Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/80/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6611207194.12

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobkyne B. Y., G.. XX.XX.XXXX,
K. C. G. P., Y..A.. Y. XXXX/XX, zast. spoločnosťou PROSMAN a PARTNERI, advokátska kancelária
s.r.o. so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava proti žalovanému 1. Stredoslovenská vodárenská prevádzková
spoločnosť a.s. so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 5, IČO: 36 644 030, zast. Koval&spol.,
advokátska kancelária s.r.o. , Banská Bystrica, Komenského 3, 2. P.. M. W., G.. XX.XX.XXXX, K. K. K.,

O. R. XX, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Koval & spol. advokátska kancelária, Komenského 3,
Banská Bystrica 1. v konaní na ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1. je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 329,50 eura v lehote 3-ch dní
od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému 1. sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 28,82 %.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania z priznanej nemajetkovej ujmy 10 000,-

eur vo výške 100 %.

Žalovanému 2. sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Žalovaný 1. je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 385,50 eur na účet Okresného
súdu v Lučenci v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala návrh na ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu
škody proti žalovanému 1. Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a.s. a žalovanému
2. P.. M. W..

2. Okresný súd vo veci dňa 13.05.2014 rozhodol v konaní rozsudkom č. k. 17C/80/2011-567 tak, že
žalobu voči žalovanému 2. zamietol. Žalovaného 1. zaviazal zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo

výške 10 000,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného 1. zaviazal zaplatiť žalobkyni
náhradu škody vo výške 839,53 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol. Konanie v časti zaplatenia 3 900,- eur zastavil. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému 1.
trovy konania vo výške 241,76 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňu zaviazal zaplatiť
trovy žalovanému 2. vo výške 2 855,32 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaného 1.
zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 366,- eur Slovenskej republike na účet Okresného

súdu v Lučenci v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.3.Protirozsudku podalažalobkyňaodvolaniedňa02.07.2014.KrajskýsúdvBanskejBystricirozsudkom
č.k. 16Co/1009/2014-637 dňa 17.12.2015 rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým návrh
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy vo zvyšku zamietol, potvrdil. Výrok okresného súdu v časti,

ktorým návrh žalobkyne na náhradu škody vo zvyšku zamietol a súvisiace výroky o náhrade trov konania
zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo zvyšku zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý. V dôvodovej časti uviedol, že úlohou okresného súdu bude opätovne
posúdiť nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s právnym zastupovaním,
teda náhradu škody spočívajúcej vo vynaložení nákladov na právne služby za účelom zabezpečenia

riadnej ochrany jej práv, ako poškodenej v rámci trestného konania vedeného voči žalovanému 2. v
ktorom bola posudzovaná jeho vina, či nevina. Nakoľko okresný súd žiadnym spôsobom neposudzoval
zákonné predpoklady a ich kumulatívne naplnenie nevyhnutné pre vznik zodpovednosti žalovaného 1.
na škodu vzniknutú žalobkyni, ktorý postup okresného súdu nie je preto možné preskúmať. Odvolací
súd sa nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu pokiaľ tento pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a nárok žalobkyne v časti o zaplatenie

náhrady nemajetkovej ujmy, ako aj v časti, v ktorej jej vyhovel o zaplatenie náhrady škody posudzoval
spolu ako úspech žalobkyne vo výške 10 839,53 eura. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu
nemajetkovej ujmy, súd mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať z ustanovenia § 142
ods. 3 O.s.p. nakoľko výška prisúdenej istiny (10 000,- eur) závisela od úvahy súdu. V prípade nároku
na náhradu škody však bolo dôvodné posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov konania. Súd

vec nesprávne posúdil, keď nezohľadnil skutočnosť, že predmetom konania boli dva samostatné nároky
a následne vo vzťahu k prvému z nich opomenul aplikovať vyššie citované ustanovenie. Pokiaľ ide o
povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému 2. trovy konania aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
v tomto rozsahu považoval odvolací súd rozhodnutie prvého stupňa za predčasné, ak neprihliadol na
okolnosti prejednávaného prípadu v zmysle ustanovenia § 150 O.s.p.. Okresný súd sa dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal napriek tomu, že boli uplatnené
pred prvostupňovým súdom. Je nevyhnuté, aby ich posúdil okresný súd a svoje rozhodnutie bez ohľadu
na to, či dôvody hodné osobitného zreteľa (ne)zistí, i náležite rozhodnutie o ich (ne)existencii odôvodnil.

