Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117216183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117216183.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu,
PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu R. N., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. X, XXX XX F. F., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Lexpert s. r. o., so sídlom Horná 15, Banská Bystrica, IČO: 45 976 856, proti žalovanej Y. N., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom M. X, XXX XX F. F., právne zastúpenej Mgr. Henrichom Schindlerom,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 20Pc/14/2017-51 zo dňa 03. 07. 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 03. 07. 2017 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol
1. 2. V úvode odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa návrhom doručeným súdu
dňa 06. 06. 2017 domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť prispievať mu

na úhradu nákladov spojených so splácaním hypotekárneho úveru č. XXXXX, spotrebného úveru č.
XXXXXX, spotrebného úveru č. XXXXXX, spotrebného úveru č. XXXXXX, a to sumou 323,22 Eur
pravidelne každý mesiac, najneskôr do 15-teho dňa mesiaca, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej. Ďalej žiadal, aby mu súd uložil povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, t. j. na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

1. 3. Návrh na nariadení neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného
súdu v Banskej Bystrici č. k. 31P/197/2015 - 201 zo dňa 29. 09. 2016 bolo rozvedené jeho manželstvo
so žalovanou. Napriek pokusom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)
dohodou, do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, k jeho vyporiadaniu nedošlo,
preto pripravuje podanie žaloby na vyporiadanie BSM. Momentálne je podľa jeho tvrdení situácia pre
neho zjavne nepriaznivá, nakoľko na ňom ostalo splácanie záväzkov patriacich do BSM a žalovaná

len využíva majetok patriaci do BSM. On spláca pravidelné záväzky: Hypotekárny úver č. XXXXX vo
výške 400 00,00 SK v čiastke 116,98 Eur mesačne; Spotrebný úver č. XXXXX vo výške 7900,00 Eur v
čiastke 166,77 Eur mesačne; Spotrebný úver č. XXXXXX vo výške 7500,00 Eur v čiastke 160,51 Eur
mesačne; Spotrebný úver č. XXXXXX vo výške 9700,00 Eur v čiastke 202,18 Eur mesačne. Uvedené
finančné záväzky patriace do BSM spolu predstavujú mesačne sumu vo výške 646,44 Eur. Žalovaná v
čase po rozvode ich manželstva prispela na úhradu uvedených spoločných záväzkov tromi splátkami

vo výške 135,00 Eur, a to v mesiacoch január, marec a máj 2017. Žalobca má za to, že žalovaná sa
má aj v čase do vyporiadania BSM rovným dielom podieľať na úhrade spoločných záväzkov. Vzhľadomna to, že sporové strany sa na vyporiadaní BSM nedohodli, predpokladá dlhý priebeh súdneho konania
o vyporiadanie BSM a to nielen z dôvodu možného odvolacieho konania. Pre neho je neprijateľné a
značne zaťažujúce, aby spoločné záväzky splácal bez náležitého spolupodieľania sa na nich zo strany

žalovanej. Preto je podľa jeho názoru nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné, z dôvodu potreby
bezodkladne upraviť pomery týkajúce sa vyššie popísaných záväzkov.
1. 4. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na pripojené listiny a
na zákonné znenia ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 a § 360 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „CSP“) a konštatoval: „Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že
pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo
veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť
bezodkladnejúpravypomerov,pričomtietomusiabyťtakéhocharakteru,žeakbykbezodkladnejúprave

pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len
s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana. V zmysle príslušnej právnej úpravy CSP súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie pred začatím konania v prípade, že je na strane žalobcu odôvodnené uplatnenie

subjektívneho práva na procesnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia pred začatím
konaniavovecisamej.“Následnevsúvislostisosamotnýmnávrhomžalobcuonariadenieneodkladného
opatrenia uviedol: „S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami dospel súd k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko za daného stavu neboli osvedčené také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov,
resp. subjektov sporových strán, v zmysle návrhu žalobcu. Súd konštatuje, že z obsahu návrhu
žalobcu na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nemá preukázanú potrebu aplikácia
zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený
žalobou. V prejednávanej veci má súd preukázané, že manželstvo žalobcu s manželkou (v tomto konaní

žalovanou) bolo rozvedené tunajším súdom, čím v zmysle príslušných ustanovení OZ došlo k zániku
BSM, pričom doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, a ani súdom. Vyporiadanie BSM sa
vykonáva ako vyporiadnie v širšom zmysle, teda do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy
vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. S poukazom na uvedené
a ustanovenia OZ o BSM (§ 143 a nasl. OZ) má žalobca právnym poriadkom poskytnutú možnosť

ochrany svojho hmotnoprávneho nároku v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM, keď je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, v tomto prípade záväzky.
Na základe uvedených skutočností súd z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.“

1. 5. Prvoinštančný súd o trovách konania nerozhodol. V tejto súvislosti v odôvodnení odvolania
uviedol: „V súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie nároku na náhradu trov konania vo výške 100
% súd konštatuje, že v zmysle platnej právnej úpravy (§ 262 CSP) o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prípade neodkladného opatrenia
pred začatím konania vo veci samej, za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne

konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, súd v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci sa o uvedený prípad nejedná, uznesenie o
zamietnutí predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí v zmysle ustanovení o priznaní nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené

súd týmto uznesením o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu trov konania nerozhodol.“

