Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Robert Šorl, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816207497
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816207497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci žalobcu: L. P.,

narodený XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX/X, XXX XX P. R., zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom
so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava o zaplatenie 2.917,80 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6.6.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia 2.917,80 eur s
úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 8,05 % ročne od 23.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver, no tento
úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom úver mu bol poskytnutý vo výške 4.000,-
eur, no na splatenie tohto úveru a úrokov žalovanému zaplatil až 7.313,83 eur, čím sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 1.7.2016, pričom žiadal žalobu zamietnuť
tvrdiac, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súd vykonal dokazovanie listom žalovaného (čl. 9) potvrdením o platbe (čl. 10), prehľad úhrad (čl. 11

- 14), prihláška k poisteniu (čl. 15), zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru (čl. 68). Z vykonaného
dokazovania boli zistené nasledovné, medzi stranami nesporné, skutočnosti:
Žalobcaakodlžníkažalovanýakoveriteľuzavreli25.1.2010zmluvu,nazákladektorejžalovanýposkytol
žalobcovi úver 4.000,- eur, ktorý mal byť splatený v 72 mesačných splátkach po 92,81 eur vždy k 15.
dňu mesiaca, pričom v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov 20,38 %, priemerná
ročná percentuálna miera nákladov 18,45 %, ročná úroková sadzba 15,99 %. V zmluve bolo uvedené, že
žalobca prijíma rozšírený súbor poistenia a v súvislosti s uzavretím zmluvy žalobca žalovanému, ktorý

konal ako sprostredkovateľ poistenia, podpísal listinu označenú ako prihláška k poisteniu, z ktorej je
zrejmé, že si volí rozšírený súbor poistenia pravidelných platieb pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity,
pracovnej neschopnosti a pre prípad straty zamestnania, pričom za tento zvolený súbor poistenia bude
uhrádzaťpoistné10,10eurmesačne;súhlasilstým,žesplátkapoistnéhobudesplatnáspolusosplátkou
úveru, a preto celková mesačná splátka spolu s poistným bude 102,91 eur. Žalobca žalovanému na
zaplatenie úveru od 11.2.2010 do 22.12.2015 zaplatil 7.313,83 eur.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovénáklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie.
Podľa § 2 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa v zmluve zaviazal, že úver žalovanému vráti v
72 pravidelných mesačných splátkach, pričom prvá splátka bude splatná 15.1.2010 a dátum splatnosti
všetkých ďalších mesačných splátok je 15. deň v mesiaci.. Takéto dojednanie je v súlade s § 2

ods. 2 zákona písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Zákon
bližšie neustanovuje, čo treba rozumieť pod pojmom konečná splatnosť úveru, pričom zo žalobcom
podsúvaného právneho názoru je zrejmé, že táto obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je splnená vtedy, ak je zo zmluvy zrejmá časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru. K
uvedenému treba uviesť, že dojednanie v zmluve tieto požiadavky spĺňa, keďže je zrejmé, že splatnosť

prvej splátky je 15.1.2010, frekvencia splátok je mesačná, a to vždy k 15. dňu mesiaca, výška splátok
je po celé obdobie rovnaká a splátok je 72. Takáto vyjadrenie je jasné a zrozumiteľné, keďže nielen
priemernému,aleajintelektovopodpriemernémuspotrebiteľovi,muselopriuzavretízmluvybyťjasné,že
prvá splátka je splatná 15.1.2010, a keďže je mesačných splátok 72, tak posledná splátka bude splatnou
15.12.2015. Z argumentácie žalovaného sa javí, že konečná splatnosť úveru mala byť vyjadrená

dátumom „15.12.2015“. Takáto požiadavka však z textu zákona nevyplýva, keďže zákon nevyžaduje
vyjadrenie dátumu konečnej splatnosti, ale vyjadrenie konečnej splatnosti. Táto je dostatočne vyjadrená
uvedenými údajmi a požadovanie akýchkoľvek ďalších špecifikácii by bolo bezúčelným formalizmom,
keďže spotrebiteľ, ktorý nechápe to, že bude platiť 72 mesačných splátok počítaných od konkrétneho
dátumu (dátum prevzatia predmetu kúpy) nemôže chápať ani tomu, čo je myslené číselným spojeným

15.12.2015. Inak povedané žalobca svojím výkladom podsúva súdu taký názor, že za spotrebiteľa treba
považovať osobu, ktorá nevie, čo je rok a mesiac a že rok má dvanásť mesiacov, resp. nevie vydeliť číslo
72 (počet splátok) číslom 12 (počet mesiacov v roku). Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru,
že údaj o konečnej splatnosti úveru tak, ako je uvedený v zmluve nespôsobuje to, že by bolo možné
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v zmluve bolo dohodnuté, že žalobca sa zaväzuje vrátiť
poskytnuté peniaze spolu s úrokom v mesačných splátkach 92,81 eur bez toho, aby boli v zmluve
dojednané akékoľvek poplatky a dojednaná je len sadzba úroku 15,99 %. Spolu splátka úveru bez
poistného predstavovala čiastku 92,81 eur. Takéto dojednanie je v súlade s § 2 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca uvedenému dojednaniu vytýkal to, že z neho
nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na splatenie úroku. Takáto požiadavka
však z citovaného ustanovenia nevyplýva, keďže zákon vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov
splátok a nie výšku istiny a úroku v splátkach.
Z vykonaného dokazovania nakoniec vyplynulo, že v zmluve bolo uvedené, že žalobca prijíma rozšírený

súbor poistenia a v súvislosti s uzavretím zmluvy žalobca žalovanému, ktorý konal ako sprostredkovateľ
poistenia, podpísal listinu označenú ako prihláška k poisteniu, z ktorej je zrejmé, že si volí rozšírený
súbor poistenia pravidelných platieb pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti
a pre prípade straty zamestnania, pričom za tento zvolený súbor poistenia bude uhrádzať poistné
10,10 eur mesačne; súhlasil s tým, že splátka poistného bude splatná spolu so splátkou úveru, a preto

celková mesačná splátka spolu s poistným bude predstavovať 102,91 eur. Z ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch žiadnym spôsobom nevyplýva, že poistné by malo byť zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; teda, že by išlo o náklad spojený s úverom. Poistné nemožno
považovať za náklad spojený s úverom, ale za náklad spojený s poistením, ktorého základom je iný
zmluvný vzťah s iným subjektom. Predovšetkým sa však povinnosť dojednať poistenie prejavuje v

osobitnom ustanovení v § 2 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie. Takýto údaj je
v zmluve jasne vyjadrený, keď samotná zmluva o úvere odkazuje na to, že žalobca osobitným úkonom
prijal súbor poistenia.
Poskytnutý úver nemožno podľa § 2 ods. 3 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za

bezúročný a bez poplatkov. Preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, že náhradu trov konania priznal v celom
rozsahu procesne úspešnému žalovanému.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa
jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.