4. Zástupca žalobkyne uviedol, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu. Nárok je potrebné

posudzovať podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle konštantnej judikatúry sa za
škodu považuje ujma v nemajetkovej sfére poškodeného. Majú za to, že v konaní dostatočne a jasne
preukázali, že škoda v nemajetkovej sfére nastala a nie je vôbec odôvodnené skúmať, či tieto úkony,
ktoré boli v danej veci vykonané sú alebo nie sú v súlade s advokátskym tarifom a priznať náhradu len v
tejto výške vzhľadom k tomu, že žiaden hmotnoprávny ani procesnoprávny predpis neurčuje, že škodou

môže byť len to, čo priznáva advokátska tarifa. Preukázali škodu, to znamená, že zníženie majetkového
stavu žalobcu je preukázané, z akého dôvodu táto škoda nastala a to že práve pri dopravnej nehode
došlo ku vzniku škody. Nebyť dopravnej nehody, žiadne náklady na strane žalobcu na právne služby by
nikdy neboli vynaložené. Nebyť konkrétnej a podstatnej príčiny a to dopravnej nehody, nikdy by na strane
žalobcu nedošlo k vynaloženiu jediného centa na poskytnutie právnych služieb. Všetky predpoklady

zodpovednosti žalovaného za škodu v tejto veci sú dané a sú preukázané. Ohľadne náhrady trov
súdneho konania poukazujú jednak na judikatúru k § 142 ods. 2 O.s.p. ktorý v súčasnej dobe už síce
nie je platný, ale súčasné znenie náhrady trov konania priznáva mieru podľa úspechu vo veci. Pri
náhrade nemajetkovej ujmy ide o zásah do osobnostných práv s tým, že žalobca urobil predmetom
toho aj nárok na nemajetkovú ujmu, ktorá je vec doprovodná. Tým, že súd priznal nemajetkovú ujmu,

žalobca mal úspech v celom rozsahu t.j. nie je tu možné ani vzhľadom na navrhovanú výšku, ktorá v
danom čase a mieste podľa ich názoru bola úplne štandardná, priznať v tejto veci neúspech, keďže
úspechom bolo práve to, že súd sa stotožnil s tým, že došlo k zásahu do osobnostných práv a priznal
nemajetkovú ujmu. Vzhľadom na to že výška je na posúdenie súdu nie je dôvod na to, aby sa trovy v
tejto časti akýmkoľvek spôsobom krátili alebo v nejakej časti sa priznával úspech žalovanému. Žalobca

bol poškodený na svojich osobnostných práva a je len na ňom, akým spôsobom sa rozhodne tieto práva
ochraňovať. Pokiaľ on, ako poškodený chce svoje práva ochraňovať cestnou trestných oznámení alebo
cestoutoho,žezverejnísvojprípadvtelevíziinemámezato,žebytýmtodochádzaloktomu,ženeúčelne
vynakladal prostriedky na ochranu svojich práv, do ktorých bolo zasiahnuté v dôsledku protiprávneho
konania druhej strany.

5. Zástupca žalovaného 1. k veci uviedol, že nemôžu povedať, že by nejako neuznávali nárok na
náhradu škody, skôr neuznávajú výšku uplatnenú v tomto konaní a jednak sú toho názoru, že žalobkyni
nemôžu byť priznané trovy právneho zastúpenia formou náhrady škody za tie úkony, ktoré boli vykonanév iných trestných konaniach, ako v trestnom konaní, v ktorom bol žalovanému 2. uložený trest a bol
uznaný za vinného, nakoľko v prípade, ak by súd dospel k tomu záveru, že aj za tieto úkony žalobkyni
prináleží náhrada škody, tak v tomto prípade by zo strany žalobkyne mohol byť podávaný ľubovoľný

počet trestných oznámení, ktoré by neboli dôvodné a teda boli by odmietnuté a aj za takéto úkony by
potom žalobkyni patrilo právo na náhradu týchto trov. Sú toho názoru, že súd by mal žalobkyni priznať
náhradu škody spočívajúcu z trov právneho zastúpenia len za tie úkony, ktoré boli vykonané dôvodné
a boli účinné a ktoré boli vykonané výlučne v konaní, v ktorom bol žalovaný 2. uznaný za vinného a bol
mu uložený trest. Čo sa týka samotného nároku na priznanie trov konania, v konaní boli uplatnené dva

nároky. Jednak nárok na nemajetkovú ujmu a jednak nárok na náhradu škody, pričom priznanie týchto
trov by sa malo posudzovať voči každému tomuto nároku samostatne. Krajský súd sa odvoláva pritom v
rámci nároku na nemajetkovú ujmu na § 142 ods. 3 ešte vtedy účinného O.s.p. . V súčasnosti je platný
nový Civilný sporový poriadok, ktorý takéto ustanovenie neobsahuje, keďže si žalobkyňa uplatnila nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- eur a bola jej priznaná polovica, dá sa z toho usúdiť,
že mala žalobkyňa aj žalovaný úspech skoro rovnaký. Vzhľadom k tomu navrhujú, aby žiadnej strane v

