Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/3/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110200209
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4110200209.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Andreou Szombathovou- Polákovou, v právnej veci navrhovateľky :
I.. Y. I., bytom U. H. XXX zast. Martinou Pastierovou, advokátkou so sídlom v Novej Bani, Cintorínska 36
proti odporcovi : Mesto Zlaté Moravce , ul. 1. mája 2, Zlaté Moravce, o náhradu mzdy z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru a prekážok na strane zamestnávateľa , o návrhu odporcu na určenie,
že pracovný pomer končí, nakoľko nemožno od odporcu spravodlivo požadovať , aby navrhovateľku

naďalej zamestnával t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 21.288,43 EUR brutto ako náhradu ušlej mzdy
z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru , sumu 8546,01 EUR brutto ako náhradu ušlej mzdy
z titulu prekážok na strane zamestnávateľa , úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 245,04
EUR brutto od 16.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.1.2010 do zaplatenia ,
zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.3.2010
do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.4.2010 do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto

od 16.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.6.2010 do zaplatenia, zo sumy 704,51
EUR brutto od 16.7.2010 do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.8.2010 do zaplatenia, zo
sumy 704,51 EUR brutto od 16.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.10.2010 do
zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.11.2010 do zaplatenia, zo sumy704,51 EUR brutto od
16.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR
brutto od 16.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.3.2011 do zaplatenia, zo sumy

704,51 EUR brutto od 16.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.5.2011 do zaplatenia ,
zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.6.2011 do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.7.2011
do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od
16.9.2011 do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.10.2011 do zaplatenia , zo sumy 704,51
EUR brutto od 16.11.2011 do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.12.2011 do zaplatenia ,
zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.2.2012 do
zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od

16.4.2012 do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR
brutto od 16.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.7.2012 do zaplatenia, zo sumy
704,51 EUR brutto od 16.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.9.2012 do zaplatenia,
zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.11.2012
do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto
od 16.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 704,51

EUR brutto od 16.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.4.2013 do zaplatenia , zo
sumy 704,51 EUR brutto od 16.5.2013 do zaplatenia , zo sumy 704,51 EUR brutto od 16.6.2013 do
zaplatenia , všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania založený pracovnou zmluvou z 15.12.1989
končí dňom právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko nemožno od odporcu spravodlivo požadovať , aby
navrhovateľku naďalej zamestnával.O trovách konania účastníkov súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala dňa 7.1.2010 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru dané jej odporcom zo dňa 16.11.2009 je neplatné. Zároveň si uplatnila
nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Súd medzitýmnym rozsudkom č.k.7C 3/2010-190 z 31.5.2011 určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané navrhovateľke listom odporcu z 16.11.2009 je neplatné .Súčasne rozhodol, že o náhrade
mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Rozsudok Okresného súdu Nitra

napadol odvolaním odporca, pričom Krajský súd v Nitre v rámci odvolacieho konania napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil rozsudkom č.k. 25Co 163/2011-233 z 22.2.2012, právoplatným
dňa 28.5.2012. Po právoplatnom skončení konania o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru tak predmetom prejednania súdom zostal nárok navrhovateľky na náhradu mzdy.

Právna zástupkyňa navrhovateľky podaním z 14.6.2013 požiadala o pripustenie zmeny návrhu tak, že
odporca bude povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 21.288,43 EUR brutto ako náhradu ušlej mzdy z
titulu neplatného skončenia pracovného pomeru , sumu 8546,01 Eur brutto ako náhradu ušlej mzdy
z titulu prekážok na strane zamestnávateľa ,ako i úrok z omeškania z nevyplatených čiastok náhrady
mzdy , vždy od 16. kalendárneho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý patrí

náhrada mzdy v mesačnej výške. Náhradu ušlej mzdy vo výške 21.288,43 EUR z titulu neplatného
skončenia pracovného pomeru si navrhovateľka uplatnila od 18.11.2009 do 28.5.2012 , a náhradu ušlej
mzdy vo výške 8546,01 EUR z titulu prekážok na strane zamestnávateľa si navrhovateľka uplatnila od
28.5.2012 do 18.6.2013. Súd uznesením z 18.6.2013 na pojednávaní zmenu návrhu pripustil.

Odporca podaním z 17.12.2012 žiadal, aby súd podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce rozhodol,
že pracovný pomer medzi účastníkmi konania založený pracovnou zmluvou z 15.12.1989 sa končí
z dôvodu, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať , aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Uvedený návrh odôvodnil tým, že v súčasnosti zamestnávateľ nemá voľné pracovné
miesto , ktoré zastávala navrhovateľka. Toto miesto je obsadené a pracovné činnosti, ktoré predtým

