Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208032
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208032.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: F. G., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX Q. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 1.659,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/708/2015-34 zo dňa 14.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota,
Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 1375/2015). Toto rozhodnutie

odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a § 243d ods. 1, 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom do 31.12.2014), § 39, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako aj o ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Súdvodôvodnenínapadnutéhouzneseniauviedol,

že ako exekučný titul v danej veci bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IIC0610050 zo dňa
31.08.2011. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(doložky); skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore
so zákonom. Ak totiž exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (doložka), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu zákona vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelom
je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou
ku škode spotrebiteľa. Súd zároveň poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky. Oboznámením sa so zmluvou o úvere č. 9671703108 zo dňa 23.06.2008, uzavretou medzi
Poštovou bankou, a.s., a povinným, vrátane Všeobecných obchodných podmienok, kde v časti IIbod 10.2 "Riešenie sporov" je uvedené: "10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov

o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom
spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na
prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku,

ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“ Následne
došlo k niekoľkonásobnému zmluvnému postúpeniu pohľadávok medzi obchodnými spoločnosťami, až
naposledy na spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.

2. Súd konštatoval, že v danej veci ide o záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné
ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Formuláciu rozhodcovskej zmluvy nie je možné považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu,
lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej

zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
no z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s
odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu
priestor na rozhodnutie a voľbu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej zmluvy nie je kvalifikovaným vysvetlením vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej

vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Tieto podmienky neboli splnené
a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno
považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto
uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu

stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky
rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený

výkon rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať. Vzhľadom na to, že neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, a to je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné

zastavenie exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm.
d), f), h) OSP. Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku
ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/
EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu
Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V

obsiahlomodvolanívpodstatenamietal,žeexekučnýsúdniejeoprávnenýskúmaťmateriálnusprávnosť
rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľajeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách bol oprávnený ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný

rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje
atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný,
t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciu
odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými
podľa neho právne významnými okolnosťami.

4. Sudca súdu prvej inštancie podľa § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „Občiansky súdny
poriadok“) odvolaniu nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý bol však dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 14.10.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 21.03.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 1. júla
2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho

súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa§9aods.1,2,3,4Exekučnéhoporiadku:(1)Aktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

10. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej

medzi účastníkmi dňa 23.06.2008 v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). Svoju
právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných VOP, ktoré boli
súčasťou zmluvy úvere. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver 50.000 Sk, ktorý mal vrátiť
v 60 mesačných splátkach od 23.07.2008 do 23.06.2013, pričom bola dohodnutá úroková sadzba 24 %
a RPMN 27,95 %. Povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na

rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný
odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky
obsiahnutej vo VOP právneho predchodcu oprávneného, ktorý svoju pohľadávku postúpil. S ohľadom

na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie si na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania riešenia sporov na základe len všeobecnej
rozhodcovskej doložky vo VOP veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského

súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v
neprospech povinného. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k
odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná

podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Všeobecné
obchodné podmienky účinné od 17.03.2008 (v spise na č. l. 16-24) obsahujú v časti II. bod 10.2.2 také
znenie rozhodcovskej doložky, aké citoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Dojednanie v tejto
časti nešpecifikuje, ktorý rozhodcovský súd by mal spory rozhodovať; jeho označenie sa nachádza v
úplne inej časti VOP (I. časť, bod 2).

12. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,
2, 3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

13. V danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z
rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi veriteľom a povinným jednak v rámci zmluvy o úvere (časť 2.,

bod 7) a jednak aj vo VOP, na ktoré zmluva o úvere odkazovala ako na jej súčasť. Súd prvej inštancie na
základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky,
ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala vyššie citovaným
zákonným podmienkam § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd rovnako
ustálil, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a

to v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že motiváciou povinného bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo
mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne
ovplyvnená. Bolo viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený, a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa jeho výberu. Z predložených listín nie je zrejmé,

či oprávnený s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad
rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne
poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či mal reálnu možnosť obsah
tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil
a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku

bolo dojednané individuálne. Preto sa už len z tohto dôvodu rozhodcovská doložka podľa § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka za individuálne dojednanú nepovažuje. Nedostatok individuálneho dojednania
rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť.

14. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného

o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, žesa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny

predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval
neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými

riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára
2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Všeobecných obchodných podmienok
nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť
obchodných podmienok, kde táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec
nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie

o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval
odvolanie oprávneného za opodstatnené.

15. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal

právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne pre nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).