tejto časti priznaný nárok na náhradu trov konania nebol a čo sa týka nároku na náhradu trov v časti
náhrady škody sú toho názoru, že by mali byť tieto trovy priznané žalovanému 1. nakoľko výšku škody,
ktorá bola už priznaná žalobkyni a bola jej zo strany žalovaného uhradená, považujú za dostatočnú
a navrhujú v zvyšnej časti tento nárok zamietnuť nakoľko majú za to, že väčší úspech v tomto konaní
mal žalovaný 1. .

6. Zástupca žalovaného 2. uviedol, že v podstate voči žalovanému 2. bolo o merite veci rozhodnuté.
Sú toho názoru, že majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko ako už uvádzali , že
neboli pasívne legitimovaní v konaní namietali od začiatku konania. Čo sa týka odvolacích námietok,
ktoré uvádzal právny zástupca žalobcu, že ich žalovali z dôvodu, aby sa skúmalo či nedošlo k excesu z

jeho pracovných povinností, sú toho názoru, že táto skutočnosť bola dostatočne preukázaná v trestnom
konaní, kde boli predložené príkazy na jazdu, ako aj pracovnú cestu zo strany žalovaného 1. a žalovaný
1. ani v trestnom konaní žiadnym spôsobom nespochybňoval, že žalovaný 2. spôsobil dopravnú nehodu
v rámci výkonu svojej pracovnej činnosti pre žalovaného 1. . Z toho dôvodu nie je teda na mieste
uplatňovať ustanovenie predchádzajúceho poriadku § 150, nakoľko žalobca už v čase podania žaloby

mal vedomosť o tom, že žalovaný 2. si plnil svoje pracovné povinnosti a k dopravnej nehode došlo
pri plnení týchto pracovných povinností. Svedčí o tom najmä tá skutočnosť, že rozsudok, ktorým bola
schválená dohoda o vine a treste so žalovaným 2. nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011 pričom
žaloba bola podaná až o dva mesiace neskôr, teda 31.05.2011.

7. Dokazovanie súd vo veci vykonal oboznámením sa s obsahom správy zo dňa 23.08.2016, ktorú
podal súdu vyšetrovateľ policajného zboru M.. T.. B.Í., ktorou odpovedal na otázky súdu týkajúce sa
vyúčtovania trov právneho zastúpenia žalobkyne v ktorom oznámil, že osoba O.. Č. mu nič nehovorí
a nie je mu známa skutočnosť, že by v okrese takýto policajt vôbec niekedy pracoval. V roku 2010
nebola oprávnená žiadna osoba podávať v jeho mene akékoľvek informácie týkajúce sa predmetného

vyšetrovacieho spisu. Právny zástupca žalobkyne bol s ním počas vyšetrovania osobne v kontakte len
raz pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, telefonicky mu nepodával žiadne informácie o vyšetrovanej
veci, nakoľko po telefóne takéto informácie nepodáva nikdy a nikomu a navyše až do vznesenia
obvinenia, ku ktorému došlo dňa 30.07.2010 manželov Y., ani ich právneho zástupcu nepovažoval
za poškodených a to vzhľadom k tomu, že im nepriznal práva poškodených, nakoľko bola nejasná

dôkazná situácia a nebolo možné rozhodnúť o tom, kto nehodu zavinil. Predmetné informácie právnemu
zástupcovi žalobkyne mohol osobne oznámiť len v lehote po vznesení obvinenia P..W. po ukončení
vyšetrovania teda od 30.07.2010 do 30.12.2010 a pokiaľ si pamätá, mohlo to byť pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu pri ukončení vyšetrovania.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

10. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú a) porušenie právnej povinnosti, b)
existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d) zavinenie.11. K porušeniu právnej povinnosti dochádza protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súvislosti s právom vykonané. Úkon je protiprávny aj vtedy, ak v súvislosti s ním dochádza
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných

noriem, ktoré mal škodca zachovať. Pritom však musí ísť o existenciu takého úkonu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom. Škoda sa chápe ako ujma ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným kritériom t.j. peniazmi, je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia. V prípade, ak poškodený preukáže existenciu škody, avšak sa mu nepodarí
preukázať celú uplatnenú výšku škody, priznaná bude len preukázaná časť. Medzi protiprávnym úkonom

a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Všetky predchádzajúce tri zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny. Zavinenie má charakter subjektívny, pretože
znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo
nedbanlivostné.