vykonávalanavrhovateľka vykonávazamestnankyňaY. ododňa19.11.2011.Súčasneizpreventívneho
hľadiska a predchádzaniu ďalším možným sporom má za to, že rozhodnutie súdu o ukončení
pracovného pomeru bude efektívne a v záujme oboch zúčastnených strán. Naviac, zamestnávateľ už
nemá voči plneniu si povinností navrhovateľkou dôveru.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že požaduje zaplatenie celej čiastky náhrady ušlej mzdy,
teda od 18.11.2009 , keď navrhovateľka oznámila odporcovi , že trvá na ďalšom zamestnávaní.
Požaduje teda zaplatenie čiastky, ktorá predstavuje 21.288,43 Eur v hrubom ako náhradu ušlej mzdy z
titulu neplatného skončenia prac. pomeru a súčasne čiastku 8.546,01 Eur v hrubom ako náhradu ušlej
mzdy z titulu prekážky na strane zamestnávateľa, spolu s príslušným úrokom z omeškania tak ako bol

písomne vyčíslený. Navrhovateľka odôvodňuje svoj nárok na priznanie celej čiastky náhrady mzdy z
titulu neplatného skončenia prac. pomeru nasledovnými skutočnosťami: Dňa 18.11.2009 navrhovateľka
oznámila odporcovi, že okamžité skončenie prac. pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom
zamestnávaní a je pripravená aj dnes sa vrátiť na pracovisku a vykonávať prácu podľa prac. zmluvy.
Oprávnenosť uplatnenia celej čiastky za všetky príslušné mesiace odôvodňuje aj tou skutočnosťou, že

predmetným okamžitým skončením prac. pomeru zo strany odporcu a jeho súvisiacim konaním došlo k
hrubému zásahu do osobnostných práv navrhovateľky a bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť a
vážnosť v spoločnosti. Domnieva sa preto, že by súd pri priznaní náhrady ušlej mzdy mal brať do úvahy
aj uvedené porušenie ľudských a osobnostných práv navrhovateľky a zohľadniť satisfakčnú funkciu
náhrady mzdy. Súčasne uvádza, že v zmysle najaktuálnejšej judikatúry NS , zníženie resp. nepriznanie

náhrady mzdy v prípade neplatného skončenia prac. pomeru nad 12 mesiacov nemá byť pravidlom, ale
lenvýnimočnýmaktomzostranysúdu. Každýmusíznášaťnásledkysvojhoprotiprávnehoanepoctivého
konania a v žiadnom prípade takéto konanie nemôže byť zamestnávateľom na prospech. Ďalej uviedla
z opatrnosti, že na strane navrhovateľky došlo v dôsledku neplatného skončenia prac. pomeru k strate
príjmu , a to i napriek tomu, že je opätovne zamestnaná od februára 2010 avšak jej priemerná mzda

je v priemere o 250 Eur nižšia ako tomu bolo u odporcu. Za obdobie 36 mesiacov stratila na príjmeviac ako 5000 Eur. K druhej časti uplatneného nároku a to náhrady mzdy titulom prekážok v práci na
strane zamestnávateľa, uviedla, že od 28.5.2012, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o určení
neplatnosti okamžitého skončenia právneho pomeru, sa prac. pomer medzi navrhovateľkou a odporcom

obnovil za pôvodných podmienok a od tohto času patrí navrhovateľke náhrada mzdy z titulu prekážok
na strane zamestnávateľa v plnej výške. Požaduje priznanie úroku z omeškania vo výške 9% ročne
a to vo vzťahu k jednotlivým mesačným splátkam náhrady mzdy, ktoré náležia v zmysle judikatúry
navrhovateľke, keďže hmotno-právne patrila náhrada mzdy navrhovateľke už dňom výplatného termínu
odporcu na mesačnej báze a nie až právoplatnosťou rozhodnutia v tomto konaní.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na meste pracovala takmer 20 rokov, vysporiadavala majetok
mesta,mázato,že vykonávalazodpovednúprácu,vysporadúvalosaniekoľkoškôl.Bolatozložitápráca
a v tom období jej nevedel nikto pomôcť, ak jej niekto pomáhal tak to bol riaditeľ katastra. Svoju prácu
považovala za takú, že ju i tešilo , že ako Zlatomoravčanka niečo robí pre mesto , pritom ju vyhodili
ľudia, ktorí boli vo vedení krátko, na meste im nezáležalo, ani nie sú Moravčania. Keď ju vyhadzovali ,

držali ju tam tri hodiny, že má podpísať dohodu, čo odmietla. Bol na ňu vyvíjaný nátlak. Bolo to pre ňu
veľmi stresujúce, nemohla ani spávať. V prvé dni sa hanbila chodiť po meste. Nemohla spávať, taktiež
rodičia to ťažko niesli. Moravce sú malé mesto, myslí si, že ju všetci poznali. Nemôže povedať, že by
mala nejakú konkrétnu negatívnu skúsenosť. Do februára 2010 bola v podstate stále doma. Veci
ohľadne neplatného skončenia pracovného pomeru subjektívne zle prežívala. Na nové zamestnanie

