Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219511
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212219511.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a členov senátu JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. N., N. XXXX/X/D, o vymoženie

pohľadávky vo výške 787,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno zo dňa 27. marca 2013, č. k. 5Er/1477/2012-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 27. 03. 2013,
č. k. 5Er/1477/2012-12 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom

Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, zo dňa 16. 08. 2012 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 5Er/1477/2012 (EX 16787/12). Rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazomnaust.§41ods.2písm.d/,§44ods.2Exekučnéhoporiadku,§52ods.1,2,3,4Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. v/, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z. z. so súdoch, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 14. 08. 2012 sa oprávnený domáhal voči povinnému
vymoženia pohľadávky vo výške 787,17 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie.

3. Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922
761 vedený pod sp. zn. SR 06724/11 zo dňa 26. 07. 2011. Dňa 26. 09. 2012 doručil
súdny exekútor Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s prílohami. Súd preskúmaním doručených listín zistil, že medzi oprávneným a povinným bola
uzatvorená uvedená úverová zmluva, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa

veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi
(povinnému),ktorýnekonávrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti,
úver a dlžník (povinný) sa zaviazal tento úver splatiť podľa vopred dohodnutých podmienok pripravených
vo forme vopred spracovanej formulárovej zmluve.

4. Exekučný súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 20. 07. 2010 ako zmluvu o

spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že daný právny vzťah je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve.5. Exekučný súd konštatoval, že podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle
Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom

ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súd mal z predložených dokladov za preukázané,
že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré

povinný ovplyvniť nemohol, pretože boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver
potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale
uzatvárajú ich ním splnomocnení zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv.
Z výpisu z Obchodného registra SR tiež vyplýva, že oprávnený má v predmete svojho podnikania
poskytovanie úverov.

6. Súd po preskúmaní predloženej úverovej zmluvy vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru zistil, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporu vyplývajúceho
zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, pretože predmetná zmluva ani všeobecné
podmienky poskytnutia úveru neposkytujú informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je síce uvedené,

že: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení
zmeniek a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené Mediačným
centrom, registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO:
35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo:

3530/B....“ avšak dohoda zmluvných strán o mimosúdnom riešení sporu, napr. vo forme rozhodcovského
konania zakotvená v zmluve nie je. Súd je toho názoru, že pokiaľ táto zákonná náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v tejto zmluve nie je, právomoc riešenia sporov zmluvných strán je daná výlučne
všeobecným súdom.

7. Vychádzajúc zo zisteného stavu mal súd za preukázané, že v danom prípade nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu na konanie rozhodovanie v predmetnej veci a oprávnený mal svoj návrh podať
na všeobecný súd podľa § 5 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. Vzhľadom k uvedenému súd rozhodol tak,
že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právnym
podkladom na výkon exekúcie je exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej, a. s., vydaný orgánom ktorý nemal v tomto konkrétnom
prípade právomoc v danej veci konať a rozhodovať.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd dospel k

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), ktoré vychádzalo z posudzovania
podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne, avšak
nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/2995
Z. z. (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd

v prejednávanej veci okrem ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový
stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na správne
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za

to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z
predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie)
skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o
rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych

predpokladovexekučnéhotitulu(dovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi).Súdpripreskúmavaní
exekučného titulu po materiálnej stránke nemohol skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže
samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomunedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k

niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu (nemôže vyplývať z vady konania). Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva
zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného
titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Spomenutá požiadavka znamená, že v
rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného

exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. Ak súd aplikoval na skutkový stav veci ust. § 45 ods. 2 spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania
práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, hlavne
právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom

ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40 cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie trpí
procesnou vadou, ktorou je odôvodnenie rozhodnutia. Súd musí v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie vo veci pokladal za preukázané a ktoré naopak preukázané v konaní neboli

ako aj to, ktoré skutočnosti potrebné pre rozhodnutie považoval za rozhodujúce. Odôvodnenie musí byť
dostatočné a zrozumiteľné, aby u účastníkov konania vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť
(§3OSP).Súdsavnapadnutomuzneseníobmedzillennakonštatovanie,žeposudzovanýprávnyvzťah
je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie
podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik. Neposudzoval danosť existencie podmienok

spotrebiteľského vzťahu a v odôvodnení absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel
k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Nezaoberal sa skúmaním splnenia podmienok
pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, nezohľadňoval a nevykonal
v tomto smere dokazovanie. Oprávnený mal za to, že exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho
vecnejaprávnejstránky-tedavykonávaldokazovanieohľadnenesúladuexekučnéhotituluzozákonom,

pričom opomenul, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho
názoru súladný so zákonom a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie. Súd mal vo svojej rozhodovacej
činnosť postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada
vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne a poukázal na rozhodnutie Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04. Súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu

a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, pozbavil tak oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré
je v súlade so zákonom, keďže oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu
prekážky rozhodnutej veci (res iudacata).

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

10. Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Zákonný sudca súdu prvej
inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
oprávnenéhojedôvodné,pretouzneseniesúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.b/CSPvspojení
s § 391 ods. 1CPS zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vo forme
zápisnice zo dňa 14. 08. 2012 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava v neprospech povinného o vymoženie pohľadávky
vo výške 787,17 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské
rameno 8, sp. zn. SR 06724/11 zo dňa 26. 07. 2011, právoplatný dňa 08. 08. 2011 a vykonateľný dňa 11.
08. 2011. Exekučným titulom bola povinnému (žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
(žalobcovi) sumu 787,17 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 787,17eura od 28. 02. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 787,17 eura od 13.
04. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 259,12 eura, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom

účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14. Podľa § 398 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať

len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

20. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, na exekučné konania

začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
21. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so

všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné ( Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie
spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať
základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

22. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok
nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa. Takýmto procesným postupom súdu bola
účastníkom konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,

a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené, účastník nemá možnosť vyjadriť sa
v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol.
Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.23. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že námietka oprávneného,
podľa ktorej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci je dôvodná, keďže oprávnený s

povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej
listine. Závery súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka splynula s ostatnými štandardnými
zmluvnými podmienkami zmluvy o úvere, pričom súd vychádzal z bodu 14. Všeobecných podmienok pre
poskytnutie úveru, v ktorom sa v skutočnosti nachádza mediačná doložka, nezodpovedajú skutkovému
stavu, ktorý vyplýva z obsahu spisu. Súd prvej inštancie vychádzal z rozhodcovskej doložky v zmysle

bodu 14. VOP, pričom zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v predmetnej veci predložený
exekučný titul vyplýva, že tento svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným). Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora z
dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, avšak bez toho, aby mal
predloženú rozhodcovskú zmluvu a vedel posúdiť rozhodcovskú doložku v nej dojednanú Vzhľadom k
tejto skutočnosti exekučný súd nesprávne odôvodnil svoje rozhodnutie spočívajúce v zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora, keď poukazoval na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 14.VOP.

24. V ďalšom konaní bude musieť súd prvej inštancie vyžiadať od oprávneného rozhodcovskú zmluvu,
ktorá mala v predmetnej exekučnej veci založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., a následne sa bude musieť zaoberať posúdením znenia

predloženej rozhodcovskej zmluvy a jej (ne)prijateľnosti ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom
právnom vzťahu. Až následne bude môcť súd posúdiť splnenie zákonných podmienok na vydanie
poverenia, či na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol procesným
postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).