvodnení rozhodnutia
súd presne špecifikoval z čoho pozostávajú trovy právneho zastúpenia je potrebné prisvedčiť odvolacej
námietke žalovaného, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s tým, či trovy vzniknutéžalobcovi z titulu trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vo vzťahu k cestovnému a náhrade
straty času, sú trovami účelne vynaloženými na úspešné uplatňovanie práva žalobcu v konaní pred
súdom. V tejto časti rozsudok okresného súdu pre nedostatok dôvodov je potrebné považovať za

arbitrárny, taký, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zároveň poukazuje
na to, že náhradu trov konania súd musí posúdiť komplexne s prihliadnutím na celý predmet konania.
Je nepochybné, že súd konanie v časti pre nezaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zo strany žalobcu, pričom súd sa žiadnym spôsobom
v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto okolnosťou nevysporiadal. V ďalšom konaní preto súd prvej

inštancie rozhodneotrováchkonaniasprihliadnutímnacelýpredmetsporu asvojerozhodnutienáležite
odôvodní.

48. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).