Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115206619
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115206619.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľky: R.. H. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX Ž., proti odporcovi : K.. Y.. T. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX Ž., o určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľkesumu2.000Eur,vlehotedotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľke sumou 200 Eur mesačne za obdobie

od 01.02.2014 do 31.08.2014 a sumou 150 Eur mesačne za obdobie od 01.09.2014 do 21.01.2016, a
to vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.

Zameškané výživné za obdobie od 01.02.2014 do 21.01.2016 vo výške 4.815,35 Eur je odporca p o v
i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 2.000,- eur titulom náhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
a tiež aby zaviazal odporcu prispievať na jej výživu ako nevydatej matky vo výške 200 Eur mesačne
za obdobie od 01.02.2014 do 31.03.2016. Návrh na začatie odôvodnila najmä tým, že od roku
2010 pracuje v kancelárii ministra vnútra na Ministerstve vnútra SR. Je jediným príjmom je príjem zo
zamestnania, nakoľko v zmysle ust. § 48 ods.6 zákona č. 73/1998 Zb. policajt popri výkone svojej

funkcienesmievykonávaťžiadnuinúplatenúfunkciu,nesmievykonávaťpodnikateľskúčinnosťaleboinú
zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich
podnikateľskú činnosť. Pred nástupom na materskú dovolenku predstavoval jej príjem v čistom sumu
696,70 eur mesačne. Počas materskej v období od februára 2014 do septembra 2014 poberala
navrhovateľka materské dávky vo výške 477 Eur, teda mesačne sa jej znížil príjem o 220 Eur. V tomto
období mesačné náklady dosahovali sumu 783 Eur z toho náklady na syna vo výške 345 Eur, náklady na
živobytie navrhovateľky v sume 278 Eur a náklady ubytovania v sume 160 Eur. Po skončení materskej

dovolenky dňa 04.09.2014 bola nútená opustiť ubytovňu Ministerstva vnútra SR, kde náklady ubytovania
činili iba 35 Eur mesačne. Do zamestnania musela nastúpiť z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, a
to najmä pre postoj odporcu, ktorý napriek viacerým výzvam navrhovateľky neplatil ani výživné na syna,
ani sa nijako nebol ochotný podieľať na úhrade nákladov spojených s tehotenstvom navrhovateľky apôrodom. Od marca 2015 do súčasnosti jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 850 Eur.
K tomuto príjmu poberala rodičovský príspevok vo výške 206 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52
Eur do mesiaca február 2016. Od 01.03.2016 začala poberať príspevok zo strany štátu na starostlivosť

o dieťa v sume 280 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Zároveň však od 01.03.2016 sa
zvýšili náklady spojené s pobytom syna Y. v jasliach, pretože tieto mesačne predstavujú sumu 300 Eur,
príspevok od štátu teda nepokryje náklady na jasle. Pokiaľ ide o náklady bývania tak tieto za obdobie od
01.03.2015 do 31.12.2015 predstavovali sumu 500 Eur mesačne, od mesiaca január 2016 do súčasnosti
tieto sa znížili na sumu 250 Eur. Ďalej má navrhovateľka štandardné výdavky stravovania v sume sumu

približne 200 Eur mesačne, náklady spojené s úhradou jednak nákladov televízora ako i mobilného
telefónu, štandardné náklady hygienických potrieb, kozmetiky. Po vynaložení všetkých nákladov jej z
príjmu mi ostáva približne suma 150 až 200 Eur mesačne. ďalej navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že
7 mesiacov tehotenstva bývala u rodičov a prispievala na úhradu nákladov spojených s bývaním 150 Eur
mesačne, čo teda za 7 mesiacov predstavuje sumu 1.050 Eur. Ostatné náklady spojené s tehotenstvo
a pôrodom v podobe nákladov liekov, ošatenia a podobne predstavovali sumu 1.272 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením s listinnými dôkazmi
a oboznámením s rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C/68/2014 - 292 zo dňa 03.02.2015 a
oboznámením s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/336/2015 - 500 zo dňa 01.07.2015.

Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania.
Odporca ostal počas celého konania nečinný, k návrhu na začatie konania sa nevyjadril. Súd vo veci
rozhodol na pojednávaní dňa 02.06.2016, vec prejednal v neprítomnosti odporcu, s tým, že odporca
mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a to podľa ust. 49 ods.3 O.s.p. v zmysle ktorého,
ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na doručovanie označil účastník

konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných predpisov alebo od zvoleného zástupcu
pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať
na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti podľa
odseku 4., s tým, že podľa § 49 ods.4 O.s.p. ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde
s účinkami doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s

oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k
siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia.
Odporca bol o tejto možnosti doručovania riadne poučený, nakoľko do vlastných rúk mu bolo doručené
predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 15.10.2015, toto prevzal osobne dňa 28.09.2015 ako
to vyplýva z doručenky na č.l.47, pričom prvopis predvolania obsahuje poučenie o tejto možnosti

doručovania súdnych zásielok (č.l.48).

V konaní nebolo sporné, že odporca je biologickým otcom mal. Y. Ď. narodeného dňa XX.XX.XXXX z
navrhovateľky ako matky, pričom otcovstvo bolo právoplatne určené rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k. 14C/68/2014 - 292 zo dňa 03.02.2015. Tiež nebolo sporné, že navrhovateľka a odporca manželstvo

neuzatvorili.

Súd zistil, že odporca bol od 01.07.2013 do 28.02.2015 zamestnancom spoločnosti W COM, s.r.o. , IČO
36428817 s hrubou mzdou 900 Eur a od 01.03.2015 je zamestnancom spoločnosti bys, s.r.o., so sídlom
v Žiline s hrubou mzdou 900 Eur, ktorú poberal v tejto výške do mesiaca 9/2015. Od mesiaca 10/2015 má

hrubú mzdu vykazovanú v sume cca 50 Eur (č.l.69). Uvedené zníženie mzdy korešponduje so začiatkom
predmetného súdneho konania. Podľa názoru súdu ide zo strany odporcu o skresľovanie reálneho
príjmu,nakoľkoodporcamázískanévysokoškolskévzdelanievoblastiinformačnýchtechnológií,vtomto
odbore aj pracuje a príjem vo výške necelých 50 Eur mesačne súd považuje za nereálne až absurdné,
a teda za účelovo znížený skutočný príjem práve s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti voči

navrhovateľke ako nevydatej matke. Je preukázané, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
a to bytu zap. na LV č. XXXX pre kat. územie Ž.. Z pripojeného spisu sp. zn.: 14C/68/2014 - z
rozsudku odvolacieho súdu, súd zistil, že túto nehnuteľnosť odporca nadobudol v mesiaci 09/2013 v
hodnote 65.000 Eur bez toho, aby ju v čase nadobudnutia zaťažil hypotekárnym úverom. Nehnuteľnosť
zaťažil až vo februári 2015, keď časť úveru vo výške 20.000 Eur si uložil na účet s 2% úrokom.

Z výsluchu navrhovateľky má ďalej súd za preukázané, že za posledné tri mesiace si neplní ani
vyživovaciu povinnosť voči synovi Y., pričom v predchádzajúcich mesiacoch sťažoval navrhovateľke
prevzatie poukazovaných súm výživného na syna tým, že na jednotlivých poštových poukážkach, ktoré
sú pripojené v spise ako dôkaz (č.l 84 až 90), do poznámky - „účel platby“ uvádzal vulgárne, nemiestneslovnéspojeniaavýrazyurážlivéhoadehonestujúceho obsahu,ktorésúspôsobilépoškodiťdobrémeno
a česť navrhovateľky a poškodiť ju v zamestnaní. Takéto konanie odporcu je v spoločnosti slušných ľudí
neakceptovateľné a neospravedlniteľné.

Súd má z vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že odporca vlastní nehnuteľný majetok nemalej
hodnoty, disponuje značnou finančnou hotovosťou vo výške 20.000 eur, ktorú má uloženú v banke na
2% úrok, má získané vysokoškolské vzdelanie v odbore informačných technológií, v tomto odbore aj
pracuje. Tiež má súd za preukázané, že pred nástupom na materskú dovolenku predstavoval príjem

navrhovateľky v čistom sumu 696,70 eur mesačne. Počas materskej v období od februára 2014 do
septembra 2014 poberala navrhovateľka materské dávky vo výške 477 Eur, teda mesačne sa jej znížil
príjem o 220 Eur. V tomto období mesačné náklady dosahovali sumu 783 Eur z toho náklady na syna
vo výške 345 Eur, náklady na živobytie navrhovateľky v sume 278 Eur a náklady ubytovania v sume
160 Eur. Po skončení materskej dovolenky dňa 04.09.2014 bola nútená opustiť ubytovňu Ministerstva
vnútra SR, kde náklady ubytovania činili iba 35 Eur mesačne. Do zamestnania musela nastúpiť z

dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, a to najmä pre postoj odporcu, ktorý napriek viacerým výzvam
navrhovateľky neplatil ani výživné na syna, ani sa nijako nebol ochotný podieľať na úhrade nákladov
spojených s tehotenstvom navrhovateľky a pôrodom a na jej výžive. Od marca 2015 do súčasnosti
jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje sumu 850 Eur. K tomuto príjmu poberala rodičovský
príspevok vo výške 206 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur do mesiaca február 2016. Od

