Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/260/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513207805
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1513207805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia

senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Q. X.,
narodený XX.X.XXXX, bytom A., K. Č.. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V, z 17.3.2016, č.k. 14C/101/2013-90, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, z 17.3.2016, č.k. 14C/101/2013-90 p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. OkresnýsúdBratislavaV,rozsudkomz17.3.2016,č.k.14C/101/2013-90uložilžalovanémupovinnosť
vypratať a žalobcovi odovzdať byt č. XX, nachádzajúci sa na K. ulici č. XX, J.. poschodie v A., do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu. Súčasne uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na vypratanie vyššie označeného bytu žalovaným z dôvodu, že
uplynula doba, na ktorú bol nájom bytu dohodnutý. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie

preukázané, že žalovaný sa od 1.12.2008 stal na základe nájomnej zmluvy nájomcom X-izbového bytu
č. XX, na K. ulici č. XX, v A.. Vlastníkom tohto bytu je žalobca. Nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú do 08.10.2011 s tým, že uplynutím uvedenej doby nájmu bude nájom predĺžený o ďalšie
3 roky ak žalovaný splní súčasne dané podmienky 1.) že okrem nájmu bytu, ktorý je predmetom
zmluvy žalobca naďalej spĺňa všetky podmienky pre pridelenie nájmu bytu podľa príslušných právnych
predpisov, 2.) že počas doby nájmu nedošlo k porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich z nájomnej
zmluvy a príslušných právnych predpisov a 3.) že počas doby nájmu nedošlo k uplatneniu ustanovení

Občianskeho zákonníka pre ukončenie nájmu. V konaní nebolo sporným, že dňa 4.1.2013 bol žalovaný
žalobcom vyzvaný na vrátenie bytu s poukazom na to, že z dôvodu skončenia nájmu dňom 8.10.2011,
teda od 9.10.2011 užíva byt bez právneho dôvodu a za jeho užívanie neplatí. Žalovaný na úhradách
spojených s užívaním sporného bytu k októbru 2014 dlhoval 1417,39 eur a k februáru 2016 dlhoval
879,13 eur. Žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie nájomnej zmluvy, jeho žiadosti však vyhovené
nebolo. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pokiaľ žalovaný sporný byt užíval aj po 8.10.2011, potom
žalobca podal žalobu o vypratanie bytu dôvodne, pretože žalovaný k užívaniu bytu nemá právny titul.

Nájom bytu obnovený nebol a žalovaný bráni žalobcovi s bytom nakladať. Splnenie podmienok pre
predlženie nájomnej doby o ďalšie 3 roky nebolo preukázané. Súd prvej inštancie uložil žalovanému
spornýbytvyprataťbezbytovejnáhrady,pretoženájomnázmluvabolauzavretánadobuurčitúavtakom
prípade žalovaný právo na bytovú náhradu nemá. V danom prípade nejde o byt osobitného určenia,ani o služobný byt a nájom bytu neskončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, preto neprichádza do úvahy ani bytová náhrada v zmysle
§ 4 zák. č. 189/1992 Zb. v plat. znení, o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov. Po

právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 685 odsek 1, § 710
odseky 1, 2, § 712a odsek 9, § 123 a § 126 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
aj OZ). O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) a to na základe zásady úspechu v spore. Žalobca mal v konaní
plný úspech v spojení s ktorým mu vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za žalobu 99,50 Eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že prvoinštančný súd pri svojom
rozhodovaní vôbec neprihliadol na to že sa stará o maloleté dieťa, že on sám má zdravotné problémy a
že nemá zázemie kde s maloletým dieťaťom bude bývať a ani neprihliadal na skutočnosť že riadne platil
nájomné vyplývajúce z nájomnej zmluvy a riadne požiadal o predĺženie nájomnej zmluvy v zmysle VZN

hl. mesta SR Bratislava. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil ani skutočnosť, že on byt
zhodnotilanaúpravubytupoužilvlastnéfinančnéprostriedky,pretožeináčbysavbytenedalobývať,bol
hygienicky závadný. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani to, že požiadal žalobcu o predĺženie doby
nájmu poukazujúc pritom na svoju situáciu, keď sa stará o maloleté dieťa, jeho zdravotný stav je zlý a
žalobca predmetnú žiadosť o predĺženie doby nájmu zamietol. Je preto toho názoru, že prvoinštnačné

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom.

