Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22Pc/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206565
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617206565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci navrhovateľa:

I. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., vo veci zrušenia výživného na plnoletú R. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom K.. V. XXXX/X, XXX XX B., takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči R. Q., nar. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 26.
04. 2016.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C/66/2010 zo dňa 13. 12. 2010.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 25. 09. 2017 sa navrhovateľ domáhal zrušenia výživného
na jeho plnoletú dcéru R. Q., ktoré bolo naposledy stanovené rozsudkom Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 14C/66/2010 zo dňa 13. 12. 2010 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 06. 2011. V tom
čase maloletá dcéra bola rozhodnutím zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľ bol
zaviazaný platiť výživné na jej osobu vo výške 90,- eur mesačne. R. Q. ukončila štúdium dňa 31. 08.
2016. Navrhovateľ sa od bývalej manželky dozvedel, že plnoletá dcéra aktuálne pracuje a prispieva
na domácnosť, avšak s navrhovateľom nijako nekomunikuje. Navrhol, aby súd rozhodol o zrušení

vyživovacej povinnosti, keďže R. Q. je aktuálne schopná sama sa živiť.

X. R. Q. vo vyjadrení k podanému návrhu uviedla, že so zrušením výživného súhlasí, navrhovateľ na
ňu tak či tak odo dňa, odkedy pracuje, výživné neplatí. Uviedla, že na súdne pojednávanie vo veci sa
nemôže dostaviť, pretože sa nevyzná v Liptovskom Mikuláši, nevie kde sa nachádza okresný súd. S
otcom sa nechce stretnúť, žiadala, aby ju niekto zastúpil na pojednávaní v Liptovskom Mikuláši. Navrhla,
aby jej bol pridelený zástupca okresným súdom. K vyjadreniu pripojila listiny, a to Ukončenie štúdia

zo dňa 04. 05. 2016, Potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 21. 12. 2016,
Pracovnú zmluvu zo dňa 14. 12. 2016, Dohodu o skončení dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25. 05.
2016 a Dohodu o skončení dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13. 12. 2016.

3. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného mimosporového poriadku,
pričom vychádzal zo zásady vyjadrenej v článku 6 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva
povinnosť zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré neboli navrhnuté.

4. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. 12. 2010 mal súd preukázané, že ním bolo
rozvedené manželstvo navrhovateľa a T. Q. a zároveň vykonaná úprava práv a povinností manželov k
maloletým deťom na čas po rozvode. Súd okrem iného uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať navýživu vtedy maloletej R. Q. sumou 90,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, a
to k rukám jej matky.

5.ZobsahulistuUkončenieštúdiazodňa04.05.2016,vystavenéhoStrednouodbornouškolouobchodu
a služieb v Trenčíne, mal súd preukázané, že R. Q. nie je od 26. 04. 2016 evidovaná ako žiačka školy, a
to s odkazom na ustanovenie § 89 ods. 2 a 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže sa dňa 20. 04.
2016 nezúčastnila praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a svoju neúčasť neospravedlnila.

6. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 21. 12. 2016 bolo preukázané, že
R. Q. bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30. 05. 2016 do 13. 12. 2016 (vrátane).

7. V zmysle Dohody o skončení dohody o pracovnej činnosti zo dňa 25. 05. 2016 došlo k zániku Dohody
o pracovnej činnosti zo dňa 11. 05. 2016 uzavretej medzi zamestnávateľom I.M.D.K. pekáreň TN s.r.o.

a R. Q..

8. Z obsahu Dohody o skončení dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13. 12. 2016 mal súd obdobne
preukázaný zánik Dohody o pracovnej činnosti vzniknutej dňa 01. 06. 2016 medzi I.M.D.K. pekáreň
TN s.r.o. a R. Q..

9. Z obsahu Pracovnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2016 vyplýva vznik pracovného pomeru medzi
zamestnávateľom spoločnosťou I.M.D.K. pekáreň TN s.r.o. a R. Q., s nástupom do práce od 14. 12.
2016 a mesačnou mzdou 355,- eur.

10. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na myšlienke človeka
plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje
príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom
(na jeho usilovnosti a pod.), v akých majetkových pomeroch bude žiť; pokiaľ v tomto ohľade nebude
aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne

schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v
tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.
11. Prax súdov v súvislosti so zánikom (zrušením) výživného vyvodila záver, že pre nadobudnutie
schopnostidieťaťasamostatnesaživiťsúdanépodmienkyukončenímjednéhoštúdiatohoistéhostupňa
a z tohto hľadiska nepovažovala za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie

je riadnym pokračovaním v štúdiu. Dieťa totiž môže získať ukončením jedného štúdia predpoklady
na výkon povolania. Je však nepochybné, že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.
Treba brať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích
inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania,
diaľkové štúdium, rekvalifikáciu, nadstavbu, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie. Pri

hodnotení otázky prípravy na budúce povolanie je nutné skúmať aj prípadné zavinené a bezdôvodné
prerušenie štúdia, ktoré sa tak nadmerne predlžuje; tento stav nemôže ísť na ťarchu povinného rodiča,
ktorý by tak vynakladal prostriedky v neobmedzenom čase len z dôvodu pasívneho prístupu dieťaťa k
svojej budúcnosti.
12. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene

pomerov. „Z uvedeného vyplýva, že súdne rozhodnutia ukladajúce povinnosť na plnenie výživného
možno zmeniť len na návrh a len vtedy, ak sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku alebo ďalšie
trvanie dávok, bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné
pre maloleté deti. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť na plnoleté dieťa len na návrh,
neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženiu alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti) nemohlo

dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i za dobu pred podaním návrhu. Naopak, z
ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. (pozn. aktuálne § 121 CMP) vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom
(zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť, na rozdiel od určenia výživného, ktoré
možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, ak nejde o výživné pre maloleté deti, vždy od

okamihu, kedy sa zmenili pomery“ (z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012).
13. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o zrušení výživného, musí
spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musínadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku. Vzhľadom na to, že
konanie vo veci výživného na plnoleté osoby je návrhovým konaním, je súd, pokiaľ ide o vymedzenie
momentu, od ktorého sa výživné zrušuje, viazaný procesným prejavom navrhovateľa (§ 155 CMP).

14. S ohľadom na obsah podaného návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, na základe prejavu R.
Q., ktorá v písomnom vyjadrení k návrhu vyslovila súhlas so zrušením výživného, ako aj na podklade
vykonaných dôkazov o tom, že R. Q. je odo dňa 26. 04. 2016 (kedy ukončila štúdium na strednej
škole) schopná sa sama živiť, rozhodol súd vo veci tak, že sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči

jeho plnoletej dcére zrušuje, a to spätne - odo dňa 26. 04. 2016 tak, ako to požadoval navrhovateľ na
pojednávaní. Od uvedeného dňa, nebola plnoletá dcéra oprávnená poberať od svojho otca výživné.
Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu trvá v zmysle ustanovení Zákona o rodine len do doby, kým
dieťa nie je schopné sa samo uživiť. Keďže je zrejmé, že plnoletá dcéra R. Q. dobrovoľne ukončila
štúdium v apríli 2016, nepokračovala v ďalšom vzdelávaní a v súčasnosti pracuje, bolo rozhodnuté
spôsobom vyjadreným vo výroku tohto rozsudku.

15. Pokiaľ ide o neúčasť plnoletej dcéry na pojednávaní, túto považoval súd za neospravedlnenú. R.
Q. nepožiadala o odročenie pojednávania a ani nedefinovala vážny dôvod, pre ktorý by tak mal súd
učiniť (§ 183 ods. 1 CSP). Skutočnosť, že sa nevyzná v Liptovskom Mikuláš, nemohla byť dôvodom pre
ustanovenie zástupcu, pretože takýto postup v zmysle tvrdeného dôvodu procesná úprava nepripúšťa.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.