Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010540
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2017 v
trestnej veci proti obž. K. G. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. a/ Tr. zák. v konaní o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T 147/15 zo
dňa 21.3.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
náhrade škody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému K. G.i , nar. XX.XX.XXXX v F., trvalo bytom
G. Z. - X. F., H. č.
XXXX/XX, okr. R., súkromnému podnikateľovi

u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere

3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a
d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zákona mu u k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú

škodu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona mu súd u k l a d á povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe
na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je p o v i n n ý zaplatiť poškodeným:

- J. H., nar. XX. XX. XXXX, P., R. XXX, A.: XXXXXXXX, škodu vo výške 8.017,50 eur,
- Spoločnosti AG Z. s. r. o. P. XXX/X Z. H., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 1.320,--eur,
- V. F., nar. XX. XX. XXXX, J., P. XXX/XX, okres R. V., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 7.116,--eur,
- Spoločnosti A. s. r. o. V. J. XX, B. H., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 360,--eur,
- Spoločnosti Y. s. r. o. J. XXX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 576,--eur.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. G.. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obž. K. G. za vinného z pokračujúceho zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1,3 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

1/ po tom čo sa ako štatutárny zástupca - konateľ spol. G. s.r.o., X. XX, J., IČO XXXXXXXX v J. v
bližšie nezistený deň roka 2010 ústne dohodol na vykonávaní prepravy tovaru pre spoločnosť G. s.r.o.
dodávateľom J. H. ako živnostníkom so sídlom firmy P., Sládkovičova XXX, IČO XXXXXXXX, a po tom
čo následne na základe tejto dohody došlo v rokoch 2010 až 2012 k vykonaniu prepravy tovaru pre
spol. G. s.r.o. a k vystaveniu faktúr za uvedenú prepravu a to faktúry č. 058/2010 zo dňa 26.10.2010 na
sumu 400,- €, fa č. 060/2010 zo dňa 10.11.2010 na sumu 500,- €, fa č. 062/2010 zo dňa 28.11.2010 na

sumu 600,- €, fa č. 003/2011 zo dňa 29.12.2011 na sumu 1.037,50 €, fa č. 001/2012 zo dňa 1.4.2012
na sumu 1.745,- €, fa č. 002/2012 zo dňa 1.5.2012 na sumu 991,- €, fa č.003/2012 zo dňa 1.6.2012
na sumu 689,- €, fa č. 004/2012 zo dňa 1.7.2012 na sumu 644,- €, fa č. 005/2012 zo dňa 1.8.2012
na sumu 1.020,- € a fa č. 006/2012 zo dňa 1.9.2012 na sumu 751,- €, následne okrem prvej faktúry,
kde bola dodatočne vymožená časť sumy 360,- €, doposiaľ nedošlo k úhrade zostatku prvej faktúry

a úhrade ďalších faktúr a to ani po výzvach a urgenciách dodávateľa, na ktoré obž. K. G. reagoval
tým, že mu neboli uhradené faktúry jeho odberateľmi a po ich úhrade vyrovná svoj dlh, čo však nebola
pravda, nakoľko jeho spoločnosti boli uhradené odberateľské faktúry, pričom obž. K. G. túto dopravu
objednával u dodávateľa už s úmyslom, že za túto prepravu tovaru nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky
vystavené faktúry a to aj napriek tomu, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov

na úhradu týchto faktúr v termíne ich splatnosti, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil J. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom P., R. XXX, škodu v celkovej výške 8.377,50 €, z čoho sa poškodenému
dodatočne podarilo vymôcť časť sumy vo výške 360,- €,

2/potomčosaakoštatutárnyzástupca-konateľspol.G.s.r.o.,X.XX,J.,IČOXXXXXXXXnaneznámom

mieste v bližšie nezistený deň roka 2010 ústne dohodol na vykonávaní prepravy tovaru pre spoločnosť
G. s.r.o. dodávateľom A. O. ako živnostníkom so sídlom firmy F. XXX, IČO XXXXXXXX, a po tom čo
následne na základe tejto dohody došlo v roku XXXX k vykonaniu prepravy tovaru pre spol. G. s.r.o. a
k vystaveniu faktúr za uvedenú prepravu a to faktúry č. FV 11066 zo dňa 9.2.2011 na sumu 864,- €, fa
č. FV 11095 zo dňa 21.2.2011 na sumu 864,- €, fa č. FV 11100 zo dňa 28.2.2011 na sumu 864,- €, fa

č. FV 11102 zo dňa 28.2.2011 na sumu 864,- €, fa č. FV 11118 zo dňa 8.3.2011 na sumu 864,- €, fa č.
FV 11121 zo dňa 8.3.2011 na sumu 864,- €, fa č. FV 11130 zo dňa 14.3.2011 na sumu 864,- €, fa č.
FV 11131 zo dňa 14.3.2011 na sumu 864,- €, fa č. FV 11142 zo dňa 21.3.2011 na sumu 864,- €, fa č.
FV 11153 zo dňa 28.3.2011 na sumu 864,- €, fa č. FV 11163 zo dňa 4.4.2011 na sumu 864,- €, fa č.
FV 11166 zo dňa 5.4.2011 na sumu 300,- €, fa č. FV 11170 zo dňa 7.4.2011 na sumu 864,- €, fa č. FV