4. Dodatočným podaním z 16.1.2017 žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie
na ktorom vyhlásil rozsudok bez jeho prítomnosti, takže sa v konaní nemal možnosť vyjadriť a brániť.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna

úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP),
rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP).

Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385
ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom
rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery,

ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotoveniarozsudkujedostatočnevyčerpávajúceazodpovedákritériámuvedenýmvustanovení§220
ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôrazneniesprávnosti napadnutého rozsudku poukazuje už len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje
na argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný užíva byt,
ktorý patrí do vlastníctva žalobcu, bez právneho titulu. Zmluva o nájme bytu zo dňa 1.12.2008 bola medzi
stranami uzatvorená na dobu určitú, a to do 8.10.2011. Žalobca vyzval žalovaného na vypratanie bytu,
avšak bezvýsledne. Z uvedeného dôvodu žalobca v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 OZ podal na okresnom súde reivindikačnú žalobu na

vyprataniebytu,ktorýžalovanýneoprávneneužíva,atakhozbavujemožnostivykonávaťjehovlastnícke
právo k bytu v zmysle ustanovenia § 123 OZ . Podľa § 126 odsek 1 OZ má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci proti tomu, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Z ustanovenia § 710 ods. 2 OZ vyplýva,

že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne nájom bytu uplynutím tohto času. Pretože
žalovaný v konaní nepreukázal, že po dohodnutej dobe nájmu, t.j. po 8.10.2011 došlo k uzavretiu
ďalšej nájomnej zmluvy, možno jednoznačne konštatovať, že od 9.10.2011 žalovaný užíva sporný
byt bez právneho dôvodu. Odvolacie námietky žalovaného, že sa stará o maloleté dieťa a že má
zdravotné problémy a že do bytu investoval svoje peňažné prostriedky nemajú vplyv na vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, pretože dôvodom vypratania predmetného bytu je zánik nájmu uplynutím
dojednanej doby a táto skutočnosť nepochybne vykonaným dokazovaním preukázaná bola. Preukázaná
bola aj skutočnosť, že k času skončenia nájmu bytu 8.10.2011 si žalovaný povinnosti nájomcu bytu
riadne neplnil, keď neplatil k bytu predpísané úhrady z ktorého dôvodu mu nájom bytu nebol žalobcom
predĺžený. Súd prvej inštancie procesne nepochybil keď pojednávanie 17.3.2016 na ktorom vyhlásil

rozsudok vykonal v zmysle § 101 odsek 2 OSP v neprítomnosti žalovaného, pretože žalovaný sa napriek
riadnemu predvolaniu na pojednávanie nedostavil. Žalovaný bol na predmetné pojednávanie predvolaný
7.12.2015 kedy bola zásielka s predvolaním podaná na pošte a mala mu byť podľa pokynu súdu prvej
inštancie doručená do vlastných rúk. Doručovaná mu bola neúspešne poštou 9.12.2015 a bezvýsledný
bol aj druhý pokus o doručenie 10.12.2015. Pošta po márnom uplynutí doby počas ktorej bola zásielka u

nej uložená a pripravená pre žalovaného na vyzdvihnutie, predmetnú zásielku 30.12.2015 súdu vrátila.
Podľa § 47 odsek 2 OSP platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola
zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Podmienky predpokladané
v ustanovení § 47 odsek 2 OSP vo vzťahu k predvolaniu žalovaného na pojednávanie boli splnené,
čo znamená, že účinky doručenia predvolania žalovanému nastali po uplynutí určenej doby, aj keď si
písomnosť žalovaný fakticky neprevzal.

13. Súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného na vypratanie bytu, a to bez bytovej
náhrady, keďže v zmysle § 712a odsek 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na
určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania, keď súd prvej inštancie aplikoval zásadu úspechu
v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP (§ 255 ods. 1 CSP ) a rozhodol vecne

správne, keď uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s §
262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň
podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).