12.Vsúdenejvecibolonesporné,že žalobcovivznikloprávonanáhraduškody,ktorámalapredstavovať

žalobkyňou vynaložené náklady na právne služby za účelom zabezpečenia riadnej ochrany jej práv ako
poškodenej v rámci trestného konania vedeného proti žalovanému 2. . Túto okolnosť nenamietal ani
žalovaný 1.. Sporná ostala len výška uplatnených nárokov zo strany žalobkyne.

13. V súdenej veci v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici opätovne súd posúdil

nárok žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s jej právnym zastupovaním v trestnom
konaní a zistil, že tento nárok žalobkyne je len s časti preukázaný a opodstatnený. Jednotlivé faktúry,
ktoré boli doložené zo strany žaloby, v ktorých boli účtované úkony za právne služby v jednotlivých
obdobiach, niektoré tieto úkony žalobkyňa nevedela doložiť potrebnými dôkazmi, že boli v skutočnosti
vykonané, nevedela ozrejmiť opodstatnenosť daného nároku, nakoľko súd zistil, že si účtovala

úkony, ktoré nemohli byť vykonané, teda boli umelo vytvorené len za účelom navýšenia nákladov
konania a preto neobstojí jej tvrdenie prezentované v odvolaní proti pôvodnému rozsudku, že stotožnila
všetky fakturované úkony a dostatočným spôsobom preukázala, že tieto boli vynaložené v súvislosti
s uplatňovaním jej práv, ako poškodenej trestným činom spáchaným žalovaným 2. . Keďže nebolo
možné úplne preskúmať jednotlivé faktúry z dôvodu ich neurčitosti súd opätovne priznal len časť

preukázaných nákladov vynaložených na právne služby v trestnom konaní v ktorom bol žalovaný 2.
uznaný vinným, ktoré doposiaľ ešte neboli priznané v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ale tentokrát ich priznal tak, ako si ich uplatnila žalovaná
v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb uzatvorenej dňa 29.01.2010.

14.Zfaktúryč.XXXXXXXX(čl.226),zktorejsižalobkyňauplatnilačiastku 150,-eur,bolajejužpriznaná
suma za jeden úkon vo výške 82,99 eura zo dňa 13.04.2011 - výzva pre Stredoslovenskú vodárenskú
spoločnosť+O.W..Súdpriznaleštenáhraduzaďalšíúkonatozodňa13.04.2011-vysvetlenieďalšieho
postupu p. Y. (0,25x40=10x 20%= 2+10=12,- eur) ktorý úkon priamo súvisel s vypracovaním výzvy pre
Stredoslovenskú vodárenskú spoločnosť vo výške 12,- eur. Náhradu za úkon z 11.04.2011 a to žalobu

o ochranu osobnosti súd nepriznal, nakoľko mal za to, že žaloba o ochranu osobnosti bola vypracovaná
až 19.05.2011 a trovy súvisiace s jej podaním žalobkyňa si účtuje v predmetnom konaní.

15. Z faktúry č. XXXXXXXX (čl. 229) z ktorej si žalobkyňa uplatňuje čiastku 381,72 eura žalobkyni už
bola priznaná čiastka za 1 úkon a to konanie o dohode o vine a treste zo dňa 21.02. vo výške 82,99

eura a taktiež aj cestovné vo výške 92,47 eura, ktoré však bolo nesprávne priznané, nakoľko žalobkyni
správne prináleží cestovné vo výške 145,35 eura. Keďže si účtuje len vo výške 141,72 eura, súd jej
priznalrozdielmedziužpriznanousumouanepriznanousumouvovýške49,25eura(141,72eura-92,47
eura = 49,25 eur). Tak isto bola už priznaná žalobkyni strata času, ale len vo výške 88,92 eura. Správne
však mala byť priznaná vo výške 132,00 eura. Súd preto priznal rozdiel vo výške 43,08 eura (132,00

eura - 88,92eura = 43,08 eura). Okrem už priznaného úkonu, súd priznal žalobkyni náhradu aj za úkon
z 21.02. a to príprava na konanie o dohode o vine a treste, nakoľko považoval tento úkon za dôvodný v
súvislosti s konaním o dohode a to vo výške 48,00 eura (1x 40,00=40,00 x 20% = 8,00+ 40,00 = 48,00
eura).Podľazmluvyužzapriznanýauhradenýúkonprináležížalobkynináhradalenvovýške36,00eura
(0,75x40,00 = 30,00 x 20%= 6,00+30,00 = 36,00). Priznaná jej však bola náhrada škody vo výške 82,99