01.03.2016 začala poberať príspevok zo strany štátu na starostlivosť o dieťa v sume 280 Eur a prídavok
na dieťa vo výške 23,52 Eur. Zároveň však od 01.03.2016 sa zvýšili náklady spojené s pobytom syna
Y. v jasliach, pretože tieto mesačne predstavujú sumu 300 Eur, príspevok od štátu teda nepokryje
náklady na jasle. Pokiaľ ide o náklady bývania tak tieto za obdobie od 01.03.2015 do 31.12.2015
predstavovali sumu 500 Eur mesačne, od mesiaca január 2016 do súčasnosti tieto sa znížili na sumu

250 Eur. Ďalej má navrhovateľka štandardné výdavky stravovania v sume sumu približne 200 Eur
mesačne, náklady spojené s úhradou jednak nákladov televízora ako i mobilného telefónu, štandardné
náklady hygienických potrieb, kozmetiky. Po vynaložení všetkých nákladov jej z príjmu ostáva približne
suma 150 až 200 Eur mesačne. Ďalej navrhovateľka v konaní špecifikovala svoje náklady spojené s
tehotenstvom a pôrodom, tieto preukázala bločkami v celkovej sume 1.272 Eur, k týmto výdavkom má

súd z výsluchu navrhovateľky preukázané, že počas celého tehotenstva mala ďalšie náklady, a to najmä
náklady bývania v celkovej sume 1.050 Eur.

Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný

najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Zákonná úprava správne počíta aj s prípadmi narodenia detí mimo manželstva rodičov, ktoré v praxi
nie sú ojedinelé. Nevydatá matka sa počas tehotenstva či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej

osobnej i sociálnej situácie. Vylúčená je aplikácia ustanovení o vzájomných povinnostiach manželov
(z predmetného hľadiska predovšetkým povinnosť uspokojovania potrieb rodiny, vzájomná vyživovacia
povinnosť). Konkrétne práva a povinnosti takýmto osobám vyplývajú z faktu rodičovstva. Práve z tejto
skutočnosti vychádza aj ustanovenie § 74, ktoré upravuje majetkové nároky nevydatej matky súvisiace
s tehotenstvom a pôrodom, ktoré z uvedených dôvodov nie sú uhrádzané v rámci vzájomnej vyživovacej

povinnosti manželov. Účelom tohto ustanovenia je priblížiť situáciu takejto matky pomerom v manželstve
a bolo by v rozpore s princípmi zákona o rodine, pokiaľ by uvedené náklady musela uhrádzať výlučne
matka a súčasne sa tým prejavuje záujem spoločnosti na ochrane detí narodených mimo manželstva.
Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť.
Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky,

ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky
spojené s týmito skutočnosťami. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú predovšetkým náklady
súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny,
ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky,
ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia a náklady spojené s

pôrodom ako pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo
systému poistenia. Podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové
alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku; väčší význam bude mať nesporne u
matiek v nepriaznivej sociálnej situácii). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojenés tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj
zhoršenie príjmovej situácie matky.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú
schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych

schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a
výdavky povinného. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov
sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu),
stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími
povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami,

výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky,
domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania
výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov,
vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky,
cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah

do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len
o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na
straneoprávnenéhozákonustanovujehľadiskoodôvodnenostipotrieb.Odôvodnenosťoutrebarozumieť
určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia
vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska

plneniavyživovacejpovinnostipovažovaťnákladyspojenésvýživou,ošatením,bývaním,starostlivosťou
o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade,
ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,
rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Je nespochybniteľné,

ženevydatámatkasavsúvislostistehotenstvomapôrodomnachádzavťažšompostavenívporovnanís
matkou, ktorá je vydatá a žije vo fungujúcom manželstve. Hoci Zákon o rodine preferuje rodinu založenú
manželstvom, ochranu poskytuje všetkým formám rodiny bez rozdielu a teda počíta aj s ochranou
nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. Uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do
ktorých sa dostane v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom, je cieľom ustanovenia § 74 Zákona o rodine.