dostala od známej typ, že od zamestnávateľa, kde teraz pracuje odchádza jedna pracovníčka, dostala
sa priamo ku konateľom, ide o malú firmu a v podstate známa sa za ňu prihovorila , i keď môže povedať,
že vedenie firmy nedalo na žiadne klebety. V tejto firme vykonáva fakturácie. Jedná sa o firmu, ktorá sa
zaoberá odpadmi. Vyhotovuje zmluvy s novými zákazníkmi, vyhotovuje faktúry.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že je toho názoru, že navrhovateľka veci vníma veľmi
subjektívne a jej tvrdenia ani nekorešpondujú reálnemu pohľadu. Tvrdila, že 20 rokov pracovala u
zamestnávateľa , za túto dobu musela poznať obsah svojich pracovných povinností a že postup , ktorý
bol predmetom posudzovania aj posudzovania súdu nebol správny a v rozpore s vnútornými predpismi
zamestnávateľa. Bývalá primátorka bola vo funkcii 8 rokov, prácu navrhovateľky veľmi dobre poznala

a taktiež je Moravčanka. Nie je pravdivé, že pri jednaní ohľadne okamžitého skončenia pracovného
pomeru mal navrhovateľku niekto osočovať, toto nie je pravdou, ona tam bola osobne prítomná a
žiadne osočovanie tam nezaznelo. Zamestnávateľ pod vedením bývalej primátorky V. by určite nebol tak
striktne konal, keby na to nemal dôvod. Myslí si, že kroky zamestnávateľa boli adekvátne. Pokiaľ ide o
podania podpísané primátorom mesta a zasielané právnej zástupkyni navrhovateľky , v januári 2012 sa

uvažovalo , že na oddelenie , kde navrhovateľka pôvodne pracovala by bol prijatý ďalší zamestnanec a
preto vyjadrenie primátora je takého obsahu. Nakoniec z toho vzišlo, nakoľko to neumožňoval rozpočet
a mzdové prostriedky . Na konci roka 2012 mesto prepúšťalo 7 zamestnancov pracujúcich v školských
zariadeniach . Mesto nemá možnosť ponúknuť navrhovateľke voľné pracovné miesto. Navrhla , aby
súd nepriznal náhradu mzdy navrhovateľke nad 12 mesiacov, pričom poukázala najmä na to, že

navrhovateľka si našla nové zamestnanie a v prípade, že by mal súd za to, že prizná žalobkyni náhradu
mzdy aj nad 12 mesiacov, navrhla, aby jej náhradu mzdy priznal maximálne vo výške rozdielu medzi
mzdou, ktorú dostávala od nového zamestnávateľa a tou u odporcu. Súčasne trvala aj na vzájomnom
návrhu zo dňa 10.12.2012 a navrhla, aby súd rozhodol o ukončení prac. pomeru medzi navrhovateľkou a
odporcom , nakoľko zamestnávateľ nemá voľné prac. miesto, ktoré by mohla navrhovateľka vykonávať,

pričom zamestnávateľ vzhľadom na plnenie prac. povinností, ktoré boli riešené v tomto konaní, nemá
dôveru, že navrhovateľka si bude riadne vykonávať svoju prácu. Čo sa týka návrhu navrhovateľky
na ochranu osobnosti alebo náhrady mzdy aj z titulu ochrany osobnosti, má za to, že zníženie vážnosti
a dôstojnosti navrhovateľky v spoločnosti nebolo v tomto konaní nijako preukázané, a v skutočnosti k
nemu ani nedošlo.

Súd vypočul svedka I. I., manžela navrhovateľky , ktorý uviedol, že pokiaľ ide o výpoveď, v deň keď
ju bola manželka donútená podpísať, to bol pre ňu jeden z najhorších dní. Vôbec spôsob, akým k
tomu došlo, keď bol na ňu vyvíjaný nátlak. Manželka prišla domov uplakaná. Vedením bola zavolaná po
pracovnej dobe, pričom tam bola držaná cca 4 hodiny. Manželka na úrade pracovala 20 rokov. Najviac

ju zobralo to, akým spôsobom s ňou skončili pracovný pomer. Následne o 3-4 dni sa ozvala kriminálna
polícia a zistili , že bývalá primátorka podala na manželku trestné oznámenie. Manželka cítila krivdu,
veci nechcela nechať tak, pričom bol problém v Moravciach zohnať advokáta, pretože väčšinou advokáti
spolupracujú s mestom a nechceli ísť do konfliktu s primátorkou. Výpoveď bola daná manželke predVianocami, i z finančného hľadiska ich to zasiahlo vo veľmi zlom čase. Obe deti študujú. Vie, že bývalá
primátorka očierňovala manželku ešte v období po tom, čo jej bola daná výpoveď, aby tak mala problém
ďalej sa zamestnať. Konkrétne ju očierňovala pred terajším zamestnávateľom manželky. Manželka tieto

veci znášala veľmi zle. Trpela nespavosťou. V podstate i dnes každé pojednávanie vo veci je pre ňu
veľký stres, keď sa mysľou vracia do udalostí z obdobia výpovede. Manželka trpela pocitmi úzkosti.
Manželku pozná strašne veľa ľudí v Moravciach. Takáto vec sa rozkríkla, hovorilo sa, že je na ňu podané
trestné oznámenie. Veľa ľudí si povedalo, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Pocítili zmenu správania
sa okolia, i keď je pravdou, že tieto veci ľudia nepovedia priamo do očí. Manželka i teraz pracuje v