eura, preto súd priznal žalobkyni škodu len vo výške rozdielu medzi priznanou náhradou a rozdielom
medzi uhradenou škodou (82,99 eura) a sumou, ktorá jej prináleží (36,00 eur) a teda 1,01eura (48,00
eur - 46,99 eur). Ostatné úkony, ktoré si uplatnila žalobkyňa a to plnomocenstvo zo 17.02. a stretnutie s
Y. na vysvetlenie stavu z 21.02. súd nepriznal, nakoľko plnomocenstvo sa v priloženom trestnom spisenenachádzalo a stretnutie s Y. a vysvetlenie stavu po konaní o dohode o vine a treste na Okresnej
prokuratúre súd považoval za nadbytočný úkon, nakoľko žalobkyňa bola prítomná na konaní o dohode,
kde prokurátor vysvetlil všetky podmienky uzatvorenia dohody, ako aj otázky týkajúce sa náhrady škody.

Dohodu žalobkyne, ako aj jej zástupca odmietli podpísať.

16. Súd priznal z faktúry č. XXXXXXXX (čl. 231) z ktorej si žalobkyňa uplatňovala čiastku 438,- eur
len nárok na náhradu škody za 1 úkon a to z 03.01. - štúdium zmeny výpovede (M.) vo výške 24,00
eura (0,5x40=20x20%= 4,00+20,00 = 24,- eur) . Ostatné úkony vyúčtované touto faktúrou súd nepriznal,

nakoľko sa netýkali konania, v ktorom bol žalovaný 2. uznaný za vinného. Ako uviedol zástupca
žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 26.04.2013 (čl.462) fakturované sumy zaúčtované pod pol. 2., 3., 4., 5.,
6., 8. a 9. súviseli so zastupovaním v trestnom konaní vedenom na OR PZ Lučenec, UJKP pod č. ČVS:
ORP-191/OEK-LC-2010 týkajúcom sa prečinu neposkytnutia pomoci. Toto konanie bolo zastavené,
nakoľko tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Fakturovaná suma za
úkon pod pol. 7. súvisela so zastupovaním vo veci trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania

trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Oznámenie T. Y.C. na podozrenie zo spáchania prečinu
krivej výpovede a krivej prísahy bolo uznesením odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

17. Z faktúry č. XXXXXXXX (čl.233) z ktorej si žalobkyňa uplatňovala čiastku 65,45 eura súd priznal

žalobkyni len čiastku 11,90 eura (0,25x40=10x19% =1,9+10 = 11,90 eura) a to za úkon z 28.11.2010-
oboznámenie sa s dokumentom z ORPZ + telefonát Y., ktorý doklad sa v spise nachádza na čl. 494
a súvisí s predmetným konaním. Úkon z 13.12. a to štúdium, obdržaných materiálov z prokuratúry +
telefonát O..Y. súd nepriznal, nakoľko z upresnenia zo strany žalobkyne zo dňa 21.05.2013 (čl. 479)
bolo zistené, že o štúdium ktorých dokumentov malo ísť a išlo o list z OR PZ, OJP, L. zo dňa 20.12.2010,

ktorý sa netýkal predmetu konania, ale išlo o oznámenie žalobcov, ktoré bolo posúdené, ako žiadosť o
preskúmanie postupu policajta, list T. Y. zo dňa 02.11.2010 prokurátorovi a týkal sa trestného činu krivej
výpovede a list z Okresnej prokuratúry L.N. zo dňa 06.12.2010, ktorý sa týkal prečinu krivej výpovede
a krivej prísahy. Súd vzhľadom na správu vyšetrovateľa M.. T.. B. ( čl. 661) , že vyšetrovateľ O.. Č. v
našom okrese zamestnaný nebol, tento úkon nepriznal, ako aj telefonáty Y. a M..T.. B., ktoré sa zdali

súdu za danej situácie zbytočné a nepreukázateľné.

18. Z faktúry č. XXXXXXXX (čl. 235) z ktorej si žalobkyňa uplatňovala čiastku 59,50 eur súd jej nepriznal
žiadnu náhradu škody, nakoľko, ako uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2013 (čl.462) fakturované
poskytované právne služby súviseli so zastupovaním vo veci trestného oznámenia pre podozrením zo

spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy žalovaného 2. , ktoré bolo odmietnuté a teda
sa netýkali konania, v ktorom bol žalovaný 2. uznaný vinným.

19. Z faktúry č. XXXXXXXX (čl.237) z ktorej si žalobkyňa uplatňovala čiastku 544,43 eura súd jej už
priznal sumu 160,22 eura za 2 úkony zo dňa 11.10. uplatnenie práva na náhradu škody a zo dňa 18.10.