Podľa jeho prvého odseku, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie
po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a
poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Výška príspevku na
výživu je daná jeho primeranosťou.

V danej veci bolo nesporne preukázané, že odporca disponuje jednak nehnuteľným majetkom,
disponuje značnou finančnou hotovosťou, má získané vysokoškolské vzdelanie v lukratívnom
odbore informačných technológií, a napriek tomu sa nijakým spôsobom nepodieľal na úhrade
nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a pôrodom a všetky tieto náklady hradila výlučne
navrhovateľka, tiež sa nijakým spôsobom dobrovoľne nepodieľal a neprispieval na jej výživu, čím ju

dlhodobo vystavoval ťaživej finančnej a sociálnej situácii počas tehotenstva i materskej dovolenky, hoci
bolo a je nepochybne v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si povinnosť upravenú v citovanom
ustanovení § 74 Zákona. Navrhovateľka náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom preukázala
bločkami v celkovej sume 1.272 Eur, k týmto výdavkom má súd z výsluchu navrhovateľky preukázané,
že počas celého tehotenstva mala ďalšie náklady, a to náklady bývania v celkovej sume 1.050 Eur.

Keďže odporca disponuje jednak nehnuteľným majetkom, disponuje značnou finančnou hotovosťou - vo
výške minimálne 20.000 Eur, má získané vysokoškolské vzdelanie v lukratívnom odbore informačných
technológií, súd považoval za spravodlivé, aby sa odporca podieľal na úhrade týchto nákladov vo
väčšej miere ako navrhovateľka a zaviazal tak odporcu na zaplatenie ich časti vo výške 2.000 eur.Ďalej vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach odporcu prispievať navrhovateľke ako nevydatej matke na úhradu jej výživy v období od
01.02.2014 do 31.08.2014 sumou 200 Eur mesačne a v období od 01.09.2014 do 21.01.2016 sumou

150 Eur, takto určený príspevok na výživu navrhovateľky je zároveň primeraný odôvodneným potrebám
navrhovateľky, preto vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. V súlade s princípom potencionality
príjmov súd u odporcu ako povinného prihliadol na to, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, nakoľko je nevierohodné a nereálne, aby jeho zárobok
ako vysokoškolsky vzdelanej osoby pracujúcej v oblasti informačných technológií činil 50 Eur mesačne.

Zhrnúc teda : okrem povinnosti podieľať sa úhrade nákladov navrhovateľky spojených s tehotenstvom a
pôrodom, mal sa odporca v období od 01.02.2014 do 21.01.2016 podieľať na výžive navrhovateľky ako
nevydatej matky celkovou sumou 4.815,35 Eur. Odporca sa však nijako nepodieľal na úhrade nákladov
navrhovateľkyspojenýchstehotenstvomapôrodom, atiežsa nijakonepodieľalnavýživenavrhovateľky
ako nevydatej matky. Preto súd zaviazal odporcu na úhradu časti nákladov navrhovateľky spojených

s tehotenstvom a pôrodom a na zaplatenie zameškaného výživného vo forme príspevku, k rukám
navrhovateľky ako nevydatej matky, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom nepovažoval
za nutné stanoviť dlhšiu dobu na zaplatenie nákladov a dlžného výživného jednak s poukazom na to,
že odporca disponuje hotovostnými finančnými prostriedkami, nakoľko z úveru si uložil na účet istinu
20.000,-Eur s 2% úrokom a rovnako z dôvodu, že doposiaľ si povinnosti podľa § 74 ods.1 Zákona o

rodine neplnilvôbec,hociichplneniebolovjehoschopnostiachamožnostiachabezospravedlniteľného
dôvodu tak vystavoval navrhovateľku ťaživej sociálnej situácii. Na okraj prejednávanej veci súd uvádza,
že odporca ťaživej situácii vystavoval navrhovateľku aj tým, že si neplnil ani vyživovaciu povinnosť voči
svojmu synovi a až do rozhodnutia súdu navrhovateľka hradila výlučne sama i výživu maloletého syna.
Takéto správanie odporcu je nezodpovedné, neakceptovateľné a neospravedlniteľné.

Vzhľadom na charakter konania súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).