11181 zo dňa 11.4.2011 na sumu 864,- € a fa č. FV 11197 zo dňa 18.4.2011 na sumu 864,- €, následne
okrem prvej faktúry, kde bola dodatočne vymožená časť sumy 456,- €, doposiaľ nedošlo k úhrade týchto
faktúr a to ani po výzvach a urgenciách dodávateľa, na ktoré obž. K. G. reagoval tým, že mu neboli
uhradenéfaktúryjehoodberateľmiapoichúhradevyrovnásvojdlh,čovšaknebolapravda,nakoľkojeho
spoločnosti boli uhradené odberateľské faktúry, pričom obž. K. G. túto dopravu objednával u dodávateľa

už s úmyslom, že za túto prepravu tovaru nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky vystavené faktúry a to
aj napriek tomu, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov na úhradu týchto faktúr
v termíne ich splatnosti, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil A. O., nar. X.X.XXXX, trv. bytom
F. XXX, okr. F., škodu v celkovej výške 12.396,- €, z čoho sa poškodenému dodatočne podarilo vymôcť
časť sumy vo výške 456,- €,

3/potomčosaakoštatutárnyzástupca-konateľspol.G.s.r.o.,X.XX,J.,IČOXXXXXXXXnaneznámom
mieste v bližšie nezistený deň roka 2011 ústne dohodol na vykonávaní prepravy tovaru pre spoločnosť
G. s.r.o. dodávateľom spol. AG Z. s.r.o., P. XXX/X, Z. H., A. XXXXXXXX, a po tom čo následne na
základe tejto dohody došlo v roku 2011 k vykonaniu prepravy tovaru pre spol. G. s.r.o. a k vystaveniu

faktúr za uvedenú prepravu a to faktúry č. 10110351 zo dňa 7.12.2011 na sumu 600,- € a fa č. 10110356
zo dňa 12.12.2011 na sumu 720,- €, následne doposiaľ nedošlo k úhrade týchto faktúr a to ani po
výzvach a urgenciách dodávateľa, na ktoré obž. K. G. reagoval tým, že mu neboli uhradené faktúry jeho
odberateľmi a po ich úhrade vyrovná svoj dlh, čo však nebola pravda, nakoľko jeho spoločnosti boli
uhradené odberateľské faktúry, pričom obž. K. G. túto dopravu objednával u dodávateľa už s úmyslom,

že za túto prepravu tovaru nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky vystavené faktúry a to aj napriektomu, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov na úhradu týchto faktúr v termíne
ich splatnosti, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil spol. AG Z. s.r.o., P. XXX/X, Z. H., IČO
44004915, škodu v celkovej výške 1.320,- €,

4/potomčosaakoštatutárnyzástupca-konateľspol.G.s.r.o.,X.XX,J.,IČOXXXXXXXXnaneznámom
mieste v bližšie nezistený deň roka 2011 ústne dohodol na vykonávaní prepravy tovaru pre spoločnosť
G. s.r.o. dodávateľom V. F. ako živnostníkom so sídlom firmy J., P. XXX/XX, IČO XXXXXXXX, a po tom
čo následne na základe tejto dohody došlo v rokoch 2011 až 2013 k vykonaniu prepravy tovaru pre spol.

G. s.r.o. a k vystaveniu faktúr za uvedenú prepravu a to faktúry č. 8/2012 zo dňa 4.3.2012 na sumu 660,-
€, fa č. 45/2012 zo dňa 20.5.2012 na sumu 576,- €, fa č. 56/2012 zo dňa 20.6.2012 na sumu 480,- €, fa č.
69/2012 zo dňa 9.7.2012 na sumu 600,- €, fa č. 70/2012 zo dňa 9.7.2012 na sumu 600,- €, fa č. 87/2012
zo dňa 21.7.2012 na sumu 456,- €, fa č. 89/2012 zo dňa 21.7.2012 na sumu 240,- €, fa č. 111/2012 zo
dňa 24.9.2012 na sumu 480,- €, fa č. 116/2012 zo dňa 3.10.2012 na sumu 720,- €, fa č. 118/2012 zo
dňa 8.10.2012 na sumu 120,- €, fa č. 120/2012 zo dňa 8.10.2012 na sumu 624,- €, fa č. 122/2012 zo

dňa 8.10.2012 na sumu 660,- € a fa č. 23/2013 zo dňa 17.2.2013 na sumu 900,- €, následne doposiaľ
nedošlo k úhrade týchto faktúr a to ani po výzvach a urgenciách dodávateľa, na ktoré obž. K. G. reagoval
tým, že mu neboli uhradené faktúry jeho odberateľmi a po ich úhrade vyrovná svoj dlh, čo však nebola
pravda, nakoľko jeho spoločnosti boli uhradené odberateľské faktúry, pričom obž. K. G. túto dopravu
objednával u dodávateľa už s úmyslom, že za túto prepravu tovaru nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky

vystavené faktúry a to aj napriek tomu, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov
na úhradu týchto faktúr v termíne ich splatnosti, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil V. F.,
nar. XX.X.XXXX, trv. bytom J., P. XXX/XX, okr. R. V., škodu v celkovej výške 7.116,- €,