štúdium spisu + stretnutie O..Y.. Podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb by im za tieto úkony
prináležala čiastka 261,80 eura (4+ 1,5 = 5,5x40=220x19,00%=41,80+220=261,80 eura) avšak už im
prináleží len rozdiely medzi čiastkou, ktorá im patrí podľa zmluvy a čiastkou, ktorá im už bola vyplatená
vo výške 101,58 eura (261,81 eura - 160,22 eura). V pôvodnom konaní súd nesprávne priznal cestovné
a to len vo výške 92,47 eura. Vo faktúre si žalobkyňa vyúčtovala čiastku 127,93 eura, hoci mala nárok

na vyššiu čistku cestovného. Súd im preto priznal len rozdiel medzi uplatneným nárokom a priznaným
vo výške 35,46 eura (127,93 eura + 92,47 eura). Čo sa týka úkonov z 19.10., 22.10. a 29.10. ako uviedla
žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 26.04.2013 tieto uplatnené úkony sa týkajú zastupovania vo veci
trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, preto
náhradu za tieto úkony súd nepriznal vzhľadom už na vyššie uvedené skutočnosti.

20. Z faktúry č. XXXXXXXX (čl. 239) si žalobkyňa uplatnila čiastku 113,05 eura. Z tejto faktúry jej
nebola priznaná žiadna náhrada škoda, nakoľko z pripojeného spisu ČVS ORP-191/OEK-LC-2010 súd
nezistil, že by zo strany žalobkyne došlo dňa 30.09.2010 k štúdiu predmetného spisu, čo v konečnom
dôsledku potvrdzuje aj vyjadrenie M.. T.. B., ktorý uviedol, že so zástupcom žalobkyne sa stretol len

raz pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu (za tento úkon súd náhradu už priznal). Z vyúčtovania nie
je zrejmé o štúdium akého listu ide, o akú konkrétnu komunikáciu a s ktorým konkrétnym redaktorom
dňa 30.09.2010 išlo zo strany žalobkyne. Z týchto dôvodov úkon tento úkon súd nepriznal a taktiež
ani náhradu za telefonáty s pánom Y. keďže neboli preukázané žiadne opodstatnené úkony zástupcužalobkyne. Neboli priznané ani náhrady za telefonáty s M.. B., vzhľadom na jeho vyjadrenie, že žiadne
informácie o vyšetrovanej veci nikomu nepodával cez telefón.

21. Z faktúry č. XXXXXXXX (čl.241), z ktorej si žalobkyňa uplatnila čiastku 142,80 eura súd nepriznal
žiadnu čiastku, z dôvodu, že zo strany žalobkyne nebola preukázaná potreba telefonátu Y. práve v tomto
období, nakoľko nebolo súdu zrejmé, z akého dôvodu zástupca žalobkyne telefonoval so znalcom, o
akého znalca malo ísť a čoho sa mal týkať konkrétny telefonát.

22. Z faktúry č. XXXXXXXX (čl.243), z ktorej si žalobkyňa uplatnila čiastku 916,30 eura súd priznal
sumu 160,22 eura za 2 úkony a to zo dňa 03.03. - oprava návrhu na vykonanie dokazovanie podľa
konzultácie s vyšetrovateľom a 30.03. - doplnenie otázok vyšetrovateľovi na základe dohody s L. + e-
mailová a telefonická komunikácia O.. Y. Q. L.T.. Podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb prináleží
za tieto dva úkony žalobkyni len čiastka 95,20 eura (0,5+1,5=2x40=80 + 19% = 15,2 +80=95,20 eura).
V tomto konaní v zmysle zmluvy a faktúry súd priznal žalobkyni len čiastku 107,10 eura za 7 úkonov

a to úkon zo dňa 03.03. telefonát Y., ktorý sa môže týkať úkonu zo dňa 03.03. za ktorý už súd priznal
náhradu, úkon zo dňa 11.03. telefonát K.Á., ktorý môže súvisieť s preukázaným úkonom zo dňa 15.03.
a to žiadosťou adresovanou C.. T.. B. K. o zaslanie USB na OR PZ ODI Lučenec, úkony zo dňa 17.03.
formulácia možných otázok pre O.. I. , telefonát O..I., že už poslal otázky, zo dňa 22.03. telefonát Y., či už
kontaktoval svedkyne a zo dňa 30.03. telefonát Y.. Všetky tieto úkony podľa názoru súdu mohli súvisieť

s úkonom zo dňa 30.03.za ktorý už žalobkyni súd náhradu priznal a v ňom boli formulované otázky pre
svedkyne I.. Súd nepriznal náhradu za úkony vykonávané 01.03. a 02.03., nakoľko ako uviedol zástupca
žalobkyne tieto súviseli s trestným činom neposkytnutia pomoci, ktoré konanie bolo voči žalovanému
2. zastavené. Neuniesli dôkazné bremeno ohľadne telefonickej, či e-mailovej komunikácii so znalcami
L., M., nakoľko z faktúry, ani z iných priložených dokladov nie je zrejmé o akých znalcov ide, aká mala

