Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3706202276
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3706202276.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného N. proti povinnému N., pre
vymoženie istiny vo výške 137,66 Eur (4.147,- Sk), s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. januára 2017, č.k. 15Er/1085/2006-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na §
57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Súdnemu
exekútorovi Z. priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.03.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie
pre vymoženie istiny vo výške 137,66 Eur (4.147,- Sk) s príslušenstvom na základe exekučného titulu,

ktorým je rozhodnutie N. zo dňa 15.12.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
14.02.2006. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Z. udelené dňa 04.05.2006.
Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo z obchodného
registra vymazaný. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného
súdu Trenčín č. k. 29CbR/60/2009-22 zo dňa 29. októbra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
05.01.2011, súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Následne bol dňa 18.04.2012 povinný z

obchodného registra ex offo vymazaný. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie,
súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok
povinnéhonepostačujeaninaúhradutrovexekúcie(§57ods.1písm.h/Exekučnéhoporiadku).Nakoľko
súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP v spojení s ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne o

výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách,
o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd
bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným
dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a

preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov
exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd
pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho
monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.01.1983 Na základeuvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak,
že odvolací súd exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor sa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, náhradu trov exekúcie znáša oprávnený vždy, keď došlo k zastaveniu exekúcie
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.
výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016)

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

8. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť
odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku

o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie
je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
13. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie.

14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by
zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo
v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie
ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá
osobitnú úpravu.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 200 ods. 2 má súd pri zastavení
exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je
potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku,
ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.17. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trenčíne pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k

trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).