5/potomčosaakoštatutárnyzástupca-konateľspol.G.s.r.o.,X.XX,J.,IČOXXXXXXXXnaneznámom

mieste v bližšie nezistený deň roka 2012 ústne dohodol na vykonávaní prepravy tovaru pre spoločnosť
G. s.r.o. dodávateľom J. P. ako živnostníkom so sídlom firmy P., P. XX, IČO XXXXXXXX, a po tom čo
následne na základe tejto dohody došlo v roku 2012 k vykonaniu prepravy tovaru pre spol. G. s.r.o. a k
vystaveniu faktúr za uvedenú prepravu a to faktúry č. 2012/0296 zo dňa 14.8.2012 na sumu 1.020,- € a
fa č. 2012/0298 zo dňa 14.8.2012 na sumu 360,- €, následne doposiaľ nedošlo k úhrade týchto faktúr a

to ani po výzvach a urgenciách dodávateľa, na ktoré obž. K. reagoval tým, že mu neboli uhradené faktúry
jeho odberateľmi a po ich úhrade vyrovná svoj dlh, čo však nebola pravda, nakoľko jeho spoločnosti boli
uhradené odberateľské faktúry, pričom obž. K. G. túto dopravu objednával u dodávateľa už s úmyslom,
že za túto prepravu tovaru nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky vystavené faktúry a to aj napriek tomu,
že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov na úhradu týchto faktúr v termíne ich

splatnosti, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil J. P., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom P., P. XX/
XX, okr. J., škodu v celkovej výške 1.380,- €,

6/potomčosaakoštatutárnyzástupca-konateľspol.G.s.r.o.,X.XX,J.,IČOXXXXXXXXnaneznámom
mieste v bližšie nezistený deň roka 2012 ústne dohodol na vykonávaní prepravy tovaru pre spoločnosť

G. s.r.o. dodávateľom spol. K. s.r.o., Z. XXX, IČO XXXXXXXX, a po tom čo následne na základe tejto
dohody došlo v roku 2012 k vykonaniu prepravy tovaru pre spol. G. s.r.o. a k vystaveniu faktúry za
uvedenú prepravu a to faktúry č. 1528/2012 zo dňa 20.4.2012 na sumu 696,- €, následne doposiaľ
nedošlo k úhrade tejto faktúry a to ani po výzvach a urgenciách dodávateľa, na ktoré obž. K. G. reagoval
tým, že mu neboli uhradené faktúry jeho odberateľmi a po ich úhrade vyrovná svoj dlh, čo však nebola

pravda, nakoľko jeho spoločnosti boli uhradené odberateľské faktúry, pričom obž. K. G. túto dopravu
objednával u dodávateľa už s úmyslom, že za túto prepravu tovaru nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky
vystavené faktúry a to aj napriek tomu, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov
na úhradu týchto faktúr v termíne ich splatnosti, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil spol. K.
s.r.o., Z. XXX, IČO XXXXXXXX, škodu vo výške 696,- €,

7/potomčosaakoštatutárnyzástupca-konateľspol.G.s.r.o.,X.XX,J.,IČOXXXXXXXXnaneznámom
miestevbližšienezistenýdeňroka2012ústnedohodolnavykonávaníprepravytovaruprespoločnosťG.
s.r.o. dodávateľom spol. A. s.r.o., Ľ. J. XX, B. H., IČO 44XXXXXX, a po tom čo následne na základe tejto
dohodydošlovroku2012kvykonaniuprepravytovaruprespol.G.s.r.o.akvystaveniufaktúrzauvedenú

prepravu a to faktúry č. 2012/419 zo dňa 20.7.2012 na sumu 192,- € a fa č. 2012/459 zo dňa 13.8.2012
na sumu 168,- €, následne doposiaľ nedošlo k úhrade týchto faktúr a to ani po výzvach a urgenciách
dodávateľa, na ktoré obž. K. G. reagoval tým, že mu neboli uhradené faktúry jeho odberateľmi a po ich
úhrade vyrovná svoj dlh, čo však nebola pravda, nakoľko jeho spoločnosti boli uhradené odberateľskéfaktúry,pričomobž.K.G.tútodopravuobjednávaludodávateľaužsúmyslom,žezatútoprepravutovaru
nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky vystavené faktúry a to aj napriek tomu, že spoločnosť disponovala
dostatkom finančných prostriedkov na úhradu týchto faktúr v termíne ich splatnosti, čím takto svojím

podvodným konaním spôsobil spol. A. s.r.o., Ľ. J. XX, B. H., IČO XXXXXXXX, škodu v celkovej výške
360,- €,