byť ich úloha v konaní, či dňa 09.03. došlo k vycestovaniu so znalcom za účelom zamerania cesty na
miesto nehody a aký to malo zmyslel, keď v konaní bol priznaný znalec T.. V. C.. Preto súd nepriznal
úkony súvisiace s telefonovaním, s mailovaním so znalcami s pánom Y. a úkon ohliadku na mieste
samom, nakoľko zo strany žalobkyne nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by mal súd za preukázaný.
Substitučné plnomocenstvo zo dňa 08.03. súd v spise nenašiel. Keďže žalovaný 1. v pôvodnom konaní

bol zaviazaný zaplatiť vyššiu čiastku 160,22 eura, ako žalobkyni prináležala za 2 úkony (95,20 eura)
súd od čiastky, ktorá jej bola vyplatená odpočítal čiastku, ktorá jej prináleží. Výslednú sumu odpočítal
od čiastky, ktorá žalobkyni prináleží za 7 priznaných úkonov (107,10 eura ) a dostal sumu 42,08 eura,
ktorou zaviazal žalovaného 1. na zaplatenie škody z príslušnej faktúry (160,22 - 95,20 eura = 65,02
eura, 107,10 eura - 65,02 eura = 42,08 eura).

23. Z faktúry č. XXXXXXXX ( čl. 245), z ktorej si žalobkyňa uplatňovala čiastku 472,78 eura) súd jej
už priznal čiastku 80,11 eura za 1 úkon zo dňa 02.02. Podľa zmluvy jej mala prináležať len čiastka
23,80 eura za tento úkon. V tomto konaní z predmetnej faktúry bol priznaný ešte úkon zo dňa 01.02.
telefonát E.. Podľa vyjadrenia zástupcu žalobkyne a aj zo spisu vyplýva, že ide o kpt. K..P. E., ktorý bol

povereným príslušníkom OR PZ ODI. Ďalej boli priznané ešte úkony a to zo dňa 03.02, 04.02. a 19.02.
a to telefonické rozhovory so súdnym znalcom, ktorý vypracoval v trestnom konaní znalecký posudok.
Taktiež boli priznané telefonické rozhovory 12.02. , 17.02., 18.02. a 22.02. s pánom Y., nakoľko súd mal
za to, že predmetné telefonické rozhovory sa mohli uskutočniť vzhľadom na prevzatie zastupovania a
oboznamovanie sa s vecou a samotným znaleckým posudkom znalca T.. V. C.. Náhradu za ostatné

úkony súd nepriznal, nakoľko sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že tieto úkony boli skutočne vykonané
a že neboli umelo vytvorené. Úkony z 03.02. komunikácia s vyšetrovateľom a s tým súvisiace cesty súd
nemohol priznať vzhľadom na vyjadrenie M.. T.. B. - vyšetrovateľa, ktorý nie je vyšetrovateľom ODI PZ
L. a ktorý ako už bolo vyššie uvedené so zástupcom žalovanej počas konania nebol v kontakte. Záznam
o fotení spisu sa v spise nenachádza, preto nebolo možné priznať ani náhradu za cestu do Lučenca a

späť a taktiež telefonické rozhovory s inými znalcami a úkon zo dňa 22.02. hľadanie znalca za účelom
možnosti vypracovania oponentského posudku, ako aj k pripomienkovaniu už vypracovaného posudku
T.. C., ako uviedol vo svojom vyjadrení zástupca žalobkyne, nakoľko následne žiadne takéto úkony,
ktoré by súviseli s návrhom na vypracovanie nového posudku, resp. pripomienok k už vypracovanému
znaleckému posudku si neskôr zástupca žalobkyne nevyúčtoval, teda je predpoklad, že žiadne takéto

úkony neboli vôbec vykonané. Taktiež nebol priznaný úkon zo dňa 18.02. štúdium materiálov, nakoľko
ako zástupca žalobkyne vo vyjadrení zo dňa21.05.2013 uviedol išlo o štúdium všetkých dokumentov k
vyšetrovaciemuspisuvrátaneznaleckýchposudkovzástupcomžalobcov. Zvyšetrovaciehospisutakéto
skutočnosti a to že by predmetného dňa zástupca žalobkyne študoval vyšetrovací spis nevyplýva, pretoani tento úkon súd nemohol priznať. V pôvodnom konaní žalobkyni bola priznaná čiastka za 1 úkon vo
výške 80,11 eura, ale v zmysle zmluvy jej prináleží čiastka 23,80 eura, teda dostala o 56,31 eura viacej
a v tomto konaní jej bola priznaná náhrada za 7 úkonov v celkovej výške 65,45 eura. Žalovaný 1. jej

doplatí za priznané úkony už len čiastku 9,14 eura (80,11 eura - 23,80 eura = 56,31 eura, 65,45 eura
- 56,31 eura = 9,14 eura).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobkyni náhradu škody len vo výške
329,50 eura, nakoľko zvyšná výška škody nebola v konaní dostatočným spôsobom preukázaná.

