Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 29, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202861
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716202861.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: O.. Z. Q., F..
XX.XX.XXXX, T. C. XXXX/XX, XXX XX E. X, o zaplatenie 295,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 295,94 eur, ktorá pozostáva z vyčísleného úroku vo výške 91,97 eur (úrok vo výške 39,15 %
ročne zo sumy 350,00 eur od 15.10.2013 do 16.06.2014), poplatku vo výške 160,97 eur, poplatku za

upomienky vo výške 10,00 eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 33,00 eur a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod č. 608901406 zo dňa 14.10.2013
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 350,00 eur. Žalovaný sa zmluvne zaviazal peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 184,97 eur a úrok vo výške 137,03 eur, celkovo mal zaplatiť
čiastku 672,00 eur. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov zmluvne dohodnutá na sumu 184,97
eur predstavovala RPMN vo výške 92,00 % a bola vypočítaná podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,

podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Úrok z
poskytnutého úveru vo výške 137,03 eur predstavuje 39,15 % ročne. Celkovú čiastku úveru vo výške
672,00 eur sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť, ak nie je dohodnuté inak do 23.10.2014 na účet
žalobcu alebo v hotovosti mandatárovi. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že zmluva č. 608901406 zo
dňa 14.10.2013 sa mení tak, že žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť celkovú čiastku 672,00 eur v
12 splátkach vo výške 56,00 eur, vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.11.2013.

Žalovaný uhradil pred splatnosťou dlhu istinu vo výške 350,00 eur. Na základe toho, že porušil
podmienky zmluvy a nedodržal splátkový kalendár, žalobca žalovanému oznámil, že v zmysle zmluvy
stratil výhodu splátok, dlh sa stal splatný v celosti a vyzval ho na úhradu celého dlhu. Vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa zmluvné
stranydohodlinazákonnomúrokuzomeškania,vprípadeomeškaniažalovanéhoanaúhradenákladov,
ktoré vzniknú žalobcovi v súvislosti s uplatnením práva.

2. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz č.k. 15C/85/2016-31 zo dňa 24.10.2016. Proti
platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že vymáhané plnenie má svoj základ v
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, z ktorých poukázal najmä na to, že za
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 350,00 eur má veriteľovi do 1 roka vrátiť sumu 672,00 eur, čo
po prepočte predstavuje RPMN vo výške 92,00 %; úrok vo výške 39,15 % považuje za neplatný, pretože

prevyšuje viac ako dvojnásobne priemer v bankách, ktorý bol v období vzniku zmluvy za porovnateľný
úver vo výške 13,84 %. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že istinu úveru vo výške 350,00 eur zaplatil,neexistuje právny dôvod na zaplatenie úroku z omeškania ani na vymáhanie úroku z úveru. Podmienky v
zmluve preto považuje za neprimerané. Na základe uvedeného navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil
v celom rozsahu a žalobu v celosti prípadne čiastočne zamietol a rozhodol o bezúročnosti úveru. Po

podaní odporu súd uznesením č.k. 15C/85/2016-39 zo dňa 06.12.2016 platobný rozkaz zrušil v celom
rozsahu.

3. Žalobca sa k podanému odporu nevyjadril.

4. Súd vo veci vykonal ústne pojednávanie dňa 29.05.2017 za prítomnosti žalovaného, žalobca svoju
neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 24.05.2017, v ktorom uviedol, že žiada, aby sa
súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní súd oboznámil žalovaného s obsahom
žaloby ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise. Žalovaný zotrval na všetkých
skutočnostiach, ktoré uviedol v odpore. Nové skutočnosti k veci neuviedol. Trovy konania si žalovaný
neuplatnil. V rámci predbežného právneho posúdenia súd konštatoval, že žalobca doposiaľ nepreukázal

skutkovými tvrdeniami ani listinnými dôkazmi žalovaný nárok v tomto konaní. Po vykonaní dokazovania
súd dospel k týmto skutkovým zisteniam. Strany sporu, žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.10.2013
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č, 608901406 (č.l. 6) podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 350,00
eur, pričom žalovaný mal zaplatiť celkovo sumu 672,00 eur, čiže okrem úverovej istiny sa žalovaný

zaviazal zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,00 eur. Celkové
náklady boli tvorené súčtom úroku v sadzbe 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo
sumu 137,03 eur a administratívnym poplatkom za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 184,97
eur.RPMNbolastanovenána92,00%.Celkovúsumuúverusažalovanýzaviazalzaplatiťdo23.10.2014
na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru (č.l. 8).

Dohodou o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 608901406 zo dňa 14.10.2013 (č.l.
5) sa zmenil obsah zmluvy v tom, že celkový úver vo výške 672,00 eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v 12
pravidelných mesačných splátkach po 56,00 eur, vždy k 23. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom
23.11.2013. Zároveň sa zmenila aj RPMN za poskytnutý úver, a to na výšku 49,13 % ročne.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku
právneho vzťahu (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

6. Podľa § zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7.Podľa§9ods.2písm.i)zákonač.129/2010Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z ,poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k) , r) a y).