8/potomčosaakoštatutárnyzástupca-konateľspol.G.s.r.o.,X.XX,J.,IČOXXXXXXXXnaneznámom
mieste v bližšie nezistený deň roka 2012 ústne dohodol na vykonávaní prepravy tovaru pre spoločnosť

G. s.r.o. dodávateľom spol. Y. s.r.o., J. XXX, IČO XXXXXXXX, a po tom čo následne na základe tejto
dohodydošlovroku2012kvykonaniuprepravytovaruprespol.G.s.r.o.akvystaveniufaktúrzauvedenú
prepravu a to faktúry č. 20121130 zo dňa 23.3.2012 na sumu 216,- €, fa č. 20121175 zo dňa 18.4.2012
na sumu 216,- € a fa č. 20121306 zo dňa 27.6.2012 na sumu 144,- €, následne doposiaľ nedošlo k
úhrade týchto faktúr a to ani po výzvach a urgenciách dodávateľa, na ktoré obž. K. G. reagoval tým, že
mu neboli uhradené faktúry jeho odberateľmi a po ich úhrade vyrovná svoj dlh, čo však nebola pravda,

nakoľko jeho spoločnosti boli uhradené odberateľské faktúry, pričom obž. K. G. túto dopravu objednával
u dodávateľa už s úmyslom, že za túto prepravu tovaru nezaplatí svojmu dodávateľovi všetky vystavené
faktúry a to aj napriek tomu, že spoločnosť disponovala dostatkom finančných prostriedkov na úhradu
týchto faktúr v termíne ich splatnosti, čím takto svojím podvodným konaním spôsobil spol. Y. s.r.o., J.
XXX, IČO XXXXXXXX, škodu v celkovej výške 576,- €,

čím týmto pokračujúcim podvodným konaním uvedeným dodávateľom celkovo spôsobil škodu vo výške
32.221,50 €.

Za to mu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere troch
rokov.

Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil a
zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh pre
poškodených. Zároveň podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona mu uložil povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej
dobe na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným:
- J. H., nar. XX.XX.XXXX, P., R. XXX škodu vo výške 8.017,50 eur,
- R. AG Z. s. r. o. P. XXX/X Z. H., IČO : XXXXXXXX škodu vo výške 1.320,--eur,
- V. F., nar. XX.XX.XXXX, J., P. XXX/XX, okres R. V. škodu vo výške 7.116,--eur,
- R. A. s. r. o. V. J. XX, B. H.e, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 360,--eur,

- Spoločnosti Y. s. r. o. J. 143, A.: XXXXXXXX škodu vo výške 576,--eur.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, zahlásil odvolanie obžalovaný a v zákonnej lehote podal odvolanie i okresný prokurátor.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že podáva odvolanie proti výroku o
treste a náhrade škody v rozsudku okresného súdu. Vo výroku o treste napadnutého rozsudku súd,
okrem iného, uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe dlh pre poškodených. S týmto výrokom sa nestotožňuje, nakoľko z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že poškodeným vo vzťahu k obžalovanému vznikol nárok na náhradu škody, nie

nárok na úhradu dlhu. Ak teda súd ukladal obžalovanému povinnosť v rámci probačného dohľadu, mal
postupovať podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák., a teda obžalovanému uložiť povinnosť spočívajúcu
v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, keďže nešlo o dlh v trestnoprávnom zmysle.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade škody, súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému
povinnosť zaplatiť škodu, okrem iných poškodených, aj J. H. a V. F.. Odvolateľ je toho názoru, že tento

výrok rozsudku je neúplný, pokiaľ ide o označenie uvedených poškodených. Aj v tomto prípade bolo
preukázané, že týmto poškodeným vznikol vo vzťahu k obžalovanému nárok na náhradu škody nie ako
fyzickým osobám, ale ako fyzickým osobám - podnikateľom, teda osobám podnikajúcim na základe
živnostenského oprávnenia. Správne preto mali byť títo poškodení označení aj identifikačným číslompodľazáznamuuvedenomvživnostenskomregistritak,akotovyplývazust.§288ods.1Tr.por.Navrhol
preto, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo výrokoch napadnutých prokurátorom a
vo veci sám rozhodol.