Jednotlivé fakturované úkony buď sa netýkali konania, kde sa posudzovala otázka viny, či neviny
žalovaného 2. alebo boli úkony podľa názoru súdu vytvárané len za účelom navýšenia trov konania
bez nejakého konečného efektu, či na zabezpečenie riadnej ochrany poškodenej v trestnom konaní,
ako množstvo telefonátov, mailov s rôznymi znalcami, ohliadkami na mieste samom. K tomu účtovanie
cesty bez nejakého konečného výsledku, viacpočetné štúdium spisu, ktorý sa preukázateľne študoval
len raz, telefonáty, stretnutia s mjr. T.. B., ktorý bol so zástupcom žalobkyne len raz v kontakte pri

preštudovaní vyšetrovacieho spisu a množstvo ďalších úkonov, ktoré nebolo možné priznať z dôvodu ich
nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd ohľadom náhrady škody rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal len časť uplatnenej náhrady škody a
vo zvyšku návrh zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo .

27. Podľa § 262 ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Súd skúmal pomer úspechu a neúspechu. Žalobkyňa bola úspešná vo výške 35,59% a žalovaný
vo výške 64,41%. Po prepočítaní pomeru úspechu a neúspechu je žalovaný 1. úspešný vo výške 28,82
%. Súd priznal preto žalovanému 1. právo na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 28,82% z
náhrady škody, ktorá jej už bola priznaná vo výške 839,53 eura a z náhrady škody vo výške 329,50

eura priznanej týmto rozsudkom.

29. Súd v zmysle § 255 CSP priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania výlučne s prisúdenej sumy 10
000,- eur. Cez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže CSP nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu
§142 ods. 3 O.s.p. . Žalobkyňu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú, nakoľko

mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto
jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Žalobkyni bola teda priznaná náhrada trov
konania s prisúdenej sumy 10 000,- eur v plnej výške.

30. Súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie trov konania žalovanému 2. Nepoužil ustanovenie § 257 CSP

(150 O.s.p.) nakoľko v súdenej veci sa stotožnil s vyjadrením zástupcu žalovaného 2. , že žalobkyňa
pri uplatňovaní nároku cestou žaloby bola uzrozumená s tým, že žalovaný 2. dopravnú nehodu
spôsobil motorovým vozidlom žalovaného 1. , ktoré v čase dopravnej nehody používal oprávnene.
Ak je pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti, zamestnanec právnickej osoby pri plnení
pracovných povinností za takýto zásah zodpovedá právnická osoba. Tieto skutočnosti sú známe už

z ustálenej súdnej praxe. Zo správy podanej dňa 27.09.2010 žalovaným 1. vyplýva, že žalovaný 2. v
čase dopravnej nehody používal motorové vozidlo oprávnene. Tieto okolnosti mali byť známe zástupcovi
žalobkyne, ktorý študoval spis dňa 18.10.2010 za čo si vyúčtoval trovy právneho zastupovania, preto
žalovaný 2. nemal byť účastníkom predmetného konania nakoľko nebol vecne pasívne legitimovaný,
ktorú skutočnosť od začiatku konania aj namietal. Súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa na

nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2. z dôvodov vyššie uvedených.

31. Žalobkyňa bola v konaní osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku a žalovaný 1. bol v
konaní čiastočne úspešný. Súd zaviazal z toho dôvodu žalovaného 1. podľa výsledku konania nazaplatenie súdneho poplatku s návrhu. Pri stanovení výšky súdneho poplatku súd vychádzal z právnej
úpravy zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch účinného v čase podania návrhu, teda zo sadzby
určenej položkou 7b, písm. b) a 1, písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom na vyššie

uvedené súd žalovaného 1. zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v celkovej výške 385,50 eura
pozostávajúcej zo sumy 66,00 eura , sumy 300,- eur a sumy 19,50 eura (3,00% zo sumy 10 000,- eur ,
6,00% zo sumy 329,50 eur ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§356 písm. b) CSP).

Za splnenia vyššie uvedených podmienok prípustnosti odvolania je proti tomuto rozsudku možné podať
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd
v Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.