Moravciach a je pre ňu ťažké stretávať sa s ľuďmi, s ktorými bola v minulosti kolegyňou. On zostal jediný
živiteľ rodiny. Na živobytie si museli požičať. Z dôvodu jej nového zamestnania, ktoré si potom našla,
manželka potrebovala motorové vozidlo, ktoré si museli kúpiť, pretože k tomuto zamestnávateľovi sa
nedá dochádzať autobusom.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to : pracovná zmluva navrhovateľky,

dohoda o zmene pracovnej zmluvy, pracovná náplň navrhovateľky, dodatok č.1 k pracovnej náplni,
záznam z rokovania zo zástupcami zamestnancov z 13.11.2009, okamžité skončenie pracovného
pomeru zo 16.11.2009,podanie navrhovateľky zasielané odporcovi zo 17.11.2009, fotokópia výplatných
pások navrhovateľky za obdobie júl až september 2009, fotokópia oznámenia o výške funkčného platu
navrhovateľky, trestné oznámenie podané odporcom z 18.11.2009, pracovný poriadok zamestnancov

odporcu, spis Správy katastra Zlaté Moravce č. V 814/09, čestné prehlásenie H. stanovy Slovenského
odborového zväzu Verejnej správy a kultúry, čestné prehlásenie I.mzdový list navrhovateľky,
rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 22.1.2010, list navrhovateľky zasielaný odporcovi zo
17.11.2009, pracovná zmluva navrhovateľky so zamestnávateľom Waste Recicling a.s. Zlaté Moravce,
list právnej zástupkyne navrhovateľky zasielaný odporcovi z 26.1.2011, 2.11.2012, 30.5.2012,

30.8.2012, list primátora mesta Zlaté Moravce zasielaný právnej zástupkyni navrhovateľky z 5.1.2012,
7.9.2012, fotokópie výplatných pások navrhovateľky, rozhodnutie ÚPSVaR Banská Štiavnica zo
dňa 14.12.2009, výplatné pásky navrhovateľky v spoločnosti Waste Recicling a.s., pracovná náplň
pracovníčky Y. C., prehlásenia I. I., I. I., vyšetrovací spis OR PZ Nitra č. PVS : ORP 1965/OEK-NR-2009,
štruktúra pracovných miest u odporcu, pracovná zmluva Y. C. vrátane dohôd o zmene pracovných

podmienok, a dospel k nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

Navrhovateľka dňa 15.12.1989 uzavrela pracovnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu- Mestským
národným výborom v Zlatých Moravciach , na základe ktorej vykonávala prácu referentky. Dňa
2.1.1991 uzavrela pracovnú zmluvu s odporcom na pozíciu odbornej referentky. Z pracovnej náplne

navrhovateľky,z1.11.1999,pojejdoplnenídodatkomč.1z1.8.2008 vyplýva,žekjejpracovnýmúlohám
patrilo najmä usporiadavanie majetku mesta na list vlastníctva , vedenie evidencie majetku mesta,
zisťovanie právnych vzťahov k nehnuteľnostiam na úrovni samosprávy , vykonávanie úloh v súvislosti
s vedením operátu katastra nehnuteľností , zabezpečenie agendy regionálneho rozvoja a cestovného
ruchu , vyjadrenie sa k územnému plánu mesta a pod. Jednou z pracovných úloh navrhovateľky bolo

i vypracovávanie písomných vyhotovení zmlúv týkajúcich sa nehnuteľného majetku mesta , a to
podľa existujúcich vzorov, ako i návrhov na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré písomné
vyhotovenia vypracované navrhovateľkou podliehali kontrole právneho oddelenia a prednostu úradu. .

Dňa 16.11.2009 bolo navrhovateľke doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa

16.11.2009 , podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce , z dôvodu, že sa dopustila hrubého porušenia
pracovnej disciplíny tým, že podala návrh na zavkladovanie nehnuteľnosti par.c č. 1418/1 o výmere
519m2, stavby súp. č. 293 , v prospech PAČ Žitava s.r.o. dňa 19.5.2009,a to bez uhradenia za
spomínanú nehnuteľnosť. Uhradenie finančných prostriedkov za nehnuteľnosť nastalo až 17.6.2009 a
19.6.2009. Z obsahu tohto úkonu ďalej vyplýva, že uvedené skutočnosti prednosta MsÚ Zlaté Moravce

V. zistil dňa 9.11.2009, ako i ďalej vyplýva to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dňa
13.11.2009 prerokované zo zástupcami zamestnancov.