Obž. K. odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom v dôvodoch odvolania uviedol, že
rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutočností, ktoré súd vzal
za dokázané, čo napokon viedlo k nesprávnym úvahám pri hodnotení vykonaných dôkazov a z dôvodu
nesprávneho posúdenia dôkazov vykonaných v prípravnom konaní a v konaní pred súdom prvého

stupňa.Domnievasa,žesúdjehokonanievyhodnotilnazákladenesprávnehoposúdeniadôkazov,ktoré
vo veci vykonal, resp. ktoré boli vykonané v prípravnom konaní. Súd poukazuje predovšetkým na tú
skutočnosť, že záver o jeho vine je možné vyvodiť z výpovedí svedkov K. a F., ako aj z listinných dôkazov
a znaleckého posudku. Poukázal pritom na tú skutočnosť, že už od začiatku jeho činnosti pri spolupráci
s poškodenými mal byť rozhodnutý, že v určitom čase prevedie pod zámienkou finančnej výpomoci
pre subjekt H. H. G. a mal sa v účtovníctve snažiť vyvolať dojem, že jeho spoločnosť nemá finančné

prostriedky na to, aby uhrádzala faktúry poškodených. Považuje vyhodnotenie týchto dôkazov súdom
za nesprávne, pričom zo strany súdu došlo k prispôsobovaniu výsledkov vykonaného dokazovania ku
skutkovej vete trestného činu podvodu, za ktorý bol uznaný vinným. Súd, podľa názoru odvolateľa,
nemôže prvky prípadných iných trestných činov, ako je napr. poškodzovanie veriteľa, či zvýhodňovanie
veriteľa, subsumovať pod trestný čin podvodu a ustáliť tak vinu v zmysle jeho právnej kvalifikácie,

keď z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností svedčili o jeho vine v zmysle tohto trestného činu. Ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom
pojednávaní sa neviedlo žiadne dokazovanie so zameraním na potenciálne inú právnu kvalifikáciu jeho
konania a v tomto smere prokurátor ani nebol aktívny. Nemožno sa preto stotožniť so záverom súdu
o uznaní jeho viny z trestného činu podvodu, nakoľko skutočne počas celého svojho podnikania nikdy

nemal žiaden úmysel uviesť iného do omylu ohľadom tej skutočnosti, že si u neho objedná prepravu
tovaru, nechá to zrealizovať, a následne nezaplatí za túto činnosť odplatu. Súd vo svojom odôvodnení
vôbec sa nezaoberal tou skutočnosťou, že vo väčšine skutkov, za ktoré bol uznaný vinným, sa s
poškodenými subjektmi vôbec ústne nedohodol na vykonávaní prepravy tovaru, nakoľko túto činnosť
vykonával svedok F. ako živnostník, ktorý mu sprostredkovával možnosť uzavretia takejto dohody s

tretími osobami, a preto nie je správne, ak súd v skutkovej vete uvádza, že on (odvolateľ) osobne ako
konateľ spoločnosti G. s.r.o. mal s poškodenými ústne uzatvárať zmluvy o preprave tovaru. V drvivej
väčšine prípadov sa osobne o tom, že svedok F. sprostredkoval pre jeho spoločnosť možnosť uzavretia
zmluvy o preprave, ani nedozvedel, resp. sa o tom dozvedel, až keď bola preprava zrealizovaná. V
dôsledku tejto skutočnosti teda v jeho konaní absentuje vôľová zložka trestného činu podvodu, v zmysle

ktorej by už od počiatku uzatvorenia tohto obchodno-záväzkového vzťahu mal mať akýkoľvek úmysel
podviesť iného a nelegálne obohatiť seba, či iného na úkor cudzieho majetku. Nakoľko sa domnieva, že
jeho zavinenie sa k viacerým z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka
trestného činu, a preto je vylúčená jeho trestná zodpovednosť. Vzhľadom na vyššie uvedené má za
to, že existujú závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutého výroku a následného

právneho posúdenia súdom. Navrhol preto, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a oslobodil
ho spod obžaloby v celom rozsahu, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného upravil predmetný návrh s tým, že navrhol oslobodiť

obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora, pričom predložil súdu čestné prehlásenie H. H., z
ktorého vyplýva, že konateľ spoločnosti G. s.r.o. K. G. jej pravidelne mesačne v období od novembra
2010 do septembra 2012 poskytoval finančné prostriedky do firmy H. H. G., ktorej bola majiteľkou a to
vo výške 178.500,- €. Z týchto finančných prostriedkov uhrádzala leasingy motorových vozidiel, mzdy
vodičov a ich odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne a PHM pre tieto motorové vozidlá. Žiadne z

týchto finančných prostriedkov jej neboli poskytnuté ako pôžička pre jej potrebu, ale všetky boli použité
v súvislosti s uhrádzaním vyššie uvedených nákladov. Predmetné motorové vozidlá boli v období od
novembra 2010 do septembra 2012 prepožičané spoločnosti G. s.r.o. spolu s vodičmi, ktorí vykonávali
pre spoločnosť G. s.r.o. prepravu tovaru pre tretie osoby. Vzhľadom na toto čestné prehlásenie potom
obhajca obžalovaného uvádzal, že obžalovaný nemohol finančne zaplatiť vystavené faktúry, nakoľko

jeho firma nemala dostatok finančných prostriedkov, a teda nejednalo sa o pôžičky pre H. H. a splatenie
leasingu a pod.Na základe odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že

odvolanie okresného prokurátora je dôvodné a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd svoje rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý
popieral spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že finančné prostriedky, ktoré boli vo firme, používal na
chod spoločnosti a nie na súkromné účely. Čo sa týka pôžičiek, tieto neboli poskytnuté spoločnosti G.,

boli to splátky za leasing motorových vozidiel. Objednávky na prepravu nevykonával on, ale K. F. a
tiež každý z nich, teda on a F., rozhodovali, ktorá preprava bude poskytovaná ktorému prepravcovi.
Účtovníctvo v tejto spoločnosti viedla H. a o úhrade faktúr rozhodoval on aj F. a taktiež aj o tom, ktorému
subjektu budú uhradené ktoré konkrétne faktúry a kedy dôjde k ich úhrade. Dispozičné právo s účtami
mal on aj účtovníčka. Jeho záujem zaplatiť všetky faktúry je podľa neho vyjadrený aj v podpísaných
splátkových kalendároch.

