Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/271/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204776
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817204776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne T., zastúpenej E. proti žalovanému
E., zastúpenému N., o zaplatenie sumy 814,56 Eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 5Csp/46/2017-28 zo dňa 31. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia
sumy 814,56 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.03.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa
v žalobe tvrdila, že o sumu 814,56 Eur preplatila poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému v
súvislosti so zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 09.02.2009. Žalovaný voči nároku

žalobkyne uplatnil námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie považoval za dôvodnú. Žalobkyňa
zaplatila žalovanému sumu 2.412,55 Eur, pričom mala splatiť iba sumu 1.597,99 Eur. Sumu 1.597,99
Eur žalobkyňa uhradila ku dňu 22.08.2011, uhradením 30-tich splátok po 54,77 Eur. V tento deň po
prvýkrát vzniká na strane žalovaného podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobkyne, a to vo výške 45,11 Eur. Zároveň týmto dňom začína plynúť 3-ročná
objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyňou podľa § 107 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka. Rovnako ďalšie úhrady, realizované žalobkyňou v období od 16.09.2011 do
25.01.2013, predstavovali bezdôvodné obohatenie na strane žalobkyne a odo dňa jednotlivých úhrad
začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba. Žalobkyňa nárok na súde uplatnila dňa 16.03.2017,
teda po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba však nemôže
prekročiť trvanie objektívnej premlčacej doby, preto pokiaľ doba na podanie žaloby žalobkyni uplynula
najneskôr dňa 25.01.2016 (v súvislosti s nárokom na vydanie poslednej uhradenej splátky žalovanému),
nárok žalobkyne je premlčaný. Subjektívne sa žalobkyňa dozvedela, že sa jednalo o neplatne uzavretú

zmluvu, resp. že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo z rozhodnutia súdu v konaní, vedenom pod sp. zn.
14C/12/2014, t. j. dňa 02.10.2015, ktorým dňom začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že v danej veci plynie 10-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku. Súd zastával názor,
že v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmysel získať na úkor klientov
bezdôvodné obohatenie. Nie je ani logické, aby žalovaný uzatváral zmluvy, o ktorých vie, že sú neplatné,

resp. že ani nedochádza k ich uzavretiu. Záujmom žalovaného, resp. dodávateľov vo všeobecnosti
je, aby mali svoje zmluvné vzťahy uzavreté platne, a aby sa na základe uzavretých zmlúv mohli
úspešne domáhať svojich nárokov na súde. To, že žalovaný pokladal zmluvu so žalobkyňou za platný,a teda perfektný právny úkon, preukazuje aj to, že si na jej základe uplatnil nárok voči žalobkyni v
súdnom konaní. V postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmyselné konanie
žalovaného za účelom získania bezdôvodného obohatenia, a preto je v danej veci potrebné aplikovať

na premlčanie objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 814,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 814,56 Eur odo

dňa14.03.2017dozaplateniaažalobcovipriznánárok nanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.
Žalobkyňa jednoznačne splatila (vrátila) žalovanému sumu vo výške 2.412,55 Eur napriek skutočnosti,
že žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky len vo výške 1.597,99 Eur. Žalovaný má preto
povinnosť vrátiť žalobkyni sumu 814,56 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Konanie žalovaného,
ako podnikateľa poskytujúceho úvery a pôžičky, nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v
zmluve o úvere vedome dojednal vysoké úroky za poskytnutie úveru a spôsobil dodatočnou zmenou

podmienok zmluvy, že zmluva nebola uzavretá, pričom toto konanie predstavuje jednoznačne rozpor s
dobrými mravmi za účelom získať vysokú odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov. Je
takzrejmé,žežalovanýprijímalplnenia nadrámecprípustnýchzákonovúmyselne,svedomím,
že ide o plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi vo viacerých prípadoch. Zastáva
názor, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku

čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predlžuje na 10 rokov odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo. Podľa názoru žalobkyne uplatnenie námietky premlčania žalovaným
je výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý márne plynutie premlčacej doby nezavinil a voči
ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku plynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým
postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje

práva včas neuplatnil. Uviedla, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci dátum 02.10.2015, teda deň rozhodnutia súdu o žalobe, ktorou
si voči žalobkyni v tomto spore uplatňoval žalovaný ďalší nárok zo zmluvy, o ktorej súd rozhodol, že nie
je platná, a ktorá obsahovala neprimerane vysoké úroky a neprijateľné podmienky. Nestotožnil sa však
s názorom súdu prvej inštancie, že objektívna premlčacia doba troch rokov uplynula skôr, ako začala

plynúť subjektívna 2-ročná lehota. Prijatím tohto právneho názoru by vznikla nespravodlivosť na strane
žalobkyne, kedy nevedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, a keď sa túto skutočnosť dozvedela,
nemohla riadne uplatniť svoje nárok na súde.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Námietky žalobkyne, uvedené v podanom odvolaní, ktoré

sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie
dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboližalobkyňoupreukázané,aleanitvrdenétakéskutočnosti,ktorébymohlimať zanásledok
odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

6. Ustanovenie § 365 ods. 1 CSP upravuje, že odvolanie možno odôvodniť len skutočnosťami v tomto
zákonnom ustanovení vymenovanými. V podanom odvolaní žalobkyňa uplatňuje odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Dôvodnosť uplatnených námietok žalobkyne odvolací súd preskúmaním veci nezistil.7. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

8. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

9. V posudzovanej veci žalobkyňa úhradou sumy 2.412,55 Eur preplatila o sumu 814,56
Eur úver nad rámec úverovej istiny v sume 1.597,99 Eur. Žalobkyňa plnila žalovanému bez právneho
dôvodu, preto žalovanému vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalovaný uplatnil
námietku premlčania. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
zákon stanovuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ
skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať. Pre počiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre začiatok plynutia 3-ročnej, resp. 10-ročnej objektívnej
premlčacej doby je rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo.

10. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa úverovú istinu žalovanému
uhradilakudňu22.08.2011,atouhradením30-tichsplátokpo54,77Eur.Odvolacísúdsúhlasísnázorom
súdu prvej inštancie, že týmto dňom po prvýkrát vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobkyne a žalobkyni začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba v
zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia doba na ďalšie úhrady realizované

žalobkyňou v období od 19.06.2011 do 25.01.2013 začala plynúť úhradou každej ďalšej splátky. V
prejednávanej veci posledný deň 3-ročnej objektívnej premlčacej doby pripadol na 25.01.2016,a to
v súvislosti s poslednou uhradenou splátkou, pričom žalobkyňa nárok na zaplatenie žalovanej sumy
uplatnila na súde až dňa 16.03.2017, t. j. po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaný
právnerelevantnýmspôsobomuplatnilnámietkupremlčania,odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúdu

prvej inštancie, že v danej veci nebolo možné žalobkyni premlčané právo priznať, nakoľko objektívna
premlčacia doba márne uplynula.

11. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním

právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným
ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, umožňuje mu požadovanú ochranu
odoprieť. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v odvolaní nedôvodne namieta, že námietka
premlčania, uplatnená žalovaným voči uplatňovanej pohľadávke, je uplatnená v rozpore s dobrými

mravmi. Zastáva názor, že dobrým mravom neodporuje, ak žalovaný namieta premlčanie práva
uplatňovaného proti nemu. Aj v prípade uplatnenia námietky premlčania je nevyhnutné vychádzať z
individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nepochybne podlieha premlčaniu. Uplatnenie námietky
premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje. Aj keď odvolací súd všeobecne pripúšťa, že môžu

nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany sporu, voči
ktorému by zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v
porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas
neuplatnil. V danom prípade žalobkyňou neboli preukázané, ale ani tvrdené žiadne okolnosti, pre ktoré
žalobkyňa svoje právo neuplatnila včas.

12. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku ohľadne plynutia objektívnej premlčacej doby.
Odvolacísúdsanestotožňujesnázoromžalobkyne,ženastranežalovanéhodošlokvznikuúmyselného
bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na
10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej

inštancie, že v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť
úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktorá okolnosť by mala vplyv na dĺžku objektívnej premlčacej doby.
Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno uvažovať o tom, že by žalovaný úmyselne uzatváral neplatné
zmluvy a úmyselne prijímal plnenia bez právneho dôvodu.13. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko síce mal v odvolacom
konaní úspech, avšak žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).