Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10Csp/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207752
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316207752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava proti žalovanému Č. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX o zaplatenie 296,92
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu178,29eurspolus5,05% úrokomzomeškaniaročnezo
sumy 178,29 eur od 19.3.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20,10%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 296,92 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 19.3.2015 do zaplatenia a na
úhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy č.
R., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Žalobca sa podanou žalobou domáha
nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón zn. Sony
Xperia M a to vo výške 118,62 eur. Uvedená škoda je rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu

a jeho akciovou cenou a predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal
mobilný telefón za zvýhodnenú cenu. Ku škode došlo tak, že žalovaný sa zaviazal používať služby
poskytované žalobcom a za tieto platiť počas celej doby viazanosti, pričom žalovaný tento záväzok platiť
riadne a včas cenu poskytovaných služieb porušila. Akciová cena bola 1 euro, predajná cena 220 eur,
uplatnená škoda 118,62 eur.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 178,29 eur. Žalobca pokusom
o pokonávku zo dňa 4.3.2015 oznámil žalovanému cenu neuhradených služieb a vyzval ho na úhradu

sumy 325,17 eur najneskôr do 18.3.2015. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania dňom nasledujúcim
po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku t.j. od 19.3.2015.

4. Spolu so žalobou predložil žalobca listinné dôkazy a to zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 17.1.2014, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 17.1.2014, pokus o pokonávku
zo dňa 4.3.2015, faktúry zo dňa 29.11.2014, 29.10.2014, 29.12.2014, všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb žalobcom.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na základe predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu súd
zistil nasledujúci skutkový stav: Strany sporu uzavreli zmluvu č. R. dňa 117.1.2014. Na základe tejto
zmluvy bol žalovanému poskytnutý mobilný telefón Sony Xperia M za akciovú cenu 1 eur, pričom cenatelefónu bola 220 eur. Poskytnutá zľava bola vo výške 219 eur a žalobca žiada škodu vo výške 118,62
eur. Taktiež bolo preukázané ,že žalovaný neuhradil faktúru sumu 178,29 eur titulom poskytnutých
služieb. Pokusom o pokonávku zo dňa 4.3.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 325,17

eur najneskôr do 18.3.2015. Nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu, alebo jej časť,
uhradil.

4. Z ustanovenia čl. 1 a čl. 2. dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že súčasťou obsahu zmluvného
vzťahu je aj právny vzťah plynúci z kúpnej zmluvy podľa § 612 a nasl. OZ, nakoľko účastníci konania v

dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia za
dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.
5. Podľa čl. 4, bod 4.1 písm. b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.

(„VP“ ), zmluva zaniká odstúpením od zmluvy a podľa bodu 4.4. , písm. a) toho istého článku, spoločnosť
Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením
platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky
iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko a súčasne vyrovnať všetky svoje ostatné

záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle
účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

6. Súd zdôrazňuje, že zrušenie zmluvy odstúpením od nej je upravené v čl. 4, bod 4.5 tak, že odstúpením
sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí druhej

zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy.

7. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa druhého odseku cit. ust., odstúpením od zmluvy sa
zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. Na tomto mieste súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal odstúpenie od zmluvy
spôsobom uvedeným vo vyššie citovaných ustanoveniach. Žalobca však svoj nárok plynúci z porušenia
zmluvnej povinnosti spotrebiteľa odôvodnil vznikom škody, ktorú vidí v rozsahu poskytnutej zľavy za MT.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,

že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou a zavinenie sú ďalšími podmienkami vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

12. Protiprávnosť úkonu podľa § 420 OZ teda spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je

rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch
prípadoch upravená jednotne.

13. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť
zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor

medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti, ako príčinou vzniku škody a škodou a jejrozsahom, ako následkom týchto príčin. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez

ktorého by škodný následok nevznikol.