Súd medzitýmnym rozsudkom č.k.7C 3/2010-190 z 31.5.2011 určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru dané navrhovateľke listom odporcu z 16.11.2009 je neplatné .Súčasne rozhodol, že o náhrade

mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Rozsudok Okresného súdu Nitra
napadol odvolaním odporca, pričom Krajský súd v Nitre v rámci odvolacieho konania napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil rozsudkom č.k. 25Co 163/2011-233 z 22.2.2012, právoplatným
dňa 28.5.2012.Navrhovateľka podaním z 17.11.2009, doručeným odporcovi 18.11.2009, žiadala odporcu o
prideľovanie práce , s poukazom na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za

neplatné. Právna zástupkyňa navrhovateľky listom z 2.1.2012 žiadala štatutára odporcu o poskytnutie
informácie, či odporca je schopný opätovne začať navrhovateľke prideľovať prácu , a to s pracovnou
náplňou v zmysle pracovnej zmluvy z 2.1.1991. Výzvu s rovnakým obsahom adresovala právna
zástupkyňa navrhovateľky štatutárovi odporcu i dňa 30.5.2012, 30.8.2012.

Odporca listom z 5.1.2012 oznámil právnej zástupkyni navrhovateľky , že po právoplatnom skončení
súdneho sporu s výrokom súdu , že pracovný pomer bol skončený neplatne , je pripravený opätovne
prideľovať prácu navrhovateľke, a to podľa pracovnej náplne a podmienok dohodnutých v pracovnej
zmluve. Listom z 7.9.2012 odporca oznámil právnej zástupkyni navrhovateľky , že v súčasnosti nie
je schopný začať prideľovať navrhovateľke prácu podľa pracovnej zmluvy. K podaniu odporcu z
5.1.2012zástupkyňa odporcu v konaní uviedla, že v januári 2012 sa uvažovalo , že na oddelenie ,

kde navrhovateľka pôvodne pracovala by bol prijatý ďalší zamestnanec a preto vyjadrenie primátora je
takého obsahu. Nakoniec z toho vzišlo, nakoľko to neumožňoval rozpočet a mzdové prostriedky . Na
konci roka 2012 mesto prepúšťalo 7 zamestnancov pracujúcich v školských zariadeniach .

ZrozhodnutiaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvBanskejŠtiavniciz14.12.2009č.k.I/2009/02893-3

vyplýva, že navrhovateľka bola počnúc od 17.11.2009 zaradená do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Žiar nad Hronom č.: ZH-6107/2010 z
22.1.2010 bol navrhovateľke priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného
vymeriavacieho základu 21,9699 EUR od 17.11.2009 na obdobie šiestich mesiacov . Dňa 8.2.22010
uzatvorila navrhovateľka ako zamestnankyňa pracovnú zmluvu s zamestnávateľom Waste Recycling

a.s. , Zlaté Moravce, IČO: 36016268, na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou do 31.3.2010, a to na
dojednaný druh práce : legislatívno- administratívny pracovník ŽP, s dňom nástupu do práce 8.2.2010 a
sdohodnutou mzdou 450 EUR mesačne. U tohto zamestnávateľa navrhovateľka v roku 2010 dosiahla
priemerný mesačný brutto zárobok 533,38 EUR, v roku 2011 priemerný brutto zárobok 595,24 EUR a
za obdobie od 1/2012-5/2012 priemerný brutto zárobok 626,14 EUR.

Z vyšetrovacieho spisu ORPZ Nitra č. ČVS: ORP-1965/OEK-NR-2009 vyplýva, že dňa 18.11.2009 bolo
vtedajšou štatutárkou mesta Ing. G. B. urobené oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu ,
že bol spáchaný pokus o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona a trestný čin prijímania
úplatku podľa § 328 Trestného zákona v štádiu prípravy, a to v súvislosti s konaním navrhovateľky v

rámcijejúkonovspojenýchsuzavretímkúpnejzmluvymedziodporcomakopredávajúcimaPAČŽITAVA
ako kupujúcim dňa 19.5.2009. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že oznamovateľ mal dôvodné
podozrenie , že konaním navrhovateľky ( návrh na vklad podaný pred zaplatením kúpnej ceny ) ,
navrhovateľka predpokladala , že jej môže byť poskytnutá určitá „ odmena „zo strany kupujúceho za
takéto vybavenie záležitostí za to, že sa jeho spoločnosť stala vlastníkom nehnuteľností bez uhradenia

kúpnej ceny. . Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Nitra uznesením č. ČVS:
ORP-1965/OEK-NR-2009 z 22.12.2009 trestné oznámenie V. odmietol , nakoľko nebol dôvod na
začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, keďže neboli
preukázané skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by boli naplnené všetky zákonné znaky
trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona a trestného činu prijímania úplatku podľa §

328 Trestného zákona , resp. niektorej skutkovej podstaty iného trestného činu v zmysle Trestného
zákona . Z odôvodnenia tohto uznesenia tiež vyplýva, že vypočutý štatutár PAČ ŽITAVA J. M. uviedol,
že nikomu žiadnu úplatu či finančný prospech , resp. iný prospech neponúkol a ani niečo také nikto
od neho nežiadal. Proti vyššie uvedenému uzneseniu ORPZ Nitra podala sťažnosť oznamovateľka,
pričom uznesením Okresnej prokuratúry Nitra č. 1Pn 1667/2009-6 z 24.3.2010 bola táto ako nedôvodná

zamietnutá.