2. 1. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadení neodkladného opatrenia
podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý

presne špecifikoval v odvolacom petite) vyhovel a aby zároveň rozhodol, že má nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.2. 2. Odvolanie právne odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2. 3. V odôvodnení odvolania namietal závery, skutkové zistenia a hodnotiacej úvahy prvoinštančného
súdu, ktoré viedli k zamietnutiu jeho návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. Konkrétne išlo o tieto
závery, skutkové zistenia a hodnotiacej úvahy:
a) neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov, resp. subjektov sporových strán,

b) súd nemá preukázanú potrebu aplikácie zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu
nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou,
c) žalobca má právnym poriadkom poskytnutú možnosť ochrany svojho hmotnoprávneho nároku v
konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM, keď je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo
svojho vynaložil na spoločný majetok, v tomto prípade záväzky.
2. 4. Žalobca ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na to, že v návrhu na nariedenie neodkladného

opatrenia popísal a preukázal, že do masy BSM partia záväzky z úverov, ktoré spláca v celkovej sume
646,44 Eur mesačne, a že odporkyňa sa na splácaní týchto úverov podieľa len občasnou platbou vo
výške 135 Eur. Ostáva pritom bývať v byte, ktorý bol ich poslednou spoločnou domácnosťou. Tým,
že jemu ostáva platenie všetkých záväzkov patriacich do masy BSM a žalovaná z masy BSM užívala
len majetok a na záväzkoch patriacich do BSM sa podieľa len s svojvoľným spôsobom a minimálnou

čiastkou, sa on dostal do ťaživej finančnej situácie. Zo svojho príjmu (cca 700,- Eur mesačne) nedokáže
uhrádzať splátky predmetných štyroch úverov a zároveň hradiť aj svoje bežné potreby na život. Má
za to, že takmer výlučné uhrádzanie záväzkov patriacich do BSM len z jeho strany je dôvodom na
to, aby došlo k dočasnej úprave pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, a to až do času
súdneho vyporiadania BSM. V súčasnej dobe je reálne v nepriaznivej finančnej situácii a pokiaľ sa

žalovaná nebude náležitým spôsobom (vo väčšej miere a na pravidelnej báze) podieľať na splácaní
záväzkov patriacich do BSM, tak sa jeho situácia bude zhoršovať na neúnosnú mieru. Preto je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán.
2.5.Vsúvislostiskonštatovanímprvoinštančnéhosúdu,žemáprávnymporiadkomposkytnutúmožnosť
ochrany svojho hmotnoprávneho nároku v konaní vo veci samej o vyporiadanie BSM uviedol, že

túto skutočnosť nespochybňuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že k vyporiadaniu BSM dôjde až
právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej a pokiaľ do tej doby nedôjde nariadením neodkladného
opatrenia k zabezpečeniu rovnomernejšieho postavenia strán pri splácaní spoločných záväzkov, tak
bude jeho postavenie oproti postaveniu žalovanej značne nepriaznivejšie. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie tak vytvára značne nerovnovážne postavenie strán a to v jeho neprospech.

2.6.Vzávereodôvodneniaodvolaniasavyjadrilikvzťahukonaniaonariadenieneodkladnéhoopatrenia
a konania o vyporiadanie BSM.

3. 1. Žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu
navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. 2. Poukázala na to, že žalobca podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má za to, že
ona sa má aj v čase do vyporiadania BSM podieľať rovným dielom na úhrade spoločných záväzkov.
Toto tvrdenie žalobcu však nemožno podriadiť pod žiadne hmotnoprávne ustanovenie, nakoľko takáto
povinnosť jej po rozvode manželstva nevyplýva. Poukázala na skutočnosť, že neexistuje zákonné

ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť uhrádzať záväzky manželov po ich rozvode rovnakým dielom.
Je zároveň absurdné, aby mala povinnosť pravidelne prispievať žalobcovi na úhradu záväzkov bez
ohľadu na to, či za tieto zodpovedá alebo nie. Voči žalobcovi nemá žiadny záväzok a ním predložené
listiny len preukazujú záväzkový vzťah medzi jeho osobou a L. L., a.s.. Pokiaľ by aj tieto záväzky spadali
pod BSM, s čím zásadne nesúhlasí, žalobca je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, až po vyporiadaní BSM, tak ako to predpokladá ustanovenie § 150
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že mimo nesplnenia podmienky osvedčenia dôvodnosti nároku
má, rovnako ako súd prvej inštancie, za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov
strán, keď jeho vlastným rozhodnutím vznikli na jeho strane záväzky, avšak tým, že tieto uhrádza sám
sa jeho postavenie nijako nezhoršuje, keď výška vkladov do spoločného majetku bude pri vyporiadaní

BSM zohľadnená. Preto súhlasí s výrokom aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože žalobca
nielen neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, ale najmä neosvedčil dôvodnosť a trvanie
nároku, keď tento nemá hmotnoprávny podklad.3. 3. Žalovaná ďalej uviedla, že čo sa týka záväzkov žalobcu, od ktorých odvodzuje svoj nárok, tak jeho
tvrdenie o tom, že všetky uvedené záväzky patria do BSM a i tvrdenie o tom, že ona tento majetok
využíva, nie je pravdivé. Jediným majetkom, ktorý využíva a patrí do BSM je byt na M. ulici č. X v F. F..

