Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Šišková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/46/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204776
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817204776.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., S. XXX/X, zastúpenej Podhorský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom v Bratislave, Zámocká 35, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 814,56 eur s
prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 814,56 eur spolu s 5%
ročným úrokom z omeškania od 14.3.2017 do zaplatenia a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
Žalobu zdôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 9.2.2009 zmluvu o revolvingovom úvere, na
základe ktorej jej žalovaný mal poskytnúť sumu 896,24 eur a dňa 28.6.2010 revolving vo výške 985,86
eur a ďalší revolving dňa 29.12.2011 vo výške 985,86 eur. Žalovaný jej však poskytol menej, než bolo
dohodnuté. Uviedla, že na Okresnom súde v Prievidzi bolo vedené v súvislosti s touto zmluvou konanie
sp.zn. 14C/12/2014, v ktorom žalovaný od nej žiadal zaplatenie sumy 1.257,04 eur s prísl., avšak súd
žalobu zamietol z dôvodu, že predmetná zmluva o úvere ani nevznikla a peňažné prostriedky, ktoré
jej poskytol žalovaný, boli poskytnuté bez právneho dôvodu. V uvedenom konaní bolo preukázané, že
žalovaný jej poskytol sumu vo výške 1.597,99 eur a ona žalovanému uhradila sumu vo výške 2.412,55
eur.Jednoznačnetedabolopreukázané,žežalovanémuuhradilaviac,nežjejboloposkytnutéaOkresný
súd Prievidza v konaní sp.zn. 14C/12/2014 konštatoval, že žalovanému vzniklo na jej úkor bezdôvodné
obohatenie vo výške 814,56 eur. Toto jej je žalovaný povinný vydať. Žalobkyňa vyslovila názor, že v
danom prípade nie je jej nárok premlčaný, pretože objektívna premlčacia doba je 10-ročná, čo vyplýva aj
z viacerých rozhodnutí Krajského súdu Prešov a Žilina v obdobných veciach. Žalovaný podľa žalobkyne
opakovane a úmyselne postupuje tak, ako v jej prípade, hoci by mal vedieť riadne pripraviť zmluvy na
poskytnutie peňažných prostriedkov a ani neskôr tieto zmluvy nedal do súladu so zákonom. V konaní
uviedla, že o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa dozvedela až na základe
rozsudku Okresného súdu Prievidza v konaní sp.zn. 14C/12/2014.
2. Žalovaný s nárokom žalobkyne nesúhlasil. Podľa jeho názoru nárok žalobkyne nemožno považovať
za nárok spravujúci sa spotrebiteľským právnym režimom a vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu v Prievidzi vo veci konať. Žalobu žalobkyne považoval za neurčitú, nezrozumiteľnú a z
právneho hľadiska nesprávnu. Uviedol, že v rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14C/12/2014-45
súd konštatoval rozpor obsahových náležitostí návrhu na uzatvorenie zmluvy s jeho následným prijatím,ako aj žalobcom uvedenú absenciu vzniku zmluvy a vyslovil právny názor, že žaloba je nedôvodná z
dôvod preplatenia úveru zo strany žalobkyne. Súd však nekonštatoval jeho povinnosť vrátiť žalobkyni
sumu nad rámec skutočne poskytnutého plnenia. Zároveň v konaní vzniesol voči nároku žalobkyne
námietku premlčania a poprel tvrdenia žalobkyne o jeho úmysle bezdôvodne sa obohatiť na úkor
žalobkyne.
3. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil,
a vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, oboznámením obsahu výpisu z
obchodného registra žalovaného, vyjadrenia žalovaného zo dňa 4.4.2017, vyjadrenia žalobkyne zo
dňa 27.4.2017, oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C/12/2014, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C/12/2014 vyplýva, že dňa 5.2.2009 písomnou
žiadosťou žalobkyňa ako dlžník požiadala žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v
žiadosti uviedla, že požaduje úver vo výške 896,24 eur so splatnosťou úveru v 30. mesačných
splátkach k 19. dňu v mesiaci, pričom mesačná splátka je 54,77 eur, zmluvná odmena, ktorá predstavuje
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je 746,86 eur, predpokladaná RPMN
68,83%,ročnáúrokovásadzba68,83%,priemernáRPMN34,92%;ďalejsavžiadostiuvádzaposkytnutá
suma revolvingu 443,64 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 542,22 eur, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,70%, ročná úroková sadzba revolvingu 67,54%. V žiadosti/
zmluve sa ďalej nachádzajú v bode 6. zmluvy údaje o schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru
896,24 eur, splatnosť na dobu 30 mesiacov k 19. dňu v mesiaci, mesačná splátka 54,77 eur, zmluvná
odmena, ktorá predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom 746,86 eur, RPMN za úver
66,89%, ročná úroková sadzba úveru 68,83%, priemerná RPMN 34,92%, poskytnutá čiastka revolvingu
443,64 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 542,22 eur, predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 55,38%, ročná úroková sadzba revolvingu je 67,54%. V bode 8.1 pod názvom
„Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“ je upravená
dohoda o odplate za poskytnutie služby za odklad splatnosti splátok úveru vo výške 88,73 eur. V ďalších
ustanoveniach zmluvy je upravená splatnosť tejto odplaty a spôsob započítania, a to ku dňu poskytnutia
úveru. Zmluva je podpísaná žalobkyňou 5.2.2009 a žalovaným 9.2.2009.
5. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C/12/2014 ďalej vyplýva, že žalovaný si v uvedenom konaní uplatnil
voči žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 1.257,04 eur s prísl. na základe zmluvy o revolvingovom úvere
zo dňa 9.2.2009. Súd rozsudkom zo dňa 2.10.2015 č.k. 14C/12/2014-45 konanie v časti o zaplatenie
istiny 164,31 eur zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z rozsudku vyplýva, že predtlačený
formulár vydaný žalovaným, označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o
revolvingovom úvere, podpísala žalobkyňa v postavení dlžníka ako prvá v poradí dňa 5.2.2009. Zároveň
bol aj úplne vyplnený bod 5. formulára označený ako: „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“.
Následne žalovaný v postavení veriteľa doplnil údaje do bodu 6. označeného ako: „Údaje o schválenom
revolvingovom úvere“ a dňa 9.2.2009 zmluvu popísal aj on. Doplnené údaje týkajúce sa podmienok
poskytnutého úveru sa medzi bodom 5. a bodom 6. Žiadosti/Zmluvy líšia v údaji o výške RPMN za úver
a údaji o výške RPMN po poskytnutí revolvingu. Súd konštatoval, že z opísaného postupu je zrejmé,
že tento údaj o podmienkach poskytnutého revolvingového úveru žalovaný zmenil až potom, čo bol
formulár podpísaný žalobkyňou. V citovanom rozsudku súd ďalej uvádza, že formulár ani po podpise
žalovaného nepovažuje za uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere, ale len za zmenený návrh, po
ktorom malo nasledovať ešte oboznámenie sa žalobkyne s takýmto zmeneným návrhom a až následný
podpis zmluvy v prípade súhlasu žalobkyne s takýmto návrhom. Keďže po zmene návrhu na uzavretie
zmluvy uskutočnenom žalovaným už žiadna písomná zmluva podpísaná sporovými stranami nebola,
súd konštatoval, že zmluva o (spotrebiteľskom) revolvingovom úvere ani nevznikla, teda peňažné
prostriedky, ktoré poskytol žalovaný žalobkyni, jej boli poskytnuté bez právneho dôvodu. Žalobkyni
preto vznikla povinnosť vrátiť ich z titulu bezdôvodného obohatenia. V rozsudku sa uvádza, že bolo
preukázané, že žalobkyňa poskytnutú sumu už dávno vrátila a dokonca ju preplatila. Žalobu žalovaného
preto súd ako nedôvodnú zamietol.
6. Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14C/12/2014 - z karty klienta - zistil aj to, že žalobkyni
bola poskytnutá celkovo suma 1.597,99 eur a žalobkyňa splatila sumu 2.412,55 eur, t.j. sumu, ktorú bola
povinná žalovanému uhradiť preplatila o 814,56 eur. Z karty klienta zároveň vyplýva, že sumu 1.597,99eur žalobkyňa vysplácala ku dňu 22.8.2011 a následné ďalšie úhrady boli poukázané žalovanému bez
právneho dôvodu. Sumu 814,56 eur žalobkyňa uhradila postupne od 22.8.2011 do 25.1.2013.
7. V konaní si žalobkyňa voči žalovanému uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
814,56 eur, t.j. sumy, o ktorú preplatila poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému v súvislosti so
zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 9.2.2009. Žalovaný s jej nárokom nesúhlasil a v
konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
8. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nároku žalobkyne
nemožno vyhovieť.
11. Žalovaný v konaní namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu, preto sa súd najskôr vysporiadal
s touto jeho námietkou. Žalovaný uvádzal, že nárok z bezdôvodného obohatenia, ktorý si žalobkyňa v
konaní uplatňuje, nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom.
S týmto názorom sa súd nestotožnil. Je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
je predmetom konania, žalobkyňa odvíja od zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 9.2.2009. Svojou
povahovou by sa jednalo o spotrebiteľský úver, a teda aj spotrebiteľskú zmluvu. Za tejto situácie je potom
daná miestna príslušnosť Okresného súdu Prievidza podľa § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku
(CSP). Súd preto nepovažoval námietku žalovaného za dôvodnú a podľa § 42 CSP na ňu neprihliadol.
Zároveň súd uvádza, že rovnaký názor v obdobnej veci vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení
č.k. 11NcC/33/2016-99 zo dňa 22.6.2016.