Zástupkyňa odporcu predložila pracovnú zmluvu uzavretú odporcom so zamestnankyňou Y. C. dňa
19.11.2009, na dobu určitú do 31.10.2010, s dojednaným druhom práce odberný referent, s pracovnou
náplňou rovnakou ako pracovná náplň navrhovateľky. Dohodou o zmene pracovných podmienok z

28.10.2010 bol pracovný pomer dojednaný do 31.10.2011 a dohodou o zmene pracovných podmienok z
27.12.2010 bol pracovný pomer s touto zamestnankyňou dojednaný na dobu neurčitú, pričom dojednaný
druh práce sa počnúc od 27.12.2010 zmenil na samostatná odborná referentka. Taktiež predložilasúdu štruktúru pracovných miest u odporcu vrátane ich obsadenia konkrétnymi zamestnancami z ktorej
vyplýva, že všetky pracovné miesta má odporca obsadené .
Zo mzdového listu navrhovateľky vystaveného odporcom vyplýva, že táto dosiahla v kalendárnom

štvrťroku 07-09/2009 brutto mzdu nasledovnú: v mesiaci júl 2009 704,51 EUR, v mesiaci august 2009
704,53 EUR a v mesiaci september 2009 704,50 EUR. Z výpočtu priemerných zárobkov v rozhodujúcom
období predloženom navrhovateľkou a vypracovanom ekonómom Ing. Tomášom Kmeťom ( ktorý
výpočet odporca nijak nespochybnil) vyplýva priemerný mesačný brutto zárobok 704,51 EUR, priemerný
denný brutto zárobok 30,63 EUR a priemerný hodinový brutto zárobok 3,8288 EUR, keď navrhovateľka

poberala časovú mzdu .

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 142 ods. 1,2,3 Zákonníka práce Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný

nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol
po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu
zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku. (3) Ak nemohol zamestnanec

vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2,
zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy , ktorú si
zamestnanec nemohol zarobiť preto , že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu , na ktorú

sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter
satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi , ktorý bezdôvodne okamžite
skončil pracovný pomer so zamestnancom.

Ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce treba vykladať tak, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa

náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť , prípadne vôbec nepriznať len
výnimočne , a to v prípadoch , ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru , zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce , by bol v rozpore s dobrými mravmi v
zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad rešpektuje najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu , a to
hodnotu spravodlivosti , ktorej zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných

právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania . Keďže
o znížení, resp. nepriznaní náhrady mzdy môže súd rozhodnúť len na základe žiadosti zamestnávateľa ,
má dôkazné bremeno preukázať podmienky pre takéto prípadné rozhodnutie zamestnávateľ.Žiadosť zamestnávateľa o zníženie , prípadne nepriznanie náhrady mzdy podľa ust. § 79 ods. 2
Zákonníka práce predstavuje z procesného hľadiska obranu proti žalobe , ktorou sa zamestnanec
domáha zaplatenia náhrady mzdy. K zníženiu , poprípade nepriznaniu náhrady mzdy môže súd

pristúpiť ,len ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť , že zamestnanec sa
zapojil alebo mohol zapojiť ( a bez vážnych dôvodov sa nezapojil) do práce u iného zamestnávateľa
za podmienok v zásade rovnocenných alebo dokonca výhodnejších , než aké mal pri výkone práce
podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu.
Keby sa zamestnanec zapojil alebo mohol zapojiť do práce u iného zamestnávateľa za podmienok

nezodpovedajúcichtým,zaktorýchbyvykonávalprácuuzamestnávateľavprípade,žebymuprideľoval
prácu v súlade s pracovnou zmluvou , nebolo by z hľadiska daného účelu možné po zamestnancovi
spravodlivo požadovať , aby sa po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru do takejto práce vôbec
zapojil , ak tak i napriek tomu učinil, nemôže to viesť k záveru , že má byť požadovaná náhrada mzdy
znížená alebo dokonca nepriznaná.

Ustanovenie § 79 Zákonníka práce upravuje práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v
období , v ktorom sú ich vzťahy sporné v dôsledku rozviazania pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe , ktoré učinil zamestnávateľ a jeho platnosť
zamestnanec neuznáva a v ktorom panuje neistota, či pracovný pomer skutočne skončil alebo či bude
pokračovať. V prípade, že zamestnávateľ po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania

pracovného pomeru neprideľuje zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku na strane
zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu
zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy ,patrí náhrada mzdy vo výške priemerného
zárobku a túto náhradu nemožno znížiť , prípadne nepriznať , aj keby o to zamestnávateľ žiadal.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodujúcim obdobím z hľadiska uplatneného
nároku navrhovateľky je kalendárny štvrťrok 07-09/2009, v ktorom dosahovala navrhovateľka priemerný
mesačný brutto zárobok 704,51 EUR, priemerný denný brutto zárobok 30,63 EUR a priemerný hodinový
brutto zárobok 3,8288 EUR. Z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľky na náhradu mzdy v súvislosti
s neplatným skončením pracovného pomeru v zmysle ust. § 79 ods. 1,2 Zákonníka práce je zrejmé,