Suma 135 Eur, ktorou pravidelne uhrádzať žalobcovi je práve určená na úhradu nákladov spojených s
bývaním v tomto byte, nakoľko na základe predchádzajúcej dohody v čase trvania manželstva žalobca
uhrádzal splátku hypotéky a ona uhrádzala zálohové platby. Pokiaľ neuhradila splátku 135 Eur, tak to
bolo zapríčinené vyúčtovaním nedoplatku za vodu vo výške 1.013,47 Eur, ktorý vznikol v čase, keď
byt užíval aj žalobca a úhrada tohto nedoplatku zostala na nej. Poukázala tiež na to, že od júna 2017

hradí úhrady za elektrinu na garáž vo výške cca 25 Eur mesačne, nakoľko žalobca tieto úhrady bez jej
vedomosti prehlásil na ňu. Napriek tomu, že túto nehnuteľnosť nevyužíva, tieto platby uhrádza.
3. 4. V závere odôvodnenia vyjadrenia žalovaná uviedla, že ďalšie záväzky žalobcu v podobe
spotrebných úverov nespadajú do BSM, v čase uzavretia týchto zmluvu o nich nemala žiadnu vedomosť,
žalobca uzatvoril tieto zmluvy v čase, keď už s ňou nežil v spoločnej domácnosti, nebol z nich zakúpený
žiadny majetok patriaci do BSM a o samotnej existencii týchto úverov sa dozvedela až v rozvodovom

konaní, pričom tieto prostriedky získané z úveru neboli použité do domácností, ani na majetok spadajúci
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP

a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu o
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda

spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd nevysporiadal. V odôvodnení odvolania de facto zopakoval tvrdenia a argumentáciu,

ktorú uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8.Iodvolacísúdzastávanázor,ženeboliosvedčenétakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalinaliehavosť
a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán formou požadovaného neodkladného
opatrenia. Prvoinštančný súd správne poukázal na to, že v prípade uplatnenia predmetného nároku na

bezodkladnú úpravu pomerov sporových strán formou neodkladného opatrenia má charakter nároku,
ktorý má byť riadne uplatnený žalobou vo veci samej, konkrétne žalobou o vyporiadanie BSM. V
rámci takéhoto konania dochádza k vyporiadaniu v širšom zmysle, teda predmetom vyporiadania sú i
pohľadávkyazáväzky(dlhy)vzniknutézatrvaniamanželstvastránsporuzichspoločnéhohospodárenia
a v rámci tohto konania sa rieši i otázka, ktoré konkrétne pohľadávky a záväzky (dlhy) patria do BSM,

pretože nie všetky pohľadávky a záväzky (dlhy) vzniknuté počas trvania manželstva musia nevyhnutne
patriť do BSM. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor na riešenie týchto otázok.
V prípade vyhovenia návrhu žalobcu o nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia by de facto
došlo k nahrádzaniu konania o vyporiadanie BSM v časti dlhov, bez toho, aby boli na základe náležitého
dokazovania vyriešené všetky relevantné otázky, v tomto prípade konkrétne otázka, či všetky dlhy

vzniknuté z predmetných úverových zmlúv patria do BSM strán sporu.

9. Žalobcom tvrdenú nevyhnutnosť a neodkladnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia
považuje odvolací súd za účelovú, pretože z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súduBanská Bystrica č.k. 31P/197/2015-201 zo dňa 29. 09. 2016, ktorým došlo k rozvodu manželstva
strán sporu nadobudol právoplatnosť 05. 11. 2016, a žalobca po dobu viac ako polroka nepodal
žalobu o vyporiadanie BSM. Jeho tvrdenie o nevyhnutnosti a neodkladnosti nariadenia požadovaného

neodkladného opatrenia je vo svetle tejto skutočnosti nelogické až absurdné, pretože ak by tomu tak
bolo, podal by žalobu o vyporiadanie BSM (v rámci ktorej by sa riešila aj otázka, ktorá zo sporových
strán má povinnosť uhrádzať ktorý záväzok z úverových zmlúv) v čo najkratšom čase po správoplatnení
rozsudku o rozvode manželstva. Argumentácia o neprimeranej dĺžke takéhoto konania neobstojí,
pretože obidve sporové strany boli právne zastúpené rovnakými právnymi zástupcami v konaní o rozvod

manželstva i v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a ani z jedného konania nevyplýva,
že by niektorá zo sporových strán mala úmysel spôsobovať neprimerané prieťahy.

10. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh
žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).