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.10. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

15.Súd nazákladevykonanéhodokazovaniaapozhodnoteníjehovýsledkovdospelkzáveru,žežaloba
niejedôvodná.Jenesporné,žemedzižalobcomažalovanýmbolauzatvorenázmluvaospotrebiteľskom
úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere jednoznačne vyplýva, že žalovaný tu vystupuje v pozícii spotrebiteľa, ktorému bol

poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania. Čo sa týka žalobcu,
tak z výpisu z obchodného registra je jednoznačné, že žalobca poskytuje ako podnikateľ služby aj
spotrebiteľom tým, že poskytuje úvery. Nakoľko žalovaný je spotrebiteľom podľa zákona č. 129/2010
Z.z., ako aj v súlade s ust. § 52 a nasl. OZ dopadá na neho v celom rozsahu ochrana podľa OZ,
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa zákona č. 129/2010 Z.z. obsahovať náležitosti, ktoré tento
zákon ustanovuje v § 9. Súd konštatuje, že zmluvné strany síce uzatvorili platnú úverovú zmluvu,
tá však nemala platne dohodnuté niektoré obsahové náležitosti, z čoho vyplýva, že tieto obsahové
náležitosti absentovali. Súd sa oboznámil s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v
eurách rezidentom eurozóny za III. štvrťrok 2013, a to novo poskytovaných spotrebiteľských úverov

pre domácnosti pri lehote splatnosti do 1 roka, kde v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková
sadzba vo výške 8,96 % ročne. Z uvedeného vyplýva, že úroková sadzba dohodnutá v predmetnej
zmluve v úrokovej sadzbe vo výške 39,15 % ročne bola viac ako štvornásobne vyššia. Za odplatu je
nutné považovať aj dohodnutý administratívny poplatok za vypracovanie a uzatvorenie tejto zmluvy vo
výške 184,97 eur. Tento poplatok spolu s dohodnutými úrokmi predstavoval celkový náklad 322,00 eur,

v dôsledku čoho dosiahla RPMN úveru pred dohodnutím dohody o splátkach výšku 92,00 % ročne a
táto skoro dvojnásobne prevyšovala priemernú RPMN 49,13 % ročne v čase uzavretia zmluvy. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že výška administratívneho poplatku dosahuje takmer 53 %
požičanej istiny. Aj keď v čase uzavretia úverovej zmluvy ku dňu 14.10.2013 výška najvyššej prípustnej
odplaty stanovenej v ust. § 53 ods. 6 OZ nebola legislatívne určená tak, ako je dnes špecifikovaná

v ust. § 1 a 1a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že dohodnutá odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver
výrazne prevyšovala rámec, ktorý neskôr zákonodarca v cit. úprave stanovil (s účinnosťou cit. zákona
od 01.09.2014) ako rámec prijateľnej odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Dohodnutá výška úrokov a administratívneho poplatku bola podľa názoru súdu dohodnutá v tak vysokej

výške, že odporovala dobrým mravom ako aj ust. § 53 ods. 6 OZ. Preto súd dospel k presvedčeniu,
že odplata veriteľa (žalobcu) za poskytnutie finančných prostriedkov bola dohodnutá v tak neprimeranej
výške, že podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch v danom období poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému a
súčasneodporovaladobrýmmravom.Veriteľovitakzabezpečovaladorokavrátenietakmerdvojnásobku

požičanej istiny. Preto súd považoval ustanovenia o výške úrokov a o administratívnom poplatku,
ktoré spolu tvorili odplatu veriteľa za planenia, ktoré boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi a
naviac odporovali zákonu, a to ust. § 53 ods. 6 OZ, v dôsledku čoho boli neplatné. Platná dohoda o
výške úrokov potom spôsobovala absenciu tejto náležitosti úverovej zmluve a následne aj následokpredpokladaný ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.,v zmysle ktorého sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobca nemá nárok na zaplatenie súm, ktoré
požadoval, a to vyčísleného úroku vo výške 91,97 eur, ako úroku vo výške 39,15 % ročne z istiny úveru

od 15.10.2013 do 16.06.2014 a poplatku vo výške 160,97 eur. Čo sa týka nároku zo zmluvnej pokuty
vo výške 33,00 eur a 10,00 eur za upomienky, súd je toho názoru, že žalovaný zaplatením istiny pred
zmluvne dohodnutou lehotou splatnosti úveru, čo uviedol sám žalobca v žalobe, teda do 1 roka, zmluvné
podmienky neporušil a teda zo strany žalobcu ne je dôvodné si predmetné nároky uplatňovať. Zároveň
súd poukazuje na skutočnosť, že uplatňované nároky žalobca nepreukázal. Vzhľadom k uvedenému má

súd za to, že žalobca prostriedkami procesného útoku nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby. Zároveň
súd konštatuje, že žalovaný úspešne využil prostriedky procesnej obrany v tomto konaní. Preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.

16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP . Vo
veci mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo

veci úspech nemal. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že tieto žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.