že tento nárok navrhovateľke prináleží od 18.11.2009 kedy navrhovateľka oznámila zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, odporca ako zamestnávateľ však navrhovateľke napriek
tejto žiadosti prácu neprideľoval. Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu mzdy v zmysle § 79
ods,. 1,2 Zákonníka práce do 28.5.2012 , kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o tom, že
odporca s ňou okamžite skončil pracovný pomer neplatne. Odporca v rámci procesnej obrany žiadal, aby

súd náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov navrhovateľke nepriznal, resp. túto primerane
znížil. Zaoberajúc sa týmto návrhom odporcu na nepriznanie, resp. primerané zníženie náhrady mzdy
za obdobie nad 12 mesiacov, súd dospel k záveru, že tak nepriznanie náhrady mzdy ako i jej primerané
zníženie v tomto prípade nie je dôvodné. Je bezpochyby , že navrhovateľka má zákonný nárok na
náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov, čo v danom prípade predstavuje obdobie od 18.11.2009 do

18.11.2010. Tak ako je vyššie konštatované, nad zákonný rámec 12 mesiacov je možné náhradu
mzdy nepriznať alebo ju primerane znížiť len výnimočne, ak by takýto výkon práva na náhradu mzdy z
neplatného skončenia pracovného pomeru bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. čl. 2 Zákonníka
práce. Naviac, dôkazné bremeno na preukázanie toho, že v danom prípade sú splnené podmienky
na nepriznanie, resp., zníženie náhrady mzdy zaťažuje zamestnávateľa- odporcu. V prejednávanej veci

odporca právne relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo by mal súd jeho žiadosti vyhovieť. Taktiež
súd nevidel dôvod na nepriznanie náhrady mzdy, resp. jej zníženie ani po zhodnotení okolností daného
prípadu. Z dokazovania v tejto veci je zrejmé, že navrhovateľka sa síce od februára 2010 zamestnala,
avšak v tomto zamestnaní dosiahla v roku 2010 priemerný mesačný brutto zárobok 533,38 EUR,
v roku 2011 priemerný brutto zárobok 595,24 EUR a za obdobie od 1/2012-5/2012 priemerný brutto

zárobok 626,14 EUR. S poukazom na uvedené možno potom jednoznačne konštatovať, že jej zárobok
u nového zamestnávateľa je oveľa nižší , než aký by dosahovala u odporcu, kedy tento s ňou nebol
neplatne skončil pracovný pomer. Navrhovateľkou dosahovaný zárobok u nového zamestnávateľa nie
je porovnateľný so zárobkom, ktorý dosahovala u odporu, keď táto v rozhodujúcom období pre výpočet
priemerného zárobku dosahovala priemerný mesačný brutto zárobok 704,51 EUR. Z uvedeného možno

len konštatovať to, že navrhovateľka sa zapojila do práce u nového zamestnávateľa za podmienok
nezodpovedajúcich tým, za ktorých by vykonávala prácu pre odporcu v prípade, že by jej túto odporca
prideľoval v súlade s pracovnou zmluvou. S poukazom na uvedené potom nemožno vyvodiť záver ,
že požadovaná náhrada mzdy má byť znížená alebo nepriznaná , keďže je zrejmé, že navrhovateľkasa nezapojila do práce u nového zamestnávala za podmienok rovnocenných s tými, než aké by mala
pri výkone práce v zmysle pracovnej zmluvy. Tak ako súd naviac vyššie konštatoval, náhrada mzdy v
zmysle § 79 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy , ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť

preto , že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu , na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy
a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne
sankcie voči zamestnávateľovi , ktorý bezdôvodne okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom.
Vzhľadom na tieto vyššie uvedené dôvody je súd toho názoru, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov
medzi účastníkmi by nezodpovedalo to, keby súd náhradu mzdy navrhovateľke za obdobie nad 12

mesiacovnepriznal,resp.znížil. Spoukazomnasatisfakčnúfunkciunáhradymzdy jenamiesteupriamiť
pozornosť i na ďalšie skutočnosti, ktoré dotvárajú komplexné okolnosti tohto prípadu. Tieto okolnosti
možno označiť za také, ktoré boli spôsobilé poškodiť navrhovateľku , a to i z hľadiska jej možného
ďalšieho pracovného uplatnenia a zasiahnuť do jej osobnostných práv . Je zrejmé, že štatutárka
odporcu podala na navrhovateľku trestné oznámenie v ktorom ju obvinila zo spáchania trestného
činu podvodu a trestného činu prijímania úplatku. Z obsahu vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že toto

obvinenie zo spáchania trestného činu je nepravdivým. I táto okolnosť mohla mať za následok sťaženie
možnosti navrhovateľky v rámci ďalšieho zamestnania sa , pričom tak z výpovede navrhovateľky ako
i jej manžela je zrejmé, že subjektívne prežívanie navrhovateľky , pod tlakom udalostí v súvislosti s
okamžitým skončením pracovného pomeru , bolo veľmi zlé . I v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že §
79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým spôsobom , aby sa tým negovalo poskytnutie

