Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/257/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201140
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5617201140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému X. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F., V. - Z., B. XXXX/XX, o zaplatenie 2.004,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Csp/22/2017-50 zo dňa 20. júna 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Vo výroku, odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.004,29 eur a
úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.893,63 eur od 31.01.2017 do zaplatenia, v lehote 4 mesiacov
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 1 ods. 2 prvá veta, § 2 písm. a),
b), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 488, § 559, § 565, §
517 ods. 1, 2, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z.

3.Súdprvejinštanciemalzapreukázané,žežalobcavsúladesúverovouzmluvou,poskytolžalovanému

finančný úver vo výške 2 000,- eur za individuálne dojednaných podmienok v písomnej zmluve. Podľa
súdu prvej inštancie žalovaný však nedodržal dojednané podmienky, keď úver nesplácal v splátkach
dojednaných vo výške 39,27 eur mesačne, splatných vždy do 18-teho dňa toho-ktorého kalendárneho
mesiaca. Ďalej dôvodil, že posledná úhrada na účte žalovaného bola zrealizovaná dňa 18.10.2016, aj to
nie v plnej výške, len v sume 6,10 eur. Ďalšie splátky žalovaný už nepoukázal, takže za použitia výkladu,
ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší(§54ods.2Občianskehozákonníka),veriteľboloprávnenývzmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru ku dňu 20.01.2017.

Žalobca v súlade s hmotným právom upozornil žalovaného prípisom zo dňa 21.11.2016 na omeškané
splátky(zamesiaceoktóberanovember2016)azároveňhoupozornil,ževprípadeneuhradeniadlžných
splátok pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Pretože žalovaný na túto výzvu nereagoval, dlžné splátky
neuhradil, žalobca oprávnene dňa 20.01.2017 pristúpil k zosplatneniu úveru. Ku dňu zosplatneniapredstavoval dlh žalovaného z titulu nesplatenej istiny 1.893,64 eur, keď na úhradu úveru 2.000,- eur
zo splátok žalovaného bola započítaná čiastka 106,36 eur. Úverovou zmluvou boli dojednané úroky z
úveru 17,9 % ročne, pričom ku dňu zosplatnenia, t. j. 20.01.2017, podľa súdu prvej inštancie tieto úroky

predstavovali čiastku 362,89 eur. Zo sumy splatenej žalovaným žalobca započítal na úhradu zmluvného
úroku sumu 253,17 eur, takže dlh na úrokoch predstavuje čiastku 109,72 eur. Z prepočtu úrokov z
omeškania vyplynulo, že žalovaný do zosplatnenia úveru nesplácal splátky vždy v dojednanej výške
a termíne splatnosti, dostal sa do omeškania, pričom žalobca zaúčtoval na ťarchu účtu žalovaného
úroky z omeškania z týchto splátok vo výške 5 % ročne, spolu vo výške 1,02 eur, pričom zo sumy

zaplatenej žalobcom na úhradu úroku z omeškania bola započítaná čiastka 0,09 eur, takže dlžný úrok
z omeškania predstavuje sumu 0,93 eur. Pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanému sumu 2.004,29 eur
(nezaplatená istina 1.893,64 eur, dlžný úrok z úveru 109,72 eur a dlžné úroky z omeškania 0,93 eur),
vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázanú dôvodnosť uvedeného nároku a v tejto
časti súd žalobe vyhovel.

4. Ďalej dôvodil, že žalobca zosplatnil celý úver ku dňu 20.01.2017, pričom žalovaného vyzval na
zaplatenie dlžnej čiastky najneskôr do 30.01.2017. Pre vznik omeškania podľa súdu prvej inštancie
nebol určujúci dátum zosplatnenia úveru, ale lehota, ktorú žalobca určil žalovanému na zaplatenie
dlžnej sumy. Žalovaný nezaplatil istinu 1.893,64 eur v lehote určenej žalobcom, t. j. do 30.01.2017,
preto dňom 31.01.2017 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou

určená základná úroková sadzba 0,0 %, a potom úroky z omeškania predstavujú 5 % ročne. Súd preto
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dlžnej istiny 1.893,63 eur od 31.01.2017 do
zaplatenia. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z istiny 1.893,64 eur aj za obdobie
od 21.01.2017 do 30.01.2017, súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že žalobcovi
nepatria úroky z omeškania uplatnené vo výške 5 % ročne z úrokov z úveru vo výške 109,72 eur za

obdobie po splatnosti úveru, t. j. od 21.01.2017 do zaplatenia. Úroky z úveru, aj úroky z omeškania
sú v zmysle citovanej právnej úpravy príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením
zmluvnýchúrokovnevznikáveriteľoviprávonaúrokyzomeškania(R70/95).PodľajudikatúryObčiansky
zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z
omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky, t. j. zmluvných úrokov (Rc

5/2006). Súd preto zamietol žalobu aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania
5 % ročne zo sumy 109,72 eur od 21.01.2017 do zaplatenia.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 251, § 255 ods. 1 a § 262 CSP tak,
že žalobca mal v konaní úspech v prevažnej časti (priznaná mu bola celá uplatnená istina, ktorá

bola základom pre vyrubenie súdneho poplatku). Vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil náhradu trov
vzniknutých zaplatením súdneho poplatku, preto mu súd v zmysle citovanej právnej úpravy priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie čo do zamietajúcej časti rozsudku. K názoru

súdu prvej inštancie, že právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva Občiansky ani
Obchodný zákonník nepripúšťa, uviedol s poukazom na rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 4Cob 62/2017,
podľa ktorého „S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§
497 Obchodného zákonníka). S omeškaním s úhradou úroku je možné požadovať platenie úrokov
z omeškania z nezaplatených úrokov (§ 369 v spojení s § 502 Obch. zákonníka). Ak je dlžník v

omeškaní so splatením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.
Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov úroky
z omeškania.“ Odvolateľ poukázal na fakt, že zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný
úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento sa ďalej nenavyšuje. Preto podľa odvolateľa
nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov

veriteľa. Z uvedeného dôvodu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť.

7. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.)
napadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovýroku,ktorýmsúdprvejinštancievozvyškunávrhzamietol,
postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Rovnako aj vo výroku o trovách konania
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. Zároveň odvolacísúd konštatuje, že výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2.004,29 eur, úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.893,63 eur od 31.01.2017 do
zaplatenia, v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, sa nedotkol.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

10. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľa boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľa, ktorý v odvolaní dôvodil, že zmluvné
úroky boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia,
pričom poukázal na ústavný princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj predvídateľná a konzistentná

judikatúra. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval podľa judikatúry
Najvyššieho súdu SR, pričom krajský súd nie je viazaný rozhodnutím iného krajského súdu.

13. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva
žalovanému v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešný.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)