Okresný súd vychádzal z výpovede K. F., ktorý uviedol, že pre obžalovaného pracoval ako špeditér
na základe živnosti, o úhradách faktúr rozhodoval výlučne obžalovaný a o výsledkoch činnosti tejto
spoločnosti on nebol informovaný, no vedel, že spoločnosť prosperuje. K úhrade faktúr inou osobou
uviedol,žeekonómkapodľajehonázoruuhrádzalafaktúry,ktoréjejdalnapreplatenieobžalovaný,alebo

tie faktúry, ktoré už boli po splatnosti, pokiaľ obžalovaný nebol na pracovisku. Princíp úhrady faktúr mu
nebol známy. Počas jeho pôsobenia v tejto spoločnosti v priebehu asi 4 rokov bolo zrealizovaných do
3000 prepráv a z toho asi 80 % objednávok pre spoločnosť zabezpečoval on.

Svedkyňa H. K. - účtovníčka spoločnosti G. s.r.o. uviedla, že činnosť spoločnosti bola vykonávaná

prostredníctvom spoločnosti H. H. G., ktorá mala adresu prevádzky totožnú s adresou sídla G. s. r.
o. a táto spolupráca spočívala v prenajímaní motorových vozidiel získaných H. H. G. na leasing a
vozidlá vykonávali činnosť pre ich spoločnosť. Na zabezpečenie činnosti vozidiel, ale aj zamestnancov
spoločnosti G. boli poskytované finančné prostriedky ich spoločnosťou, a to na úhradu všetkých
nákladov tejto spoločnosti priebežne, čím bol zabezpečený chod spoločnosti G. pomocou pôžičiek a na

konci fakturačného obdobia bola uskutočnená fakturácia. Úhradu faktúr v ich spoločnosti si riadil sám
obžalovaný,uhrádzalisanajprvfaktúrypreH.H.G.naúhraduleasingu,abyvozidlámohlibyťvčinnostia
až následne sa uhrádzali faktúry iných spoločností a taktiež aj povinné odvody, ktoré boli po zablokovaní
účtov z dôvodu exekúcií uhrádzané šekmi alebo vkladmi do bánk v prospech jednotlivých spoločností a
záležalo od toho, ktorú spoločnosť obžalovaný potreboval, alebo chcel použiť na nasledujúcu prepravu,

tak týmto spoločnostiam prednostne uhrádzal faktúry. Neuhradené faktúry z roku 2010 a z roku 2011
zostali nerealizované podľa jej názoru z dôvodu, že zástupcovia týchto spoločností nevyvolávali a teda
neurgovali ich úhradu. Spoločnosť v rokoch 2010 a 2011 vykazovala zisky, no v roku 2012 už vykazovala
stratu.

Svedkyňa G. E., priateľka obžalovaného, uvádzala, že v spoločnosti pracovala ako asistentka,
ktorej úlohou bolo obtelefonovávať dlžníkov, požadovať úhrady faktúr, ale svedkyňa na požiadanie
obžalovaného musela zobrať aj tri úvery v celkovej výške 11.500,-eur na úhradu záväzkov tejto
spoločnosti, a to v čase, keď už bola pred ukončením svojej činnosti v tejto spoločnosti a ktoré
obžalovaný podľa jej tvrdenia riadne spláca spolu so záväzkom na úhradu hypotekárneho úveru vo

výške 175.000,-eur, ktorý svedkyňa použila na zakúpenie rodinného domu v G. Z., kde istý čas bývala
s obžalovaným.

Z výpovedí svedkov Mgr. Z. F. a J. F. okresný súd nezistil informácie o vlastníctve k domu ani k
finančnému zabezpečeniu tejto nehnuteľnosti.

Z výpovedí poškodených mal okresný súd za preukázané, že pre spoločnosť G. s.r.o. zabezpečovali
prepravu na základe ústnej dohody a po jej zrealizovaní ju aj fakturovali. Išlo o subjekty, ktoré sú
uvedené v skutku. Prepravné vzťahy a fakturácie sú, podľa názoru okresného súdu, preukázané
listinnými dôkazmi, najmä objednávkami, prepravnými dokladmi a faktúrami. Z výpovedí poškodených

ďalej vyplýva, že úhrada faktúr nebola uskutočňovaná v lehotách splatnosti a nebola ani po skončení
tejto lehoty, okrem sumy 360,- eur, ktorá bola dodatočne vymožená pre podnikateľský subjekt J. H.
a sumy 456,- eur, ktorá bola dodatočne vymožená pre podnikateľský subjekt A. O.. Tieto skutočnostivyplývajú nielen z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, ale aj z výpovedí svedkov J. H., A. O.,
E. Y., J. P., V. F., H.. B. F., Y. V. a Y. L..