ochrany zamestnancovi a aby sa zamestnávateľovi oplatilo konať protiprávne. I s ohľadom na všetky
okolnosti prípadu totiž podľa názoru súdu nie je možné konanie bývalej štatutárky odporcu kvalifikovať
inak ako prejav svojvôle, keď bezdôvodne označila navrhovateľku za osobu, ktorá by mala prijímať
úplatok. Ikeďvýsledoktrestnéhostíhania ukázal,že označenéobvineniasúbezdôvodné,ničtonemení
na skutočnosti, že boli spôsobilé ovplyvniť ďalší profesijný život navrhovateľky, ako i život osobný. Preto

z hľadiska rozhodovania o tom, či je namieste náhradu mzdy nad 12 mesiacov nepriznať, resp. túto
primerane znížil súd zobral do úvahy komplex vyššie uvedeným okolností , a na základe nich rozhodol,
že navrhovateľka má nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru až do
28.5.2012, kedy bolo právoplatne rozhodné o tom, že odporca s ňou pracovný pomer skončil neplatne.
Potom náhrada mzdy za obdobie od 18.11.2009 do 28.5.2012 predstavuje sumu 21.288,43 EUR ( 8

pracovných dní za november 2009= 30,63 x8, december 2009-apríl 2012= 704,51 x 29 mesiacov a 20
pracovných dní v mesiaci máj 2012= 30,63 EUr x 20) , na zaplatenie ktorej súd odporcu zaviazal.

Súd ďalej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 8546,01 EUR , ktorá predstavuje náhradu
ušlej mzdy z titulu prekážok na strane zamestnávateľa. Tak ako súd uviedol vyššie , v prípade,

že zamestnávateľ po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
neprideľuje zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, ide o prekážku na strane zamestnávateľa
podľa ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ
neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy ,patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a túto
náhradu nemožno znížiť , prípadne nepriznať , aj keby o to zamestnávateľ žiadal. V danom prípade

bolo nesporné, že odporca napriek opakovaným výzvam navrhovateľky tejto prácu v zmysle pracovnej
zmluvy neprideľoval, a preto možno konštatovať, že nárok navrhovateľky na náhradu mzdy uplatnený v
zmysle § 142 ods. 3 je dôvodný. Z podania navrhovateľky z 14.6.2013 vyplýva, že tento nárok si uplatnila
ku dňu 18.6.2013 a jeho výška predstavuje dlžnú čiastku za obdobie od 28.5.2012 do 31.5.2013( máj
2012- 3 pracovné dni - 30,63x 3, jún 2012- máj 2013= 12x 704,51 ) čo je spolu suma 8546,01 EUR,

na zaplatenie ktorej súd odporcu zaviazal.

Súčasne s priznaním žalovaných istín titulom náhrady ušlej mzdy súd priznal navrhovateľke i uplatnený
úrok z omeškania , keďže nevyplatenie náhrady mzdy v lehote jej splatnosti má za následok
omeškanie , s možnosťou požadovať úrok z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne

vzťahy. Navrhovateľka si úrok z omeškania uplatnila vo výške, ktorá je určená Nariadením vlády
č. 87/1995 Zb. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu ( výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu ). Navrhovateľke vznikol zákonný nárok na úrok z omeškania
z jednotlivých nevyplatených čiastok náhrady mzdy , a to vždy od 16.dňa kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci za ktorý patrí náhrada mzdy ,keďže v pracovnoprávnom vzťahu medzi
odporcom a navrhovateľkou je termín splatnosti mzdy stanovený na 15. kalendárny deň nasledujúceho
kalendárneho mesiaca za ktorý patrí mzda.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnosti,súdnávrhunavrhovateľkynanáhradumzdyspolusúrokom
z omeškania v celom rozsahu ako dôvodnému vyhovel.

Súd súčasne vyhovel i návrhu odporcu na určenie, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a
odporcom založený pracovnou zmluvou z 15.12.1989 končí , nakoľko nemožno od odporcu spravodlivo
požadovať , aby navrhovateľku naďalej zamestnával. Na rozdiel od návrhu odporcu súd skončenie
pracovného pomeru neviazal na deň vyhlásenia rozhodnutia, ale jeho skončenie určil ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z dokazovania v tejto veci , zo štruktúry pracovných

miest u odporcu vyplýva, že odporca má všetky pracovné miesta obsadené, pričom pracovnú pozíciu
navrhovateľky počnúc od 19.11.2009 zastáva iná zamestnankyňa Katarína Pechová. Vzhľadom na tieto
skutočnosti, i napriek tomu, že navrhovateľka trvá na tom, aby ju odporca naďalej zamestnával, je
súd tohto názoru, že pri absencii akéhokoľvek voľného pracovného miesta , nemožno od odporcu
spravodlivo požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával. Vzhľadom na uvedené potom súd
určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom založený pracovnou zmluvou z 15.12.1989

končí dňom právoplatnosti tohto rozsudku , nakoľko nemožno od odporcu spravodlivo požadovať , aby
navrhovateľku naďalej zamestnával.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.