14. Pojem „skutočná škoda“ (damnum emergens) Občiansky zákonník nevymedzuje a ponecháva
vymedzenie tohto pojmu súdnej praxi (v ustanovení § 443 OZ je len ustanovené, z čoho sa vychádza
pri určení výšky škody na veci), ktorá vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení

majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s
ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu (R 55/1971). Súdnou praxou vytvorená definícia teda škodu vysvetľuje ako rozdiel v
hodnote majetku poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška
škody je daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením
veci do pôvodného stavu.

15. Škoda na majetku v podobe ušlého zisku (lucrum cessans) vyjadruje, o čo bol poškodený ukrátený
v budúcnosti v priamej súvislosti so spôsobením škody. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový
prospech (prekazené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nestalo sa tak v dôsledku škodovej udalosti. Predstavuje

vlastne to, čo poškodenému ušlo, t. j. u poškodeného nedôjde k zväčšeniu majetkových hodnôt, hoci
by sa to so zreteľom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk je teda majetkovou ujmou
spôsobenou tým, že škodová udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku.

16. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho

akciovou cenou - s týmto sa súd nestotožnil, nakoľko cena bola cenou za tovar (MT) dohodnutou
zmluvnými stranami, pričom z obsahu uzavretého dodatku k zmluve o pripojení je zrejmý spôsob jej
určenia (dôvod poskytnutia zľavy z bežnej ceny) ako vznik právneho vzťahu plynúceho z kúpnej zmluvy
podľa § 612 a nasl. (s odkazom na všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve) OZ, nakoľko strany
sporu v dodatkoch k zmluvám o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného

zariadenia za dohodnutú kúpnu cenu, v dôsledku ktorej vznikla predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

17. Samotná deaktivácia vypožičanej SIM karty, i keď k nej došlo z dôvodu porušenia zmluvnej

povinnosti na strane spotrebiteľa, nemá rovnaké právne účinky ako zrušenie zmluvy odstúpením od nej
z toho istého dôvodu.

18. Súd vyhodnotil všetky dôkazy produkované žalobcom - žalovaný nenavrhol vykonať dôkazy - a
konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal škodu, ktorá mu mala podľa

odôvodnenia žaloby byť spôsobená v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Žalobný
návrh musí byť jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha. Ak ide o peňažné
plnenie uplatnené z dôvodu náhrady škody, musí byť jasne a presne uvedená peňažná suma, ktorú
žalobca požaduje, ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný a od ktorej sa len výnimočne môže
odchýliť. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Súd uzatvára, že na zistený skutkový stav
nebolo možné aplikovať ustanovenia o škode, tak ako bol nárok uplatnený a odôvodnený v žalobe.

19. Súd považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté služby za dôvodný a v tomto rozsahu návrhu
vyhovel s poukazom na: V zmysle prvého a druhého odseku ustanovenia § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o

elektronickýchkomunikáciáchúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy,zmluvouopripojenísapodnikzaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve
o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu

možno dojednať aj odkazom na tarifu. V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., účastník
je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak
to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Vychádzajúc z dôkazov,
predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi stranami sporu došlok uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému SIM kartu. Na
základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanému služby, ktorý je povinný za poskytnuté služby
zaplatiť. Súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 178,29 eur,

nakoľko ide o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku v súlade s § 494 OZ.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 141/2014 Z.z. výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Žalovaná bola teda zaviazaná na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 178,29 eur , spolu s 5,05%
úrokom z omeškania ročne odo dňa 19.3.2015 do zaplatenia - to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Lehota na zaplatenie dlžnej sumy bola v pokuse o pokonávku uvedená do 18.3.2015.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Súd priznal žalobcovi sumu 178,29 eur. Jeho podiel na úspechu je vo výške 60,05%, podiel
žalovaného je vo výške 39,95% (178,29 : 296,92 x 100). Žalobca bol v konaní úspešnejší, preto mu súd
priznal náhradu trov konania v rozsahu 20,10% (60,05 - 39,95).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.