Okresný súd ďalej vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vypracoval Expertízny a edukačný inštitút
Bratislava zapísaný v zozname znaleckých organizácií pod číslom 900 261, ktorým bolo preukázané,
že spoločnosť G. s. r. o. nemala v účtovníctve zaradený žiadny nehnuteľný majetok a ako hnuteľný
majetok bolo v účtovníctve zaradené nákladné motorové vozidlo Mercedes Benz 313 CDI. Toto vozidlo
bolo zaradené do účtovníctva až 28.02.2013 a jeho obstarávacia cena bola 11.000,--eur. Pre znalecké

dokazovanie boli skúmané výpisy z účtov, zoznam odberateľských faktúr, zoznam prijatých faktúr
a pokladničné knihy za roky 2010 až 2013. Z pokladničných kníh bolo zistené, že stav finančných
prostriedkov v pokladni ku dňu splatnosti faktúr uvedených v skutku bol okrem dvoch prípadov plusový.
V čase splatnosti faktúr číslo 2012 1130 a číslo 2012 1175 každej na sumu 216,- eur bol vykazovaný
mínusový zostatok, čo nie je reálne v pokladničnej knihe vykazovať mínusový peňažný zostatok.
V pokladni môže byť reálne najnižšia finančná hodnota nulová. Zostatok finančných prostriedkov v

pokladni výrazne znižovali položky v pokladničnej knihe označené ako „finančná pomoc pre úh“, čo vo
všetkých 24 prípadoch od 20.11.2010 do 30.09.2012 bola poskytovaná finančná pomoc pre živnostníčku
H. H. G., číslo živnostenského registra XXX-XXXXX, A.: XXXXXXXX v celkovej sume 178.500,- eur. V
čase splatnosti jednotlivých faktúr v uvedených skutkoch bol stav finančných prostriedkov na bankových
účtoch a v pokladni po pripočítaním položiek označených ako poskytnutie finančnej pomoci vždy

plusový a podstatne vyšší, než bola suma uvedená na nezaplatených faktúrach. Táto spoločnosť mala
dostatok finančných prostriedkov na úhradu všetkých faktúr v skutkoch v plnej výške 32.221,50 eur, ak
by neposkytovala finančnú pomoc, čo nebolo jej povinnosťou a ani nebola k tomu nútená. Uvedené
faktúry neboli uhradené v lehotách splatnosti, ale ďalšie záväzky spoločnosti boli zaplatené po lehotách
splatnosti týchto faktúr, ktoré sú uvedené v skutkoch a tieto záväzky boli zaplatené v celkovej výške

114.569,60 eur a príjemcom väčšiny týchto úhrad bola živnostníčka H. H. G., ktorej z uvedenej sumy
bola vyplatená suma v celkovej výške 97.128,34 eur.

Vzhľadomnavyššieuvedenédôkazy,akoajdôkazy,ktorévykonalokresnýsúdnahlavnompojednávaní,
dospel k záveru, že skutky sa stali a tieto spáchal obžalovaný. Okresný súd kvalifikoval konanie

obžalovaného ako pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1,3 písm. a) Tr. zák., nakoľko
obžalovaný pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že
uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu.

Čo sa týka výroku o treste, okresný súd konštatoval, že obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený

všeobecne, doposiaľ bol raz súdne trestaný a išlo o nedbanlivostné konanie, hľadí sa naňho akoby nebol
odsúdený. V evidencii priestupkov má prevažne priestupky na úseku cestnej premávky, ale aj na úseku
ochrany majetku. Za priestupky mu boli ukladané pokuty.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd bral v úvahu postoj obžalovaného k trestnej

činnosti, ktorú popieral, výšku spôsobenej škody, dobu po ktorú skutky spáchal, počet subjektov
postihnutých podvodným konaním, spôsob vykonaného podvodného konania, hodnotenie doterajšieho
spôsobu života a keďže neboli zistené žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti, súd v záujme
zabezpečenia individuálnej, ale aj generálnej prevencie obžalovanému uložil trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom, ktorý spolu s vykonávaným probačným dohľadom u obžalovaného splní svoj