12. Žalobkyňa si uplatňuje žalovaný nárok ako bezdôvodné obohatenia, ktoré malo vzniknúť na
strane žalovaného z titulu prijatia plnenia v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere. V konaní
bolo nepochybne preukázané, že tunajším súdom v konaní sp.zn. 14C/12/2014 bolo posúdené, že
k uzavretiu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru dňa 9.2.2009 medzi stranami sporu nedošlo a
finančné prostriedky zo strany žalovaného boli žalobkyni poskytnuté bez právneho dôvodu. Rovnako v
uvedenom konaní bolo právoplatným rozsudkom zo dňa 2.10.2015 č.k. 14C/12/2014-45 konštatované,
že žalobkyni vznikla povinnosť žalovanému uhradiť len to, čo jej žalovaný skutočne poskytol, t.j. sumu
1.597,99 eur, ako aj to, že žalobkyňa žalovanému túto sumu preplatila, keď mu uhradila sumu celkom
2.412,55 eur. Žalovanému teda na úkor žalobkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 814,56 eur.
Túto sumu si žalobkyňa žalobou voči žalovanému uplatnila.
13. Žalovaný voči nároku žalobkyne vzniesol námietku premlčania, preto súd skúmal, či nárok žalobkyne
bol uplatnený včas. Ako bolo uvedené, žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.412,55 eur, pričom
splatiť mala iba sumu 1.597,99 eur. Z karty klienta (v pripojenom spise sp.zn. 14C/12/2014) je zrejmé,
že žalobkyňa dlh voči žalovanému uhrádzala v splátkach po 54,77 eur. Sumu 1.597,99 eur tak uhradila
ku dňu 22.8.2011 (uhradením 30 splátok po 54,77 eur). V uvedený deň po prvýkrát vzniká na strane
žalovaného bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, a to výške 45,11 eur (30 x 54,77 eur = 1.643,10
eur; 1.643,10 eur mínus 1.597,99 eur = 45,11 eur). Od tohto dňa po prvýkrát začína plynúť 3-ročná
objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyňou. Rovnako ďalšie úhrady realizované
žalobkyňou v období od 16.9.2011 do 25.1.2013 predstavovali bezdôvodné obohatenie na strane
žalobcu a odo dňa jednotlivých úhrad začala plynúť 3-ročná objektívna premlčacia doba. Žalobkyňa si
svojnároknasúdeuplatniladňa16.3.2017,tedapouplynutí3-ročnejobjektívnejpremlčacejdoby.Pokiaľ
ide o počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia,
táto začala plynúť žalobkyni momentom, kedy sa z rozhodnutia súdu v konaní sp.zn. 14C/12/2014 (t.j.
2.10.2015) skutočne dozvedela, že sa jednalo o neplatne uzavretú zmluvu, resp. že k uzavretiu zmluvyvôbecnedošlo.Subjektívnapremlčaciadobavšaknemôžeprekročiťtrvanieobjektívnejpremlčacejdoby,
a teda doba na podanie žaloby žalobkyni uplynula najneskôr dňa 25.1.2016 (v súvislosti s nárokom na
vydanie poslednej uhradenej splátky žalovanému). Nárok žalobkyne je teda premlčaný.
14.Súdsanestotožnilsargumentácioužalobkyne,ževdanejveciplynie10-ročnáobjektívnapremlčacia
doba na uplatnenie nároku, čo odôvodňovala tým, že žalovaný dlhodobo opakovane uzatváral obdobné
zmluvy ako v jej prípade aj s mnohými inými osobami, svoje zmluvy nedal do súladu so zákonom
o spotrebiteľských úveroch, hoci jeho povinnosťou ako nebankového subjektu, ktorý má dlhodobo v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Takéto jeho konanie je potom podľa názoru žalobkyne potrebné posudzovať
ako úmyselné, vedúce k bezdôvodnému obohateniu. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Podľa
názoru súdu v postupe žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno vidieť úmysel získať na
úkor klientov bezdôvodné obohatenie. Nie je ani logické, aby žalovaný uzatváral zmluvy, o ktorých vie,
že sú neplatné, resp. že ani nedochádza k ich uzavretiu. Záujmom žalovaného, resp. dodávateľov vo
všeobecnosti je, aby mali svoje zmluvné vzťahy uzavreté platne a aby sa na základe uzavretých zmlúv
mohli úspešne domáhať svojich nárokov aj na súde. To, že žalovaný pokladal zmluvu so žalobkyňou za
platný, a teda perfektný právny úkon, preukazuje aj to, že si na jej základe uplatnil nárok voči žalobkyni
v súdnom konaní. Podľa názoru súdu postup žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere nemožno
považovať za úmyselné konanie za účelom získania bezdôvodného obohatenia, a preto v danej veci je
potrebné aplikovať na premlčanie objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu.
15. Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, že žalobu žalobkyne z dôvodu
premlčania uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol.
16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. V konaní mal žalovaný úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.