Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213068
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116213068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so
sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: R. V., W.. XX.X.XXXX, F.
XXX XX V. - A., T. XX, o zaplatenie 653,28 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 25C/211/2016-47 zo dňa 15.5.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak po zistení, že žalobca žalobou podanou elektronicky na súde dňa 22.6.2016, žiadal
súd, aby vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 653,28 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 653,28 Eur od 20.04.2014 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom

žalobcu. Taktiež uviedol, že časť úveru splatil, a to v sume 1 230 Sk. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením s návrhom, vyjadrením žalovaného, oboznámením so spisom XT XX/XXXX, ako aj s
ďalším spisovým materiálom a zistil, že žalobca ako veriteľ na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 18.03.2004 poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 398,33 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 254,93 Eur, teda spolu vo výške 653,26 Eur. Žalovaný mal
úver splácať v mesačných splátkach po 40,83 Eur od 01.04.2004. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratil výhodu splátok a dňa 20.04.2004

sa stal dlh splatným v celosti. Voči žalovanému bolo na Vojenskom obvodovom súde v Prešove vedené
trestné konanie pod sp. zn. XT XX/XXXX. V tomto konaní Vojenský obvodový súd uznal žalovaného
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona a podľa §
229 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu, ako poškodeného, so svojím nárokom na náhradu
spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Vojenský obvodový súd v odôvodnení konštatoval, že
poškodená spoločnosť si neuplatnila náhradu škody podľa § 43 ods. 2 Trestného poriadku, t. j., že
z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. V

trestnom konaní prokurátor pri podaní obžaloby uviedol, že žalovaný žalobcovi spôsobil škodu vo výške
najmenej 357,50 Eur. Rozsudok XT XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol právoplatnosť vo
výroku o vine a treste dňa 09.03.2006 a právoplatnosť vo výroku o náhrade škody dňa 08.04.2006.
Žalovaný vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňujeprávo na náhradu škody, keďže v trestnom konaní o jeho nároku rozhodnuté nebolo a bol odkázaný
na občianske súdne konanie. Hoci v trestnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný z
predmetného úveru zaplatil sumu 1 230 Sk, teda 40,83 Eur, žalobca si ako škodu uplatňoval celú sumu

pôvodne poskytnutého úveru, a to tak istinu, ako aj úroky a poplatky. S poukazom na skutočnosť, že
žalovaný zaplatil z predmetného úveru vyššie uvedenú sumu, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. Čo sa týka zamietnutia žaloby vo zvyšku, súd prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesol
žalovaný, pričom zistil, že táto námietka je dôvodná. Rozsudok, ktorý uznal žalovaného za vinného
z prečinu úverového podvodu, nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2006. Súd mal teda za to, že od

10.03.2006 začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie si svojho nároku z
predmetnej úverovej zmluvy, keďže od tohto dátumu mal nepochybne vedomosť o tom, kto mu škodu
spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota tak žalobcovi uplynula dňa
10.03.2008. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty, ak by aj súd bral do úvahy skutočnosť, že škoda
bola spôsobená úmyselným konaním žalovaného, objektívna desaťročná premlčacia lehota by potom
podľa súdu začala plynúť v deň po uzatvorení zmluvy, teda dňa 19.03.2004 a uplynula dňa 19.03.2014.

Žaloba bola podaná dňa 22.06.2016. Je teda nepochybné, že nárok žalobcu je vo zvyšku premlčaný, a
to tak z dôvodu uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu,
súd mu priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolateľ razantne odmieta
postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa XX.X.XXXX uzavrel so
žalovaným zmluvu o úvere. Tvrdil, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskomúverevzmysleZákonaospotrebiteľskýchúveroch,apretoniejenamiestevzťahovaťna
ňuvýlučneustanoveniaObčianskehozákonníka.Vďalšejčastidôvodovodvolaniasažalobcavyjadroval

k výške odplaty so záverom, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe
zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle ustanovení 378 a nasl. CSP bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho

viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).

6. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

7. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2
CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu,
či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný
súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové
závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na

pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov. Odvolací súd je toho názoru, že
spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ust. § 220 CSP.

8. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Keďže ani v štádiu odvolacieho konania sa na
skutkovýchaprávnychzisteniachprvoinštančnéhosúduničnezmenilo,odvolacísúdsi osvojujenáležité

a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje a len na zdôraznenie správnosti
rozsudku, v súvislosti s odvolacími dôvodmi, zdôrazňuje (§ 387 ods. 2 CSP):

11. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu, je potrebné zdôrazniť, že prvoinštančný súd zamietol
žalobu žalobcu z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Dôvody odvolania však na

skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o premlčaní nároku absolútne nereagujú a namietajú len
spotrebiteľský charakter právneho vzťahu žalobcu a žalovaného a venujú sa aj otázke výšky odplaty,
ktorou sa však napadnuté rozhodnutie vôbec nezaoberá.

12. Preto sa odvolací súd obmedzil len na preskúmanie prvej odvolacej námietky žalobcu, že v
prejednávanej veci zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto nie

je namieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že táto
nie je opodstatnená.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy
medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

16. Odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi účastníkmi
založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. XXXXXXX z XX.X.XXXX, je vzťahom spotrebiteľským v
zmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení,pretoženepochybneideospotrebiteľskýúvervzmysle
zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

17. Odvolací súd tak pri rozhodovaní v predmetnej veci musel brať na zreteľ ustanovenie § 52 ods.
2, vetu tretiu Občianskeho zákonníka. Uvedený postup odvolacieho súdu korešponduje aj s právnym
názorom vysloveným Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015. Najvyšší
súd SR v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že: „... je zrejmé, že ak by Najvyšší súd SR zrušil

mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel
by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom
by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný
dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa

vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia
rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie

premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v
rozsudku, ktoré generálny prokurátor navrhuje zrušiť.“18. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnená odvolacia námietka, že
predmetná zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, nie je opodstatnená.

19. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu - otázka odplaty - nemohla byť dôvodom na preskúmanie
napadnutého rozsudku, pretože preskúmavanej veci sa vôbec netýka.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že uplatnené odvolacie dôvody nie
sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozsudku, a preto postupom vyplývajúcim z

ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.

21. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanému preukázateľné trovy v súvislosti s
odvolacím konaním nevznikli. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

22. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).