účel. Na dosiahnutie nápravy obžalovaného mu súd uložil aj povinnosť zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.Ďalšímobmedzenímniejepotrebnénaobžalovanéhopôsobiť,alesúdpovažujezavhodné
mu uložiť povinnosť zaplatiť dlh, ktorý mu vznikol tým, že neuhrádzal faktúry v lehotách splatnosti a
ani následne ich vôbec neuhradil a týmto konaním spôsobil poškodeným škodu, ktorá bola v celkovej
výške značnou škodou, ale u poškodených pri skutkoch uvedených v bodoch 2, 5, 6 bolo o ich

nároku rozhodnuté v civilnom konaní. Okresný súd Poprad vydal platobné rozkazy, ktoré nadobudli
právoplatnosť a ktorými bola v konaní č. 9Rob/20/XXXX zo 04.03.2013 vo vzťahu k poškodenému A.
O., v konaní č. 16Rob/13/2013 zo dňa 26. 02. 2013 vo vzťahu k poškodenému J. P. a v konaní č.
16Rob/284/2012 zo dňa 11.01.2013 priznaná suma ich uplatneného nároku, ktorá je tvorená výškou
škody, ktorá je vyčíslená v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k týmto trom poškodeným

súd o ich nároku v trestnom konaní už nerozhodoval. Vo vzťahu k ostatným poškodeným súd rozhodol
o povinnosti obžalovaného škodu zaplatiť, pretože bola riadne a včas uplatnená a jej výška bola
preukázaná.Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolaní odvolateľov, ako aj dôkazov, ktoré boli
vykonané v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, dospel k záveru, že okresný súd na zistenie
skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto

dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský súd je toho
názoru, že v prípade obžalovaného, tento mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu faktúr, ako
to vyplýva zo záverov znaleckého posudku Expertízneho a edukačného inštitútu Bratislava, avšak tieto
poškodenýmneuhrádzal,čosvedčíopodvodnomúmysleobžalovanéhovovzťahuktýmtopoškodeným.
Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že finančné prostriedky, ktoré sú vykázané v účtovníctve ako

pôžička, pôžičkou neboli, ale boli to finančné prostriedky splácané za leasingy motorových vozidiel,
ktoré mal požičané od H. H. - firma G., neobstojí, nakoľko v účtovníctve obžalovaného sa nenachádza
žiadna listina o prenájme predmetných motorových vozidiel, ani iné doklady svedčiace o tom, že tieto
motorové vozidlá boli prenajaté od firmy G.. Tu je potrebné poukázať na výpoveď svedkyne H. K., ktorá
uvádzala, že boli poskytované finančné prostriedky, resp. uhrádzané pohľadávky voči spoločnosti G.
spojené s leasingom motorových vozidiel, avšak finančné prostriedky vykázané ako pôžičky neboli týmto

prostriedkami, ktoré mali byť uhrádzané za leasing jednotlivých motorových vozidiel od spoločnosti G..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôkazy, ktoré sú uvedené a hodnotené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, aj krajský súd dospel k záveru, že skutky
sa stali a tieto spáchal obž. K. G.. Priebeh jednotlivých prepráv, ich fakturácie, dodacie listy, ako aj výzvy

na úhradu prepráv, vyplývajú z výpovedí jednotlivých poškodených a listinných dôkazov zabezpečených
v štádiu prípravného konania.

Správne preto postupoval okresný súd, keď dospel k záveru, že skutky sa stali a tieto spáchal
obžalovaný. V súlade so zákonom kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračovací zločin podvodu

podľa § 221 ods. 1,3 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaný pokračovacím konaním na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, alebo využil niečí omyl a spôsobil
tak na cudzom majetku značnú škodu.

Krajský súd nezistil pochybnosti okresného súdu ani pri rozhodovaní o treste. Za predmetný trestný čin

je trestná sadzba od troch do desať rokov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, na to, že sa na neho
hľadí ako keby nebol odsúdený, a s poukazom na dobu, kedy malo dôjsť k spáchaniu žalovanej trestnej
činnosti, správne rozhodol okresný súdu, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody nespojený s
jeho výkonom. Trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby je, aj podľa názoru krajského
súdu, trestom dostatočným, ktorý bude pôsobiť na nápravu obžalovaného. Stotožňuje sa krajský súd aj

s rozhodnutím okresného súdu, keď obžalovanému podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
výkon trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním a podľa §
51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Taktiež nepochybil okresný súd, keď uložil obžalovanému povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák.

zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.

Čo sa týka výroku, ktorým podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. uložil okresný súd obžalovanému povinnosť
zaplatiť v skúšobnej dobe dlh poškodeným, ako aj výroku o náhrade škody vo vzťahu k J. H. a V. F.,
krajský súd dospel k inému záveru ako okresný súd. Je zrejmé, že došlo ku škode pre poškodených a nie

dlhu. Preto krajský súd toto pochybenie okresného súdu napravil tým, že napadnutý rozsudok v týchto
výrokoch zrušil a v zmysle ust. § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložil povinnosť obžalovanému nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť zaplatiť poškodeným J. H.,
nar. XX.XX.XXXX, P., R. XXX, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 8017,50 € a V. F., nar. XX.XX.XXXX, J.,
P. XXX/XX, okres R. V., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 7.116,-eur. Zvyšné výroky okresného súdu

zostali rozhodnutím krajského súdu nedotknuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.